Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/35/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201122
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6609201122.50

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Železnice

Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému U. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., X. X, štátny občan SR, zast. JUDr. Milan Franek, advokát v konaní o zaplatenie
sumy 1 327,76 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 929,43 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 398,33 Eur s a žaloba z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 327,76 eura (40 000,-Sk).

Uviedol, že žalovaný je ich zamestnancom počnúc od roku 1971. Od 01.01.2007 vykonáva funkciu
koordinátor SMS v Atrakčnom obvode Zvolen.

Dňa 14.02.2007 došlo k nehodovej udalosti - vykoľajeniu dráhového vozidla počas jazdy vlaku O. Z..

Táto nehoda bola prerokovaná a uzatvorená dňa 03.04.2007 na operatívnej komisii riaditeľa odboru
bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR, a bolo vydané rozhodnutie o uzatvorení ohrozenia bezpečnosti
železničnej dopravy kategórie C 2. V zmysle uvedeného rozhodnutia sú za nehodu zodpovední traja
zamestnanci - žalovaný, H. X. H. G. U.. Spoluzodpovednosť žalovaného je založená na porušení
pracovnej náplne, ustanovení predpisu P1 "Pravidlá technickej prevádzky železníc článok 10", STN
73 63 60 "Geometrická poloha a usporiadania koľaje železničných dráh normálneho rozchodu" body
5.3.1.3. a 5.3.3.2. Opatrenia riaditeľa Odboru infraštruktúry číslo 2 ku kontrole stavu železničného zvršku

aspodku,čl.17,25,32.Zodpovednosťžalovanéhojezaloženánatom,ženedôslednevykonalkontrolua
vyhodnotenie technického stavu železničného zvršku vo výhybni Zlatno a ponechal koľaje v železničnej
prevádzke.

Predmetnou nehodovou udalosťou mu vznikla škoda vo výške 6 539,65 eura, ktorá pozostáva zo
sumy 391,14 eura za faktúru č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2007, ktorú vystavila Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., pričom sa jedná o výkon hnacieho dráhového vozidla (ďalej HDV),

výkon rušňovodiča a spotrebu motorovej nafty pri odstraňovaní poškodeného motorového vozňa, ďalej
zo sumy 4 476,56 eura za faktúru č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.01.2008, ktorú vystavila Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s., jedná sa o náhradu škody za poškodenie V. XXXXXX X H. L. XXXXXX-
X, zo sumy 413,64 eura, ktorá mu bola vyfakturovaná za náhradnú dopravu spoločnosťou T.I. T. -autobusová doprava Hrachovo, zo sumy 323,99 eura, ktorá predstavuje náklady za materiál vynaložený
na odstránenie následkov nehodovej udalosti, zo sumy 751,19, ktorá predstavuje náklady na výkony
zamestnancov ŽSR a zo sumy 183,13 eura, ktorá predstavuje vnútropodnikové náklady.

Rozhodnutím riaditeľa Oblastného riaditeľstva Košice bola škoda rozdelená medzi žalovaného vo výške
1 327,76 eura (40 000,-Sk) a H. X.Ú. vo výške 497,91 eura (15 000,-Sk).

Náhrada škody, ktorú od žalovaného požaduje je v súlade so Zákonníkom práce.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že v celom konaní bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje
pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývali z pracovnej náplne a vnútorných predpisov. Vzniknutú škodu
nehodovou udalosťou si zo žiadneho zákonného poistenia neuplatňovali, nakoľko poistnú zmluvu
uzatvorili 01.09.2007, čo bolo polroka po nehodovej udalosti.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2013 k predmetu sporu ešte uviedol, že zaplatil
za vystavené faktúry v plnej výške, ktoré mu boli vystavené v súvislosti s nehodovou udalosťou. Ako
dôkaz predložil výpisy z jeho účtu zo dňa 28.01.2008 a zo dňa 13.03.2007 svedčiace o zaplatení faktúr
číslo XXXXXXXXXX na sumu 4 476,56 Eur a úhrade faktúry číslo XXXXXXXXXX na sumu 465,46
Eur. Celková suma škody, ktorá vznikla žalobcovi nehodovou udalosťou, z ktorej sa vychádzalo pri

určovaní podielu žalovaného je vo výške 6 539,65 Eur. Pri určovaní miery zodpovednosti žalovaného
za dopravnú nehodu a v priamej súvislosti s tým, pri určovaní rozsahu náhrady škody vychádzal okrem
iného aj z Pracovného poriadku ŽSR z článku 26 ako aj z článku 13, kde sa pri vymáhaní spôsobenej
škody postupuje podľa ustanovení Zákonníka práce a interného predpisu Metodického usmernenia -
predpisovanie náhrad škôd zamestnancom ŽSR podľa Zákonníka práce číslo XXXXX/XXXX/XXXX.

Uvedené Metodické usmernenie korešponduje s vtedajšou právnou úpravou upravenou v Zákonníku
práce.

Žalobca poukázal na osobnosť žalovaného, ktorý v priebehu pracovného pomeru bol viackrát
upozornený na neplnenie si pracovných povinností a bolo mu uložené ako disciplinárne opatrenie

Upozornenie zo dňa 14.10.1997, Upozornenie zo dňa 19.05.2000, Upozornenie zo dňa 23.10.2000,
Upozornenie zo dňa 12.06.2003, Upozornenie zo dňa 17.04.2007 - týkajúce sa predmetu sporu a
Upozornenie zo dňa 19.01.2010.

Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania je nesporne konštatované, že škoda na majetku

žalobcu vznikla v dôsledku dopravnej nehody a v priamej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.
Protiprávnosť konania žalovaného vidí v rozpore jeho konania s objektívnym právom, nakoľko nevykonal
opatrenie na zabezpečenie bezpečnosti prevádzky na trati. Protiprávnosť jeho konania vidí aj v
nedbanlivostnom prístupe k plneniu pracovných úloh, nakoľko výsledky meraní náležite nevyhodnotil,
nedôsledne vykonal jesennú prehliadku železničného zvršku a spodku. Kauzálny nexus, teda príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody je preukázateľný dôkazom opaku,
ak by žalovaný vykonal to čo mal, k nehode by nedošlo.

