Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201504
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414201504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľov 1/ G. U., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, 2/ D.. D. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. K., A. XXX/
XX,protiodporcoviŠ.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.B.,F.X,onávrhunavypratanienehnuteľnostítakto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k. ú. Z. B., a to dom č. súp.
893, postavený na CKN parc. č. 228, CKN parc. č. 228 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429
m2, CKN parc. č. 229 - záhrady o výmere 2669 m2, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade trovy konania vo výške 99,50 € v lehote troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa pôvodne podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti odporcovi
vypratať dom č. súp. 893, ako aj parc. č. 228 a 229, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z. B. a sú zapísané
na LV č. XXX s poukazom na ukončenie nájomnej zmluvy. Zároveň sa domáhali zaplatenia od odporcu
titulom uznaného dlhu vo výške 34.000 € za užívanie predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že
navrhovatelia v 1. a 2. rade nezaplatili súdny poplatok za návrh v časti, kde sa domáhali zaplatenia od
odporcu sumy 34.000 €, v tejto časti súd uznesením sp. zn. 5C 16/14 zo dňa 2.4.2014, právoplatným
29.4.2014, konanie zastavil.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd ďalej konal len o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorým
sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi vypratať predmetné nehnuteľnosti. Úhrada dlhu predmetom
konania nebola.

Na pojednávanie, konané dňa 5.5.2014 sa odporca nedostavil, súd mu doručoval na adresu, ktorú
navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli v návrhu, a to Ž., G.. A. XXX/X. Z uvedenej adresy sa súdu

vrátila nedoručená súdna zásielka s tým, že adresát je neznámy. Napriek tejto skutočnosti odporca
súdu doručil dňa 30.4.2014 mailové podanie, z ktorého je zrejmé, že od navrhovateľa v 1. rade mal
vedomosť o termíne pojednávania, uviedol, že sa nemôže dostaviť, nakoľko mu zamestnávateľ nedal
voľno. Požiadal o odročenie pojednávania. V uvedenom mailovom podaní sa vyjadroval k výške dlhu.
Zároveň súdu ďalším mailovým podaním oznámil adresu Z. B., F. X.Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd pojednávanie, určené na termín 5.5.2014 odročil na termín 2.6.2014. Odporca sa nedostavil
ani na pojednávanie, určené na termín 2.6.2014, doručenie mal riadne vykázané a predvolanie

na pojednávanie spolu s kópiou návrhu a prípisom a príslušenstvom mal doručené dňa 7.5.2014.
Odporca telefonicky dňa 30.5.2014 požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko mu pracovné povinnosti
neumožňujú prísť a nesúhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti, poukázal na to, že robí na OMW
a v pondelok a štvrtok sa vždy preberá tovar a zamestnávateľ mu nedal voľno. Preto žiadal vytýčiťtermín pojednávania na utorok, stredu alebo piatok. Súd mu mailovým podaním zo dňa 30.5.2014
oznámil, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania a bol informovaný, že pojednávanie
bude. Následne odporca v 1. rade doručil súdu dňa 1.6.2014 mailovým podaním ďalšiu žiadosť o

odročenie pojednávania, kde už uvádzal iný dôvod pre odročenie pojednávania, ako dňa 30.5.2014,
tentokrát uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z osobných dôvodov. Zároveň poukázal na to,
že sa nezúčastní aj preto, že neboli predvolaní svedkovia, ktorých navrhol k výsluchu, pričom podľa neho
sútítosvedkoviakľúčoví,čosatýkavýškydlhu.Zároveňpoukázalnato,žesazaväzuje,žedo30.6.2014
uhradí dlžnú čiastku, ktorú stanoví súd na pojednávaní, pričom je tu aj reálna možnosť odkúpenia danej

nehnuteľnosti k danému termínu.

