Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218001
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812218001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
ul. Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti

odporcovi zaplatenia sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 275,- eur z titulu nemajetkovej
ujmy.

Návrhodôvodniltým,žeakooprávnenýsubjekt(veriteľzozmluvyoúvereč.3280470)navrholpísomným
podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z.
súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovenízostranydlžníka.Poprijatínávrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútorpridelilregistráciou

exekučnej veci číslo EX 89/2009. Následne exekútor návrh na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia,
keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

až dňa 12.6.2009, a to rozhodnutím o udelenie poverenia (omeškanie trvalo viac ako 5 mesiacov).
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa ako poškodený v predmetnej veci nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V predmetnom období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur, na udržiavanie asprávu informačného systému 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15,- eur. V súvislosti s nárokom o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie

je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu, je podľa jeho názoru, dôsledkom jeho nesústrednej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu
jeho majetkových práv ako poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík: a/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, b/

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, c/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy určil sumou 275,- eur za 5 mesiacov, pričom vychádzal pre možnú analógiu
z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní,
je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia cca 600,- eur. V zmysle

zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Odporca do podania návrhu na začatie konania na jeho žiadosť
pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 uplatnil námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza.

Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17NcC/624/2012-16 zo dňa 6.11.2012 rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Valéría Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod č. k.
8C 120/2012. Z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu zákonnej sudkyne, bola vec pridelená na
rozhodovanie náhodným výberom sudkyni JUDr. Danke Laukovej. Krajský súd Trenčín uznesením č.
k. 17NcC/27/2013-24 zo dňa 5.2.2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod č. k. 8C 120/2012.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania s tým, že
navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, i keď on má dôkazné bremeno. Je nepravdivé
jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania, pretože v tomto konaní bol

jeho účastníkom. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré
aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv spôsobených
nečinnosťou exekučného súdu. Nárok navrhovateľa je pritom na súde uplatnený predčasne. Dňa
23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 23.4.2012. Ku dňu 27.9.2012 lehota 6 mesiacov ešte neuplynula. Samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty na vydanie poverenia, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Podľa § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho

súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní, nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd, resp.
predseda súdu. Ak ide o nárok, u ktorého došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia pred 23.4.2009, vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že navrhovateľ
v žalobnom návrhu neuviedol, či vecné náklady, ktoré mu mali vzniknúť, predstavujú skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Nepreukázal pritom ich vznik, ani výšku. V časti nároku o náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnémuskúmaniuprípaduzostranyústavnéhosúdu,naktoréhorozhodnutianavrhovateľpoukázal.
Vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna
úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričomv tomto prípade ide o veľkú spoločnosť, poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada
ja na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil,
je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných nálezov, keď predseda

súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Vznik nemajetkovej ujmy je u právnických a fyzických
osôb pritom odlišný. Pocit členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery sú irelevantné, keďže v predmetnom konaní si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje
spoločnosťakoprávnickáosoba.Pokiaľideozánikpodnikateľskýchaktivítaplánov,ovplyvnenieďalších
podnikateľských postupov, navrhovateľ ich v žalobnom návrhu bližšie nekonkretizoval. Navrhovateľ

pritom ani nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2013, podaným prostredníctvom právneho
zástupcu navrhol, aby súd konanie vo veci prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského

súdu Trenčín vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 120/2012-62 zo dňa 27.9.2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 24.9.2013 zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd Trenčín
uznesením č. k. 19Co/982/2013-93 zo dňa 20.1.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca sa na určený termín pojednávania nedostavili. Doručenie
mali riadne vykázané dňom 10.2.2014. Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili. Súd mal k dispozícii

dostatok dôkazov, aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom č. 15Er 804/2009, lustráciou v registri
sťažností, s tabuľkou žiadostí, so znaleckým posudkom č. 1/2014.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 804/2011 (EX 89/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu
doručená dňa 3.6.2009. Dňa 12.6.2009 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi. Ako povinný subjekt je označený Róbert Lauko, nar. 30.5.1974. Exekučným titulom je
rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 14/2007-36 zo dňa 5.4.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín č. k. 19Co 253/2007-51 zo dňa 13.12.2007. Dňa 6.7.2009 navrhovateľ žiadal
o informáciu o stave konania. Dňa 8.7.2009 mu bolo oznámené, že poverenie vo veci bolo vydané a
doručené súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,

preto ho zamietol.

Navrhovateľ predmetom konania urobil nárok o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza v konaní č.
15Er 804/2011 (EX 89/2009), a to rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

až dňa 12.6.2009.

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, návrh navrhovateľa v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky

exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu, nie je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že vo veci

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný
spis pre podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným výzvam v
rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku. Za

tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca v
zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľom
bola podaná v deň 23.4.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd

nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaní o nároku
navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch
a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods.
1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť
navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s

nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa
dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody,
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým
postupomspôsobenáškoda.Vovšeobecnostivzmyslezákonač.514/2003Z.z.musiabyťprenaplnenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené

všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.Navrhovateľ tvrdil, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po piatich
mesiacoch.

V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ v predmetnom exekučnom konaní podal predsedovi
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, alebo že by uplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavnému
súdu SR

Podľa § 44 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 3.6.2009 exekútor, ktorému bol

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 3.6.2009 ukladalo súdu, aby v
lehote 15 dní od doručenia žiadosti o vydanie poverenia vykonal procesné úkony, umožňujúce začať

samotnú realizáciu exekúcie. Súd mal povinnosť poveriť exekútora vykonaním exekúcie v lehote 15 dní
po doručení žiadosti na súd, ak nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Dátum začatia exekučného
konania (§ 36) bol z pohľadu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bezvýznamný.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežiadosťsúdnehoexekútora JUDr.RudolfaKrutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Prievidza bola doručená dňa 3.6.2009 a
súd poverenie vydal dňa 12.6.2009, t. j. v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Za stavu, že súd vydal
poverenie po 9 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, nemohol postupovať nesprávne a

tvrdenie navrhovateľa, že súd bol v omeškaní 5 mesiacov, je nepravdivé. Navrhovateľovi tak nemohla,
v súvislosti so zákonným postupom súdu vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma. Preto súd
návrh zamietol. Závery predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 sú potom bezvýznamné. Uvedený
posudok navrhovateľ predložil v konaní č. 15C 235/2012 s tým, že do každého konania zašle podrobnú
právnu argumentáciu, čo vo veci č. 8C 120/2012 neurobil. Zo záverov posudku č. 1/2014 znaleckého

ústavu, a to Ekonomickej univerzity Bratislava vyplýva, že v žalobách „NP“ výška majetkovej ujmy má
predstavovať 30,76 eur.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporcovi trovy nevznikli. Preto o trovách súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne, prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu,
čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 O.s.p..