Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212974
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412212974.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č.
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. 4C/109/2012-35 zo dňa 7. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol. Žalobcov
návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu

nepovažoval za dôvodnú. O tom, či je a ktorý sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, vyriešil Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený. Aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn.
30Cdo/727/2011 dospel k názoru, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je samotná skutočnosť, že je
súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom tohto súdu v inej veci. Pomer sudcu k veci zakladajúci pochybnosť o
jeho nestrannosti by mohol byť naplnený len vtedy, ak by mal ten istý sudca prejednať žalobu na náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom
konaní, prípadne postupom iného sudcu, ku ktorým by mal prejednávajúci sudca vzťah ako k osobe
blízkej. Dôvod na prerušenie konania nebol podľa názoru okresného súdu daný ani podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p.. V prípadoch uvedených v § 109 ods. 2 O. s. p. je daná súdu voľba, či konanie preruší

alebo urobí iné vhodné opatrenia. Žalobca nepreukázal, že by súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom
by sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.

h/ O. s. p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dôvod na prerušenie konania žalobca súdu preukázal. Už dňa 04. 01. 2013 doručil
elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou -
ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom. Žalobca už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu,ktorémubolavecpridelenánaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské

súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli,
že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k
veci, ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je
sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi
škoda. Žalobca s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou

praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí žalobca ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do základného
práva žalobcu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu

ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Na č. l. 30-33 spisu je žurnalizovaná kópia sťažnosti
adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v ktorej žalobca tvrdí, že rozhodnutím Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23NcC/378/2012 z 11. 10. 2012 boli porušené jeho základné práva a
slobody. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané žalobcom spolu s návrhom na
prerušenie konania a pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že „žalobca nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že by v súčasnom období prebiehalo nejaké konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mala
mať vplyv na žalobu týkajúcu sa náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy“, nemal tým

na mysli, že by žalobca nepreukázal podanie ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
ale že nebolo preukázané vedenie takého konania, ktoré by podľa názoru súdu rozhodujúceho o návrhu
na prerušenie konania mohlo podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade
škody a majetkovej ujmy. K námietkam žalobcu, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako súdu nadriadeného o tom, či je a ktorý sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia Ústavného súdu o sťažnosti
proti porušovaniu základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
23NcC/378/2012 sa vzťahuje odôvodnenie v štvrtom odseku na druhej strane uznesenia okresného
súdu, kde okresný súd uznal, že nie je oprávnený riešiť otázku, či sú sudcovia vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci a o tejto otázke musí rozhodnúť krajský súd, ktorý aj rozhodol a okresný súd je jeho

rozhodnutím viazaný. Prvostupňový súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30Cdo/727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu
nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu
v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že prvostupňový
súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie

konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.Sťažnosť žalobcu adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23NcC/378/2012. Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd
však rozhodoval o námietkach zaujatosti vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. 4C/109/2012 uznesením č. k. 23NcC/351/2012 zo dňa 11. 10. 2012. I keby bola Ústavnému
súdu Slovenskej republiky predložená sťažnosť proti niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených žalobcom, nebol by podľa názoru
odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože otázku,
či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom

postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o
sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a
právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými
sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci na návrh žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.