Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108215238
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108215238.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter Sopko, správca
konkurznej podstaty úpadcu Ing. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XX, zastúpený JUDr. Róbertom
Spálom, advokátom, M. Bela 14, Hlohovec, proti odporkyni: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F.
XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 15. novembra 2012, č.k. 16C/90/2008-170, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e a v
časti uloženia povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo Ing.

Q. V. a odporkyne P. V. tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F. F., obec F. F., okres Trnava,
zapísané na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, vo výmere 331 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXXX/X - záhrady vo výmere 269 m2, dom č.s. XX na parc. č. XXXX/X, vlastnícky patriace Ing. Q.
V. a P. V. sa stávajú výlučným vlastníctvom Ing. Q. V., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. F. XX. Pohľadávky
veriteľov prihlásené v konkurznom konaní 1K/257/2004 vedeného na Krajskom súde v Bratislave sa
stávajú výlučnými záväzkami Ing. Q. V., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. F. XX. O trovách účastníkov
rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni uložil zaplatiť

na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 17, § 26 ods. 1 a 2, § 40 ods. 2 zákona č.
328/1991 Zb., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nepochybne na majetok
úpadcu bol právoplatne vyhlásený konkurz, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo potvrdené
uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Popretie pohľadávky úpadcom sa v zmysle citovaného
ustanovenia zákona poznamená v zozname prihlášok, ale nemá vplyv na zistenie pohľadávky. Úpadcom

je fyzická osoba, s poukazom na citované ustanovenie zákona je potrebné vyporiadať BSM úpadcu
a jeho manželky. BSM zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka. K dohode o vyporiadaní
BSM nedošlo, teda správca bol povinný podať žalobu o jeho vyporiadanie namiesto úpadcu. Správca
je povinný konať s odbornou starostlivosťou, zodpovedá veriteľom i súdu za čo najrýchlejšie a
najefektívnejšie speňaženie majetku úpadcu. V návrhu žiadal navrhovateľ majetok oceniť znalcami, v
konaní tento dôkaz nenavrhoval a súd ho pre toto konanie nepovažoval za smerodatný, pretože nemá
vplyv na rozhodnutie o predmete konania. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné návrhu ako

dôvodnému a preukázanému v celom rozsahu vyhovieť. Na majetok dlžníka - úpadcu bol vyhlásený
konkurz, prihlásené pohľadávky je potrebné uspokojiť aspoň v rozsahu, v akom to rozsah BSM
dovoľuje. BSM úpadcu a odporkyne zaniklo vyhlásením konkurzu, k dohode o jeho vyporiadaní však
nedošlo. Preto bolo potrebné vyporiadať ho súdnou cestou na návrh správcu tak, aby účel konkurznéhokonania bol naplnený uspokojením veriteľov. Nehnuteľnosti patriace do BSM súd prikázal do výlučného
vlastníctva úpadcu, za ktorého koná v tomto prípade správca a rovnako i pohľadávky prihlásené do
konkurzu bez ohľadu na to, či ich úpadca poprel - s poukazom na citované ustanovenie zákona. Táto

skutočnosť nemá na toto rozhodnutie vplyv. Úpadca vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba,
teda za záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Odporkyni zákon umožňoval práve v záujme
sociálnej istoty postupovať podľa § 148a OZ. Ak túto možnosť nevyužila, vystavila sa riziku, že
na záväzky úpadcu bude použitý celý rozsah BSM, ktorý zanikol v rámci ZKV v zmysle citovaného
ustanovenia zákona. O trovách účastníkov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia (v prípade,

ak budú uplatnené a riadne vyčíslené). Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie súdneho poplatku, od platenia ktorého je navrhovateľ oslobodený. Návrh na prerušenie
konaniasúdzamietol,nakoľkosa jednalooopakovanýnávrhzrovnakýchdôvodov,ktorýbol opakovane
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.03.2009 č.k. 16C 90/2008-45 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 30.09.2009 č. k. 23Co 191/2009-68, Uznesením tunajšieho súdu zo dňa
12.03.2010 č. k. 16C/90/2008 -83 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2011

č. k. 24Co/335/2010-122 zamietnutý. Podanie ďalšieho zhodného návrhu súd považoval za účelové
v snahe spôsobiť prieťahy v konaní, keď opakované rozhodnutie z rovnakých dôvodov by oddialilo
rozhodnutie vo veci samej. Súd sa však týmto podaním zaoberať musel, rozhodol o ňom súčasne s
rozhodnutím vo veci samej v záujme hospodárnosti konania a v rámci dôvodov odkázal na uznesenie
tunajšiehosúduzodňa12.03.2010č.k.16C/90/2008-83.Zdôvodňovanierozhodnutiavčastizamietnutia

návrhu na prerušenie konania by bolo len zopakovanie dôvodov uvedeného rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla
napadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilatým,
že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, aplikoval nesprávny právny záver, keď nezobral

do úvahy právne relevantné skutočnosti, a tým vyvodil nesprávne právne závery. Podľa jej názoru
prvostupňový súd porušil ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po zákonnej trojročnej lehote, nakoľko ak sa nevyporiada
bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti do troch rokov od zániku tohto majetkového režimu
alebo nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu na návrh podaný v tej istej lehote, platí nevyvrátiteľná

