Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/146/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108228001
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108228001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr.Máriou Žákovou v právnej veci žalobcu Y.. Y. J., U. W. L. Ú. S. Y.

L. X., U. J., ". P. W., V. XXXX/X, L. X., zast.: JUDr. Karol Porubčin, advokát, Centrum 27/32, Považská
Bystrica, proti žalovaným v 1. rade J. B., B.. X.X.XXXX, B. X. W. X, W., O..Č.. B. B. T., zast. opatrovníčkou
J. J., Z. Okresného U. W. N., v 3. rade N. X., B.. XX.X.XXXX, A. XXXX/XX, W., v 5. rade Y. X., B..
XX.X.XXXX, B. X. W. X, W., O..Č.. B. B. T., zastúpení opatrovníkom, J. J., Z. Okresného U. W. N., v 6.
rade Y. V., B.. X.X.XXXX, B. X. W. XX, W., O..Č.. B. B.Á. T., zast. opatorovníkom J. J., Z. OkresnéV. U.
W. N., v 7. rade T. W., B.. XX.X.XXXX, X.B. X, W., v 8. rade V. U., G.. W., B.. X.X.XXXX, Ľ.. U. XX, U., C..
O., v 9. rade Ž. W., B.. X.X.XXXX, J.Ž. XX, Č. - U., v 10. rade U. X., G.. W., B.. XX.X.XXXX, D. X, L., v

11. rade T. W.J., B.. XX.XX.XXXX, X. XX/X, W., v 12. rade T. I.Á., B.. X.X.XXXX, X. XX/X, W., v 14. rade
Y. B.W., B.. XX.X.XXXX, X. XX, W., v15. rade Y. C., B.. XX.XX.XXXX, B. X. V. XX, W., O..Č.. B. B. T.,
zastúpený opatrovníčkou J. J., Z. Okresného U. W. N., v 17. rade Q. Z. G.. U., B.. XX.XX.XXXX, W. W.
Č.. XX, L. X., P. XX. G. T. U., B.. XX.X.XXXX, B. X. V. XX, W.N., O..Č.. B. B. T., zastúpená opatrovníčkou
J. J., Z. Okresného U. W. N., v 19. rade P.É. U., B.. X.X.XXXX, B. X. V. XX, W., O..Č.. B. B. T., zastúpená
opatrovníčkou J. J., Z. Okresného U. W. N., v 20. rade J. D., B.. XX.X.XXXX, W. X, W., v 21. rade N. D.,
B.. X.X.XXXX, X. XX/X, W., v 22. rade Z. D., B.. X.X.XXXX, X. XX, W., v 23. rade H. L., B.. XX.X.XXXX,

X. XX, W., v 24. rade Y. X., B.. XX.XX.XXXX, P. XX, W.C., v 26. rade R. T., B.. XX.X.XXXX, Č. XXXX/
X, W. - Ť., v 27. rade U. W., B.. XX.X.XXXX, W. L. XX, v 28. rade T. B., B.. X.X.XXXX, J. B. S. XXX, v
konaní o zaplatenie schodku v sume 5.877,78 EUR (177.074 Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX, vedenou pod sp. zn. 18C/1031/2001,
domáhal voči žalovaným v 1. až 22. rade zaplatenia schodku v prevádzkovej jednotke žalobcu U. XXX P.

W. B. D.. X. Č.. XX za inventarizačné obdobie C. XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX, zistené N. J.H. XX.X.XXXX
H. XX.X.XXXX. Schodok bol zistený v celkovej sume XXX.XXX U.. Žalobca žiadal, aby žalovaní zaplatili
svoj podiel na schodku v sume XX.XXX U..

V priebehu konania, písomným podaním podaným súdu dňa XX.X.XXXX upravil žalobu, žiadal
pristúpenie ďalších žalovaných a preto súd svojim uznesením zo dňa na základe čoho súd na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uznesením pripustil na strane žalovaných vstup ďalších účastníkov do

konania o žalovaného v 23., 24. a 25. rade a zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu, čím sa zvýšil ním
požadovaný schodok na sumu XXX.XXX U..Na základe späťvzatia žaloby žalobcom písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2007 č.k. 18C/1031/2001-237 bolo konanie proti žalovaným v 4.,
13., 25. rade o zaplatenie 7.489,- Sk zastavené.

Na základe späťvzatia žaloby žalobcom písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX bolo uznesením
tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX konanie voči žalovaným v 2., 4., 13. a 16. rade zastavené a voči
žalovaným v 5., 8., 11., 17., 18., 19., 21. a 23. rade zastavené čiastočne. Prevyšujúci nárok žalobcu bol
vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 18C/146/2008 o zaplatenie 177.074 Sk, po

prepočte na EURO konverzným kurzom 1 EURO= 30,126 Sk- 5.877,78 EUR.

Ďalším písomným podaním podaným súdu dňa XX.X.XXXX žalobca vzal späť svoju žalobu voči
žalovanej v 25. rade a žiadal pripustiť vstup žalovaných v 26., 27., a 28. rade do konania, ako aj o
rozšírenie žaloby proti nim. Súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX pripustil vstup ďalších žalovaných do
tohto konania, ako aj rozšírenie žaloby o zaplatenie schodku- u žalovaného v 26. rade- XX,XX Q., u

žalovaného v 27. rade- XXX,XX Q. a u žalovaného v 28. rade- XXX,XX Q..

