Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010289
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2613010289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného W. F. pre

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa
23.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
W. F. P. N. J. Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom X., K. XXX/X,
na slobode

uznáva sa za vinného, že

v presne nezistený deň v mesiaci október 2011 v Š.- B. pred kanceláriou advokáta Q.. T. H. na K. námestí
XXXX pod zámienkou vybavenia zmeny výpovede H. Q. vo veci lúpeže spáchanej dňa 06.02.2004
v prospech D. F. a jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vylákal od S. C. sumu 250 € a
následne po viac ako dvoch týždňoch v obci Č. na ulici R. vylákal od menovej ešte sumu 150 €, pričom
vedel, že nevykoná žiadne kroky smerujúce k prepusteniu D. F. z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov, H. Q. nekontaktoval a ani ho nemienil kontaktovať, peniaze si ponechal pre vlastnú potrebu,
čím S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., R. XXX/X, spôsobil celkovú škodu vo výške 400 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného W. F., nar.
XX.XX.XXXX, nakoľko pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XT/XXX/XXXX
zo dňa 06.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2013 na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej S. C., nar.

XX.X.XXXX v Skalici, trvale bytom Č., R. XXX/X, adresa na doručovanie písomností Č., V.. K. XXX škodu
vo výške 400 €. o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov J. F., T. C.Y.,
S. C., H. Q., T. F., D. F., prečítaním výpovede svedka Q.. T. H., oboznámením listinných dôkazov a to

príjmových pokladničných dokladov, lustrácie, potvrdenia o výkone trestu odňatia slobody, rozsudku OS
Senica č.k. B.-XT/XX/XXXX, lustrácie osôb, správy o povesti a priestupkoch na obžalovaného, odpisu
registra trestov obžalovaného a pripojeného spisu OS Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX, pričom z výsledkov
vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný W. F. spáchanie trestnej činnosti poprel, vyhlásil, že je nevinný a k veci uviedol, že svedka

D. F. pozná od malička, nakoľko býval v X.. Obaja boli vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, boli spolu
na izbe. Svedok D. F. mu povedal, že je vo výkone trestu za nejakú lúpež, že spravil H. Q. aj spolu s
komplicom, za čo dostal sedem rokov. D. F. sa pýtal, či by sa to nedalo nejako vybaviť, lebo po spáchaní
tej lúpeže bol ešte sedem rokov na slobode. Pýtal sa D. F., ktorý H. Q. to je, tento mu opísal presnú
adresu, kde H. Q. býva, z čoho zistil, že dotyčný H. Q. je ten, čo býva na tej istej ulici ako on, o kúsok

nižšie. So D. F. sa bavili, či by to nemohol nejako vybaviť, aby H. Q. zmenil výpoveď z lúpeže na krádež,
pretože on v base ten trest nevydrží. Povedal D. F., že skúsi, ale nikto mu nič nespraví bez peňazí, tak
sa ho pýtal, či sa s H. Q. bavil o peniazoch a povedal mu, že nie. Asi týždeň predtým, ako ho prepustili
z výkonu trestu mu D. F. pripomenul, aby na to nezabudol, aby išiel za jeho družkou a dal mu na túto aj
telefonický kontakt. Družka D. F. sa volala S. C.. Asi za dva dni po prepustení telefonicky skontaktoval

S. C. a opýtal sa jej, či jej v tej veci D. F. písal, na čo mu odpovedala, že áno. S družkou D. F. sa dohodli
na osobnom stretnutí, aj za ňou prišiel do Č. a táto mu povedala, že sa musí dostať k Q.. H. do Šaštína
- Stráži, lebo tento jej dlží nejaké peniaze. Za družkou D. F. bol autom, viezol ho kamarát z Hodonína
na motorovom vozidle zn. Honda červenej farby. Družka D. F. išla s nimi do Šaštína v aute i s dcérou,
nakoľko sa dohodli, že ho počká pred školou, kde išla pre dcéru. Potom ho táto zaviedla v Šaštíne-