Žalobca uviedol, že je pravdou, že žalovaný dal objednávku na výmenu podvalov, ale v rámci svojej
možnej pokračujúcej zodpovednosti nevykonal ďalšie opatrenia na zabezpečenie prevádzky schopnosti

trate. Tieto opatrenia mu vyplývali z vnútropodnikového predpisu, s ktorým bol oboznámený o čom
svedčí jeho podpis na listine o školení o tomto predpise. Mal vykonať ďalšie opatrenia ako zníženie
rýchlosti alebo vylúčenie trati z prevádzky a podobne. Žalovaný nebol členom škodovej komisie, ktorá
prejednávala predmetnú škodu, nakoľko to vyplýva zo štatútu škodovej komisie, avšak nijako mu nebolo
zobrané právo vyjadriť sa k záverom škodovej komisie. Žalovaný sa k záverom škodovej komisie aj

písomne vyjadril, o čom do súdu predložil listinný dôkaz. Nehodová udalosť zo dňa 14.02.2007 bola v ten
istý deň nahlásená aj železničnej polície Lučenec. Predmetom tohto sporu však nie je trestné konanie,
ale spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou. Uviedol, že za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zodpovedá rušňovodič,

a to zlým spôsobom jazdy. Nesúhlasil so závermi rozhodnutia zo dňa 02.04.2007, nakoľko k nehode
došlo na trati a nie na stanici Zlatno tak, ako je to uvedené v predmetnom rozhodnutí. Nie je pravdou,
že v predmetnom úseku sa nachádzalo značné množstvo popraskaných, resp. zhnitých podvalov,
pretože niektoré podvaly plnili svoju funkciu a zhnité neboli. Na výmenu podvalov sám dal objednávkudňa 10.08.2006 a 08.08.2006 s termínom do 22.11.2006. Stredisko miestnej údržby Jesenské, ktoré
malo objednávku vybaviť ju však nevybavilo. V rozhodnutí tiež namietal, že boli prekročené medzné a
prevádzkové odchýlky v rozchode aj vo vzopätí, s čím nesúhlasí, nakoľko tieto pred vykoľajením neboli

nedovolené, čomu nasvedčuje aj tlačený záznam z merania meracím vozňom zo dňa 22.11.2006.

V jeho prospech má svedčiť aj fakt, že po nakoľajení vozidla toto prešlo cez miesto vykoľajenia bez
problémov a pred jeho prechodom v krátkom čase po nehode neboli vykonané žiadne opravné práce
na železničnom zvršku.

Žalovaný uviedol, že žiadne iné opatrenia okrem objednávky na výmenu podvalov neurobil, ani mu to
nebolo zakazované zamestnávateľom, hoci to bolo v jeho kompetencii, nakoľko nemal dôvod urobiť tieto
opatrenia pretože nenameral nevyhovujúce hodnoty. Poukázal na odborné vyjadrenie číslo 1/2010 zo
dňa 16.08.2010, ktoré si dal sám vypracovať znalcom J.. N.. Y. R., L.., z ktorého vyplýva, že geometrická
poloha koľaje a smerová poloha koľaje a stav železničného zvršku nemali zásadný vplyv na vznik

nehodovej udalosti. Bežne, pri údržbe na trati sa vymieňajú podvaly za chodu vlakov, vyberajú sa aj dva
podvaly, vlak prejde 30 km rýchlosťou a vložia sa späť a vlak sa nevykoľají. Príčinou vykoľajenia vlaku
teda nie je zvršok, ale nejaká iná príčina. To, že bol rozchod nedovolený po vykoľajení vlaku, to nastáva
po každom vykoľajení, lebo sa tam posunie geometrická poloha koľaje váhou toho vlaku.
Žalovaný poukázal na to, že robil meranie, takzvané domeriavanie v novembri roku 2006, a teda

bolo dodatočne uskutočnené premeranie koľaje po meracom vlaku, pričom všade je to odignorované.
Navrhol, aby toto meranie bolo predložené Ústavu súdneho inžinierstva, a aby sa následne k tomu
vyjadril doplnkom k znaleckému posudku.

Žalovaný poukázal na to, že z Odborného vyjadrenia J.. R. vyplýva, že žalobcovi nespôsobil škodu.

Poukázal na to, že svoje povinnosti si plnil, opakovane objednával výmenu podvalov a celkové
opravy traťového úseku, či už priamo alebo prostredníctvom svojich nadriadených. Nespochybňuje, že
žalobcovi vznikla škoda a že žalobca vyplatil faktúry, ktoré mu boli vyplatené, avšak podľa jeho názoru
výška škody nebola stanovená objektívne. Spochybnil oprávnenosť jednotlivých položiek výšky škody.
Jediným objektívnym znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok v predmetnom konaní bol J.. N.. R.,

ktorému dal sám vypracovať Odborné vyjadrenie.

Pracovný pomer ukončil u žalobcu k 01.09.2012, kedy mu dal žalobca výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
a odišiel do predčasného starobného dôchodku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov N.. C. O., Y. L., H. X., P. I.T., C. W.,
Y. U., G. V., J.. N.. Y. R., L.., Š. O., Š. Ľ., Z. N.. G. U., pracovníka Ústavu súdneho inžinierstva znaleckej
organizácii L.. T., prečítaním Pracovnej zmluvy žalovaného zo dňa 30.06.1971, Dohody o zmene
obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2006, pracovnej náplne žalovaného, rozhodnutia Generálneho
riaditeľstva stredisko bezpečnosti a inšpekcie číslo XX/XXXX-C. zo dňa 02.04.2007, protokolu o škode

č. XXX/XX/XX/XXXX/ŠK, faktúry číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2007 vystavenej dodávateľom
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., faktúry číslo XXXXXXXXXX, súpisu vykonaných prác
a dodávok, faktúry číslo XXXXXXX dodávateľa T. T. autobusová doprava, prevádzkového záznamu
rušňovodiča, vyčíslenej škody, zadania výmeny podvalov, opatrenia riaditeľa odboru infraštruktúry číslo
X/XXXX ku kontrole stavu železničného zvršku a spodku, potvrdenia žalobcu o výške hrubého príjmu

za obdobie od 01.09.2006 do 28.02.2007, záverov Znaleckého posudku č. 12/2009 znalca N.. G. U.,
Odborného vyjadrenia číslo 1/2010 predloženého žalovaným, vypracovaného J.. N.. Y. R., L.., Poistnej
zmluva číslo XXXXXXXXX, záverov Znaleckého posudku číslo 351/2011 Žilinskej univerzity v Žiline
Ústavu súdneho inžinierstva, znaleckej organizácie, doplnku k znaleckému posudku zo dňa 30.11.2011,
Znaleckého posudku číslo 7/2012 znalca N.. T. T., vyjadrenia znalca N.. T. T. (č. l. 759 a nasl. spisu),

výpisu z účtu žalobcu, Pracovného poriadku žalobcu, Upozornenia na možnosť výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 19.01.2010, 17.04.2007, 12.06.2003, 19.05.2000, Zápisu so zamestnancom a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalovaný pracoval u žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.1971, naposledy ako

koordinátor SMS v Atrakčnom obvode Zvolen. Z pracovnej náplne (č. l. 7 spisu) žalovaného okrem
iného vyplýva, že žalovaný zodpovedá za zabezpečovanie správy a dohľadu nad koľajami, výhybkami,
zariadeniami a stavbami v obvode SMS, za zabezpečenie prevádzky- schopnosti koľají, výhybiek,
zariadení a stavieb v obvode SMS, za zabezpečenie nevyhnutných prác a opatrení na zamedzenievzniku porúch, závad mimoriadností, za zabezpečenie prevádzkyschopnosti koľají, revízie výhybiek,
technického dozoru pri mimoriadnych udalostiach, kontrolovanie stavu koľají a GPK a prechodového
prierezu, sledovanie, vyhodnocovanie plánov opráv a údržby, preberanie prác v rámci okamžitej údržby.

Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železníc SR, strediska bezpečnosti a inšpekcie vo Zvolene
zo dňa 02.04.2007 je zrejmé, že dňa 14.02.2007 o 15.36 hod. vo výhybni Zlatno v kilometri 28,637
došlo ku vykoľajeniu dráhového vozidla počas jazdy vlaku Os 6611 ZSSK. Tento vlak naposledy pred
vznikom nehody zastavil vo výhybni Zlatno o 15,35 hod. Odchod z výhybne Zlatno bol o 15.36 hod..
Po odchode vlaku a opustení výhybiek na odchodovom zhlaví zacítil rušňovodič postrkového HDV

trhnutie súpravou vlaku, náraz a otrasy. Z uvedeného dôvodu použil rušňovodič postrkového HDV
rýchločinné brzdenie na zastavenie vlaku. Po jeho zastavení sa obaja rušňovodiči išli pozrieť čo sa
stalo a zistili vykoľajenie prednej nápravy postrkového HDV. V predmetnom úseku sa nachádzalo
značné množstvo popraskaných, resp. zhnitých podvalov a v mieste nehodovej udalosti bola aj znížená
držebnosť upevňovadiel, klincov, vrtúľ a sverkových skrutiek. Počas ohliadky miesta nehodovej udalosti
bola nájdená prvá stopa po prepadnutí ľavého kolesa do vnútornej strany koľaje.

V uvedenom rozhodnutí bolo tiež konštatované, že príčinou nehodovej udalosti bolo prekročenie
medzných prevádzkových odchýlok rozchodu koľaje a prekročenie prevádzkových odchýlok smerovej
polohy koľaje. Následkom nehodovej udalosti bolo vykoľajenie V. XXX XXX-X, poškodenie prívesného
vozňa XXX XXX-X a poškodenie železničného zvršku. Za nehodovú udalosť zodpovedá žalovaný, a to

tým, že nedôsledne vykonal kontrolu a vyhodnotenie technického stavu železničného zvršku a ponechal
koľaje v železničnej prevádzke. Okrem neho zodpovedá aj H. X. H. G. U..

Protokolom o škode číslo XXX/XX/XX/XXXX/ŠK zo dňa 15.08.2007 bola pre žalovaného predpísaná
náhrada škody ako zamestnancovi vo výške 40 000,-Sk (1 327,76 Eur). Z prílohy ku predmetnému

Protokolu (č. l. 836 spisu) vyplýva prehlásenie žalovaného ako zamestnanca, že bol oboznámený so
skutočnosťami uvedenými v škodovom Protokole a podal ku spôsobenej škode zo dňa 14.02.2007
a k predmetu škody vyjadrenie v tom zmysle, že nie je pravdou, že nebolo vykonané domeranie
rozchodu koľaje po chode vlaku. Ručné meranie dňa 23.11. až 28.11.2006 nepreukázalo závady v
rozchode bezprostredne ohrozujúce bezpečnosť železničnej dopravy. Skutočnosť, že po nehodovej

udalosti bol nameraný nedovolený rozchod sa stalo následkom vykoľajenia. Zároveň žalovaný prehlásil,
že bol oboznámený s návrhom na náhradu škody, pričom odmieta prijať akúkoľvek čo i čiastočnú
zodpovednosť, nakoľko má za to, že dodržal všetky predpisy a postupy, ktoré mu vyplývajú z pracovnej
náplne. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že neboli vykonané opravy objednané dňa 08.08.2006 a za
to, čo spôsobili iné osoby, resp. iné okolnosti.

Zo záveru Znaleckého posudku, znalca N.. G. U. číslo 12/2009 (č. l. 171 spisu) je zrejmé, že príčinou
nehodovej udalosti - vykoľajenie motorového vozňa XXX.XXX-X počas jazdy vlakuXX.XX.XXXX Z., ku
ktorému došlo dňa 14.02.2007 o 15.36 hod. vo výhybni Zlatno v kilometri 28,637, ktoré bolo uzatvorené
ako ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy C2 - vykoľajenie dráhového vozidla počas jazdy vlaku S.

Z., bolo prekročenie medzných prevádzkových odchýlok rozchodu koľaje a prekročenie prevádzkových
odchýlok smerovej polohy koľaje. Celková výška škody, ktorá vznikla pri nehodovej udalosti bola
vypočítaná na 6 140,99 eura vrátane DPH. Za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný a H. X., pričom
podľa znalca ich podiel zodpovednosti je rovnaký. Znalec v závere svojho znaleckého posudku poukázal
naskutočnosť,žejednokoľajnáneelektrifikovanátraťUtekáčzastávka-Lučenecčíslo117Asanachádza

vo veľmi zlom technickom stave. V prípade, ak nebude tento zlý technický stav odstránený je možné, že
aj napriek zníženej rýchlosti môže dôjsť k nehodovej udalosti, ktorá neskončí iba materiálnymi škodami.
Z potvrdenia žalobcu o príjme žalovaného je zrejmé, že jeho priemerný hrubý mesačný zárobok pred
vznikom škody, t.j. za obdobie október, november, december 2006 bol vo výške 26 276,-Sk ( 872,20 Eur).

Z poistnej zmluvy predloženej žalobcom číslo XXX XXX XXX (č. l. 498 spisu) vyplýva, že žalobca
uzatvoril poistnú zmluvu pre prípad poistenia majetku, strojov a zariadení a zodpovednosti za škodu
s poisťovňou až dňa 01.09.2007. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku nehodovej udalosti žalobca
poistený z titulu náhrady škody nebol.

N.. C. O. vypočutý svedok, pracovník žalobcu uviedol, že sa zúčastňoval na vyšetrovaní nehodovej
udalosti dňa 14.02.2007, pričom poukázal na skutočnosť, že nehodová udalosť bola vyšetrená správne,
i napriek námietkam žalovaného. Dodal, že v mieste kde vznikla nehodová udalosť sa jedná o
opotrebovaný železničný zvršok, pričom žalovaný už dlhšiu dobu zabezpečuje dohľad nad technickýmstavom tohto zvršku, kde vznikla nehoda. V prípade aj keď žalovaný objednal výmenu podvalov, ktoré
realizované nebolo, mal vykonať adekvátne opatrenia na zaistenie bezpečnosti železničnej dopravy, a to
buď opatrenia na zníženie rýchlosti, resp. v krajnom prípade vylúčenie koľaje zo železničnej prevádzky,

toto všetko bolo v jeho kompetencii a to neurobil.

Svedok Y. L., pracovník žalobcu uviedol, že sa zúčastňoval vyšetrovania nehodovej udalosti zo dňa
14.02.2007 a myslí si, že tvrdenia žalovaného počas konania na súde nemajú vplyv na určenie záverov
vyšetrovania nehodovej udalosti.

