Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župnénámestie13,Bratislava,vkonaníonáhradumajetkovejškody175,-€anemajetkovejujmy387,24
€, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 175,- € titulom majetkovej škody a sumy 387,24 € titulom nemajetkovej
ujmy a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom E. P., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 344/2004. Súdny exekútor predložil návrh

žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému
súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. XXXX XXXXXX.
Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 16.09.2010 a podal postupom podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Očakával, že dôjde
k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, k čomu však nedošlo. S

poukazom na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005 a § 44 ods. 8
Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, je povinnosťou súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného

titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu, navrhol žalobca vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje
všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku,resp. od 01.12.2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 13.05.2011 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupuexekučnéhosúdusiuplatňujenáhradumajetkovejškody,akoajnemajetkovejujmyvpeniazoch.
Majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom predstavuje výdavky na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-

€, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom 50,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s ich vyhotovením, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,- €. Celkovo vynaložil
vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom nesústredenej činnosti exekučného

súdu sumu 175,- €. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie súdu v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora,

čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a insolvencie povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ

ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 663,88 €. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si
uplatňuje sumu 387,24 € s tým, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 239 dní.
Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania

žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
Žalovaná vo vyjadrení k návrhu (č.l. 26) navrhla žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Uviedla, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočné označenie povinných, neuvedenie spisovej značky

príslušnéhoexekučnéhokonania,absenciarelevantnýchúdajovakojedátumdoručeniapodanianasúd,
dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy,
atď. Poukazuje na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný

súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV.
ÚS 374/2012). Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď žalobca jednak namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je

jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Dňa 23.04.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. S poukazom na § 15 zákona č.

514/2003 Z.z. má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, z ktorého dôvodu Ministerstvo spravodlivosti

SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Žalovaná uviedla, že pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol exekučný
súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, vtakých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie
o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote s poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 9 Exekučného poriadku rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho

exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora. Pokiaľ exekučný súd nekonal o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
nič nebránilo žalobcovi využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi
príslušného súdu. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť. V zmysle § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku je pritom pôvodný súdny exekútor povinný

vykonávať úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,
teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Pokiaľ
žalobca poukazuje na prieťahy v konaní, od ktorých odvodzuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy,
tieto môžu byť posudzované len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti
na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, ani

povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.
Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri
roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ
ide o uplatnenú majetkovú škodu, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia nakoľko nekonkretizoval, či si

uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a
teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca podľa
názoru žalovanej nepreukázal ani vznik a ani výšku škody. Žalovaná nemá za preukázaný ani vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázala na to, že v

súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy je zároveň potrebné posúdiť jeho súlad
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má zato, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.03.2014, a to v neprítomnosti účastníkov konania a
právneho zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo
predvolanie doručené dňa 21.03.2014, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalovanej bolo predvolanie
na pojednávanie doručené dňa 19.03.2014 (doručenky na č.l. 21 pv), svoju neprítomnosť ospravedlnila

podanímdoručenýmsúdudňa27.03.2014zdôvoduzachovaniazásadyhospodárnostikonaniaaspolus
ospravedlnením predložila vyjadrenie k návrhu. Boli teda splnené podmienky § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníkov konania a ich
pr. zástupcov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to

žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 (č.l. 1-4), uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 7NcC/43/2013-18
zo dňa 30.01.2013 (č.l. 18-21), vyjadrenia žalovanej (č.l. 26-31), ako aj ostatného obsahu spisu a kópiou
exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/1435/2008, pripojeným na základe návrhu
žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým záverom, ktoré
nasledovne právne kvalifikoval.

Nárok žalobcu bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 5Er/1435/2008, spočívajúcom v oneskorenom
rozhodnutí o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Z kópie spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/1435/2008 vyplýva, že žalobca ako oprávnený

návrhom podaným dňa 28.07.2004 na Exekútorskom úrade JUDr. D. S. navrhol vykonanie exekúcie voči
povinnému E. P., A. č. XXX, o vymoženie sumy 18.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne zo sumy 18.000,- Sk od 14.02.2004 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 90,- Sk, trov notára
za spísanie NZ 2.532,- Sk, trov exekúcie 500,- Sk, trov právneho zastúpenia 1.255,- Sk a trov právnehozastúpenia v exekučnom konaní 2.031,- Sk, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp.
zn. N 325/2004, NZ 29006/2004 zo dňa 03.04.2004, vyhotovenej notárkou JUDr. D. P. so sídlom v T..
J. exekútor žiadosťou sp. zn. EX 344/2004, doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 16.08.2004,

požiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Súdožiadostiexekútorarozhodoldňa10.09.2004
vydaním poverenia č. 5507 005555, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. poveril
súdneho exekútora JUDr. D. S. vykonaním exekúcie. Návrhom zo dňa 16.09.2010, doručeným súdu dňa
20.09.2010, oprávnený požiadal v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku o zmenu súdneho exekútora
JUDr. D. S. a poverenie vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. S. P., so sídlom Záhradnícka

XX, T.. Bez rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, súd uznesením č.k.
5Er/1435/2008-35 zo dňa 13.05.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto v celom rozsahu zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom zatiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej zákon

č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho
predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, nezákonné
zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom
opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, 2. škodu, ktorá predstavuje skutočnú
škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 20.09.2010, t.j. ku dňu doručenia

žiadosti o zmenu súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/1435/2008 vyplýva, že návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora bol doručený súdu dňa 20.09.2010, o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo

rozhodnuté (súdu nie je zrejmé aké uznesenie o zmene súdneho exekútora zo dňa 13.05.2011 bolo
žalobcovi doručené, viď žalobný návrh), uznesením zo dňa 13.05.2011 bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú, a táto bola v celom rozsahu zastavená. Vzhľadom na to, že o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, možno konštatovať v danejveci nesprávny úradný postup exekučného súdu. Pokiaľ ide o návrh oprávneného, i keď o tomto nebolo
rozhodnuté dodnes, vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a konanie
bolo následne zastavené, i keď zatiaľ neprávoplatne, potom čo súd dospel k záveru o neprípustnosti

exekúcie, bolo by rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nadbytočné, vzhľadom na
následok vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ktorým je jej zastavenie. Napriek tomu, že v danej
exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, súd nemal preukázané splnenie druhej
podmienky vyžadovanej pre vznik zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to vznik
škody.

V zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Škodu je
potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (najmä peňažného). Skutočnou škodou
je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ je možné). Ušlý zisk

predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v
dôsledku škodnej udalosti.
V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, že by nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora malo
za následok zmenšenie majetku žalobcu, ktorého náhrady sa v konaní domáha. I keď nedodržanie

lehoty určenej zákonom je procesný postup priečiaci sa zákonu, nemožno prehliadať, že tento postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len
týmto postupom. Žalobca však v tomto smere, napriek riadnemu poučeniu súdom o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nepredložil, ale ani neoznačil, žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver, že

práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu utrpel
konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu, či ujmu nemajetkového charakteru. Žalobcom
vyčíslené náklady spojené s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, ktoré vyčíslil paušálne vo výške 70,- € ako výdavky na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, vo výške 40,- €
na udržiavanie a správu informačného systému, vo výške 50,- € na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15,- € na administratívne spracovanie textov urgencií
exekučnému súdu, publikačné výdaje súvisiace s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, totiž nie je možné považovať za preukázateľnú