právna domnienka, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve a v podielovom spoluvlastníctve
bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Na základe uvedeného bolo povinnosťou prvostupňového
súdu rozhodnúť tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo Ing. Q. V. a odporkyne sa vyporiadava tak,
že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa nezobral do
úvahy právne relevantné skutočnosti, keď rozhodol, že pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurznom

konaní sa stávajú výlučnými záväzkami Ing. Q. V.. Uviedla, že Ing. Q. V. svojim podaním zo dňa
21.12.2012 uplatnil námietku premlčania proti prihláseným pohľadávkam veriteľov z dôvodu uplynutia
desaťročnejpremlčacejdoby,atedanatakétopohľadávkyniejemožnévkonkurznomkonaníprihliadať.
Prvostupňový súd teda porušil ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď svojim rozsudkom
rozhodol, že pohľadávky veriteľov sú výlučnými záväzkami Ing. Q. V..

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že na návrh SR - Daňového riaditeľstva SR - Daňového úradu
Trnava bol na majetok úpadcu Ing. Q. V. uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2007
vyhlásenýkonkurz.Poukázalnato,ženávrhnavyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

bol v zmysle § 149 ods. 4 OZ podaný do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva,
a teda v danom prípade nenastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní, pričom nie
je rozhodné, kedy dôjde k rozhodnutiu súdu o návrhu na vyporiadanie BSM. Taktiež poukázal
na ust. § 20 ods. 7 a § 23 zákona č. 328/1991 Zb.. Nestotožnil sa s názorom odporkyne o
premlčaní prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní, nakoľko uplatnením pohľadávky dochádza

k dočasnému pozastaveniu plynutia premlčacej lehoty, pričom úpadca nevzniesol námietku premlčania
voči konkurznému súdu na prieskumnom pojednávaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru,že rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny a nesprávnym je len v časti uloženia
povinnosti odporkyni zaplatiť súdny poplatok.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/90/2008 je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu Ing. Q. V. a odporkyne na základe návrhu správcu konkurznej
podstaty.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací
dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne
a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a
dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z

ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, lebo súd nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska
ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré

odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. je daný,
ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri miere pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v § 150 OZ (§ 149 ods. 1 OZ). Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom
vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve a s
akým podielom pre každého zo spoluvlastníkov. Vyporiadavajú sa nielen hnuteľné a nehnuteľné veci,

ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj všetky pohľadávky a dlhy z tohto
spoluvlastníctva vyplývajúce, t.j. všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku
(vyporiadanie v širšom zmysle). K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť buď
dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby (§ 149 ods. 2 až 4 OZ). Existencia platnej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie

súdnym rozhodnutím. Právne účinky dohody nastávajú dňom jej uzavretia. V prípade, že nedôjde k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého
z bývalých manželov, ktorý však musí byť podaný do uplynutia troch rokov od zániku manželstva. Súd v
danom prípade nie je viazaný návrhmi účastníkov a je jeho povinnosťou zisťovať, čo do bezpodielového
spoluvlastníctva patrí.

Odporkyňa odvolanie v prvom rade odôvodnila tým, že vzhľadom na uplynutie troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva sú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch
spoluvlastníkom sú rovnaké.

Z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občiansko-právnych vzťahov zákon v ustanovení § 149 ods.
4 OZ ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva
vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky
vyporiadania uvedené v citovanom ustanovení, ktoré bránia trvaniu nevyporiadaného bezpodielovéhospoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Teda k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva musí
dôjsť do uplynutia troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, prípadne v rovnakej
lehote musí byť na súd podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. S prihliadnutím

na uvedené nie je správny právny názor odporkyne, že i v prípade podania návrhu na vyporiadanie
BSM musí byť bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané do uplynutia troch rokov, do uplynutia tejto
lehoty musí byť podaný na súde len návrh na jeho vyporiadanie, čo v danom prípade splnené bolo,
nakoľko konkurz na majetok úpadcu Ing. Q. V. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1K/257/2004-210 zo dňa 07.08.2007 a návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdu

došiel dňa 10.07.2008.

Rovnako nie je správny názor odporkyne o premlčaní pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurznom
konaní voči dlžníkovi, nakoľko navrhovateľ správne vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 20 ods. 7 a
§ 23 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorých prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a
zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde, pričom pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak

ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov a popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená
v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Uplatnením pohľadávok v konkurznom
konaní teda došlo k dočasnému pozastaveniu plynutia premlčacej lehoty, pričom úpadca neuplatnil
námietku premlčania voči konkurznému súdu na prieskumnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vo veci samej potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti
odporkyni zaplatiť súdny poplatok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti

zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi
konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie
možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska

zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu
ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR.

Výrokomnapadnutýmodvolanímprvostupňovýsúdodporkyniuložilzaplatiťnaúčetsúdusúdnypoplatok
99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím
ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. vecne tým, že navrhovateľ bol od zaplatenia súdneho poplatku
oslobodený.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti vôbec nie je zrejmé, na základe
čoho prvostupňový súd dospel k uvedenej výške súdneho poplatku.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude po vrátení veci opätovne rozhodnúť o povinnosti zaplatiť súdny
poplatok, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.