Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507221929
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507221929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr.MiroslavyJanečkovejaMgr.ŠtefanaZelenákavprávnejvecižalobcuUNIVERSALmaklérskydom
a.s., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 35 822 091, práv. zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou,
Malý trh 2/A, Bratislava proti žalovanej Anna Mosinová, Gessayova 2616/14, Bratislava - Petržalka,
IČO: 37 223 186, zastúpenej opatrovníčkou F. E., W. Okresného J.C. T. O. o zaplatenie 26.773,39 EUR

s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k.
21Cb/7/2008-511 zo dňa 23.10.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/7/2008-511 zo
dňa 23.10.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov

konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca, ktorý má v predmete činnosti
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva, vykonával činnosť poisťovacieho agenta v zmysle §
6 zák. č. 340/2005 Z.z., a to na základe zmlúv (o obchodnom zastúpení, o sprostredkovaní a mandátnej
zmluvy) s viacerými poisťovňami. Žalovaná vykonávala činnosť podriadeného sprostredkovateľa
poistenia ako fyzická osoba v zmysle § 5 zák. č. 340/2005 Z.z., a to na základe mandátnej zmluvy
so žalobcom ako poisťovacím agentom, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia v mene

žalobcu, na ktorú činnosť žalobca žalovanú priamo splnomocnil v čl. II. bod 2.3 mandátnej zmluvy. Podľa
čl. II bod 2.1 zmluvy účastníkov, predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovanej ako poradcu, neskôr
sprostredkovateľa rozvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv a zmlúv na iné finančné
produkty medzi tretími osobami a obchodnými partnermi žalobcu. Z obsahu predmetu zmluvy
účastníkov bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že obsahom tejto zmluvy bolo od 9.12.2005 výhradné
obchodné zastúpenie pre spoločnosť žalobcu, pričom zmluva mala zákonom určenú písomnú formu.
Vzhľadom na to, že žalovaná konala v mene žalobcu v zmysle udelenej plnej moci podľa § 31 Obč. zák.,

spravovali sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve, čomu svedčí aj
skutočnosť, že účastníci zmluvu č. A1172 zo dňa 13.5.2005 a neskôr aj zo dňa 9.12.2005, vzhľadom na
platnosť a účinnosť nového zák. č. 340/2005 Z.z., nazvali zmluvou mandátnou. Časť obsahu zmluvy,
v súlade s § 273 ods. 1 Obch. zák., určili odkazom na Smernicu pre poradcov, ktorú prehlásili za
neoddeliteľnú súčasť mandátnej zmluvy a obsah ktorej mal byť zmluvným stranám známy a k
návrhu zmluvy priložený. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 273 ods. 2 Obch. zák., odchylné

dojednania v zmluve majú prednosť pred znením dojednaní v Smernici. Podľa čl. II bod 2.1
zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej za vykonanú činnosť podľa zmluvy províziu, ktorá mala
byť konkrétne dohodnutá podľa čl. IV. bod 4.1 zmluvy v zmysle Sadzobníka provízií a Províznehoporiadku. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci riadne
plnili v zmysle čl. II. bod 2.1 zmluvy, žalovaná rozvíjala činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných
zmlúv a žalobca jej platil dohodnutú províziu. Uviedol, že medzi účastníkmi bola sporná

otázka ručenia, keď žalobca sa odvolával na Provízny poriadok, ktorý však súdu nepredložil a na
Smernicu, na ktorú odkazovala určením časti obsahu zmluva, no ktorá nebola podpísaná žiadnym z
uvádzaných oprávnených osôb s predtlačeným menom a funkciou. Z uvedeného súd prvého stupňa
preto vyvodil záver, že vzhľadom na písomnú formu uzavretej zmluvy je nepochybné, že písomnú
formu mala mať aj spomínaná Smernica, ktorej písomná forma absentuje, nakoľko na nej chýbajú