H. X., svedkyňa ktorá je v pracovnom pomere u žalobcu a bola označená za spoluzodpovednú za
vzniknutú nehodu na pojednávaní súdu dňa 07.07.2009 uviedla, že svoju vinu uznala a žalobcovi ako
zamestnávateľoviškodusplácavsplátkach.Napojednávanísúdudňa29.03.2012všakuviedla,žerobila
ručné domeriavanie aj na spornom úseku a nevie prečo na pojednávaní dňa 07.07.2009 uviedla, že to
nerobila. Merať chodievala tak, ako jej to prikazoval vnútorný predpis a tam, kde merací vlak nemohol

merať z rôznych dôvodov sa robilo ručné domeriavanie ručnou rozchodkou. Ručné domeriavanie sa
zapisovalo do tabuľky, do ktorej sa uvádzal rozchod koľaje a vzájomná výšková poloha koľaje. Dodala,
že svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uznala preto, že nechcela chodiť po súdoch. Myslí si, že
podľa meraní, ktoré boli robené ručne a jednak meracím vlakom na spornom úseku sa mohla znížiť
rýchlosť vlaku. Na niektorých úsekoch bola aj znížená rýchlosť, nevedela presne však uviesť, na ktorých.

Svedok C. W. pracovník žalobcu uviedol, že dňa 14.02.2007 kedy sa stala nehoda cestoval domov z
práce na trati Breznička - Kokava a sedel v predposlednom vozni, pričom videl, že posledný vagón od
Slanej Lehoty hádzalo dosť značne zboka nabok. Po vykoľajení vlaku z neho vystúpil. Aj v súčasnosti
cestuje na tej istej trati, pričom môže uviesť, že po nehode boli opravované určité oblúky, taktiež podvaly,

ktoré sa zničili pri nehode. Po nehode bola znížená aj rýchlosť vlaku na 30 kilometrov a v súčasnosti
asi tri mesiace je už rýchlosť zvýšená.

Y. U., pracovník žalobcu uviedol, že dňa 14.02.2007 cestoval vlakom na trase Lučenec - Utekáč cestou
domov, pričom v Zlatne sa vykoľajil vlak, a to posledný vagón. Sedel v prostrednom vagóne a hádzanie

vlaku cítil len trocha, pričom neregistroval, že či to boli iné výkyvy ako inokedy, avšak išiel aj nasledujúci
deň po tej istej trase a vtedy žiadne výkyvy necítil. Vlak bol vykoľajený v smere jazdy na pravú stranu.
Vlak spolu aj s ostatnými pracovníkmi bol pomáhať nakoľajovať.
Svedok P. I. uviedol súdu, že dňa 14.02.2007 cestoval vlakom na trase Lučenec - Utekáč domov. Keď sa
vlak pohol veľmi s ním hádzalo, najmä so zadným vozňom, pričom on sedel v strednom vozni. Sedel v

smere jazdy a pociťoval, že je to iné ako keď cestuje inokedy a vlakom hádže. Následne sa vlak vykoľajil.
Pomáhal pri nakoľajovaní vlaku robiť nejaké pomocné práce.

P. Č., pracovník žalobcu ako svedok uviedol, že na miesto nehody sa dostavil asi dve až tri hodiny potom
ako došlo k vykoľajeniu vlaku. Nasledujúci deň na mieste nehody bol spoločne tam aj so žalovaným,

kde žalovaný robil rôzne fotografie. Vie, že na mieste nehody bol meraný rozchod koľají.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal námietky voči vypracovanému znaleckému posudku
znalcom N.. G. U. súd k námietkam znalca aj na pojednávaní vypočul.

Znalec N.. G. U. na pojednávaní uviedol, že vina žalovaného spočíva v tom, že neurobil opatrenia,
aby dotlačil svojho zamestnávateľa, aby urobil úpravy na trati, pričom mal urobiť také opatrenia, ktoré
spočívali v zastavení prevádzky alebo znížení rýchlosti na minimálnu. Znalec pri svojom výsluchu
poukázal na to, že jednoznačne trvá na záveroch svojho Znaleckého posudku číslo 12/2009.

Žalovaný si sám dal vypracovať odborné vyjadrenie znalcovi N.. J.. Y. R., L.., v ktorom teoreticky zhrnul
možné príčiny vykoľajenia vlaku a v závere odborného vyjadrenia konštatoval, že geometrická poloha
koľaje a smerová poloha koľaje a stav železničného zvršku nemali zásadný vplyv na vznik posudzovanej
nehodovej udalosti. Je potrebné skúmať ďalšie okolnosti, ktoré mali podstatný vplyv na vznik nehodovej
udalosti.

Znalec N.. J.. Y. R., L.. ako svedok na pojednávaní súdu uviedol, že Odborné vyjadrenie číslo 1/2010
pre žalovaného vypracoval z podkladov, ktoré mal zo znaleckého posudku N.. U.. Podľa neho, nie je
až také jednoznačné, že príčinou nehodovej udalosti zo dňa 14.02.2007 bol stav železničného zvršku.Oboznámil sa aj s posudkom, ktorý vo veci podal Ústav súdneho inžinierstva, pričom má za to, že znalci
sa venovali posúdeniu najmä dynamiky jazdy vlaku, avšak chýbala tam hĺbková analýza pôsobenia na
zvršok. Myslí si, že v danom prípade bol skôr problém v technológii jazdy rušňovodičom. V prípade

vzniku nehodovej udalosti tak, ako to poníma on, by bola zodpovedná osoba, ktorá vozne spájala,
teda posunovač alebo rušňovodič. Ak boli dodržiavané periodické prehliadky a boli splnené povinnosti
ľudí, ktorí majú na starosti stav železničného zvršku, ktorý bol považovaný za zjazdný, nemali dôvod
ho vylúčiť z prevádzky. Z tohto titulu pravdepodobnosť príčiny vzniku nehodovej udalosti je nízka.
Prepočtami by sa dalo aj vypočítať koľko by stačilo podvalov, aby udržali vlak. Nevadilo by, ak by chýbali

aj dva podvaly. Ani rýchlosť vlaku nemusí byť určujúcim faktorom, ale je rozhodujúca dynamika jazdy a
technológia jazdy. Rozvor kolies tiež nepovažuje za nejakú príčinu nehodovej udalosti.

Keďže znalecký posudok N.. G. U. číslo 12/2009 bol namietaný zo strany žalovaného, ktorý žiadal
nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, súd uznesením č. k. 12C/35/2009-293 zo dňa 14.10.2010
nariadilznaleckédokazovanieznaleckouorganizáciouÚstavomsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity

so sídlom Žilina, z odboru doprava železničná, odvetvie technický stav a odhad hodnoty koľajových
vozidiel, technický stav zvršku, nehody v železničnej doprave.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline podal Okresnému súdu Lučenec dňa 07.11.2011
Znalecký posudok číslo 351/2011 s doplnením zo dňa 30.11.2011.