Strážach do kancelárie Q.. H., ktorému dala nejaký lístok a on jej vyplatil 250,- €. Chvíľu sa ešte s Q..
H. rozprávali, potom vyšli von, kde mu S. C. odovzdala peniaze a to 250,- €, aby ich zaniesol H. Q..
Povedal jej, že nevie čo a ako bude s Q., na čo mu povedala, že sa to má pokúsiť vybaviť, peniaze si
má nechať u seba a má jej dať vedieť. Ďalej mu S. C. povedala, že asi za týždeň má podporu a má
si prísť pre ďalších 150,- €. Tiež sa jej pýtal, či vie o tom, že predal D. F. auto Ford Orion, za ktoré mu

tento nedal peniaze. Povedala mu, že o tom vie a má si nechať tých 150,- €. Odpovedal jej, že si ich
nenechá, lebo ešte nevie ako H. Q. odpovie. Potom išiel domov a asi za hodinu išiel do mesta a hladal
H. Q.. Na rodinnom dome, kde tento býval mu nikto neotváral, preto išiel do hospody, kde sa pýtal kolegu
H. Q., ktorý mu povedal, že H. Q. je odcestovaný v Rakúsku alebo v Nemecku, kde má prácu a príde
asi za týždeň. Potom asi za týždeň bol v Gbeloch na hoteli, kam prišiel H. Q. s nejakým kamarátom

a rozprávali sa o prípade D. F.. H. Q. mu povedal, že ho to už nezaujíma a poslal ho niekam. Potom
asi za dva dni prišiel k nemu domov brat D. F., ktorý k nemu chodí často, lebo tomuto opravuje auto.
Odišli do Šaštína k jeho otcovi, ktorý sa volá asi J. a tento povedal, aby išli pre balíčenku do Čárov, teda
povolenie na balík od D. F., pretože jeho družka S. C. nemala peniaze a chcela, aby ten balík poslal
otec D. F.. S bratom D. F., T. F. išli k S. C. do Čárov pre balíčenku. Pýtal sa jej zároveň ako je na tom

s peniazmi, povedala mu, že žiadne nemá a že už nemá ani čo jesť. Potom išli naspäť k otcovi D. F.
do Šaštína, ktorému T. F. odovzdal balíčenku a išli domov. Keď prišiel domov prišlo mu ľúto S. C., preto
zobral z domu peniaze 400,- € a požiadal T. F., aby ho zaviezol k S. C. do Čárov, ale ona už tam nebola,
išla aj so sestrou do Šaštína. Následne tieto peniaze, tých 400,- € dal do rúk otcovi S. C.. V tom čase
pracoval, takže peniaze mal. Tie ďalšie peniaze a to 150,- € prevzal od S. C. asi týždeň potom, ako boli

u Q.. H.. Kontaktovala ho za tým účelom S. C., ktorá mu povedala, že zobrala sociálku. Stretli sa spolu v
cukrárni v Čároch, kde bola S. C. s kamarátkou. Tejto povedal, že hľadal H. Q., ale nenašiel ho, lebo je
odcestovaný za prácou. Tých 150,- € prevzal od S. C. ešte predtým, ako sa osobne stretol s H. Q.. Pokiaľ
sa týka tej čiastky, ktorú mal odovzdať H. Q., tak ešte počas výkonu trestu mu D. F. povedal sumu 500,-
€, avšak jeho družka S. C. povedala, že takú sumu ťažko zoženie, preto jej povedal, aby dala koľko bude

môcť. S otcom S. C. komunikoval na dvore, pri bráne ich rodinného domu, kde bývajú. Pri tom, ako mal
vrátiť peniaze bol prítomný T. F.. Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal z časti odlišne
ako v prípravnom konaní bola mu prečítaná časť výpovede z prípravného konania zo dňa 24.09.2013,
kde uviedol, že v kancelárii Q.. H. S. C.Á. vyplatil 250,- € pričom mu menovaná vrátila nejaký príjmový
doklad. Tieto peniaze mu potom pred Q.. H. S. C. odovzdala. K rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol,

