Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/336/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204123927
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4204123927.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcov: 1. Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. školy XXXX, 2. E.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. školy XXXX/XX, 3. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. XXXX/
X, všetci zastúpení U.. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom v Komárne, biskupa Királya 6, proti
žalovaným: 1. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., X. XXXX/X, 2. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.,
X. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Pohraničná

7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, č. k. 7C/145/2004-376, zo dňa 16. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách konania potom, čo rozsudkom
Okresného súdu Komárno č. k 7C/145/2004-314 zo dňa 15.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Nitre č.k. 7Co/138/2011-351 zo dňa 03.05.2012 určil, že E. O., zomr. X.X.XXXX bol ku dňu
svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O. a vedenej v katastri
nehnuteľností na Správe katastra v O. na LV č. XXX, ako parcela č. 3102, záhrady o výmere 756 m2 v
pomere 2/3-iny k celku a navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v
podiele 1/3-iny k celku a konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. Napadnutý rozsudok vo výroku o
trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne

o trovách konania rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 33,19 eura a v sume
995,81 eura a titulom trov právneho zastúpenia v sume 12.150,13 eura na účet právnej zástupkyni
žalobcov do 15 dní. Toto rozhodnutie odôvodnil ust. § 146 ods. 2 OSP a viazanosťou prvostupňového
súdu právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (§ 226
OSP), v ktorom odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania

nerozhodol s ohľadom na spôsob skončenia sporu vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Súd prvého
stupňa mal za to, že žalobcovia nezobrali žalobu späť voči žalovanému v 1. rade bezdôvodne, ale k
takému právnemu úkonu pristúpili z procesného hľadiska preto, aby sa vyhli zamietnutiu ich žaloby voči
žalovanému v 1. rade a preto zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
náhradu trov konania. Výšku prisúdených trov určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, že za jeden úkonu
právnej pomoci patrí advokátovi odmena v sume 305,38 eura (9.200,-Sk) pri hodnote sporu 24.895,44

eura (750.000,-Sk). Poukázal na to, že v čase podania návrhu až do smrti pôvodného žalobcu E. O.
staršieho právna zástupkyňa zastupovala dvoch žalobcov, a preto hodnota jedného úkonu sa znížila o
20 % u každého účastníka, t.j. na čiastku 244,31 eura (7 360,- Sk), t.j. u dvoch žalobcov hodnota jedného
úkonu predstavuje sumu 488,61 eura (14 720,- Sk), a od dňa 6.2.2006 , kedy pôvodný žalobca E. O.
starší zomrel a na miesto neho vstúpili do konania jeho dedičia - žalobca v 2. rade (E. O. mladší ) a
žalobkyňa v 3. rade (Y. M.), hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu 732,92 eura (22

080,- Sk) s tým, že po účinnosti novely vyhlášky č. 557/2008 Z.z. od 1.1.2009, bola cena jedného úkonu
právnej služby z hodnoty sporu 24.895,44 eura (750 000,- Sk), znížená o 20 %, t.j. na sumu 322,68eura, t.j. u troch žalobcov hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 968,04 eura a po účinnosti novely
vyhlášky č. 232/2010 od 1.6.2010 sa základná tarifná odmena pri zastupovaní dvoch alebo viacerých
osôb znižuje o 50 %, teda tarifná odmena 403,34 eura sa znižuje o 50 %, t.j. na sumu 201,67 eura , t.j.

u troch žalobcov hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 605,01 eura. Na základe uvedeného súd
prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 12.150,13 eura, a to za nasledovné
právne úkony - 1.prevzatie a príprava vrátane prvej porady v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 2. podanie
návrhu na súd v sume 488,61 eura (14 720, - Sk), 3. účasť na pojednávaní dňa 5.4.2005 od 8,30 hod do
12,10 hod v sume 977,23 eura (29 440,- Sk), 4. písomné podanie zo dňa 8.5.2005 v sume 488,61 eura

(14 720,- Sk ), 5. účasť na pojednávaní dňa 13.5.2005 v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 6. prevzatie a
príprava zastupovania žalobcov v 2. a 3. rade v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 7. písomné podanie na
súd zo dňa 14.3.2007 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 8. účasť na pojednávaní dňa 7.12.2007 v sume
732,92 eura (22 080,- Sk),9. písomné podanie zo dňa 29.1.2008 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 10.
účasť na pojednávaní dňa 1.2.2008 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 11. odvolanie zo dňa 27.3.2008
v sume 732,92 eura (22 080,- Sk ), 12. písomne podanie zo dňa 22.12.2009 v sume 968,04 eura, 13.