Vzhľadom na to, že odporca uvádzal vo svojich oznámeniach, adresovaných súdu, najprv iný dôvod
na odročenie pojednávania, následne iný dôvod na odročenie pojednávania, pričom tieto dôvody
pre odročenie pojednávania menil a zároveň neuviedol dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania,
súd konal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP, nakoľko v zmysle § 119 ods. 1 OSP

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, čo v danej veci zo strany odporcu preukázané
nebolo. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že odporca sa hlavne vo svojich podaniach vyjadroval k časti
návrhu, kde sa navrhovatelia v rámci pôvodne podaného návrhu domáhali zaplatenia dlhu za užívanie
predmetných nehnuteľností, k čomu navrhoval aj výsluch svedkov, avšak uvedený nárok predmetom
konania vzhľadom na zastavenie konania v tejto časti už nebol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, oboznámil sa s
mailovými podaniami odporcu, s LV č. XXX, k. ú. Z. B., s Nájomnou zmluvou o prenájme nehnuteľnosti
zo dňa 4.6.2009, s Prílohou č. 1 k uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa 4.6.2009, s Prílohou č. 2 k
uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa 23.8.2009, s Dohodou o zániku nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.2009,

s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1T 78/2010, s výzvami na opustenie
nehnuteľnosti, s uznaniami dlhu, s Nájomnou zmluvou o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 7.8.2012,
s Výpoveďou nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 23.9.2012, s trestným rozkazom
Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1T 112/2014, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali na to, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v Z. B., pričom sa rozhodli, že
predmetný dom je nevyužitý po smrti ich otca, a preto mali záujem dom predať, keďže však k odpredaju
nedošlo, dohodli sa na prenájme s tým, že by mali z toho aspoň nejaké finančné prostriedky, ktoré by
mohli následne do domu investovať. Na ich ponuku reflektoval odporca, ktorý uviedol, že má záujem aj
o kúpu nehnuteľnosti, avšak nemal finančné prostriedky na odkúpenie, a preto sa navzájom dohodli, že

mu dom prenajmú. Uzavreli nájomnú zmluvu a dohodli sa na tom, že pokiaľ by mal záujem predmetný
dom odpredať, tak jemu by ho ponúkli ako prvému. Na základe toho začal predmetný dom užívať, a to
v zmysle uzavretej prvej nájomnej zmluvy. Zároveň sa dohodli aj na úhrade finančných prostriedkov za
užívanie predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia poukázali na tú skutočnosť, že posledné finančné
prostriedky poslal odporca dňa 17.9.2009, bol nezamestnaný a s peniazmi bol problém. Následne sa

dohodli na tom, že dôjde k zániku nájomnej zmluvy, pričom toto uzatvárali dňa 29.12.2009 s tým, že
komunikovali s odporcom, ktorý ich požiadal, aby sa dohodli na nejakom termíne po Vianociach, aby
cez Vianoce mohol v dome ešte bývať. Preto na túto jeho žiadosť pristúpili a dohodli sa, že nájom
skončí ku dňu 31.1.2010. Odporca s týmto súhlasil a nemal voči tomu žiadne výhrady. Avšak po tejto
lehote odporca dom nevypratal. Navrhovatelia poukázali na to, že z uvedeného dôvodu podali na neho

trestné oznámenie, pretože odporca neustále niečo sľubuje, nič neplní, poslal navrhovateľke v 2. rade
90 mailov, kde tvrdil, že má pôžičku, poslal jej aj odfotené číslo účtu, oni však v banke zistili, že takýto
účet vôbec neexistoval. Zároveň navrhovateľka v 2. rade poukázala na to, že po prvom pojednávaní
telefonovala odporcovi, ktorý jej však telefón nezdvíhal. Zároveň uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia,
ktoré naznačoval v maily odporca s tým, že by sa nejakým spôsobom mali dohodnúť na odkúpení

predmetného bytu s tým, že ku dňu pojednávania k žiadnej reálnej dohode nedošlo. Zároveň uviedla,
že po ukončení predchádzajúcej zmluvy následne uzatvorili s odporcom novú zmluvu o prenájme, a
to dňa 7.8.2011, kde sa dohodli, že mu prenajmú dom od 1.8.2012 do 31.12.2012 s tým, že sa za
neho zaručila aj jedna spoločnosť, ktorá ho zamestnávala a mala dohliadnuť na plnenie tejto dohody
odporcom. Navrhovateľka v 2. rade zdôraznila, že odporca si naďalej neplnil svoje povinnosti z tejto

dohody, a preto dňa 23.9.2012 mu zaslali výpoveď, ktorú v tento istý deň odporca aj prevzal. Mala plynúť
3-mesačná výpovedná lehota a k skončeniu nájmu došlo dňa 31.12.2012. Oni k tejto výpovedi pristúpili
z toho dôvodu, že ani zo strany spoločnosti, kde bol on vtedy zamestnaný, nedošlo k takému konaniu,
ktoré by podporilo odporcu v tom, aby si riadne plnil záväzky voči nim ako navrhovateľom, pričom ajpracovník predmetnej spoločnosti im povedal, že s odporcom končí a prerušuje všetky vzťahy vzhľadom
na jeho neseriózny prístup. Následne k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy už nedošlo.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov, ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva
o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca,