že tento vysvetliť nevie, detaily si presne nepamätá a trvá na tom, že peniaze mu odovzdávala S. C.Y.vonku a nie pred Q.. H.. Po tomto bola následne obžalovanému prečítaná ďalšia časť jeho výpovede z
prípravného konania zo dňa 24.09.2013, kde uviedol, že síce od S. C. prevzal spolu 400,- €, avšak vrátil
len 300,- €, nakoľko 100,- € bolo za predaj vozidla D. F.. K rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol, že

to je pravda, takto to uviedol pred políciou, lebo chcel mať s tým pokoj. Za tých 400,- € sa mal spýtať
poškodeného H. Q., či by sa nedalo z jeho strany zmeniť výpoveď z lúpeže na krádež vo veci D. F.. Akú
úlohu v tomto prípade zohrával J. F. to nevie, ale D. F. mu povedal, že keby k niečomu došlo má uviesť,
že za H. Q. bol J. F.. S J. F. vôbec nekomunikoval v tejto veci, akurát komunikoval s tým D. F.. O tejto
veci sa bavil so D. F. aj na slobode, asi pred jedným, dvomi rokmi a tohto sa pýtal prečo na neho stále

posiela policajtov, keď mu vrátil peniaze, na čo mu tento odpovedal, že mu nepomohol vo výkone trestu,
keď ho tam zbili a vydierali za cigarety, lebo tam bol dlhšie a všetci ho tam poznali. Keďže obžalovaný
v tejto časti vypovedal odlišne oproti prípravnému konaniu, bola na návrh prokurátorky prečítaná časť
jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 24.09.2013, kde tento uviedol: „ potom som odišiel, pričom
v priebehu nasledujúceho týždňa som v Gbeloch stretol brata D. F., J. F., ktorý mi povedal, že nech do
toho nestrkám nos, aby som to nechal tak.“ K tomuto rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol, že mu to

navrhol D. F., nevie čo tým mal získať, alebo z akého dôvodu to mal tvrdiť.

Svedok J. F. k veci uviedol, že v predmetnej veci s obžalovaným vôbec nekomunikoval, o veci vie len
od polície, od brata D. F. ani od S. C. nevie nič. S obžalovaným sa vôbec nerozprával o tom, že má
niečo nechať tak. Žiadal aj políciu, aby mu oznámili, kto ho uviedol ako svedka a to mu nikto nepovedal.

Pred pojednávaním na súde sa obžalovaného pýtal, prečo je predvolaný a tento mu povedal, že on sám
nevie. Keď mu prišlo predvolanie na súd, pýtal sa brata D. F., čo to má znamenať, či je to to, čo vypovedal
na polícii v Šaštíne a tento mu povedal, že áno. S bratom D. F. sa o tejto veci nedohadovali, ani o nej
nehovorili, myslel si, že je to už vybavená vec. Nevie nič o tom, či obžalovaný peniaze zobral alebo nie.

Svedkyňa T. C. uviedla, že poškodená S. C. je jej dcéra. Nevie o tom, že by táto mala dať nejaké peniaze
obžalovanému, aby vybavil prepustenie D. F. z väzenia. Obžalovaný nikdy u nich doma nebol, vôbec
ho nepozná, nevie kto to je. Nikdy ho nevidela v kontakte s jej manželom. Jej manžel bol už v čase,
keď malo prísť ku skutku na dôchodku, posledných desať rokov sa zdržoval len doma, nikde nechodil,
žili uzavreto. Jej manžel od obžalovaného neprevzal žiadne peniaze, keby sa tak stalo, určite by jej to

povedal, celý život si všetko hovorili. Manžel používal jednu palicu, otvárať dvere nechodil, chodil len
tak po dvore, zašiel tam na WC, ktoré majú vo dvore a potom späť. Pokiaľ by jej manžel prevzal nejaké
peniaze určené pre dcéru, vrátil by jej ich, tieto by si nenechal.