účasť na pojednávaní dňa 15.4.2011 v sume 605,01 eura, 14. písomné vyjadrenie zo dňa 21.10.2011v
sume 605,01 eura, 15. odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 10.10.2011 v sume 356,01 eura,
16. podanie na súd zo dňa 13.9.2012 v sume 405,81 eura. Ku každému úkonu priznal režijný paušál,
ktorý v roku 2005 bol v sume 4,51 eura (136,-Sk), v roku 2007 v sume 5,91 eura (178,-Sk), v roku 2008
v sume 6,31 eura (190,-Sk), v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 20011 v sume 7,41 eura. Keďže

právna zástupkyňa žalobcov preukázala, že je platcom DPH ,súd prvého stupňa jej priznal aj 20 % DPH.
Ďalej súd prvého stupňa priznal žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume
33,19 eura, ktorý zaplatili za podanie návrhu a v sume 995,81 eura, na úhradu ktorého boli žalobcovia
zaviazaní uznesením č. 7C/145/2004-245 zo dňa 7.4.2008.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí žiadali uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a žalobcom náhradu trov konania nepriznať a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania
žalovanému v 1. rade. Namietali, že súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov konania žalovaného
v 1. rade , a to aj napriek tomu, že žalobcovia voči nemu zobrali žalobu späť a dokonca za úkony
vykonané po období, keď bolo konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené. Boli toho názoru, že v

danom prípade vzhľadom na priebeh konania, nemožno konštatovať, že zastavenie konania zavinil
žalovaný v 1. rade. Práve naopak zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinili žalobcovia, ktorí
mali byť zaviazaní k náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade. Ďalej namietali, že súd prvého
stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré nesúviseli s účelným uplatnením práva
a dokonca ani nevyplývali z obsahu spisu. Poukázali na to, že v prípade úkonov - písomné podanie

zo dňa 08.05.2005, zo dňa 09.05.2005 a zo dňa 14.03.2007 nemožno hovoriť o účelne vynaložených
úkonoch, pretože právna zástupkyňa žalobcov nebola k týmto podaniam vyzvaná. Okrem toho v prípade
úkonu - podanie zo dňa 29.01.2008, ide o úkon, ktorý z obsahu spisu ani nevyplýva. Ďalšie pochybenie
vzhliadol v tom, že súd prvého stupňa priznal žalobcom náhradu trov konania zvýšenú o 20% DPH a to
aj za obdobie, keď právna zástupkyňa nebola platcom DPH a zároveň pochybil , keď priznal v rozpore

so zákonom DPH za úkony uskutočnené pred 01.01.2011 náhradu zvýšenú o 20% DPH, namiesto
19% z dôvodu, že k zvýšeniu DPH z 19% na 20% došlo až od 01.01.2011. Navyše súd prvého stupňa
pochybil , keď priznal právnej zástupkyni žalobcov náhradu trov konania podľa jej vyčíslenia doručeného
dňa 19.09.2012 , nerešpektujúc ust. § 151 ods. 1, 2 OSP, t.j. za úkony , ktoré právna zástupkyňa
nevyčíslila v trojdňovej lehote. Podľa názoru žalovaných súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že priznal

žalobcom náhradu trov za odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 10.10.2011 a za podanie zo
dňa 19.09.2012 , pričom akceptoval vyčíslenie základnej sadzby z výšky týchto trov, čo je v rozpore s
ust. § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky . V danom prípade žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 23.10.2012
žiadal, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd zvážil možnosti v zmysle ust. § 150 OSP a nepriznal
úspešným žalobcom náhradu trov konania z dôvodov zvláštneho zreteľa. Napriek uvedenému sa súd

prvého stupňa s týmito námietkami žalovaných v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť. Podľa ich názoru návrh voči žalovanému v 1. rade nezobrali späť bezdôvodne, ale jeho
konaním boli donútení z procesného hľadiska k takémuto postupu, aby sa vyhli zamietnutiu návrhu voči

žalovanému v 1. rade v dôsledku straty jeho pasívnej legitimácie. Uvedené konštatoval aj odvolací súd
v rozsudku č. k. 7Co/138/2011-351, v zmysle ktorého nariadil posúdiť správanie žalovaného v 1. rade pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa
riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný , rozhodol o náhrade trov konania v súlades týmto právnym názorom. Ohľadne úkonu- písomné podanie zo dňa 09.05.2005 uviedli, že považovali
za účelné vyjadriť sa k dovtedy vykonaným dôkazom a veci samej. Boli toho názoru, že všetky úkony
vyúčtované za poskytnutie právnej služby sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Pokiaľ išlo 20%

DPH uviedli, že DPH sa pripočítava k celej vyúčtovanej sume, pretože daňová povinnosť vzniká dňom
zdaniteľného plnenia, ktorým je ukončenie zastupovania, vyúčtovaním odmeny advokáta, pričom PDH
sa musí vyúčtovať vo výške, ktorá platí v čase vyúčtovania zdaniteľného plnenia t.j. v súčasnosti je
to 20%.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca E. O. starší a žalobkyňa Y. O. sa návrhom doručeným
súdu prvého stupňa dňa 06.12.2004 domáhali voči žalovanému H. C. aby súd určil, že darovacia
zmluva zo dňa 16.6.2004 o prevode nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území O. vedenej v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX parc. č. 3102 záhrady o výmere 756 m2 je neplatná. Uznesením zo dňa
01.12.2005 č.k. 7C/145/2004-120 súd prvého stupňa pripustil , aby do konania na miesto žalovaného H.

C. vstúpil H. C. z dôvodu, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na základe darovacej
zmluvy na H. C.. Keďže pôvodný žalobca E. O. st. dňa 08.02.2006 zomrel, súd prvého stupňa následne
konal s jeho dedičmi a to so žalobkyňou v 2. rade a žalobkyňou v 3. rade. Následne súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 19.04.2007 č.k. 7C/145/2004-170 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
5Co/113/2007-178 zo dňa 29. 06. 2007 pripustil , aby do konania pristúpil H. C. ako žalovaný v 2.rade.

Konečnýmrozhodnutímvovecisamejato rozsudkomOkresnéhosúduKomárnozodňa15.04.2011č.k.
7C/145/2004-314 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.05.2012 č.k. 7Co/138/2011-
351 súd návrhu žalobcov vyhovel a určil, že E. O., zomr. 8.2.2006 bol ku dňu svojej smrti podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O. a vedenej v katastri nehnuteľností na Správe
katastra v O. na LV č. XXX, ako parcela č. 3102, záhrady o výmere 756 m2 v pomere 2/3-iny k celku

a žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele 1/3-iny k celku.
Zároveň rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade pre späťvzatie žaloby voči nemu
žalobcami. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania (žalovaný v 2. rade je
povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania v sume 1. 411,37 eura na účet advokátky
JUDr. Natálie Borsosovej do 15 dní a žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 1.

rade náhradu trov konania v sume 584,40 eura na účet advokátky JUDr. Ivety Majlingovej do 15 dní)
boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/138/2011-351 zo dňa 03. 05.2012 zrušené a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolací súd uviedol, že výrok o trovách
konania vo vzťahu k žalovanému v1. rade považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Poukázal na to, že pri zastavení konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov

konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku z tejto zásady tak, že povinnosť nahradiť
trovy konania stíha toho účastníka, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, resp. toho účastníka -
odporcu - pre ktorého správanie bol späťvzatý návrh (dôvodne podaný). Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP
vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného

výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia zobrali žalobu voči žalovanému v 1. rade späť v
priebehu konania len preto, že žalovaný v 1. rade prestal byť pasívne legitimovaný v tomto spore preto,
že daroval spornú nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade. Žalobcovia teda nezobrali žalobu voči nemu späť
bezdôvodne, ale jeho konaním boli donútený z procesného hľadiska k takémuto postupu, aby sa vyhli
zamietnutiu žaloby voči tomuto žalovanému v dôsledku straty pasívnej legitimácie. Z tohto hľadiska bolo