Žalovaní v 2., 4., 17., 11., 14., 7., 23., 24. a 25. rade podali vo veci písomné vyjadrenie, v ktorých zhodne
poukazovali na skutočnosť, že v predajni neboli vytvorené také pracovné podmienky, aby sa dalo vzniku
škody zabrániť. Išlo predovšetkým o nízky počet pracujúceho personálu, nedostatočné zabezpečenie

priestorov predajne pred zlodejmi, aj keď boli priestory monitorované kamerovým systémom, tieto neboli
sledované vzhľadom na nízky počet zamestnancov na jednotlivých zmenách, boli vysoké regále, ktoré
bránili riadnej kontrole predajne, pohyb osôb bez hmotnej zodpovednosti na predajni a pod., ako aj
poukazovali na to, že P. S. Y. o týchto problémoch vedelo, ale neriešilo ich.

Žalovaní v 1., 5., 6., 15., 18., a 19. rade sa v priebehu konania zdržiavali na neznámom mieste, súd
napriek lustrácii ich pobyt nezistil a preto im ustanovil opatrovníčku v osobe J. J., Z. Okresného U. W.
N., v súlade s§ 29 ods.1,6 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: Š. R., L.. I. X.,

S. Ľ., oboznámením výpovedí svedkov N.. W. H., v konaní na tunajšom súde sp. zn. 18C/2/2010,
13C/123/2005, P. T. v konaní na tunajšom súde sp. zn. 13C/123/2005, N. W. v konaní na tunajšom
súde, sp. zn. 38C/13/2006, znaleckým posudkom N.. N. U., z odboru ekonómia, manažment, odvetvie
účtovníctvoadaňovníctvo,kontroling,listinnýmidôkazmivyžiadanýmisúdomapredloženýmiúčastníkmi
konania, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom - pracovných zmlúv, dohôd o zmene pracovných zmlúv
a dohôd o hmotnej zodpovednosti, vyplýva, že žalovaní pracovali P. U. XXX, X. XX P. W., ktorý bol
prevádzkovou Y. U. J. S. Y. L. X. U. U. P. L. X., V. XXXX/X. Žalovaná v 1. rade síce vykonávala
funkciu vedúcej prevádzkovej jednotky, ale počas inventarizačného obdobia bola práceneschopná, jej

zástupkyňami boli žalované v 23. a 24. rade. Všetci žalovaní mali uzavreté so žalobcom ako so svojim
zamestnávateľom platné dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle § 176 a nasledujúcich
Zákonníka práce.

Z inventarizačného zápisu o inventarizácii hospodárskych prostriedkov, predloženého žalobcom,

súd zistil, že v prevádzkovej jednotke, v ktorej boli zamestnaní žalovaní, bola vykonaná inventúra
pokladničnej hotovosti, zásob tovaru a ostatných cenín k dátumu XX.X.XXXX, s dátumom ukončenia
XX.X.XXXX,zaobdobieodXX.X.XXXXJ.XX.X.XXXX.Toutoinventúroubolozistenémanko-inventúrny
rozdielvcelkovejvýškeXXX.XXXU.,ktoréžalobcarozúčtovalmedzijednotlivýchhmotnezodpovedných
zamestnancov písomne dňa XX.X.XXXX.

Na mimoriadnom zasadnutí Ústrednej inventarizačnej komisie zamestnávateľa žalovaných, ktorá sa
konala v dňoch XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX, bol tento inventúrny rozdiel, jeho rozúčtovanie a spôsob
úhrady prerokovaný s jednotlivými zamestnancami tam prítomnými. Hmotne zodpovední pracovníci
neuznali svoj podiel na manku, odmietli ho zaplatiť, prípadne niektorí súhlasili s tým, že manko uhradia

z kaucie.

Z výsluchu žalovanej v 24. rade vyplýva, že v prevádzke žalobcu pracovala od roku XXXX s tým, že v
čase zistenia uvedeného manka v rozhodnom období zastupovala vedúcu predajne žalovanú v 1. radespolu so žalovanou v 23. rade, počas jej práceneschopnosti. Vedenie upozorňovali na to, že uvedenú
situáciu bez prítomnosti vedúcej predajne nevedia zvládnuť. Počas tohto obdobia sa v predajni zdržiavali
inšpektorky, ktoré boli pri otváraní i zatváraní predajne, kontrolovali tašky pri odchode z pracoviska. V

predajni sa veľa kradlo, pričom niekedy sa im zlodeja podarilo chytiť a zavolali políciu okrem prípadov,
že šlo o maloletého zlodeja, ktorého pustili. Často sa stávalo, že v predajni bola pri otvorení prítomná len
1 predavačka a pokladníčka, na čo upozorňovali vedenie. Poukázala na to, že všetci vedúci na tomto
pracovisku mali manko a podľa jej názoru mohol byť počítačový program vadný.