Svedkyňa a poškodená S. C.Á. k veci uviedla, že je družkou D. F.. Obžalovaný jej stále sľuboval, že

jej pomôže, že pozná H. Q. a pôjde za ním, aby stiahol obžalobu na jej druha. Hovoril jej obžalovaný
najprv, že potrebuje 400,- €, ale toľko peňazí naraz nemala. Bola za advokátom Q.. H., ktorý jej mal
vrátiť 250,- € bol tam s ňou i obžalovaný. Q.. H. jej peniaze vrátil a tieto potom v sume 250,- €
dala obžalovanému. Tieto peniaze obžalovanému nedávala pred Q.. H. v jeho kancelárii, ale až keď boli
vonku. Boli pri tom len ona a obžalovaný. Tieto peniaze chcel obžalovaný od nej na to, aby ich zaniesol

H. Q. a tento stiahne svoju výpoveď, resp. svoje oznámenie. Potom za nejaký čas, asi za dva alebo
tri týždne ešte dala obžalovanému zvyšok a to sumu 150,- €, ktoré mu odovzdala kúsok od ich domu.
Obžalovaný by k ich domu vôbec ani nešiel, bál by sa tam ukázať, lebo jej otec by ho upodozrieval a ani
by za to vôbec nebol, aby podnikala nejaké kroky pre to, aby dostala D. F. z base. Jej rodičia nevedeli
vôbec o ničom. Obžalovaný nikdy pri dome jej rodičov nebol, jej rodičia sa s ním nikdy nerozprávali, jej

otec už zomrel. Ešte predtým, ako dala obžalovanému tých 150,- € tak tento si niekoho našiel kto sa jej
predstavil do telefónu ako pán Q. a sľúbil jej, že to vybaví a potom keď už tie peniaze odovzdala všetky
a volala na to telefónne číslo, ktoré malo patriť pánovi Q., tak sa jej neozval on, ale brat obžalovaného.
Brat obžalovaného jej vtedy povedal, že prečo na to číslo volá, že tam nie je žiadny Q., ale že to číslo
je jeho. Potom obžalovanému telefonovala a aj mu povedala, že ju oklamal, pričom tento jej tvrdil, že

nie, že odovzdal peniaze pánovi Q.. Bolo to už po určitom čase. Obžalovanému potom povedala, že
to tak nenechá, aby jej vrátil tie peniaze, ale obžalovaný jej peniaze doteraz nevrátil. Súhlasila by i s
tým, keby jej obžalovaný vtedy povedal, že to spravil, teda priznal sa jej s tým, že jej bude tie peniaze
splácať, ale obžalovaný to vôbec neurobil. Odkedy vec oznámila polícii s obžalovaným nie je v kontakte.
V tejto veci ju kontaktoval obžalovaný po prepustení z väznice s tým, že sa to dá vybaviť a že by jej

pomohol, že je kamarát s pánom Q., ale že na to potrebuje peniaze. Obžalovaný bol vo výkone trestu s
jej druhom D. F. a druhovi navrhol, že sa pozná s pánom Q. a po prepustení z výkonu trestu za ním zájde
a pokúsi sa to vybaviť. Predtým ako dala obžalovanému peniaze jej druh D. F. hovoril, že obžalovaný
keď príde domov jej povie čo a ako. Keď vyplatila obžalovanému sumu 250,- € písala o tom druhovi D.F. do väznice a tento jej potom pri návšteve povedal, že si myslí, že asi z toho nič nebude a že si tie
peniaze obžalovaný nechal. Nikdy nebol obžalovaný u nich s T. F. pre balíčenku, prišiel si pre ňu sám
obžalovaný, ktorý jej povedal, že spraví jej druhovi balík, ale tento mu nikdy nespravil. Pre tú balíčenku