potrebné potom posúdiť správanie žalovaného v 1. rade pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa
§ 146 ods. 2 OSP. Druhý výrok o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade napadli
odvolaním žalobcovia, ktorí nenamietali správnosť aplikácie ust. § 142 ods. 1 OSP (zásadu úspechu v
konaní), ale namietali spôsob výpočtu prisúdených advokátskych trov, pretože súd prvého stupňa pri
určení odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny

podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. ako keby predmetom sporu bola neoceniteľná vec,
hoci nehnuteľnosť je vždy vecou oceniteľnou. Odvolací súd sa s uvedenými dôvodmi odvolania žalobcov
stotožňuje, a preto napadnutý druhý výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V prejednávanej veci je predmetom sporu žaloba o určenie vlastníckeho práva knehnuteľnosti, teda k veci, ktorej hodnotu je možné vyjadriť v peniazoch, preto postup súdu prvého
stupňa podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. pri určení za základnú sadzbu tarifnej odmeny
advokáta nebol správny, ale mal postupovať podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. po zistení

hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva.

Následne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania napadnutým uznesením, ktorým zaviazal k
náhrade trov konania oboch žalovaných, dokonca spoločne a nerozdielne, s odkazom na ust. § 146
ods. 2 OSP.

Rozhodujúc o odvolaní žalovaných v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nerešpektoval právny názor ani pokyny odvolacieho súdu, keď žalovaným uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej,
bolo potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne t.j.
samostatnerozhodnúťotrovách konaniavovzťahužalobcovažalovanéhov1.radeaotrováchkonania

vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, bolo potrebné rozhodnúť o
trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení uviedol, že pri zastavení konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov

konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP však vyjadruje výnimku z tejto zásady tak, že povinnosť nahradiť
trovy konania stíha toho účastníka, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, resp. toho účastníka -
odporcu - pre ktorého správanie bol späťvzatý návrh (dôvodne podaný). Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP
vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného

výsledku. V danej veci žalobcovia zobrali návrh voči žalovanému v 1. rade späť v priebehu konania
len preto, že žalovaný v 1. rade prestal byť pasívne legitimovaný v tomto spore lebo daroval spornú
nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade. S poukazom na uvedené možno preto konštatovať, že zastavenie
konania zavinil žalovaný v 1. rade, ktorý v priebehu konania previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 2.
rade, preto žalobcovia dôvodne zobrali žalobu voči nemu späť. Potom bolo povinnosťou súdu prvého

stupňa rozhodnúť o náhrade trov zastaveného konania ale len voči žalovanému v1. rade podľa § 146
ods. 2 OSP.
Vo vzťahu žalovanému v 2. rade bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 142
ods. 1 OSP (zásadu úspechu v konaní), s tým, že žalobcovia , ktorí mali v spore plný úspech,
majú nárok na náhradu trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa

stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nevyhnutné
sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie
procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu,
na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj

trovy právneho zástupcu (advokáta). V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s návrhom žalovaného
v 2. rade na aplikáciu ust. § 150 OSP napriek tomu, že podaním zo dňa 23.10.2012 (č. l. 370 spisu)
žiadal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 150 OSP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov
nepriznať, majúc za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to,

že žalovaný v 2. rade požadoval aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP bolo povinnosťou súdu v napadnutom
rozhodnutí sa týmito skutočnosťami zaoberať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť či v danej veci sú,
alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne účastníkovi, ktorému
by inak patrila náhrada trov konania, celkom alebo sčasti priznať náhradu trov konania.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania vo vzťahu ku každému zo žalovaných
osobitne a každý tento výrok aj náležite zdôvodní. Zároveň sa vysporiada s argumentami uvedenými
žalovanými v odvolaní, pričom z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, akým spôsobom tieto trovy tak
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako aj k žalovanému v 2. rade súd vypočítal, akými úvahami

sa riadil a z akých skutočností vychádzal. Pri rozhodovaní o trovách konania voči žalovanému v 2.
rade posúdi, či v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí
výnimočne žalovanému náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ak dospeje k zisteniu, že
takéto dôvody v prejednávanej veci nie sú dané, ustáli si základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta vsúlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení, zistí počet úkonov právnej služby podľa § 14 ods. 1, 2
a 5 citovanej vyhlášky a posúdi účelnosť jednotlivých úkonov. V novom rozhodnutí zároveň súd prvého

stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.