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu, dohodnutého na určitý čas, nemá

nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

Podľa § 4 Zákona č. 189/1992 Z. z. o úprave niektorých pomerov, súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami, v znení neskorších predpisov, pri zániku nájmu, dohodnutého na dobu určitú, nájomca nemá

právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z
dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt alebo o
byt osobitného určenia, a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Ustanovenia § 685 - 716 sú osobitnými ustanoveniami o nájme bytu. Keďže sú upravené v 4. oddiele
7. hlavy Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, predstavujú osobitné ustanovenia vo vzťahu k

všeobecným ustanoveniam o nájomnej zmluve (§ 663 - 684), ktoré upravujú nájom bytu. Pokiaľ sú
určité otázky upravené aj všeobecnými ustanoveniami o nájomnej zmluve, aj osobitnými ustanoveniami
o nájme bytu, osobitné ustanovenia o nájme bytu majú prednosť pred použitím všeobecných ustanovení
o nájomnej zmluve. Osobitné ustanovenia o nájme bytov vychádzajú z toho, že nájom bytu vznikne na
základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu alebo bytu) a nájomcom.

Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán bez predchádzajúceho
rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu. V ustanovení § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka
je vyjadrená zásada, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, uzavretou medzi prenajímateľom a
nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, kde sa byt nachádza. Nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez

uvedenia doby užívania. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dva hlavné dôvody
zániku nájmu, a to dohodou účastníkov nájomného pomeru a výpoveďou. V prípade, ak je nájom
bytu dojednaný na určitý čas, dôjde k zániku nájmu bytu uplynutím tohto času, avšak môže dohodou
zmluvných strán zaniknúť aj pred uplynutím tohto času. V prípade skončenia nájmu, dohodnutého na
určitý čas, nemá nájomca nárok a bytovú náhradu. Na prípady zániku nájmu bytu, dohodnutého na

určitý čas, sa nevzťahuje ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zaradený medzi všeobecné
ustanovenia nájomnej zmluvy), ktorý za určitých tam uvedených okolností umožňuje tzv. obnovu nájom.
Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca užíva a prenajímateľ proti tomu nepodá
návrh na vypratanie bytu.Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec, patriacu

vlastníkoviasúčasnemujuodmietavydať.Aktívnalegitimáciapatrívlastníkovi.Niejerozhodujúce,čiide
o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník
sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho, resp. iného
spoluvlastníka. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to
žiaden právom aprobovaný dôvod.

Z vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX, k. ú. Z. B. súd má za
preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2-i k CKN
parc. č. 228 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, k CKN parc. č. 229 - záhrady o výmere
2669 m2, ako aj rodinného domu č. súp. 893, postavený na CKN parc. č. 228. Tým je daná ich aktívna
legitimácia na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti užíva odporca,

čím je daná jeho pasívne legitimácia v danej veci.

Súd zistil, že dňa 4.6.2009 bola uzavretá Nájomná zmluva o prenájme nehnuteľností, kde
prenajímateľka, navrhovateľka v 2. rade, ktorá sa dohodla s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (v
tom období bola podielovou spoluvlastníčkou aj X. U. - matka navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorá zomrela

a vlastníkmi sa stali následne navrhovatelia v 1. a 2. rade, čo je zrejmé z predloženého LV č. XXX),
pričom spoluvlastníci sa dohodli, že ich bude zastupovať navrhovateľka v 2. rade. Uzatvorili zmluvu s
nájomcom - odporcom, pričom predmetom bol rodinný dom, ako aj parcely, zapísané na LV č. XXX, k.
ú. Z. B.. Nájomný pomer v zmysle uvedenej nájomnej zmluvy vznikol 1.6.2009 a bol uzavretý na dobu
neurčitú. K uvedenej nájomnej zmluve boli uzavreté aj Prílohy č. 1 a 2, ktoré hovorili o stave energií,