Žalovaná v 23. rade uviedla, že na predajni bolo stále manko a preto vždy zasadala inventarizačná
komisia, pred ktorou prednášali svoje problémy. Tie spočívali v tom, že boli vysoké regále, ktoré však
podľa vedenia družstva nemohli byť znížené, ani premiestnené, pretože by to bolo neestetické, ďalej
upozorňovali na malý počet zamestnankýň na predajni, k čomu vedenie zaujalo také stanovisko, že
ich je dosť a majú na drahý zabezpečovací systém, ten fungoval tak, že boli namontované kontrolné
rámy, ktoré však mali význam pri tovare, ktorý bol zabezpečený bezpečnostnými kódmi, nie všetok

tovar tak bol zabezpečený, iba ten drahší, lebo nákup čipov pre žalobcu bol drahý. Rovnako mali
namontovaný kamerový systém, ktorý však na monitorovacej obrazovke nemal kto sledovať, lebo bolo
málo zamestnancov. Oni dve so zástupkyňou nič nestíhali, za kamerou nemal kto sedieť. Robili všetko
pre to, aby predajňa riadne fungovala, ale bolo ich málo, predavačky museli pracovať na rôznych
oddeleniach. Pracovníčky, ktoré boli prítomné z vedenia družstva tam boli pre to, aby kontrolovali

zamestnancov. Dodatočne namietala aj proti tomu, že za také krátke inventarizačné obdobie- 3 mesiace
vznikol taký veľký rozdiel v obaloch- fľašiach, ako to vykazuje inventúra.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že vždy mali kľúč od dverí zástupkyňa
vedúcej a kľúč od mreží inšpektorka, takže mohli predajňu otvoriť len spoločne.

Žalovaná v 10. rade sa stotožnila s výpoveďou žalovanej v 24. rade, že bola chyba v počítačovom
programe, pretože sa stalo, že brala tovar cez pokladňu a zistila, že ten cez pokladňu nemôže ísť, keďže
v sklade nie je žiaden evidovaný napriek tomu, že sa na pokladni nachádzal.

Žalovaná v 8. rade uviedla, že pracovala v inventarizačnom období iba veľmi krátko, možno 17 dní,
napriek tomu od nej žalobca požaduje X.XXX U.. V pomeroch na predajni sa preto veľmi nevyznala,
vedúcu Novotnú ani nestretla, pretože ju zastupovali zástupkyne.

Žalovaná v 11. rade poukázala okrem iného na to, že boli neustále kontrolované, pričom sa kontrolovalo

ešte aj to, čo jedia. V tejto súvislosti sa pozastavila nad tým, že ako mohol vzniknúť taký veľký schodok
za pár mesiacov.

Žalovaná v 17. rade uviedla, že po predajni sa často pohybovali osoby bez hmotnej zodpovednosti
napr. brigádnici, po ktorých našla prázdne kelimky od jogurtu. Na predajni sa vždy zdržiavali kontrolní

pracovníci, ktorí kontrolovali tovar, ktorý sa z predajne vynášal a čo zamestnanci zjedli.

Žalovaná v 20. rade uviedla, že v inventarizačnom období bola na materskej dovolenke, iba občas v
tomto období na predajni brigádovala. Preto nič bližšie k veci uviesť nevie.

Žalovaný v 22. rade vo svojej výpovedi zdôraznila skutočnosť, že od vedenia požadovali, aby boli regále
znížené, aby bol lepší prehľad v predajni a dali sa kontrolovať zákazníci, pričom sa v uvedeným obracali
na P. L. L. B. H. L. X., ale nebolo im vyhovené.

Žalovaná v 7. rade uviedla, že v predajni bolo stále manko, pričom vedenie zaujímalo len to, aby sa

manko rozpočítalo medzi zamestnancov, ale nezisťovali a neriešili problémy. Opätovne poukázala na
nedostatok predavačiek, vysoké regále, krádeže, hoci sa na predajni zdržiavali pracovníci vedenia, čo
však bolo preto, aby ich kontrolovali. Zamestnanci nemohli z predajne nič vziať a preto si myslí, že
neboli vykonané dostatočné opatrenia pred odcudzením zo strany zákazníkov, keďže bezpečnostné
rámy nefungovali, nepípali, resp. len niektoré tovary boli označené čípmi. Okrem toho aj tie boli schopné

zákazníci odlepiť. Zdôraznila, že na všetko upozorňovali L. X. H. L. B..

Žalovaný v 14. rade uviedol, že pracoval na oddelení mäsa. Vážený tovar sa neoznačoval žiadny čipom,
teda pred krádežou nebol nijak chránený. Možno mrazené mäsové výrobky.U. R. pracovala v inventarizačnom období ako operátorka. Uviedla, že od počiatku vedeli, že používaný
program nie je veľmi vhodný, pretože napr. neevidoval tovar, ktorý bol na predajni a v prípade, že ho

chcela pokladníčka zadať cez čiarový kód do pokladne, nenachádzala ho v databáze. Ak pokladníčka
chcela predať tovar, musela ho opätovne nahodiť do počítača, čím sa umelo navyšovali stavy, čo mohlo
mať vplyv na výsledok inventúr. Ďalej poukázala na vysoké regále, na málo zamestnancov, pričom o
týchto skutočnostiach boli vedúci zamestnanci informovaní. Ona sama zrejme svoj podiel na schodku už
zaplatila. Uviedla, že podľa nej už doposiaľ zaplatila asi XX.XXX U.. Aj podľa tejto svedkyne sa stávalo,

že ráno otvárala predajňu jedna predavačka a jedna pokladníčka, otvoriť však museli, aj keď ich nebolo
dosť. Takto nevedeli predajňu ustrážiť a preto sa veľa kradlo.

U. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v predajni, o ktorej schodok ide, boli také isté problémy, ako na
ostatných, a to zabezpečenie tovaru, krádeže, nedostatok zamestnancov, pričom o týchto problémoch
vedel aj on aj P. P. L. X.. Rovnako vedel aj o problémoch s počítačom v predajni, avšak nič konkrétne,

dokonca uvedený problém riešili aj informatici P. L. X.. Na poradách vedenia sa tieto problémy preberali,
ale nemá vedomosť, či bolo vykonané aj nejaké opatrenia v súvislosti s mankom.

U. S. vykonávala v inventarizačnom období prácu inšpektorky, pričom uviedla, že kontrolovala, či sa
nevyskytujú chyby pri preberaní tovaru, či sa tovar prepočítava a zároveň kontrolovala aj hotovosť

v pokladni. Nezistila však žiadne nedostatky. O problémoch v predajni vedenie vedelo. Často bolo
na pracovisku veľa práceneschopných, v dôsledku čoho bolo málo zamestnancov, ktorí v skutočnosti
pracovali, už napr. pri otváraní predajne. Okrem toho boli vysoké regále, ktoré bránili prehľadu v
predajni a preto bolo veľa zlodejov. Uvedené problémy boli ňou samotnou prednášané vedeniu, ktoré
argumentovalo tým, že iba 2 veľké prevádzkové jednotky a O. U. XXX H. XXX majú takéto veľké manká,

pričom ostatné prevádzky v iných mestách používajú rovnaký program, avšak takéto problémy nemajú.

Z výpovede U. N.. H. W., v konaní sp. zn. 18C/2/2010, ktorý pracoval ako riaditeľ divízie pre košický
okres, vyplýva, že problematiku U. XXX W. X. Č..XX poznal v období, keď v tejto funkcii pracoval.
Vedel o tom, že na predajni boli problémy, pretože sa vyskytovali tam opakované schodky a dnes je

ťažké povedať, v čom bol problém a v čom boli nedostatky. Podľa neho predajňa nebola dostatočne
zabezpečená tak ako iné konkurenčné predajné reťazce, bol tam síce kamerový systém, ale boli tam
namontované iba štyri kamery, ktoré pochádzali z obdobia ešte 90. rokov, teda systém bol zastaraný,
obrazovka bola čiernobiela a nezodpovedala vlastne potrebám tejto predajne. Kamery nestačili na
kontrolu. Pritom však bolo zistené, že na predajni sa kradlo. Y. U. L. X. nebola pripravená systémovo

prevádzkovať taký veľký supermarket ako bol na X. Č..XX, pretože všetky predpisy, ktoré platili v tomto
období v Jednote, pochádzali z čias pultových predajov a malých samoobslúh. V takýchto podmienkach
bolo možné zabezpečiť ochranu tovaru a vedúci predajne mohol zodpovedať za všetko, čo prebral,
pretože to bolo všetko v menších rozmeroch, nie tak ako v takýchto veľkých supermarketoch. Jednota
vedela o tom, že tovar nie je dostatočne chránený, že na predajni sa kradne a schodok mohol vzniknúť

na rôznych častiach predajne, tak od preberania tovaru, ako po jeho predaj, nevylučujúc aj samotné
krádeže, ktoré sa vyskytovali a proti ktorým boli bezmocní. Aj napriek tomu, že prichytili zlodejov a
vec bola postúpená na priestupkové konanie, krádeže sa stále vyskytovali. Svedok uviedol, že žalobca
mal vedomosti aj o vysokej fluktuácii, ktorá sa vyskytovala zrejmé z toho dôvodu, že pracovníci v
obchodemali,ajmajúvsúčasnostipomernenízkumzduazrejméodchádzaliajzdôvodupretrvávajúcich

schodkov. Svedok mal vedomosti o tom, že vedúci predajne stále posielal svoje upozornenia na
nedostatkyanávrhynariešenia,pričomonpostupovaltietoproblémynariešenievedeniudružstvaalebo
pokiaľ mohol, riešil ich sám. Podľa neho aj norma strát, ktorá bola vypracovaná interným predpisom S.
Y., L. X. bola postavená pomerne nízko. Vyhovovala skôr menším predajniam. Ďalej uviedol, že mal
vedomostiajo chýbajúcejpokladninaoddelenímäsovýchvýrobkov,odkiaľsasústavnekradloatenúnik

pri predaji tovaru mohol nastať práve z tohto dôvodu. Podľa svedka na každej predajni sa nachádzala
inšpekčná kniha, do ktorej sa zapisovali jednak nedostatky, jednak vykonané kontroly a jedna kópia sa
posielala na vedenie J. L. X. a jedna na vedenie do W..