podpisyzmluvnýchstrán,resp.aspoňštatutárnychzástupcovžalobcu.Sohľadomnatvrdeniežalovanej,
že nemala so žalobcom uzavretú dohodu o ručení a už vôbec nie dohodu o odmene za prevzatie
záruky, ktorou by sa zaručila za splnenie záväzkov prevzatých tretími osobami ako i skutočnosť, že
samotnázmluvatútootázkuvýslovneneriešiaSmernicaprenedostatokformyniejeprávnerelevantným
dôkazom osvedčujúcim takéto ujednanie, súd prvého stupňa posúdil otázku ručenia podľa ustanovení
§ 566 a nasl. Obch. zák. o mandátnej zmluve, resp. podľa § 652 a nasl. Obch. zák. o zmluve o

obchodnom zastúpení s odkazom na ustanovenia mandátnej zmluvy v zmysle § 654 ods. 2 Obch.
zák. s prihliadnutím na osobitnú úpravu v § 571 a 573 Obch. zák., podľa ktorých mandatárovi vznikne
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel
zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými

osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti. K uvedenému súd prvého stupňa poznamenal, že aj v
prípade, ak by súd vzal do úvahy obsah predloženej Smernice, kde sa uvádza ručenie a doba ručenia
za stornovanie, ktorá však nie je jasne a zrozumiteľne špecifikovaná a nachádzajú sa v nej len ďalšie
odkazy na ujednania zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a poisťovňami bez bližšieho
uvedenia ich obsahu, takýto odkaz na obchodné podmienky podľa § 273 Obch. zák. však môže byť

len v zmluve a nie v obchodných podmienkach, ktoré by ďalej odkazovali na iné obchodné podmienky
alebo obsah iných zmlúv, ktorých obsah je žalovanej neznámy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
prvého stupňa vyslovil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že súdu nepredložil
tvrdené dôkazy, a to žalovanou podpísané zmluvy, ich návrhy alebo listiny, ktorými by tieto zmluvy
mali byť predčasne ukončené. Ďalej uviedol k tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade sa nejednalo o

ručenie, ale o osobitný zodpovednostný vzťah, že podľa § 10 ods. 6, zák. č. 340/2005
Z.z., podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú podriadeným sprostredkovateľom poistenia
preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými má podriadený sprostredkovateľ poistenia
uzavretú zmluvu, ak a) výlučný podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú poistnú zmluvu
podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo b) poistná zmluva výlučného podriadeného sprostredkovateľa

poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť. Oprávnenosť žalovanej sumy ako i zodpovednosť
žalovanej neboli, a to ani výsluchmi svedkov T. a P. preukázané. Návrh žalobcu, aby súd vyžiadal
poistné zmluvy a doklady o ich ukončení od poisťovní súd prvého stupňa neakceptoval, nakoľko sa
jedná o zmluvných partnerov žalobcu, ktorí si majú poskytovať súčinnosť, no nejednalo sa
o také dôkazy, ktoré by žalobca vlastným konaním nemohol získať, napr. od orgánu štátu alebo osoby,

s ktorou nemá žalobca žiaden právny vzťah, pričom súd prvého stupňa poukázal na dôkazné bremeno
žalobcu a zásadu rovnosti sporových strán. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, závery, skutočnosti
a zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., avšak vzhľadom na
to, že žalovaná si v zákonnej lehote náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnila a súdny poplatok za

odpor súdu neuhradila, čím jej ku dňu rozhodnutia súdu žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,