bol obžalovaný len jedenkrát, viac nie, ale druh D. F. jej povedal, že žiadny balík mu neprišiel. Keď si
prišiel pre tú balíčenku obžalovaný, tak jej predtým zatelefonoval a vtedy sa stretli tiež kúsok od domu, v
tom čase bývala s rodičmi, kde mu dávala aj tých 150,- €, bolo to vonku na ulici. Obžalovaný nikdy nebol
priamo pred ich domom a nie to ešte vnútri. Keby jej otec vedel, že dala cudzej osobe peniaze, tak by sa
veľmi hneval, pretože veľakrát nemala peniaze pre seba s dcérou. Je možné, že jej otec obžalovaného

poznal, lebo v minulosti nejakých ľudí zamestnával, ale dobrých viac ako 15 rokov jej otec už nerobil, bol
doma, bol chorý s nohou. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný predával nejaké vozidlo jej druhovi
D. F.. Obžalovaný jej spomínal o tom, že jej druh mu dlží nejaké peniaze za predaj vozidla, ale tomuto
povedala, aby ju do toho nezaťahoval a aby si to vybavili medzi sebou. Dávala mu peniaze len pre pána
Q. a nevie ako to spolu súvisí.

Svedok H. Q. vypovedal, že obžalovaného pozná, s týmto sa kvôli zmene výpovede v trestnej veci D. F.
a V. B. nestretol. V tejto trestnej veci vystupoval ako poškodený. O tejto trestnej veci, o tom ako v tejto
veci vypovedal a že by prípadne mohol zmeniť výpoveď sa s obžalovaným nerozprával. Obžalovaný
mu za to neponúkol peniaze, neponúkol mu nikdy nič. Nestretol sa s obžalovaným v hoteli v Gbeloch a
nebavili sa tam o tejto veci, nie je to pravda. V tom čase, teda v roku 2011 používal telefónne číslo to

isté, ako má aj teraz a číslo, z ktorého volala poškodenej S. C. osoba, ktorá sa predstavila ako Q. nikdy
nepoužíval. Nikdy nevolal pani S. C., že by chcel nejaké peniaze za zmenu výpovede v trestnej veci D.
F.. S S. C. vôbec v tejto veci netelefonoval a ani sa o tom nebavili.

Svedok T. F. uviedol, že sa o veci dozvedel keď bol na návšteve za D. F. a tento mu povedal, že

obžalovaný mal vylákať nejaké peniaze od S. C., že bol za Q., aby mu znížili trest. Kedy, v ktorom
období sa toto dozvedel, si nepamätá. Jedenkrát sa stalo, už si nepamätá kedy, bol u otca v Šaštíne-
Strážoch, rezal mu drevo a prišiel za ním obžalovaný, či by mu požičal auto. Auto mu požičal s tým,
že ide pre balíčenku do Čárov, že urobí D. F. balík. Rodinu C. moc nemusí, v minulosti mali konflikt.
Potom ako obžalovaný prišiel späť, povedal mu, že musia ísť do Gbelov pre peniaze a ísť späť do Čárov

k C., spomínal sumu okolo 300-400 €, už si presne nepamätá. Obžalovaného viezol do Čárov, tento
v Čároch vystúpil a videl z auta, že sa bavil s otcom S. C.. Z vozidla nevystupoval, vystupoval vtedy
len obžalovaný. Otec S. C. stál za bránou, vnútri vo dvore pri bránke. Obžalovaný sa tam zdržal asi 10
minút a videl, že dával otcovi S. C. nejaké peniaze, ale koľko nevie. Stál od nich tak desať metrov a z
vozidla na nich priamo videl. S obžalovaným sú známi, raz za mesiac sa stretávajú. S bratom D. F. sa

potom o tom rozprával, tento mu povedal, aby sa postaral o vrátenie peňazí, mala to byť suma 300-400
€, nepamätá si to. Myslel si, že sa o to postará brat, aby sa mu tie peniaze vrátili. Nemá vedomosť o
tom, že obžalovaný jeho bratovi D. predal auto a že brat mu nevyplatil peniaze. Balíčenku pre brata D.
mu obžalovaný odovzdal a balík bratovi odosielal on.