škodu, ktorá by znamenala zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného. Žalobca nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval, ako dospel k výške paušálnych nákladov
na správu pohľadávky voči povinnému a ako tieto výdavky súvisia s nesprávnym úradným postupom
súdu. Žalobcom neboli preukázané výkony zamestnancov, ktorí mali pomocou informačného systému
spravovať uvedenú pohľadávku, v čom tieto výkony spočívali, rovnako nepreukázal, že by v exekučnom

konaní boli vyhotovené a súdu zaslané urgencie či žiadosti o podanie informácie, keďže v exekučnom
spise, sa takéto podania žalobcu nenachádzajú. Pokiaľ ide o správu pohľadávky žalobcu, je zrejmé,
že pohľadávky žalobcu nie sú evidované v osobitných informačných systémoch (t.j. 1 pohľadávka = 1
informačný systém), a teda udržiavanie a správa informačného systému sa týka všetkých pohľadávok
evidovaných v tomto systéme, nielen pohľadávky uplatnenej v danom exekučnom konaní. Je teda

zrejmé, že bez ohľadu na existenciu či neexistenciu pohľadávky uplatnenej v predmetnom exekučnom
konaní, musí žalobca vynakladať náklady na vedenie informačného systému, vzhľadom na svoje ostatné
pohľadávky. Rovnako je logický predpoklad, že pohľadávku uplatnenú v predmetnom exekučnom
konaní, by žalobca viedol aj v prípade rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej
lehote. Samotné vydanie rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote teda samo osobe nemá vplyv na

náklady vynakladané žalobcom na informačný systém. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nemôže viesť k vzniku škody, nakoľko pôvodný exekútor je v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. nielen
oprávnený, ale i povinný postarať sa o vykonanie exekúcie. Pokiaľ teda nedôjde k zmene exekútora,
je pôvodný exekútor povinný riadne a včas vykonávať všetky úkony potrebné pre vykonanie exekúcie.

Pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú oneskoreným rozhodnutím o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v dôsledku nečinnosti či nesprávneho postupu exekútora by žalobca musel
preukázať, že práve a len v dôsledku nečinnosti tohto pôvodného exekútora mu vznikla škoda, ktorúskutočnosť žalobca rovnako nepreukázal. V takom prípade by ale bola zároveň daná zodpovednosť
pôvodného súdneho exekútora.
Na základe uvedeného potom dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym

úradným postupom súdu došlo k spôsobeniu škody na majetku žalobcu. Žalobca však nielen vo vzťahu
k majetkovej škode, ale ani vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
oneskoreného rozhodnutia súdu, resp. v dôsledku nerozhodnutia súdu o návrhu na zmenu exekútora.
V žalobe síce žalobca poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného,

jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stretu kontaktu s povinným), no nijako netvrdil ani
nepreukázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a
následne zastavená pre nespôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom, ktorá bola vyvolaná
predovšetkým zavinením oprávneného, vzhľadom na spôsob a postup uzavretia zmluvy o úvere s
povinným, ako aj následný postup pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice (zastúpenie povinného
právnym zástupcom určeným formou predtlače v zmluve o úvere, t.j. právnym zástupcom určeným

oprávneným). V tejto súvislosti súd poukazuje na základný princíp práva, a to, že z nepráva nemôže
vzniknúť právo.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie
je táto zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že v dôsledku nepreukázania jednak nesprávneho

úradného postupu a jednak vzniku škody namietaným nesprávnym úradným postupom, nie je možné
návrhu žalobcu vyhovieť, preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že žalobca
pred začatím súdneho konania podal na Ministerstve spravodlivosti viaceré žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, a to najneskôr dňa 25.09.2012. Samotná žalovaná v iných
konaniach nepoprela uplatnenie konkrétneho nároku, s tým, že nemôže jednoznačne potvrdiť, a teda
ani vyvrátiť (pozn. súdu), že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o
predbežné prerokovanie. I keď žalobný návrh v tejto veci bol žalobcom podaný skôr, ako uplynula
lehota 6 mesiacov od podania najneskoršej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vzhľadom na

neuspokojenie nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti, ktorá uplynula počas súdneho konania, bolo
zrejmé,žežalovanáneuznalanárokžalobcu,ktoráskutočnosťnakoniecvyplývaizvyjadreniažalovanej.
Vzhľadom na uvedené potom súd nezistil dôvody, ktoré by bránili preskúmaniu uplatneného nároku v
súdnom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. I keď žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala priznať
náhradu trov konania, tieto nevyčíslila, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s
predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z

rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).