V doplnku k Znaleckému posudku číslo 351/2011 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
uviedol, že príčinou nehodovej udalosti bolo to, že na prvé HDV pôsobí len jedna radiálna sila, a tou je
sila, ktorá vzniká v mieste pripojenia pripojeného vozidla na toto prvé HDV, teda sila na konci prvého
HDV v mieste spojenia s pripojeným vozidlom v skrutkovke - na háku. Na všetky ostatné vozidlá, činné

či príprahové, vložené, vždy pôsobia dve zložky týchto radiálnych síl, a to síl od vozidla pred daným
vozidlom a vozidlom vzadu. U druhého HDV bol len vplyv pripojeného vozidla pred ním. Táto zložka
sily, je najpravdepodobnejšia príčina, ktorá spôsobila vybočenie koľajnice a prepad prednej nápravy u
druhého HDV ľavým kolesom do vnútra medzi koľajnice a pravým vyskočenie na temeno koľajnice a
následne vykoľajenie celej prednej súpravy druhého HDV.

Čo sa týka výpočtu a určenia výšky škody nehodovej udalosti, ako aj určenia zodpovedných osôb a
podielu na vzniku tejto nehodovej udalosti po oboznámení sa so znaleckým posudkom N.. G. U. a jeho
závermi sa ústav súdneho inžinierstva s nimi plne stotožnil.

Po oboznámení sa so znaleckými posudkami znalca N.. U. H. J.. N.. R., ústav uviedol, že obidvaja znalci
nedostatočne vyhodnotili výstupy z elektronického záznamového zriadenia MIREL RM 1 u obidvoch
dráhových vozidiel. Stanovisko k obidvom znalcom formulovali v tvrdení, že aj keď nebolo dostatočne
preukázané z ich strany exaktné zistenie techniky jazdy vlaku na základe vyhodnotenia elektronického
záznamového zriadenia, nemalo to vplyv v konečnom dôsledku na zistenie skutočnej príčiny nehody.

Vyjadrenie J.. R. bolo skôr v rovine možných technických úvah, ktoré neboli podložené rozborom, toto
ústav dokázal vo svojom znaleckom posudku.

Zo záveru znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva vyplýva skutočnosť, že jednoznačne zlý
technický stav železničného zvršku bol príčinou udalosti, ktorú analyzovali posudkom, pričom túto

skutočnosť podrobne dokázal aj súdny znalec N.. U., s ktorým sa stotožňuje v jeho názore na technický
stav zvršku.

Žalovaný namietal aj znalecký posudok, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity,
ako znalecká organizácia z odboru doprava železničná, odvetvie technický stav a odhad hodnoty

koľajových vozidiel, technický stav zvršku, nehody v železničnej doprave, pričom poukázal na to, že
znalecký posudok je vyhotovený pod hlavičkou ako posudok vyhotovený znalcom pre odbor doprava
cestná a ďalšie činnosti vrátane strojárstva, pričom samotný znalecký posudok vyhotovil L.. N.. Y. T., L..
H. J.. N.. Y. L., L.., ktorí ako znalci z odboru doprava železničná sa na portáli Ministerstva spravodlivosti
SR nenachádzajú. Má za to, že tento znalecký posudok nie je možné brať do úvahy, nakoľko nie

je vyhotovený znalcami profesionálnymi. Preto v tomto konaní je nepoužiteľný. Jediným objektívnym
názorom je odborné vyjadrenie J.. N.. Y. R., L.., ktorý predložil do súdneho spisu. Nesúhlasil ani so
samotnýmizávermiZnaleckéhoposudkučíslo351/2011,ktorývtomtokonanívypracovalÚstavsúdneho
inžinierstva.Žalobca sa so závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva stotožnil a poukázal na
hospodárnosť súdneho konania a výšku uplatňovaného nároku, pričom dva znalecké posudky, ktoré boli

v tomto konaní vyhotovené považuje za postačujúce na určenie objektívnej príčiny nehodovej udalosti.
K námietkam žalovaného voči znaleckým posudkom uviedol, že jeho neodborné myšlienky a názory
nedávajú žiaden zmysel a nič nemajú spoločné s meritom veci a slúžia iba na spochybnenie znaleckého
posudku. Žalovaný spochybňuje nezaujatosť znalca N.. U., pričom znalec N.. U. aj na pojednávaní súdu
uviedol, že je zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., a nie žalobcu. Žalovaný opätovne

namieta vyčíslenú výšku spôsobenej škody, ktorú znalec N.. U. stanovil v súlade s vyhláškou číslo
492/2004, pričom škoda, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému nie je v maximálnej výške, ktorú
je možné požadovať podľa Zákonníka práce, a náhrada škody, ktorú od neho požaduje nepresahuje
ani dvojnásobok jeho priemernej mesačnej mzdy. Žalovaný spochybňuje odbornosť a profesionálnosť
odborníkov, a to L.. N.. Y. T., L.. H. J.. N.. Y. L., L.., ktorí vypracovali za znaleckú organizáciu Znalecký
posudok číslo 351/2011, pričom znalecká organizácia je zapísaná v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti SR, jednak ako znalecká organizácia aj v odbore doprava železničná, a tiež ako znalecký
ústav kde nemá zapísaný odbor doprava železničná. Ide o tú istú organizáciu, ktorá však ako znalecký
ústav môže najmä zabezpečovať odborné minimum a špecializované vzdelávanie v príslušnom odbore v
rozsahu a obsahu určenom ministerstvom, a poskytovať ministerstvu súčinnosť pri vykonávaní odbornej
skúšky pre znalcov, overovanie odbornej spôsobilosti znalcov, kontrolné činnosti, vzdelávacie činnosti,

metodické činnosti a konzultačné činnosti. Z nepozornosti došlo k omylu pri vypracovaní znaleckej
doložky znaleckého posudku, v ktorej je uvedené, že posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom,
pričom mala byť uvedená znalecká organizácia. Žalovaný si neuvedomuje, že Okresný súd Lučenec
uznesením zadal povinnosť vypracovať znalecký posudok znaleckej organizácie a nie znalcovi fyzickej
osobe. Zamestnanci znaleckej organizácie, ktorá má vypracovať posudok nemusia byť nevyhnutne

zapísaní ako znalci v zozname znalcov.

Keďže aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znaleckej organizácie bol
žalovaným namietaný, súd na pojednávaní vyslúchol pracovníka znaleckej organizácie L.. J.. N.. T.,
S.., ktorý poukázal na to, že trvá na svojom odbornom stanovisku, na profesionálnom a veci známom

posúdení stavu, a možnosti nájdenia príčiny vykoľajenia vlaku na dotknutom mieste.

Na pojednávanie súdu Ústav súdneho inžinierstva priniesol nový znalecký posudok, tak do súdneho
spisu ako aj pre všetkých účastníkov konania s opravenou znaleckou doložkou, ktorá bola zo strany
žalovaného namietaná.

