Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/511/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210804
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/245/2012-53 zo dňa 27. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch:
Pokiaľ od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku) neuplynula do podania žaloby, t. j. do 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov, možno prijať
záver o jej predčasnom podaní. Pokiaľ žalobca ako právny základ žalovaného nároku uvádza nesprávny
úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia, z exekučného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 6Er/1322/2010 mal preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená

exekučnému súdu dňa 25.11.2010. Ako exekučný titul bol označený rozsudok rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 05409/10, zo dňa 06.07.2010 (ďalej už len „exekučný titul“). Exekučný súd písomnosťou
zo dňa 03.12.2010 požiadal rozhodcovský súd o predloženie exekučného titulu. Rozhodcovský súd
písomnosťou doručenou súdu dňa 18.01.2011 oznámil súdu, že v prílohe tohto listu zasiela na CD
nosiči požadované písomnosti. Následne, po doručení týchto písomností, bolo súdnemu exekútorovi
udelené poverenie na vykonanie exekúcie, a to dňa 25.02.2011. Uznesením zo dňa 28.02.2011 č. k.
6Er/1322/2010-14, bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučným titulom bolo priznané právom

nedovolené plnenie. Proti tomuto uzneseniu ani jedna strana exekučného konania opravný prostriedok
nepodala. Postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia bolo potrebné posudzovať podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktoré ukladalo súdu povinnosť do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistírozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na jej vykonanie alebo
exekučného titulu zo zákonom. Táto lehota neplatila v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Nakoľko exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci bolo

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento
prípad nevzťahovala. Exekučný súd pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou a
po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie vydané po 93 dňoch od doručenia žiadosti a nie po
253 dňoch, ako to uvádza žalobca. Nebola teda preukázaná existencia prieťahov v exekučnom konaní,
ani nečinnosť súdu. Žalobca naviac nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody, v exekučnom

spise sa naviac nenachádza žiadny doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav
konania na exekučnom súde. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je len hypotetická.
Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, resp. k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu u členov
u jeho riadiacich orgánov k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v
rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným

spôsobom. Žalobca konkrétne netvrdil kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené
podnikateľské plány zanikli, keď tento zánik ani nepreukázal. Tiež nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate. Nakoniec nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov, resp. neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Ako správne poukázal vo
svojom vyjadrení žalovaný, žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a ani nepreukázal kedy, ktorý

štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom konaní, keďže
rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa. S poukazom na uvedené skutočnosti
žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca

vec prejednal o nej rozhodol. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný
súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Ako žalujúca strana nebola oboznámená s obsahom
dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k nim vyjadriť, ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) po zistení,

že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil
z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Námietku žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu
mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 27.06.2013, keďprávny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 14.06.2013. Žalobca síce podaním zo dňa 20.06.2013
požiadalozrušeniepojednávaniaazároveňoprerušeniekonania(zdôvodu,žesapodanímsťažnostina
Ústavný súd SR chce brániť proti rozhodnutiu o nevylúčení sudcov), s ktorou sa prvostupňový súd riadne

a náležite vysporiadal v rámci rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2013 č. k. 6NcC/55/2013-16,
ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/245/2012. S odkazom na vyššie označené uznesenie Krajského
súdu v Žiline potom neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená

na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i
námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim
vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s.
p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým žalobcovi možnosť
konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sa

zbavil. Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobcu, ku ktorým
nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný
súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch
o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané

lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého
rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i
so závermi prvostupňového súdu o nepreukázaní požadovanej výšky majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch, keď v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na závery uvedené v odôvodnení
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky

neboli podané proti výroku o trovách konania, eventuálne žalovaný proti tomuto výroku odvolanie
nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Vecnú správnosť napadnutého rozsudku neovplyvnil záver prvostupňového súdu o predčasne podanej
žalobe, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil. Za situácie, keď žalovaný vo svojom písomnom podaní zo
dňa 18.06.2013 potvrdil, že mu žalobca doručil žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody - prvé dňa 23.04.2012 (nároky žalobcu však neboli uspokojené, pretože žiadosti v potrebnom
rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za
škodu), nebolo v zmysle ust. § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. dotknuté právo poškodeného domáhať
sa uspokojenia nároku na súde. Naviac treba poznamenať, že v zmysle ust. § 154 ods. 1 O. s. p. je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ku ktorému dňu (počítajúc od prvých podaných

žiadostí, t. j. od 23.04.2012) už uplynula 6-mesačná lehota, v rámci ktorej nárok žalobcu zo strany
príslušného orgánu uspokojený nebol.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .