Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810010869
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3810010869.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému U. Y. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 26.júna 2013 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza z 1.marca 2013, sp.zn. 2T 299/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného U. Y. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzaz1.marca2013,sp.zn.2T299/2010bolobžalovaný U.Y.uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň začiatkom mesiaca január 2010 v katastri obce W. C., z pozemku v blízkosti
požičovne plavidiel pri vodnej nádrži W. C. odcudzil laminátový čln s drevenými sedačkami pre 4 osoby

dĺžky 400 cm a laminátový čln s dvojitým dnom o dĺžke 440 cm, ktoré tam boli voľne odložené tým
spôsobom, že ich prikázal prepraviť svojmu zamestnancovi Y. T., ktorý oba člny naložil do dodávky bielej
farby značky Kia a tieto odviezol a následne uskladnil v záhrade rekreačnej chaty na G. priehrada č.
XX, W. C., okres T., čím spôsobil poškodenému I. Q. škodu vo výške 431,29 Eur a poškodenému R.
S. škodu vo výške 291,79 Eur.

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. na peňažný trest 400 Eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu okresný súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný U. Y. v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie. V jeho

písomnom odôvodnení prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo
všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil. On iba na dotaz
K., ktorý mal spolu s J. záujem opraviť si pre rybárske potreby nejaký starý vyhodený čln pri lodenici
na priehrade v Nitrianskom Rudne, zatelefonoval pánovi U., ktorého poznal ako majiteľa a tento mu
povedal, že aj keď už nie je majiteľom a je to písané na švagra, sú tam dva vyhodené staré člny, na
ktorých už nikomu nezáleží a nech si ich zoberie kto chce. On toto iba povedal pánom K. a J. s tým, že

o pár dní na to svojmu zamestnancovi T. prikázal, aby vyhodené člny pri lodenici, ktoré on však nevidel
a vedel iba toľko, že ide o nepoužiteľné člny, previezol na miesto, ktoré mu K. a J. určia. On teda nemal
vedomosť o tom, že ide o iné člny, než sú tie, ktoré myslel on a o ktorých mu U. povedal, že ide o
odpad - dva staré vyhodené člny, čiže veci bez hodnoty. Nemal dôvod neveriť T. ani K., že ani jeden z
člnov nebol priviazaný a pokiaľ toto poškodený Q. uvádzal, buď sa zmýlil, alebo jeho čln bol odviazaný
niekedy predtým a niekým iným. Podľa jeho názoru teda úmysel odcudziť označené veci poškodeným

on nemal a od začiatku tvrdí zhodne iba to, že išlo o nedorozumenie, ktoré ho mrzí a že nemôže niesť
zodpovednosť za to, že T. s K. previezli od lodenice síce tiež voľne položené člny, avšak nie tie, o ktorýchon hovoril so svedkom U. ako o starých, vyhodených a poškodených člnoch. Žiadnym z vykonaných
dôkazov mu nebolo preukázané, že by mal vedomosť a priamy alebo nepriamy úmysel člny odcudziť,
preto navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušiť a oslobodiť ho

spod obžaloby v celom rozsahu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok súdu prvého
stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral

aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním správnosti postupu konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutých výrokov rozsudku

odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa chyby, ktoré by už samé o sebe zakladali dôvod
pre ich zrušenie.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 16.augusta 2012, 30.novembra 2012 a 1.marca 2013 vykonal
vo vzťahu k prejednávanému skutku všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového

stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných
dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný U. Y. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani
odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Aj keď obžalovaný
spáchanie prejednávaného skutku poprel, z jeho spáchania bol usvedčený okrem dôkazov, na ktoré

veľmi podrobne poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, podľa názoru krajského súdu
predovšetkým svedeckými výpoveďami R. U., ktorý od začiatku trestného stíhania v podstatných
okolnostiach jednoznačne vypovedal, že obžalovanému U. Y. nedal žiadny súhlas na to, aby si
nejaké člny z požičovne vzal, keď predovšetkým on predmetnú požičovňu v inkriminovanej dobe už
neprevádzkoval, čo obžalovanému aj oznámil a pri druhom vzájomnom telefonickom rozhovore na jeho

otázku odpovedal, že ak má na mysli dva poškodené staré člny zelenej farby, tie asi nebudú nikomu
chýbať, avšak znova obžalovanému pripomenul, že tieto člny už nie sú jeho. Odvolací súd preto dospel
k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody
a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len
poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu nepochybil okresný súd ani keď konanie
obžalovaného U. Y. právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.. Odvolací súd dospel
k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody
a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len

poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o peňažnom treste a eventuálnom
náhradnom treste odňatia slobody a potom na ich podklade obžalovanému U. Y. v súlade so zákonom

uložil podľa § 212 ods.1 Tr.zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere
400 eur s tým, že podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace,
pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnenírozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho
výmeruadôsledneprihliadalnajmänaspôsobspáchaniačinua jehonásledok,zavinenie,pohnútku ina
osobu páchateľa (poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť pritom správne nezistil), jeho pomery a možnosť

jej nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák..

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd preto odvolanie obžalovaného U. Y. zamietol podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.