Svedok D. F. vypovedal, že obžalovaný vylákal od jeho družky S. C. peniaze, keď on bol vo výkone trestu
v Leopoldove s tým, že zájde za poškodeným v jeho trestnej veci a tento na neho stiahne obvinenie.
Obžalovaný mu to sám navrhol, keď boli spolu vo výkone trestu v Leopoldove. Obžalovaný išiel z výkonu
trestu domov skôr ako on. Ten poškodený, za ktorým mal obžalovaný zájsť sa volal H. Q.. K tomuto mu
obžalovaný povedal, že ho pozná odmalička, že spolu chodili do školy. Hovoril o tom i s družkou S. C.,

táto chodievala za ním počas výkonu trestu na návštevy. Z výkonu trestu bol prepustený dňa 30.04.2013
Najvyšším súdom SR z dôvodu, že v jeho trestnej veci bol porušený zákon. Hneď na druhý deň po
prepustení išiel za obžalovaným, aby mu vrátil peniaze, tento sľuboval, že mu ich vráti, ale nevracal
mu ich, dokonca potom si vypol i telefón, tak sa rozhodol, že to bude riešiť oznámením na políciu. Po
prepustenínaslobodubolizapoškodenýmH.Q.,škodumunahradilšekomcezpoštu,tentomupovedal,

že obžalovaný za ním ohľadom jeho trestnej veci nebol. Nie je pravdou, že by obžalovaný vrátil peniaze
otcovi jeho družky. Otec jeho družky bol na tom zdravotne zle, zomrel v roku 2012 a obžalovaného
ani vôbec nepoznal. Obžalovaný si najskôr vymýšľal, že peniaze dal poškodenému H. Q., potom tvrdil,
že ich dal jeho bratom a nakoniec povedal, že ich dal jeho svokrovi. Pokiaľ sa týka svokra, tento sa
zdržoval len doma a chodil iba lekárom. Je pravdou, že dlžil peniaze a to 60,- € obžalovanému za auto.

Tento si peniaze od neho nechcel zobrať, zobral si od neho v tej hodnote drevo na kúrenie. Svedok
ešte uviedol, že nebohý otec jeho družky pokiaľ by dostal od obžalovaného peniaze, tak by ich ihneď
dal družke a určite by to povedal aj svojej žene. Družkin otec sa v podstate o nich staral, keďže nemali
príjem. O odovzdaní peňazí obžalovanému sa dozvedel od družky, keď bola za ním na návšteve. Totomu v podstate ponúkol sám obžalovaný celú tú vec, ešte keď boli spolu vo výkone trestu. Súhlasil s tým,
aby obžalovaný za poškodeným H. Q. išiel a peniaze mu dal ale potom ako bol prepustený z výkonu
trestu sa od H. Q. dozvedel, že obžalovaný za ním nebol, nekontaktoval ho, nedal mu žiadne peniaze

a ani mu žiadne peniaze neboli ponúknuté.

Svedok Q.. T. H. k veci uviedol, že čo sa týka vrátenia peňazí S. C., dňa 30.05.2011 prostredníctvom
príjmového dokladu prevzal od osoby D. F. sumu 250,- € za jeho právne zastupovanie. Nakoľko D. F.
nebol spokojný s jeho právnym zastupovaním, ukončili spoluprácu a prevzaté peniaze po ich dohode

osobne vrátil jeho družke S. C., ktorá mu po prevzatí sumy 250,- € vrátila originál príjmového dokladu.
Kedy si menová prišla pre uvedené peniaze uviesť nevie, nemá o tom žiadny doklad. Taktiež nevie
uviesť, či pri vrátení peňazí bol prítomný aj obžalovaný.