Z výpovede tohto svedka v konaní sp. zn. 13C/123/2005 vyplýva, že všetok tovar sa nedal elektronický

označiť, čiarové kódy ochrany sa lepili len na drahší tovar, pričom jedna takáto nálepka čiarového kódu
v tom čase stála 6,- Sk. Z uvedeného dôvodu sa lepili len na drahší tovar. Stávalo sa častokrát, že
páchatelia tieto nálepky z tovaru odstránili a tak tovar mohli odcudziť. Boli prípady krádeží, keď napr.
páchateľ ušiel, pričom krádeže sa zaznamenávali do knihy krádeží. Pri krádežiach a pri inventúrach sanevedelo dokázať, či tovar odcudzili vlastní zamestnanci, dodávateľ alebo zákazníci. Keďže žalovaní
svedka neustále upozorňovali na nedostatky, robili sa opatrenia, avšak tieto neboli postačujúce na to,
aby sa úplne zabezpečil tovar pred odcudzením. Vedenie navrhovateľa si z toho nerobilo problémy,

pretože kamerový systém stál v tom čase XXX.XXX,- U., takže ho nezakúpilo a ak vzniklo nejaké manko,
tak ho rozpočítalo na zamestnancov, ktorí toto manko museli zaplatiť.

Z výpovede U. N. W., ktorý bol vypočutý v konaní 38C/13/2006 vyplýva, že u žalobcu pracoval ako
technik, na základe čoho prichádzal do kontaktu s počítačovým programom prevádzkovej Y. U. XXX P.

W., jeho pracovisko bolo P. L. X., tento počítačový program bol vypracovaný firmou U.. J. L. U. XXX P.
W. chodil jeden krát do mesiaca, sťahoval údaje z počítača na ZIP mechaniku, čo následne odovzdal
do učtárne P. L. X., nevykonával žiadne zásahy do diskety a s vytlačenými údajmi z diskiet vôbec
neprichádzal do kontaktu. Jeho úlohou bolo nainštalovať sčítacie zariadenie na centrálny počítač a po
ukončení inventúry ho zase odmontovať, išlo o zariadenie, ktoré umožňovalo cez čiarový kód spočítať
tovar, ktorý bol na predajni, všetky ďalšie úkony potom už robili inventúrnici a hmotne zodpovedné

pracovníčky. Svedok sa nepamätal, či sa sťahovali nejaké údaje z počítača, ale pripustil aj túto možnosť,
pretože sa nevedel vyjadriť konkrétne, čo sa týka fliaš, spôsob účtovania bol súčasťou predmetného
počítačového programu vypracovaného K. U. a nebol to žiaden osobitný program, ktorý fungoval tak, že
fľaše od rôznych dodávateľov mali aj rôzne ceny nákupné a účtovali sa pevnou sumou 3,- Sk a aby sa
tieto rozdiely na cenách vyrovnávali, počítač večer po uzávierke dorovnával cenu týchto fliaš a to buď

plusovo alebo mínusovo. Svedok uviedol, že o problémoch s fľašami alebo s banánmi nemal žiadne
skúsenosti a nevedel o nich. K vyjadreniu K. U. C. L. T. U. uviedol, že išlo o manuál, teda akýsi návod k
počítačovému programu. K námietke o tom, že chyby programu sa vyskytovali, napríklad, že na predajni
sa nachádzali zásoby tovaru, ale v pokladni už nebol žiaden tovar a operátorka keď ho chcela predať
musela umelo navyšovať stav zásob, aby to cez pokladňu mohlo opätovne prejsť svedok uviedol, že

takéto rozdiely vznikali bežne pretože mohli byť dva druhy tovaru za tú istú cenu, konkrétne môže uviesť
jogurty a vtedy je vecou predajne, aby sa tieto chyby zistili, avšak vyvrátil, žeby on s týmito problémami a
poznatkami prišiel do kontaktu. Pripustil, že ak by sa aj navyšoval stav zásob, tak by to bolo mimoriadne
navýšenie zásob, ktoré by potom pri inventúre bolo zohľadnené v položkách prírastkov alebo úbytkov.

Z výpovede U. P. T., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa v konaní sp. zn. 13C/123/2005 vyplýva,
že u žalobcu pracovala vo funkcii inšpektorky. Jej pracovnou úlohou bolo spolupracovať s vedúcimi
prevádzkových jednotiek, pomáhať im riešiť problémy na prevádzkových jednotkách. Uviedla, že boli
síce kamery na predajni, ale tieto neplnili svoju funkciu. Žalovaní upozorňovali na tieto nedostatky na
prevádzkovej jednotke nielen ústne, ale aj písomne. Následne ona tieto požiadavky predkladala svojmu

B. N.. W.. Menovaná svedkyňa poukázala na to, že vedenie žalobcu neriešilo tieto zásadné problémy,
vznikali krádeže v prevádzkovej jednotke a následne pri inventúrach boli preto zisťované manká. Všetky
zistené nedostatky na prevádzkovej jednotke svedkyňa zapisovala do inšpekčnej knihy, ktorá bola na
prevádzkovej jednotke, kde pracovali.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K/221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol vyhlásený konkurz
na majetok Ú. S. Y. L. X., spotrebné družstvo so sídlom L. X., V. XXXX/X a za správkyňu konkurznej
podstaty bola určená Y..Y. J.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť J. XX.X.XXXX.

Vzhľadom na výpovede žalovaných a svedkov, súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru

ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a vypracovaním znaleckého posudku
poveril Z. N.. N. U.. Menovaná znalkyňa sa mala zamerať na zodpovedanie otázok, či inventúra, ktorá
bola vykonaná dňa XX. H. XX.X.XXXX v prevádzkovej jednotke úpadcu, bola vykonaná v súlade s
právnymi predpismi, či podiely určené na odporcov v 1. až 3. rade určil žalobca správne v zmysle
ustanovení Zákonníka práce a znalkyňa sa mala zaoberať aj zodpovedaním námietok žalovaných, či

nimi namietané nedostatky mohli ovplyvniť výsledok inventúry.

Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 1/2013 zo dňa 16.3.2013 uviedla, že počas prác na
znaleckom posudku sa snažila získať všetky možné a potrebné podklady a tiež informácie, ktoré slúžia
k zodpovedaniu otázok súdu. Závery uvedené v posudku sú v Výsledkom podrobného spracovania

týchto podkladov a informácií. Nie všetko bolo možné s ohľadom na časový odstup odkontrolovať podľa
jednotlivých účtovných a daňových dokladov. Mnoho z nich už nie je k dispozícii.Z predložených podkladov však zistila, že inventarizácia bola vykonaná správne, v súlade so zákonom
o účtovníctve. V právomoci účtovnej jednotky je stanoviť si formy, postupy a spôsoby vykonania
inventarizácie. Vyúčtovaný schodok je fyzický a tak je vedený aj v účtovníctve. K prenosu schodku

z predchádzajúceho obdobia nedošlo. Norma prirodzených úbytkov a strát bola do inventarizácie
zahrnutá.

V súvislosti s používaným softvérom sa obrátila s otázkami B. U. P. U..G..C... Na základe získaných
odpovedí, ako ekonómka nemôže vyvodiť taký záver, že by bol používaný softvér bol nevyhovujúci.

Každopádne, inventúra začala od stavu nula vážením, prepočítavaním, odkontrolovaním a opravením
pochybení, takže takto zistený stav bol rozhodujúci.

Centrálny počítač P. L. X. nebol elektronicky prepojený s predajňou a preto sa nemohlo stať, že by z
centrály zasahovali do stavov v počítači na predajni zasahovali.

Prevádzka bola účtovaná v obstarávacích cenách, precenenie akciového tovaru v predajných cenách
nemohlo mať vplyv na vzniknuté manko.
Znalkyňa uviedla, že k pripomienkam zamestnancov ohľadne organizácie práce sa nemôže vyjadriť,
nevedela sa vyjadriť ako k tomu, z akého dôvodu u žalobcu vznikla na uvedenej PJ pravidelne manká.

Zistila, že schodok bol na jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov rozpočítaný správne.

Súd žiadal žalobcu, aby predložil inšpekčnú knihu, ktorá bola vedená na predajni, a v ktorej sa mali
zaznamenávať všetky nedostatky na predajni jednak zamestnancami jednak kontrolnými pracovníkmi.

Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil súdu, že žalobca v konkurze, nemá k dispozícii tieto
inšpekčné knihy. Žalobca sa nevie vyjadriť k používanému L. T., vzhľadom k tomu, že firma je v konkurze,
nie je možné vypovedať k otázke poruchovosti tohto programu. Žalobca však má vedomosti o tom, že
na troch supermarketoch s tým istým programom schodky nevznikali. Predložil súdu vyjadrenie K. U.
U. H..U.. k spôsobu evidencie obalov.

Z popisu spôsobu evidencie obalov P. L. T., ktorý pre žalobkyňu zabezpečovala K. U. U., H..U..
Ž., vyplýva, že tento program bol dodaný a inštalovaný do celej siete L. S. Y. L. X. U. U. U., H..U..
Ž. P. G. XXXX, tento program eviduje kompletný dokladový systém predajne. Jednou zo súčastí
programu je aj evidencia dodávateľských obalových kont, to znamená, v systéme sú zaevidované všetky

pohyby s obalmi a je možné okamžite zistiť akýkoľvek stav a pohyb konkrétneho obalu. Otvorený trh
s obalovým materiálom v rámci SR, kde jeden druh obalu je dodávaný viacerými dodávateľmi a v
rôznych cenách, si vyžiadal komplexnú evidenciu obalov a dodávateľských obalových kont. V praxi
to znamená, že skladová karta obalu sa prvotne zaradí do systému s jednou pevne definovanou
nákupnou cenou a jednou predajnou cenou. Ceny obalu sa však v priebehu času ako aj rôznymi

dodávateľmi menia. Uvedený spôsob evidencie bol v programe vytvorený na základe požiadaviek zo
strany prevádzkovateľov predajní aby sa zabránilo špekulatívnym pohybom s obalmi, aby boli obalové
kontá prehľadné a plne kontrolovateľné. V prípade akýchkoľvek nejasností mohla obsluha programu
v prehľade dokladov detailne prezrieť všetky doklady a pohyby konkrétneho tovaru a odkontrolovať ich
správnosť. Kontrola správnosti danej evidencie sa vykonávala priebežne v danom programe už viac než