ako aj o výške nájomného. Účastníci konania sa dohodli o zániku predmetnej nájomnej zmluvy, a to v
zmysle Dohody zo dňa 29.12.2009, kde sa dohodli o zániku nájmu predmetných nehnuteľností ku dňu
31.1.2010. Po tejto lehote odporca predmetné nehnuteľnosti nevypratal a naďalej ich užíval. Okresný
súd v Žiari nad Hronom rozhodol rozsudkom sp. zn. 1T 78/2010 zo dňa 21.7.2010, právoplatný dňa
21.7.2010 tak, že odporcu uznal za vinného v tom, že si neplnil zmluvné povinnosti a nájomný vzťah,

ktorý bol písomnou dohodou zo dňa 29.12.2009 ukončený s tým, že do 31.1.2010 uvoľní a odovzdá
predmet nájmu, pričom to v stanovenom čase neurobil a odmieta sa z nehnuteľností vysťahovať. Bol
uznaný za vinného za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, a za to aj odsúdený. V priebehu konania navrhovatelia v 1. a
2. rade predložili súdu nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľností, ktoré sú predmetom vypratania zo

dňa 7.8.2012, ktorú uzatvorili s odporcom. Touto nájomnou zmluvou vznikol medzi účastníkmi konania
nový zmluvný vzťah. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 7.8.2012 prenajali navrhovatelia v 1.
a 2. rade nehnuteľnosti odporcovi, a to tie, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Predmetná
zmluva v zmysle bodu III. bod 5 bola uzavretá na dobu päť mesiacov od 1.8.2012 do 31.12.2012.
Táto skutočnosť je zrejmá aj z bodu IV. bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy. Z uvedenej nájomnej

zmluvy teda súd jednoznačne zistil, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Navrhovatelia
vyhotovili výpoveď nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 23.9.2012, ktorú podpísal v ten
istý deň aj nájomca, z čoho je zrejmé doručenie výpovede nájomnej zmluvy, pričom navrhovatelia v
1. a 2. rade dali odporcovi výpoveď z nájomnej zmluvy z dôvodu neplnenia si finančných náležitostí
voči navrhovateľom. Zároveň tu bolo konštatované, že výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom

nového mesiaca, čiže od 1.10.2012, je trojmesačná a trvá do 31.12.2012. Z uvedených skutočností je
zrejmé, že uvedená doba, a to uplynutie výpovednej lehoty, korešponduje s dobou ukončenia nájmu,
ktorý bol dohodnutý na určitý čas v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy. Súd vzhľadom na uvedenú
skutočnosť, s poukazom na hospodárnosť konania konštatuje, že nájomná zmluva odporcu skončila
uplynutím dohodnutej doby v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy, a to dňom 31.12.2012. Vzhľadom na to

súd ďalej nevykonával dokazovanie, pokiaľ sa týka výpovede z nájomnej zmluvy, ktorú dali navrhovatelia
v 1. a 2. rade odporcovi, nakoľko aj podľa tejto výpovede mal nájom odporcu skončiť ku dňu 31.12.2012.
Pokiaľ by v konaní aj bola preukázaná tá skutočnosť, že táto výpoveď by bola teoreticky neplatná, je
zrejmé, že jednoznačne došlo k ukončeniu nájomného vzťahu skončením dojednanej doby nájmu, ktorá
bola dohodnutá na dobu určitú, a to do 31.12.2012. Odporca predmetné nehnuteľnosti užíval aj po

uvedenej dobe a nehnuteľnosti nevypratal, preto je daný dôvod navrhovateľov na to, aby sa podaným
návrhom domáhali vypratania predmetných nehnuteľností, a preto súd aj ich návrhu vyhovel. Odporca
v súčasnej dobe užíva dom bez právneho dôvodu.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade mali v konaní úspech, navrhovateľ v 1. rade si trovy konania neuplatnil.
Trovy konania si uplatnila navrhovateľka v 2. rade, a to na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50
€. Vzhľadom na to, že v konaní bola úspešná, súd jej náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.