ZaznaleckúorganizáciuÚstavsúdnehoinžinierstva,L..N..J..T.,S..uviedol,žejednoznačnepotvrdzuje,
že na základe rozboru záznamového zariadenia dospel k názoru, že príčinou vykoľajenia vlaku bol
riadny posun pravej koľajnice, a to spôsobilo prepadnutie ľavého kolesa (nápravy) v smere pohybu
jazdy dovnútra koľajnicových pásov a následne pravé koleso šplhalo na temeno koľajnice až opustilo

túto koľajnicu. Za jediný dôvod teda označil radiálny posun. Uviedol, že sám J.. R. po konzultácii s ním
poukázal na to, že Mirel nevyhodnocoval, pričom Mirel je elektronické zariadenie, akási čierna skrinka,
ktorá dokáže vyhodnocovať priebeh jazdy, dynamiku jazdy. L.. T. i po predložení fotografií, ktoré boli
vyhotovené žalovaným hneď na druhý deň na mieste nehody uviedol, že aj keby sa zaoberal týmito
fotografiami, nemali by vplyv na záver jeho znaleckého posudku. Uviedol, že trvá na tom, že na základe

zariadenia Mirel je jazda obvyklá a jediný dôvod kedy sa stratí koleso z koľajnice je, že ten rozchod
sa zväčšil pôsobením radiálnej sily. Uviedol, že pri výške škody znalec N.. U. správne nebral do úvahy
náklady na amortizáciu, lebo železničné vozidlo nebolo vylepšované, bolo dávané len do pôvodného
stavu. Poukázal na to, že žalovaný mal právomoci a povinnosti medzi ktoré patrili zníženie rýchlosti a
dokonca pozastavenie aj trate, čo však neurobil.

Z dôvodu, že všetky znalecké posudky, ktoré boli v predmetnom konaní vyhotovené boli namietané zo
strany žalovaného a v podstate v rozpore s úvahami znalca J.. N.. R., L.., ktorý vypracoval odborné
vyjadrenie na žiadosť žalovaného, súd vo veci ustanovil znalca N.. T. T. na vypracovanie znaleckého
posudku. Na žiadosť znalca súd v konaní vypočul ako svedka Š. O. H. Š. Ľ., ktorí vykonávali prácu

rušňovodiča na vlaku, ktorý sa pri nehodovej udalosti dňa 14.02.2007 vykoľajil.

Svedok Š. O. uviedol, že súprava vlakuI. XXXX bola zostavovaná v Lučenci vedúcim posunu v rušňovom
depe. Pred odchodom vlaku kontroval spojenie motorového vozňa so susedným vozňom, pričomspojenie bolo v poriadku a v zmysle predpisov. Na jazde súpravy z Lučenca po Zlatno sa na vlaku
nič mimoriadne neprejavilo. O žiadnej závade na motorovom vozni nemal vedomosť. Rozbeh vlaku bol
plynulý, po rozbehnutí v oblúku nezbadali žiadne mimoriadnosti. Za oblúkom je prechod, vtedy vlak

nadhodilo a vykoľajil sa celý motorový vozeň.

Š. Ľ. uviedol, že súprava vlaku Z. Os XXXX dňa 14.02.2007 bola zostavovaná v rušňovom depe
v Lučenci, pričom ju zostavoval on s rušňovodičom. Pred odchodom vlaku kontroloval spojenie
motorového vozňa so susedným vloženým vozňom a všetko bolo v poriadku a v zmysle predpisu.

Vykonával službu ako rušňovodič na vlakovom hnacom vozidle. Vozidlo brzdilo normálne a nebola na
ňom žiadna závada. Po vykoľajení vlaku sa išiel pozrieť na trať a podvaly, ktoré boli v hroznom stave a
jedna podkladnica bola veľmi vyleštená asi 3-4 centimetre, tak sa tam musel zväčšovať rozchod.

Zo Znaleckého posudku číslo 7/2012 znalca N.. T. T. je zrejmé, že príčinou vzniku nehodovej udalosti,
a to vykoľajenia dráhového vozidla dňa 14.02.2007 bol skutočný technický stav železničného zvršku,

nevyhovujúce skutočné hodnoty GPK. V závere znaleckého posudku znalec ďalej poukazuje na to,
že Komisionálna prehliadka a posúdenie technického stavu vykoľajeného HDV sa vždy vykonáva
v špecializovaných pracoviskách a nie v mieste vykoľajenia na trati. Obidve hnacie vozidlá sa
pohybovali rovnako skutočnou rýchlosťou. Rozdiel skutočnej rýchlosti pohybujúcich sa motorových
vozňov uvedeného vlaku nejestvoval, a preto nemohol byť príčinou vykoľajenia. Tak, ako bol technický

stav zvršku zadefinovaný a dokladovaný fotodokumentáciou vyšetrujúcich orgánov ŽSR v čase vzniku
nehodovej udalosti dokazuje, že na takomto nevyhovujúcom železničnom zvršku zákonite muselo dôjsť
k vzniku tejto nehodovej udalosti - vykoľajeniu vlaku. Zlý technický stav koľajového zvršku spôsobil aj
to, že bezprostredne po vzniku nehodovej udalosti na viacerých úsekoch tejto trate bola znížená jej
rýchlosť, miestami až na hodnotu 20 kilometrov za hodinu. Aj zníženie rýchlosti vlaku, hlavne v prípade,

ak je porušená GPK nezabráni vykoľajeniu vozidla. Aj pri znížení rýchlosti vlaku, ako náhle je závada v
rozchode koľaje a k tomu je ešte závada v zopätí oblúku ako bolo v danom prípade, koleso dvojkolesia
bude mať stále možnosť "prepadnúť" do rozchodu, čo bolo v tomto prípade vyšetrovaním dokázané.

Žalobca súhlasil so závermi znaleckého posudku N.. T. T., žalovaný uviedol, že znalecký posudok N..

T. T. obsahuje hrubé nepresnosti, ktoré môžu viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto
je potrebné, aby súd naň neprihliadol. Poukázal na to, že v priebehu konania, po vypracovaní všetkých
znaleckých posudkov prišiel na to, že čo sa týka grafu meracieho vlaku, ktorý bol predložený N.. O.,
pracovníkom žalobcu, ktorý vyšetroval nehodu, ktorá je predmetom sporu, predložil do súdneho spisu
záznam grafu meracieho vlaku, ktorý je označený opačne čo sa týka smeru, aj čo sa týka vykoľajenia

vlaku. Každý zo znalcov podľa neho sa o tento graf opieral, a preto všetci znalci došli k nesprávnym
záverom, keďže vychádzali z nesprávnych podkladov.
Ustanovený znalec N.. T. T. k námietkam žalovaného, ktoré boli vznesené až na pojednávaní súdu
dňa 05.09.2013, písomným podaním zo dňa 23.09.2013 uviedol, že k vzniku nehodovej udalosti došlo
po meraní trate. Meranie trate Meracím vlakom ako aj výstupy z tohto merania vôbec neovplyvňuje

