Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218131
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6710218131.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, C. O. - P. O. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod
spis. zn. EX 13938/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 104,13 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/1174/2010-47 zo dňa 24.
apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/1174/2010-47 zo dňa 24. apríla 2013 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1 104,13 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06313/10 vydaný dňa 23. 07. 2010 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava (ďalej
len "rozhodcovský súd"). Okresný súd s poukazom na ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a Zmluvu o úvere zo dňa 14. 09. 2009 uzavretú medzi oprávneným a povinnou (ďalej len
Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov obsah a formu zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú.
Uviedol, že Zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o
osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to,

podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Oprávnený sa nemôže zbaviť dôkaznej povinnosti, spočívajúcej v preukázaní, že sa úver
poskytuje za istým účelom (v tomto prípade výkon povolania), ktorý umožňuje využitie zákonnej výnimky

majúcej za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku len tvrdením, že je iba poskytovateľom
peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že
v zmluve o úvere je údaj o účele úveru vykonaný zaškrtnutím políčka v predtlačenom zmluvnom
formulári. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy veriteľ. Zdôraznil, že spotrebiteľská zmluva nie je

samostatným typom zmluvy, ale druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
ako aj podmienky, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv.slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom,

odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Uviedol, že ide o formulárovú zmluvu, kde návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v
danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje.
Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťuzatvorenejspotrebiteľskejzmluvyoúvere,nemôževyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by
súdne konanie predstavovalo. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje

demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú doložku okresný súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm. r)
Občianskehozákonníkasodôvodnením,žetakakojerozhodcovskádoložkakoncipovanáspotrebiteľovi
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva

na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných
sporov vylúčené. Napriek tomu, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza. S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že ustanovenie
bodu 15 VPPÚ je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má

za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z
úradnej povinnosti (ex offo). Základným predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je jeho vydanie
orgánom, ktorý má na to právomoc. Vzhľadom na absolútnuneplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno
považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto okresný súd
posúdil rozhodcovskú doložku ako nulitný právny akt. S ohľadom na uvedené závery okresný súd dospel

k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne

okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citvaného ustanovenia
okresnýmsúdomdochádzaknahradzovaniukonaniaožalobáchozrušenierozhodcovskýchrozhodnutí,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol procesnú

vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolateľ namietol,
že okresný súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze ust. § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie okresného súdu preskúmať. Rozhodnutím okresného

súdu malo podľa odvolateľa dôjsť aj k pozbaveniu oprávneného domáhať sa svojho plnenia, nakoľko
oprávnený sa už nemôže domáhať svojho nároku z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. S ohľadom na
uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie vo veci.

K odvolaniu nebolo podané žiadne vyjadrenie.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vecpredložilnarozhodnutieodvolaciemusúdusuvedením,žeodvolaniuoprávnenéhonemienivyhovieť
(§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom podľa § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne
správne potvrdil.Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), po preskúmaní
uzneseniaprvostupňovéhosúdu,aplikujúcustanovenie§219ods.2OSP,savcelomrozsahustotožňuje

s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade
ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol.Odôvodnenie
uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom tak, ako ukladá ust. § 157 ods.

2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP, uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa.
Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že
daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a svoje

rozhodnutie náležite zdôvodnil

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 450,- Eur. Povinný sa zaviazal splatiť sumu 888,- Eur v 12-
ich mesačných splátkach po 74,- Eur. V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len

„VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo
súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia či
dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra
a až následne pred rozhodcovským súdom rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 15 alebo cestou

príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva
na žalobcovi. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom sp. zn. SR 06313 /10 zo dňa 23. 07. 2010.
Na námietku odvolateľa o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu
odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t. j., či už so zákonom
hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného
súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych
ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod
č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 11/2011,
v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho
aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného
súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa

od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal
oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie
Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010, v ktorom Súdny dvor v
súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny
súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky

obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3
a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je
viazanýtoutopodmienkou.Knámietkeodvolateľaoporušeníústavnegarantovanýchprávoprávneného,

ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred
súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať
porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou

Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. S ohľadom
na uvedené sa aj odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade
s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, žerozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len
„OZ“). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje

na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý,
resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:
1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do zmluvných dojednaní Zmluvy (všeobecné podmienky poskytnutia úveru) ako súčasti formulárovej
zmluvy. Podmienky v bode 15 VPPÚ stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami

budú riešené primárne mediáciou a po jej zmarení alternatívne pred príslušným súdom v súdnom
konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku
15 VPPÚ, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spôsob, akým bola
rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy
Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne

vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Vychádzajúc z povahy
samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý
bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom
podľa Občianskeho súdneho poriadku bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho práv

voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinnej (dlžníka), zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla
za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcovského súdu ako aj
mediátora, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so Zmluvou, čo
je nielen výrazným obmedzením až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred
pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom

konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi
poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou.
3/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu
(oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou

platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto
prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol
povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade
predložená zmenka, o existenciu ktorej oprel svoj nárok žalobca, je len spôsobom oprávneného, ako
obísť prípadnú neplatnosť Zmluvy, pretože z obsahu formulára ako aj z právnej úpravy mu muselo
byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nejednu neprijateľnú podmienku. Toto konanie

odporcu odvolací súd považuje za konanie odporujúce zákonu, dobrým mravom a konanie, ktorého
cieľom bolo zákon obísť. Z uvedeného dôvodu ide v citovanej časti zmluvy o absolútne neplatný právny
úkon, na ktorý súd musel prihliadnuť bez ohľadu na to, že ide o úkon majúci zmenečnú povahu.
Okresný súd správne konštatoval, že aj dohoda o vyplnení zmenky je len jedným z mnohých zmluvných
podmienok, ktoré sú obsiahnuté vo VPPÚ, ktoré predstavujú tzv. formulárovú zmluvu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bola ako taká

už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39,
§ 53 ods. 5, OZ § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom

štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti ako aj skutočnosti uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia,
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti
či nepreskúmateľnosti, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu ako aj dôvodmi, na
základe ktorých zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči

povinnej.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.