Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/375/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213207101.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Z. Z., bytom N.
X. XXXX/XX, E., o zaplatenie 917,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 29. novembra 2013 č. k. 8C/309/2013-37, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa prerušenia konania p o
t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil svoje uznesenie č. k. 8C/309/2013-32 zo dňa 30. 10.
2013 v celom rozsahu a prerušil konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/309/2013
do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd Prešov
vo veci sp. zn. 6Co/156/2013. Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil ustanovením § 10 ods. 3 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a zistením, že uznesenie o
zastavení konania bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 06. 11. 2013 a súdny poplatok
bol zaplatený dňa 08. 11. 2013, teda v lehote stanovenej zákonom, a preto bolo potrebné rozhodnúť
o zrušení uznesenia č. k. 8C/309/2013-32 zo dňa 30. 10. 2013. Okrem toho poukázal na to, že z
jeho rozhodovacej činnosti je mu známa skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.
6Co/156/2013 zo 16. 10. 2013 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu prejudiciálnu
otázku v znení: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla"
a ďalším výrokom uvedeného uznesenia konanie prerušil do skončenia konania o tejto prejudiciálnej
otázke. S poukazom na uvedené, ako aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd prvého stupňa
konanie vo veci prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú
položil Krajský súd Prešov vo veci sp. zn. 6Co/156/2013.
Proti tomuto rozhodnutiu, v časti týkajúcej sa prerušenia konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013 o
položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči
nemu bolo podané odvolanie. Z tejto skutočnosti podľa neho vyplýval fakt, že formulovaná prejudiciálna
otázka nebola právoplatne predložená Súdnemu dvoru Európskej únie, a teda nebol založený žiadny
dôvod na prerušenie konania. Okrem toho zastal názor, že v prejednávanej veci je možné riadnepokračovať bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne
predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Následne citoval uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10C/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo
a právne zhodnej veci. Naviac namietal, že súdom označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši
otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, a preto nebol podľa neho ani daný dôvod
na prerušenie tohto súdneho konania. Čo sa týkalo merita prerušenia konania Krajským súdom v
Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013, uviedol, že krajský súd predložil Súdnemu dvoru hypotetickú
otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na konanie vo veci samej a
nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový, aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný
procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22. Tvrdil, že prejudiciálna otázka je vykonštruovaná
a zavádzajúca Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom konaní s nízkou
hodnotou sporu a položil svojím uznesením hypotetickú otázku, tzn. otázku, ktorá smeruje na rozpor
vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so sekundárnym právom
EÚ. Okrem toho zdôraznil, že možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je
nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčené a podľa siedmeho bodu
preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. Z týchto
dôvodov mal za to, že v zásade len súd rozhodujúci na poslednom stupni má výlučné právo posúdiť,
či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej. V spojitosti s napadnutým
rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou bolo nutné zdôrazniť, že
označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ.
Nebolo preto možné podľa neho položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná z hľadiska
rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s úpravou
sekundárneho práva EÚ. S poukazom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa prerušenia konania je potrebné podľa § 219 ods. 1 ako vecne
správne potvrdiť.
Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 28. 03. 2013
podal na Okresnom súde Komárno návrh na uplatnenie pohľadávky vo výške istiny 917,01 eura s
príslušenstvom v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd
môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanienevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť,
no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené
len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím
na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000
z 20. septembra 2000).
Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd v Prešove vo veci pod
sp. zn. 6Co/156/2013.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade prebieha pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.
V predmetnom konaní rovnako ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
6Co/156/2013 sa navrhovateľ domáha uplatnenia pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie spotrebiteľskej
zmluvyaKrajskýsúdvPrešoveuznesenímpodsp.zn.6Co/156/2013zodňa16.10.2013predložilpodľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy
o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje
právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania
ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvého stupňa bol správny, keď
prerušil konanie, pretože v danom prípade je vhodné počkať na výsledok konania prebiehajúceho pred
Súdnym dvorom EÚ, aby sa tak súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v tomto
konaní, nedostal do rozporu s rozhodnutím Súdneho dvoru EÚ.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, týkajúcej sa prerušenia konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.