10 rokov na takmer tisícky predajní v SR a ČR.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že za predchádzajúce inventarizačné obdobia,
ale aj následné vznikali na tejto prevádzkovej jednotke žalobcu schodky vo vysokých čiastkach:
P. C. C. XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX, W. X. Z. T. P. P. XXX.XXX,-U. (P. O.-W.),

P. C. C. XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX, W. X. Z. T. P. P. XXX.XXX,-U. (P. B.),
P. C. C. XX.X.XXXX J. X.X.XXXX, W. X. Z. T. P. P. XXX.XXX U. ( P. W.),
P. C. C. X.X.XXXX J. XX.X.XXXX, W. X. Z. T. P. U. XXX.XXX,- U.( P.Ú. W.).

Na tunajšom súde sa viedli a vedú viaceré konania na základe žaloby žalobcu o zaplatenie schodku,

v tej istej PJ, v rôznych výškach, a rôzne inventarizačné obdobia, napríklad sp.zn. 11C/305/2004,
13C/123/2005, 38C/13/2006, 18C/2/2010. Tieto súdne konania potvrdzujú žalovanými uvádzanú
skutočnosť, že na tejto PJ sa pravidelne vyskytovali schodky. Súd v záujme hospodárnosti konania pretoneopakoval výsluchy niektorých svedkov aj v tomto konaní a prevzal ich výpovede tak, že ich oboznámil
účastníkom na pojednávaní dňa X.X.XXXX ich prečítaním.

Podľa §251 ods.1 Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. účinný od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Keďževkonaníideonároky,ktoréznichvzniklizpracovnoprávnychvzťahovvzniknutýchpred1.aprílom
2002 (prac.zmluvy a dohody) aplikoval súd na tento prípad Zákonník práce č.65/1965 Z.z. (v znení
účinnom do 30.11.1999), ďalej v texte len „Zákonník práce“.

Podľa §176 ods.1 Zákonníka práce ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty,

ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom
súčasnedojednať,žeakbudúpracovaťnapracoviskusviacerýmizamestnancami,ktoríuzavrelidohodu
o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa §176 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak

je neplatná.

Podľa §176 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa §179 ods.5 Zákonníka práce ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa §185 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so
zamestnancom a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že

škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa §29 ods.1 z.č.563/1991 Zb.z. o účtovníctve (v znení účinnom do 1.1.2000) ďalej v texte len
„zákona o účtovníctve“ účtovné jednotky inventarizáciou overujú ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej
závierky, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Podľa §30 ods.1 zákona o účtovníctve skutočné stavy majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou
primajetkuhmotnejpovahy,prípadnenehmotnejpovahyalebodokladovouprizáväzkochapriostatných
zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v
inventúrnych súpisoch, ktoré musí podpísať osoba zodpovedná za vykonanie inventarizácie.

Podľa §35 zákona o účtovníctve opravy v účtovných dokladoch, účtovných knihách a v ostatných
účtovných písomnostiach nesmú viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti a nesprávnosti účtovníctva.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaní boli zamestnancami žalobcu, pracovali v

prevádzkovej jednotke U. XXX, X. XX P. W., ako hmotne zodpovední zamestnanci. Všetci mali uzavreté
so žalobcom platné dohody o hmotnej zodpovednosti. V dňoch XX.X. H. XX.X.XXXX žalobca vykonal
v tejto prevádzkovej jednotke inventúru, pri ktorej bol zistený schodok vo výške XXX.XXX U.. Uvedený
schodok žalobca rozúčtoval na jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov v zmysle § 179 ods.5
citovaného Zákonníka práce. Inventúra bola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve i ostatnými

právnymi predpismi, čo bolo preukázané súdu znaleckým dokazovaním, znaleckým posudkom N.. U..

Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca,zamestnávateľniejepovinnýdokazovaťzavineniehmotnezodpovednýchzamestnancov,
preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách,

ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, čo v danom prípade bolo splnené. Zákon však zároveň
umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti celkom, prípadne sčasti,
ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde jedným z dôvodov je
skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiachchrániť zverený majetok. Súd preto vzhľadom na námietky žalovaných týkajúce sa nevhodných
pracovných podmienok, ktoré opakovane, avšak bezvýsledne hlásili svojmu zamestnávateľovi, skúmal
otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v zmysle § 176 ods.3 cit. Zákonníka

práce a teda či žalovaní preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia a následne
skúmal rozsah zbavenia tejto zodpovednosti.

Aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť a vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré
by mu umožňovali riadny výkon jeho povinnosti, zákon ukladá zamestnancovi povinnosť oznamovať

zamestnávateľovi nedostatky (okrem tých, ktoré sú mu už známe), preto súd skúmal tiež otázku, či zo
strany žalovaných došlo k splneniu tejto povinnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu nedostatkov v pracovných podmienkach
žalovaných, ktoré spočívali najmä v tom, že:
- nebola zabezpečená strážna služba, ktorá by poskytovala ochranu predajne pred krádežami, ktoré

boli časté,
-nebol zabezpečený dostatočný kamerový systém, ten ktorý bol, bol zastaraný, nemal kto ho sledovať,
lebo bolo málo zamestnancov na pracovnej zmene,
- nebolo zabezpečené označenie niektorých druhov tovaru ochrannými kódmi, preto dochádzalo k
častým krádežiam zo strany zákazníkov

- nebolo dostatok zamestnancov na zmene z dôvodu častej práceneschopnosti a fluktuácie
zamestnancov ( zrejme aj pod vplyvom vysokých schodkov), stávalo sa, že ráno nebolo s kým otvárať
predajňu,
- zamestnanci upozorňovali vedenie žalobcu na všetky nedostatky, ktoré im znemožňovali vykonávať
dostatočnú ochranu majetku žalobcu,

- žalobca poznal problémy prevádzky, pretože schodky sa vyskytovali dlhodobo, napriek tomu nepristúpil
k prijatiu účinných opatrení na riešenie problémov, preto aj keď v tomto konaní neboli k dispozícii
inšpekčné knihy alebo písomné upozornenia zamestnancov, bolo potrebné vychádzať práve z tej
zákonnej podmienky, že žalobca o problémoch už vedel, teda neboli to žiadne nové problémy, ktoré sa
vyskytovali iba špeciálne v tomto inventarizačnom období,

- zavedený systém ochrany tovaru v predajni hypermarketového typu, ktorá mala rozlohu asi 800 m2
nevyhovoval, pretože pôvodne bol používaný pre malé pultové predajne ( o tom vypovedal U. W.),
pričom v rámci toho priestoru dozor vykonávali 3-4 pracovníčky na jednej zmene, ktoré predajňu nemohli
ustrážiť,
- vysoké regály, ktoré spôsobovali neprehľadnosť v priestore a nedostatočnú možnosť kontroly,

-umelonavyšovanýtovarvevidencii-evidenciastavuzásobbolanereálna,nezodpovedalaskutočnému
stavu tovaru na predajni, preto sa upravoval stav v evidencii zásob na stav reálny, čím mohlo dôjsť k
umelému navyšovaniu tovaru v evidencii, tovar prijatý na predajňu operátorom sa cez pokladňu nedal
predať, lebo chýbal v stave zásob a preto sa tento chýbajúci tovar musel umelo nahodiť do stavu zásob,
aby sa mohol predať,.

Žalobca neprijal také účinné opatrenia, ktoré by umožňovali hmotne zodpovedným pracovníkom
dostatočne ochraňovať tovar žalobcu a preto podľa zváženia súdu žalovaní preukázali v tomto konaní,
že za vzniknutý schodok nezodpovedajú. Žalovanými tvrdené nedostatky v pracovných podmienkach
ako hmotne zodpovedných zamestnancov a v nedostatočnej ochrane tovaru žalobcom potvrdili aj

vypočutí svedkovia, zároveň potvrdili aj tú skutočnosť, že žalovaní upozorňovali P. S. Y. na pretrvávajúce
nedostatky na predajni. Naviac je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vedúca predajne, žalovaná
v 1. rade bola v predmetnom inventarizačnom období práceneschopná a zastupovali ju žalované v 23.
a 24. rade, ktoré nemali žiadne skúsenosti s vedením takejto predajne. Žalobca aj o tejto skutočnosti
vedel a riešil to až predmetnou inventúrou, ktorá bola odovzdávajúca- vedúcim predajne sa stal p. W..

Tietodôvodyvylučujúzodpovednosťžalovanýchzaschodok.Pravidelnékontrolyhmotnezodpovedných
pracovníkov pri odchode z predajne nikdy nezistili žiadne nedostatky ani porušenie pracovnej
disciplíny, žalobca hmotne zodpovedným zamestnancom neposkytol žiadne školenie na informovanie o
spôsoboch ochrany a zabezpečenia zvereného majetku, a napokon žalobca aj napriek opakovaným a

neustálym schodkom zisteným v každom inventarizačnom období neurobil žiadne vhodné opatrenia na
zamedzenie vzniku ďalších schodkov na tovare zverenom žalovaným, jednoducho rozpočítal schodok
medzi hmotne zodpovedných pracovníkov, prípadne vymenil vedúceho PJ.Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že zo strany odporcov došlo k úplnému
zbaveniu sa zodpovednosti za vznik zisteného schodku, keďže v konaní preukázali, že žalobca ako ich
zamestnávateľ im nevytvoril vhodné podmienky na riadny výkon práce a hospodárenie so zverenými

hodnotami napriek tomu, že bol nimi na uvedené nedostatky viackrát upozorňovaný. Preto z uvedených
dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., ale vzhľadom na to, že úspešným
žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania,

súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Napriek vypracovanému znaleckému posudku v tomto konaní, trovy štátu nevznikli, pretože znalkyňa
napriek urgencii zo strany súdu znalečné nevyúčtovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. (§ 251 O.s.p.)