Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312204696
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312204696.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoCASHCOLLECTORSSKs.r.o.,sosídlomMlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., so
sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava IČO: 36 856 584, proti povinnému P. I., bytom Y. XXXX/X, B.,
o vymoženie 1.829,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné č.k. 19Er/280/2012-24 zo dňa 27.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zmeniť a vydať poverenia alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,pretože podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (čl. 15), t.j.
15.08.2005, je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Rozhodcovská doložka ako vyplýva z bodu 18.1 všeobecných obchodných podmienok (čl. 23) vyžaduje
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 01.01.2008, a teda nie je aplikovateľné
na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 15.08.2005. Na veci to však nič nemení,
pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa
§ 53 ods. 1 OZ zakotvenej do zákona od 01.04.2004. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992

Z.z. upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle

judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial Neprimeraná vzdialenosť od
miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo
vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť takmer 600 km (B. - V.) na rozhodcovské
konanie je odradzujúca.

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona o bankách.

Podľa § 93b zákona o bankách banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné

spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných

podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak privýbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy.

Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada
aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon
a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.: „Podmienka, ktorá
deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má
predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku
Smernici.Nadruhejstranetátopodmienkauľahčujepredajcovialebododávateľovipripraviťsanaproces

a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v
zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice.“

Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch,

ak oprávnený podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde a ak spotrebiteľ nepristúpi na neprijateľné
zmluvné podmienky dodávateľa a neodmietne ním pripravenú rozhodcovskú zmluvu (doložku).

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom
pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorého predmetom je primárne dohoda strán na

poskytnutíúveruaniedojednanierozhodcovskejzmluvy(doložky).Zmluvnápodmienkanútispotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý
proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred
rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými
atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený

už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov, na rozhodcovskom súde za
účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred
pripravených zmluvných podmienok a ich dodatkov (čl. 17-25), vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si

rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ želal. Rozhodcovská zmluva
je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho prijatie sú jednostranné adresované úkony. Až na
základe zmluvného konsenzu vzniká medzi zmluvnými stranami zmluvné právo.

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže
aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano grupo editoriale C- 240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,

že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku.Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

Vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí je opodstatnené v
rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní

nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).

V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na ďalší dôvod, pre ktorý je rozhodcovská doložka
v tomto prípade absolútne neplatná a tým je nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva totiž v tomto prípade nebola podpísaná zmluvnými stranami, ale bola len

súčasťouvšeobecnýchobchodných,naktorépodpísanázmluvalenvovšeobecnostiodkazovala.Takúto
rozhodcovskú zmluvu ale nemožno považovať za uzavretú podľa §§ 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Táto zmluva sa totiž nemôže uzatvoriť len odkazom na úverové podmienky. Je
to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na
úverové podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka tu

nie je možné použiť a u spotrebiteľských zmlúv niet úpravy obdobnej ako u poistných zmlúv v prípade
§ 788 ods. 3 OZ. Neexistencia rozhodcovskej zmluvy znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný
spor prejednať. Rozhodcovská zmluva je pojmovo procesným dojednaním, ktorej cieľom je založenie
právomoci rozhodcu či Stáleho rozhodcovského súdu, a to namiesto alebo vedľa právomoci súdu
všeobecného. Možno povedať, že rozhodcovská zmluva má zmiešanú povahu, pretože sa jednak

uzatvára podľa procesného predpisu, a to zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovuje len niektoré
pravidlá uzatvárania, pokiaľ ide o obsah a formu, avšak v ostatnom, najmä pokiaľ ide o náležitosti
právnych úkonov a kontraktačného procesu, je nutné túto doložku podriadiť režimu hmotného práva.
Rozhodcovská zmluva je teda uzatváraná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách ako
najbližšieho právneho odvetvia. Rozhodcovská doložka nie je koherentnou súčasťou hlavnej zmluvy, v

ktorej je obsiahnutá, a platí doktrína separácie rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej, podľa ktorej sú
obe zmluvy na sebe celkom nezávislé. V exekučnom konaní v každom štádiu treba skúmať existenciu
podmienok konania a jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý
na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie
exekučného konania alebo zastavenie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktoré má v konečnom ten dôsledok, že v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
sa exekučné konanie zastaví.

Nakoľko však prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z iných
dôvodov, odvolací súd poukazuje ne nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy len ako na

podporný dôvod k už vyššie uvedeným správnym záverom súdu prvého stupňa.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.