technický stav zvršku v čase vzniku nehodovej udalosti a z tohto dôvodu ani vyšetrujúci orgán a
ani znalec tieto grafické výstupy nesmeli používať pri stanovení príčinu vzniku nehodovej udalosti.
Výstupy z merania trate Meracím vlakom vyšetrujúci zamestnanci ŽSR, ktorí vyšetrovali nehodovú
udalosť interpretovali len ako stav zvršku v čase jeho merania a vyšetrujúce orgány poukázali na
nedostatky v práci žalovaného súvisiace s chodom tohto Meracieho vlaku a plnením príslušným opatrení

vyplývajúcich z výsledkov merania tohto zvršku. Žalovaný bol v čase vyšetrovania nehodovej udalosti
členom vyšetrujúcej komisie kde mal možnosť hovoriť do všetkých úkonov a zápisov tak, ako mu to
predpis pre vyšetrovanie nehôd umožňoval. V prípade, ak by mu bol predložený kompletne celý graf
merania z celej trate od začiatku do konca s uvedením predpísaných indícii na tomto grafe, vedel by sa
k nemu vyjadriť, avšak pre presné stanovenie príčin nehodovej udalosti, ktoré bolo určené bez grafu,

graf nebol potrebný a nemusel sa brať ani do úvahy.

Z listinných dôkazov doručených žalobcom do súdneho spisu dňa 25.11.2013 vyplýva, že žalobca
žalovaného ako svojho zamestnanca viackrát počas trvania pracovného pomeru upozorňoval na
neplnenie si pracovných povinností, a to upozornením zo dňa 14.10.1997, 19.05.2000, 23.10.2000,

12.06.2003, 17.04.2007, ktorým bol zároveň upozornený na možnosť výpovede z pracovného pomeru
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Žalobca žalovaného naposledy upozornil
na možnosť výpovede z pracovného pomeru listom zo dňa 19.01.2010, v ktorom sa konštatuje, že sa
dopustil porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, a to tým, že nedodržal ustanoveniapredpisov S4/3, Opatrenia riaditeľa odboru infraštruktúry číslo 2/2014 článok 14m a nesplnil príkaz
vedúceho atrakčného obvodu a odvetvového správcu ŽTS. Svojím konaním porušil ustanovenie § 81
bod a/, c/ Zákonníka práce ako aj Pracovný poriadok.

Podľa§178ods.1Zákonníkapráceúčinnéhovčasevznikuškody(14.02.2007)zamestnanecjepovinný
sipočínaťtak,abynedochádzalokohrozeniuživota,zdraviaapoškodeniumajetkualebokjehozničeniu,
ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce (s účinnosťou k 14.02.2007), zamestnanec, ktorý zodpovedá

za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni
uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú

zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce (s účinnosťou k 14.02.2007), zamestnávateľ je povinný svojim
zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy

bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich
odstránenie.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce (s účinnosťou k 14.02.2007), ak škodu spôsobil porušením
povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi
ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, a ku škode musí dôjsť pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce.

Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

Z výpovede účastníkov konania, svedkov, ale najmä zo znaleckých posudkov znalca N.. G. U.,

Ústavu súdneho inžinierstva a N.. T. T. mal súd preukázané, že skutočne za škodu žalobcovi ako
zamestnávateľovi zodpovedá žalovaný ako zamestnanec. Žalovaný za škodu zodpovedá tým, že
nedôsledne vykonal kontrolu a vyhodnotenie technického stavu železničného zvršku vo výhybni Zlatno
a ponechal koľaj v železničnej prevádzke. Svojim konaním porušil svoju pracovnú náplň, kde v prvom
rade zodpovedá za správu a dohľad nad koľajami, výhybkami, zariadeniami a stavbami v pridelenom

obvode SMS ŽST Lučenec, zodpovedá a zabezpečuje prevádzkyschopnosti koľají, výhybiek, zariadení
a stavby v pridelenom obvode SMS ŽST Lučenec, za zabezpečenie nevyhnutných prác a opatrení na
zamedzenie vzniku porúch, závad, mimoriadnych udalostí. Taktiež porušil ustanovenie predpisu P1-
"Pravidlá technickej prevádzky železníc, článok 10. U. XX XX XX" "Geometrická poloha a usporiadanie
koľaje železničných dráh normálneho rozchodu" body X.X.X.X.X.X.X.X. "Opatrenie riaditeľa odboru

infraštruktúry číslo 2/2004 ku kontrole stavu železničného zvršku a spodku", vydané pod č.j. XX/XXXX
O XXX/Ot zo dňa 14.12.2004, kde došlo k porušeniu článku 17, keď poslednú prehliadku žalovaný
vykonal v rámci jesennej prehliadky železničného zvršku a schodku koncom mesiaca september a
začiatkommesiacaoktóbernedôsledne,keďpriprehliadkeželezničnéhozvrškuaspodkunezistilzávady
v zlom technickom stave. Taktiež došlo k porušeniu článku 25 Meranie geometrickej polohy koľaje

(GPK), ktoré sa vykonáva prednostne meracími a vyhodnocovacími vozňami železničného zvršku, alebo
zariadeniami merajúcimi kontinuálne a vyhotovujúcimi grafickými, resp. tlačeným záznamom prípadne
ručným bodovým meraním. K porušeniu došlo aj článku 32, kde v prípade dočasnej, krátkej poruchy
meracieho a vyhodnocovacieho zariadenia MV koordinátor SMS ihneď vyhodnotí grafický výstup zMV prípadne nariadi ručné domeranie. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú nehodovú udalosť
potvrdili znalecké posudky, ktoré určili rovnakú príčinu vzniku nehodovej udalosti ako aj vzniknutú škodu
nehodovou udalosťou. Súd všetky znalecké posudku vyhodnotil ako presvedčivé a ich závery pre

rozhodnutie vo veci si osvojil.

Žalobca ako zamestnávateľ preukázal vznik škody, protiprávnosť konania žalovaného, jeho zavinenie a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Žalovaný svojim konaním
porušil pracovnú náplň a vnútorné predpisy žalovaného ako zamestnávateľa uvedené vyššie, čím

urobil protiprávny úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnym konaním žalovaného,
teda porušením pracovnej náplne, nevykonaním dôslednej kontroly a vyhodnotenia technického stavu
železničného zvršku vo výhybni Zlatno a ponechaním koľaje v železničnej prevádzke, resp. neznížením
rýchlosti vlaku, vznikla zamestnávateľovi škoda, ako príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
žalovaného. Zavinenie zamestnanca žalobca preukázal aj tým, že vydal rozhodnutie Generálneho
riaditeľstva železníc SR, strediska bezpečnosti a inšpekcie vo Zvolene dňa 02.04.2007, ktorým riešil

príčinu vykoľajenia dráhového vozidla počas jazdy vlaku Z. Z.. V čase vzniku škody a protiprávneho
úkonu žalovaného, žalovaný bol v pracovnom pomere u žalobcu. K vzniku škody došlo pri plnení
pracovných úloh žalovaného. Žalobca taktiež preukázal, že vzniknutú škodu, ktorá mu konaním
žalovaného vznikla uhradil v plnej výške.

Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný ako zamestnanec si nepočínal tak, aby
nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa, čím zamestnávateľovi spôsobil škodu pri plnení
pracovných úloh.

Medzi účastníkmi konania nebolo v konaní sporné, že zo strany žalovaného došlo k objednávke

podvalov a výmeny zhnitých podvalov, ktorú adresoval stredisku miestnej údržby Jesenské. Aj keď
žalobca ako zamestnávateľ uviedol, že v prípade aj keď táto objednávka nebola vybavená, žalovaný
ako zamestnanec mohol zabrániť vzniku nehodovej udalosti tým, že by bol znížil rýchlosť vlaku v
nehodovom úseku, resp. vylúčil trať z prevádzky. Súd však mal za to, že škoda bola spôsobená aj z
časti zamestnávateľom, z dôvodu že keby bolo došlo k výmene podvalov, škoda by v uvedenom rozsahu

nevznikla. Znalci za príčinu nehodovej udalosti okrem iného uviedli aj zlý technický stav železničného
zvršku. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že stredisko Jesenské neprišlo vymeniť
zvršky na základe objednávky žalovaného, a taktiež zo strany zamestnávateľa nebolo urobené nič preto,
aby bola urobená táto oprava zvršku. Súd mal za to, že v danom prípade sa musí brať do úvahy znížená
zodpovednosť žalovaného ako zamestnanca, pretože zamestnávateľ mu nevytvoril riadne pracovné

podmienky, a to tým, že neboli dodané dodávateľskou organizáciou nové podvaly, a preto je potrebné
zodpovednosť zamestnanca v danom prípade znížiť.

Súd bol toho názoru, že zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu je v rozsahu 30 % a zodpovednosť
žalovaného za vzniknutú škodu je v rozsahu 70 %. Aj keď zo znaleckých posudkov, ktoré boli

vypracované v tomto konaní jednoznačne vyplynulo, že príčinou nehodovej udalosti bol zlý technický
stav železničného zvršku, nemožno opomenúť opatrenie žalovaného na odstránenie tohto technického
stavu tým, že dal objednávku na výmenu podvalov, ktoré však do vzniku nehodovej udalosti zo strany
Strediska miestnej údržby Jesenské vymenené neboli. Žalovaný tak, ako to vyplynulo aj zo znaleckých
posudkov aj z výpovedi jednotlivých znalcov mohol zabrániť vzniku nehodovej udalosti aj tým, že by bol

vykonal opatrenia na zníženie rýchlosti vlaku v nehodovom úseku, resp. by úplne vylúčil trať z prevádzky.

Na základe uvedeného súd žalobe čo do zaplatenia sumy 929,43 Eur vyhovel, pričom priznaná suma
žalobcovi predstavuje 70 % z pôvodne žalovanej sumy 1 327,76 Eur a vo zvyšku čo do zaplatenia sumy
398,33 Eur žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že v tomto rozsahu (30 % z pôvodne žalovanej sumy)

si žalobca za škodu zodpovedá sám.

Žalovaný je povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu vo výške 929,42 Eur, ktorá nepresahuje
trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Trojnásobok priemerného zárobku žalovaného pred vznikom škody, t.j. za mesiace október, november,

december 2006 bol vo výške 78 828,-Sk a súd zaviazal žalovaného len zaplatenie sumy 929,43 Eur (27
999,71 Sk), čo je v súlade s ustanovením § 186 ods. 1,2 ZP.Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného, a to konfrontáciu všetkých troch znalcov
so znalcom J.. R., ktorému dal vypracovať odborné vyjadrenie, , a to z dôvodu, že tak Ústav súdneho
inžinierstva ako aj znalec N.. T.Á. sa vo svojich znaleckých posudkoch vysporiadali s odborným

vyjadrením J.. N.. R., ktorého závery vo svojich znaleckých posudkoch vyvrátili. Čo sa týka námietky
žalovaného k stanoveniu výšky škody zo strany žalobcu k tomuto súd uvádza, že výška škody taktiež
bola určená už v znaleckom posudku N.. U., a to vo výške 6 140,99 Eur vrátane DPH, pričom s
takto stanovenou výškou škody, ktorá vznikla žalobcovi dopravnou nehodou sa stotožnili aj znalecká
organizácia Ústav súdneho inžinierstva a znalec N.. T.. Ohľadne navrhovaného ďalšieho dôkazu, a to

vypočutie svedkov pána L., O., Ľ., N.. O. ohľadne grafu merania, k tomuto súd uvádza, že uvedený
dôkaz je nadbytočný a právne irelevantný, nakoľko ako je zrejmé z písomného vyjadrenia znalca N.. T.
pre presné stanovenie príčin nehodovej udalosti takýto graf nie je potrebný, čo vyplýva aj z ostatných
znaleckých posudkov. Čo sa týka trestného stíhania, resp. oznámenia v súvislosti s nehodovou
udalosťou na čo poukazoval právny zástupca žalovaného, v danom konaní je to bezpredmetné, nakoľko
predmetom tohto konania je pracovnoprávny spor, kde sa preukazuje zodpovednosť žalovaného za

vzniknutú škodu a ako aj výška škody. V predmetnom konaní tak zodpovednosť žalovaného za vzniknutú
škodu ako aj výška škody bola preukázaná.

K námietke žalovaného, že za znaleckú organizáciu Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
so sídlom Žilina vypracovali znalecký posudok osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov

Ministerstva spravodlivosti SR, súd uvádza, že súd uznesením zadal povinnosť vypracovať znalecký
posudok znaleckej organizácie Ústavu súdneho inžinierstva, ktorá je ako znalecká organizácia zapísaná
v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR a nezadal vypracovať posudok fyzickým osobám.
Za celkový posudok zodpovedá znalecká organizácia a nie osoba, ktorá je poverená znaleckou
organizáciou vypracovaním znaleckého posudku. Preto námietka žalovaného v tomto smere je

nedôvodná.

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä zo záverov znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované
ustanovenými znalcami a znaleckou organizáciou v tomto konaní, pričom podporne vychádzal aj z
listinných dôkazov a výpovedí svedkov, ktorí súdu preukazovali skutkové okolnosti pri vzniku nehodovej

udalosti. Súd výpoveď svedkyne H. X. vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keď na druhom výsluchu pred
súdom vypovedala inak ako pri prvom výsluchu, hoci bola riadne poučená v zmysle § 126 O. s. p.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že okrem

trov konania účastníkov vznikli trovy konania aj štátu vyplatením znalečného ustanoveným znalcom za
vypracované znalecké posudku. Keďže voči uzneseniam Okresného súdu Lučenec, ktorým súd zaviazal
žalovaného na zloženie preddavku, žalovaný podal odvolanie, o ktorom ešte nie je rozhodnuté, súd v
danomprípadeeštenemôžeanirozhodnúťotrováchštátu,pokiaľoodvolanížalovanéhovočiuvedeným
uzneseniam nebude rozhodnuté.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.