Z originálu a kópie príjmového pokladničného dokladu bolo zistené, že dňa 30.05.2011 prijal advokát
Q.. T. H. od osoby D. F. sumu 250,- € na účely právneho zastúpenia.

Podľa potvrdenia archívu ZVJS Leopoldov sa obžalovaný W. F. nachádzal vo výkone trestu od
23.03.2010 do 23.03.2011, kedy bol prepustený z Ústavu Leopoldov a od 02.08.2011 do 02.10.2011,
kedy bol prepustený z Ústavu Leopoldov. Svedok D. F. sa nachádzal vo výkone trestu od 27.07.2011 do
30.04.2013, kedy bol prepustený z Ústavu Bratislava.

V rámci dokazovania bol oboznámený i rozsudok OS Senica sp. zn. B.-XT XX/XXXX zo dňa 11.10.2005,
ktorým bol obžalovaný D. F. odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky, podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní dva roky. D. F. bol odsúdený za viaceré trestné činy, pričom jedného zo skutkov a to

trestnéhočinulúpežespolupáchateľstvompodľa§9ods.2,§234ods.1Tr.zák.účinnéhodo31.12.2005
sa dopustil voči poškodenému H. Q.. Proti tomuto rozsudku podal čo do výroku o treste prokurátor
odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo X/XXXX zo dňa 09.03.2006
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia trestu a vec vrátil prvostupňovému súdu. Následne
Okresný súd Senica rozsudkom sp. zn. B.-XT XX/XXXX zo dňa 02.02.2010 odsúdil D. F. k úhrnnému a

súhrnnémutrestuodňatiaslobodyvtrvanísedemrokovadesaťmesiacovnepodmienečnesozaradením
do II. NVS. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku o treste dňa 24.05.2011.

V rámci dokazovania bol oboznámený i pripojený spis OS Skalica č.k. XT XXX/XXXX, z ktorého bolo
zistené, že v predmetnom konaní OS Skalica rozsudkom zo dňa 06.11.2013 schválil dohodu o vine a

treste a uznal obžalovaného W. F. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., za čo bol
tento odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov, pričom výkon trestu mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 06.11.2013.

Na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného za vinného
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel, uviedol, že na celej veci bol dohodnutý

so D. F., s ktorým bol vo výkone trestu a tento súhlasil s tým, aby zašiel za H. Q., ktorý bol poškodený v
trestnej veci, za ktorú bol D. F. odsúdený, aby tento zmenil výpoveď a skutok D. F. bol prekvalifikovaný
z lúpeže na krádež. Družka D. F. S. C. mu sama dobrovoľne dala peniaze 400,- € za účelom toho, aby
tieto odovzdal poškodenému H. Q., aby tento zmenil výpoveď. Za H. Q. aj bol, hľadal ho, dozvedel sa,
že pracuje v zahraničí a neskôr sa s ním i osobne stretol na hoteli v Gbeloch, kde sa o prípade D. F.

rozprávali a H. Q. mu povedal, že ho to už nezaujíma a poslal ho niekam. Následne peniaze vrátil otcovi
S. C.. Z výpovede svedka H. Q. vyplýva, že obžalovaný ho v trestnej veci D. F. nikdy nekontaktoval,
neponúkal mu peniaze a nie je pravdou, že by sa stretli v hoteli v Gbeloch. Používa iné telefónne číslo,
ako bolo číslo, z ktorého volala osoba, ktorá sa predstavila ako H. Q. poškodenej S. C.Á.. Z výpovede
svedkyne S. C. vyplýva, že obžalovanému najskôr dala peniaze a to 250,- €, ktoré jej vrátil advokát

Q.. H. a neskôr asi za dva - tri týždne mu dala ďalších 150,- €. Tento jej sľúbil, že vyhľadá H. Q. a
peniaze mu odovzdá za účelom zmeny jeho výpovede v trestnej veci jej druha D. F.. Ešte predtým ako
obžalovanému dala tých ďalších 150,- € jej niekto telefonoval a predstavil sa jej do telefónu ako pán Q.
a sľúbil jej, že to vybaví. Následne keď volala na toto číslo, tak sa jej ozval brat obžalovaného s tým, žeto telefónne číslo je jeho. Poprela to, že by obžalovaný jej rodine peniaze a to 400,- € vrátil. Jej otec,
ktorému mal údajne peniaze vrátiť zomrel, bol vážne chorý, nikde nechodil, navštevoval len lekárov,
obžalovaný nikdy k domu jej rodičov neprišiel. Keby jej otec vedel, že mu dala peniaze veľmi by sa na

to hneval, pretože v podstate ju i jej dcéru živil a pokiaľ by mu nejaké peniaze i obžalovaný odovzdal,
určite by jej o tom povedal. V tomto zmysle vypovedala i matka poškodenej T. C., ktorá poprela, že by
obžalovaný niekedy bol u nich doma, nepozná ho a nikdy ho nevidela v kontakte so svojim nebohým
manželom. Jej nebohý manžel bol na dôchodku, posledných desať rokov sa zdržoval len doma, nikde
nechodil, žili uzavreto. Od obžalovaného neprevzal žiadne peniaze, pretože keby sa tak stalo, tak by jej

to určite povedal, nakoľko si celý život všetko hovorili. V žiadnom prípade by si peniaze určené pre dcéru
nenechal. Rovnako i svedok D. F. potvrdil, že sa dozvedel od svojej družky S. C. o vyplatení peňazí
obžalovanému, bol i za poškodeným H. Q. a od tohto sa dozvedel, že obžalovaný za ním nebol, ani ho
nekontaktovalaanimunedalžiadnepeniaze,animuneboliponúknuté.Jedinýsvedok,ktorýpotvrdzoval
verziuobžalovanéhoovrátenípeňazíotcoviS.C.bolT.Y.F.,jehovýpoveďvšaksúdhodnotilakoúčelovú,
nakoľko s obžalovaným sú kamaráti, stretávajú sa a sám tento svedok uviedol, že rodinu C. nemusí, mali

v minulosti konflikt. Jeho výpoveď teda nemožno považovať za objektívnu a nezaujatú. Obžalovaný je z
trestnej činnosti jednoznačne usvedčovaný priamo svedkami S. C., D. F., H. Q. ako i nepriamo ďalšími
vykonanými dôkazmi. Súd má za to, že trestná činnosť obžalovaného bola dokazovaním na hlavnom
pojednávaní preukázaná po objektívnej i subjektívnej stránke a jeho následná trestná zodpovednosť je
plne dôvodná. Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že tento už bol v minulosti 19x

súdne trestaný, naposledy už spomínaným rozsudkom OS Skalica sp. zn. XT XXX/XXXX. Pre priestupky
od roku 2005 prejednávaný nebol. Na Mestskom úrade Gbely nebol riešený pre sťažnosť.

Pri ukladaní trestu súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného W. F. prichádzalo do úvahy
uloženie súhrnného trestu k rozsudku OS Skalica sp. zn. XT XXX/XXXX, nakoľko teraz posudzovanú
trestnú činnosť spáchal skôr ako OS Skalica v konaní sp. zn. XT XXX/XXXX vyhlásil odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Vzhľadom k trestu, ktorý bol obžalovanému W. F. v uvádzanom konaní
OS Skalica uložený, má súd za to, že tento trest je dostatočný na ochranu spoločnosti i nápravu

obžalovaného a preto OS Senica upustil u obžalovaného W. F. od uloženia súhrnného trestu.

Poškodená S. C. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody riadne a včas, škodu
vyčíslila. Keďže výška škody bola vykonaným dokazovaním preukázaná, o tejto niet pochybnosti,
zaviazal súd obžalovaného nahradiť poškodenej S. C. škodu vo výške 400,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.