že nepovažuje za správny záver súdu, že žalobca súdu nepredložil Etický kódex a Sadzobník provízií
a Provízny poriadok, ktorý je založený v súdnom spise pod číslom listu 150-162 a 184-195. Uviedol, že
Provízny poriadok žalovaná v konaní nenamietala, tak bol súd prvého stupňa povinný z neho vychádzať.
Žalobca ďalej v odvolaní vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa podriadil záväzkové vzťahy z mandátnych zmlúv

pod ustanovenia o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl Obch. zák., pričom správne by mal
vychádzať z článku III. bod 3.2.3 Smernice a záväzkový vzťah posudzovať podľa ustanovenia § 573
Obch. zák.. Ďalej v odvolaní namietal tvrdenie súdu, že ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a svoje tvrdenia nepodložil listinnými dôkazmi preukazujúcimi jeho nárok, keďže v konaní tvrdil, žepohľadávky žalobcu na zaplatenie storno provízií vznikli následkom toho, že poistné zmluvy, ktorých
sprostredkovanie zariadila pre žalobcu žalovaná zanikli v dôsledku nezaplatenia poistného zo strany
poistníkov, čo malo byť správne posúdené podľa ustanovenia § 801 Obč. zák. a keďže listinné dôkazy

preukazujúce skutočnosť, že poistníci poistné neplatili ani neexistuje, nemohol žalobca tento dôkaz súdu
predložiť, a preto žalobca súdu predložil písomné potvrdenia poisťovní, čo však súd prvého stupňa
nevyhodnotil ako postačujúci dôkaz. Ďalej uviedol, že poistné zmluvy sa pokúsil od poisťovní získať, no
tie mu ich predložiť odmietli vzhľadom na ich povinnosť mlčanlivosti a ich možné predloženie jedine na
výzvu súdu. S poukazom na uvedené žalobca dospel k záveru, že dôkaz listinami žalobca nemohol bez

svojej viny súdu predložiť, no súd prvého stupňa si ich mohol sám vyžiadať a dôkaz listinou tak vykonať.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého
nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a ktoré skutočnosti považoval v
konaní za rozhodujúce, čím rozsudok súdu prvého stupňa považuje za arbitrárny.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého nárok

žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny nebol preukázaný ani čo do jeho dôvodnosti, ani čo do jeho
výšky. K odvolaniu žalobcu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval správne pri právnom
posúdení veci a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní záväzkového
vzťahu účastníkov nemohol vychádzať zo žalobcom predloženej Smernice, nakoľko táto pre nedostatok
písomnej formy nie je relevantným dôkazom preukazujúcim vôľu zúčastnených strán, a preto záväzkový

vzťah posúdil podľa § 566 a nasl. Obch. zák. o mandátnej zmluve, resp. podľa § 652 a nasl. Obch. zák.
o zmluve o obchodnom zastúpení s odkazom na ustanovenia mandátnej zmluvy v zmysle § 654 ods. 2
Obch. zák. a osobitnú úpravu v § 571 a § 573 Obch. zák.. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd ďalej poukazuje, že v sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a
§ 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne

posúdil, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal žiadnym listinným dôkazom svoj nárok jednak čo do
preukázania zodpovednosti a ručenia žalovanej za zrušenie poistných zmlúv. Odvolací súd v názorovej
zhode so súdom prvého stupňa k námietke žalovaného o nemožnosti zabezpečenia poistných zmlúv
a dokladov o ich ukončení uvádza, že žalobca je zmluvným partnerom dotknutých poisťovní a zmluvní
partneri majú povinnosť poskytovať si vzájomne súčinnosť, a preto nemôže ísť o také dôkazy, ktoré by

žalobca vlastným konaním nemohol získať. Odvolací súd je toho názoru, že okruhom rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu,
je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto
norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkaznéhobremena, v tomto konaní však žalobca nepreukázal žalovanou podpísané zmluvy, resp. ich návrhy a
listiny, ktorými by tieto zmluvy mali byť predčasne ukončené a bez ich preukázania, a to aj v prípade,
že by bola uzavretá dohoda o ručení a o odmene za toto ručenie, nemôže súd oprávnenosť nároku

žalobcu preskúmať a o ňom spravodlivo a správne právne rozhodnúť. Otázku splnenia povinnosti tvrdiť
určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na
individuálne okolnosti prejednávanej veci, a preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa,
že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.
a v spore úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.