Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010019
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010019.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému W.. M. O. pre zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. júla
2013 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podané v neprospech obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 1T/8/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 1T/8/2012, bol obžalovaný
W.. M. O. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza zo dňa 9.1.2012 pod č. k. 2Pv 320/10 - 48, a podanej na okresnom súde dňa 12.01.2012 pre

skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať
na tom skutkovom základe, že

dňa 08.04.20101 v čase okolo 13.00 hod. na trávnatom poraste v Diviackej Novej Vsi, v časti zvanej
Pod Kameňolomom, po tom, čo bol vyzvaný na predloženie dokladov v súvislosti s preverovaním jeho

oznámenia, najskôr pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a kričal na hliadku Obvodného oddelenia
PZ Nitrianske Rudno v zložení práp. O. W. a práp. L. L., že ich zabije, že ich rozseká sekerou, následne
zobral do ruky drevené poleno o rozmere 30 x 12 cm, týmto sa zaháňal na hliadku polície, pričom policajti
sa museli pred ním uhýňať, až boli voči nemu hliadkou použité donucovacie prostriedky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení

včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o
oslobodení obžalovaného W.. M. O. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení
odvolania namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s poukazom na to, že
podľa jeho názoru vo veci vykonanými dôkazmi bol obžalovaný usvedčený zo spáchania zažalovaného
skutku. Poukazoval na to, že obžalovaný síce spáchanie skutku poprel a bránil sa tým, že práve on
bol napadnutý policajtmi a že pri jeho zdravotnom stave by nevládal zdvihnúť poleno a zahnať sa ním,

pričom na dôkaz tohto tvrdenia predložil znalecký posudok o svojom zdravotnom stave, podľa ktorého,
potvrdeného aj výpoveďou znalca, vyplýva, že by mal problémy poleno aj zdvihnúť, že by s ním nebol
schopný rotovať nad hlavou vo výške pliec a že manipulovať s konským postrojom by mohol pri opretí
o korbu vozidla. Samotný obžalovaný však ešte v procesnom postavení zadržaného - podozrivého dňa
09.04.2010 vypovedal, že vo vozidle zn. Nissan bol konský postroj - kovová trubka s lankom, ktorý vybral
a dal do svojho vozidla, že preniesol postroj pripustil aj na hlavnom pojednávaní, pričom znalec toto

konanie vysvetlil tým, že pôsobením adrenalínu je človek schopný i vecí, ktorých by nebol schopný v
bežnejsituácii,zčohojepodľanázoruprokurátorazrejmé,žepôsobenímadrenalínunemožnoanivylúčiťu obžalovaného také narábanie s dreveným polenom, ako ho opísali poškodení. Prokurátor poukazoval
ďalej na to, že obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť dvoch svedkov - N. a W.,
ktorí mali vidieť skutok, avšak týchto neuviedol ani pri výsluchu a hneď po skutku ako zadržaný, ani sa

nebránil týmito dôkazmi v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čo vzbudzuje pochybnosti o
hodnovernosti týchto dôkazov a to vzhľadom aj na nezrovnalosti v ich výpovediach, keď napr. svedok N.
videl, ako obžalovaný podával policajtom občiansky preukaz, pričom svedok W. vypovedal, že k tomuto
nedošlo, pričom manipuláciu s konským postrojom ani jeden z nich nevidel, hoci aj samotný obžalovaný
ju pripustil. Za veľmi zvláštne tiež považoval, že zostali schovaní v kríkoch a celý incident sledovali

zo vzdialenosti cca 20 m napriek tomu, že podľa nich bol zo začiatku rozhovor medzi obžalovaným a
policajtmi kľudný a ani jeden z nich nevidel ani úder polenom do evidenčnej tabuľky vozidla zn. Nissan,
hoci bolo dokázané, že bola po skutku preliačená a nie je zrejmé, akým spôsobom, ak nie útokom
obžalovaného, ktorý bol rozčúlený, by k tomu v lese došlo na odparkovanom vozidle. Naproti tomu,
poškodení príslušníci PZ, podľa názoru prokurátora v priebehu celého trestného konania jednoznačne
usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a rozpory v ich výpovediach, ktoré podľa

neho ani nie sú zásadného charakteru, možno odôvodniť odstupom času, keď poškodení si už nemuseli
pamätať všetky podrobnosti okolností prípadu. Podľa názoru prokurátora je však možno jednoznačne
za objektívne nepravdepodobné domnievať sa, že poškodení ako príslušníci PZ by bez zjavného motívu
chceli krivo obviniť im neznámeho človeka z útoku na nich. Na základe uvedených dôvodov navrhol,
aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods.

1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný W.. M. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu i vo svojom písomnom vyjadrení k
odvolaniu prokurátora navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16. mája 2013, vykonal
dňa 17. júla 2013 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby

(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi

presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného W.. M.
O.spodobžalobyaprektorédôvodneneakceptovaltvrdeniaobsiahnutévobžalobnomnávrhuvovzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací

súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a
navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej

obžalobou na podklade predovšetkým svedeckých výpovedí práp. O. W. a práp. L. L., mohol obžalovaný
W..M.O. spáchaťžalovanýskutokspôsobomuvedenýmvobžalobe,avšakpodľadruhej,prezentovanej
obžalovaným W.. M. O. a potvrdzovanej svedkami W. N. a O. W., ako aj znalcom MUDr. Pavlom
Cikatricisom, skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný W.. M.
O. nespáchal, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a

nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a
bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver
nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tietodôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia
obžalovaného i výpovede svedkov W. N. a O. W., ako aj znalecký posudok a výpoveď znalca MUDr.
Pavla Cikatricisa, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pripúšťajú aj

druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok tam uvedeným spôsobom
sa nestal a obžalovaný W.. M. O. ho nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor,
umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy
pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a

keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú
na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods.
4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale
aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať
žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť
nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak

obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný W.. M. O. už v priebehu prípravného konania v
trestnom oznámení zo dňa 6.5.2010 (čl. 3 - 4), teda v krátkom čase po začatí trestného stíhania a po
vznesení obvinenia, uvádzal, že na miesto činu „neprišiel sám, ale s dvomi ďalšími osobami, ktoré
poslal, aby zistili miesto a osobu, ktorá neoprávnený výrub stromov v jeho lese vykonávala“ a v súlade

so svojím právom na obhajobu vyplývajúcim z ustanovenia § 2 ods. 9 Tr. por. a § 34 Tr. por. tieto dve
osoby - W. N. a O. W. ako svedkov navrhol v konaní pred súdom vypočuť. Rovnako obžalovaný už od
začatia trestného stíhania poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav a aj v tomto smere predložil
relevantný znalecký posudok o jeho aktuálnom zdravotnom stave. Neopodstatnená je preto odvolacia
námietka prokurátora, že obžalovaný sa týmito dôkazmi nebránil už v prípravnom konaní a že by z toho

dôvodu mali byť pochybnosti o hodnovernosti týchto dôkazov.

Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio

pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného W.. M. O. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol

vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia
dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno
potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického

konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal
všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má
dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.