Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710204492
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5710204492.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľky - Mgr. D. P., nar.XX.X.XXXX, trvale
bytom P., X. č. XX/XX, proti odporcom: 1/ Tanečný klub Deep, o.z., so sídlom v Martine, ul. Generála
Svobodu č. 44, IČO: 37809091, v zastúpení JUDr. Vladimír Kašuba, advokát so sídlom v P., ul. M.
č. XX, 2/ Súkromné centrum voľného času, tanečného klubu Deep Martico, n.o., so sídlom v Martine,
M. Haľamovej 21, IČO 4206006, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čierny, advokát

so sídlom v P., M. č. XX, o zaplatenie 4.579,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu
v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-174 zo dňa 29.11.2011 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-233 zo dňa 16.1.2013 a v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-238 zo dňa 19.3.2013 a na základe
odvolania navrhovateľky čo do výroky o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-174 zo dňa 29.11.2011 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-233 zo dňa 16.1.2013 v spojení s
opravným uznesením OS Martin č.k. 8C/92/2010-238 zo dňa 19.2.2013 v c e l o m r o z s a h
u a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom (na čl. 174 až 180 spisu) vydaným 29.11.2011 uložil odporcovi v rade 2/
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 4.470,90 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do

zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Voči odporcovi v rade 1/ súd návrh
navrhovateľky zamietol (výrok II). Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy
konania vo výške 1.004,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho advokáta (výrok III).
Rozsudkom na č.l. 233 až 235 spisu zamietol návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie 7,24 eur.
Odporcovi v rade 2/ trovy konania nepriznal.
Opravným uznesením na č.l. 238 až 239 okresný súd opravil rozsudok ( na č.l. 233 - 235 spisu) vydaný

16.1.2013 v záhlaví tak, že označenie rozsudku má správne znieť: „dopĺňací“ a v osobitnom výroku
opravilrozsudokivpredposlednomodsekuodôvodneniaosprávneznenie,vktoromdôvodyrozhodnutia
vo vzťahu k zamietnutiu návrhu navrhovateľky o sumu 7,24 eur ako aj k výroku o náhrade trov konania
odporcovi v 2/ rade i v konkrétnostiach zdôvodnil.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy zo dňa

31.1.2008 pracovala pre odporcu v rade 2/ ako riaditeľka Súkromného centra voľného času, pričom za
vykonanú prácu bola dohodnutá mzda. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu v rade 2/ sa skončil na
základe výpovede zo strany navrhovateľky a to dňa 26.8.2009. V priebehu trvania pracovného pomeru
bolo dané navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu v rade 2/, ktorého
neplatnosť navrhovateľka si v prekluzívnej lehote uplatňovala na súde a otázka bola riešená i v súdnom
konaní pod sp. zn. 10C/116/2009. Označené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru neskončilo meritórnym rozhodnutím, ale späťvzatím návrhu navrhovateľkou, keď
vychádzala z vyjadrenia odporcu o trvaní jej pracovného pomeru naďalej, keďže odporca tvrdil, žeod svojho zrušovacieho prejavu okamžitým skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou odstúpil.
Túto skutočnosť preukazuje i potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, keď ako zamestnávateľ neodhlásil
navrhovateľku ako svojho zamestnanca zo systému verejného poistenia.

Navrhovateľka aj v mesiacoch marec až 26.8.2009 vykonávala pre odporcu 2/ práce súvisiace s
funkciou riaditeľky súkromného centra voľného času. Táto okolnosť je preukázaná okrem jej tvrdení
aj svedkami D. O. a Y. Q., obdobne i listinnými dôkazmi a jednak jej konaním, že ako riaditeľka
vypracovala školský poriadok Súkromného centra voľného času na nasledujúci školský rok, ktorý bol
vypracovaný ku dňu 12.8.2009, ku dňu 2.9.2009 vypracovala celoročný plán výchovno-vzdelávacej

činnosti, v dňoch 28.4. a 14.5. bola prítomná ako riaditeľka Súkromného centra voľného času pri kontrole
použitia dotácie z rozpočtu mesta Martin, ako vyplýva zo správy č. 11/09 a 20.5.2009 bola prítomná pri
prejednávaní protokolu Inšpektorátu práce Žilina za Súkromné centrum voľného času, ako riaditeľka.
Aj z označeného protokolu inšpektorátu práce vyplýva, že v období kontroly neboli vyplatené mzdy zo
strany zamestnávateľa za mesiace marec a apríl 2009. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za to, že navrhovateľke nebola vyplatená mzda za

mesiace marec až 26.8.2009 (do ukončenia pracovného pomeru výpoveďou). Za označené obdobie
vychádzajúc z výplatných listín za mesiac marec, apríl, máj, jún do 26.8. a z priemernej čistej mzdy
za posledné tri mesiace náhrada mzdy predstavuje sumu 4.470,09 eur. Nezaplatením tejto mzdy sa
odporca v rade 2/ (zamestnávateľ) dostal do omeškania s plnením svojho dlhu voči navrhovateľke a to
dňom 16.9.2009 (splatnosť mzdy bola v pracovnej zmluve určená na 15.deň nasledujúceho mesiaca).

Následne aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uložil súd odporcovi v rade
2/ popri zaplatení istiny nahradiť i úroky z omeškania vo výške stanovenej v § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. vo výške 9% z istiny od 1.10.2009 do zaplatenia. Odporca v rade 2/ ( zriadený odporcom
v rade 1/na základe zriaďovacej listiny) zaradený Ministerstvom školstva SR do siete škôl a školských
zariadení SR a v zmysle § 113 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní má právnu subjektivitu,

nakoľko tak určil zriaďovateľ a táto skutočnosť je preukázaná aj v zozname škôl a školských zariadení s
právnou subjektivitou vedenou v registri škôl a školských zariadení žilinského kraja, - ako zamestnávateľ
navrhovateľky je jej povinný túto mzdu vyplatiť. Keďže povinným subjektom podľa názoru súdu prvého
stupňa voči navrhovateľke ohľadne ňou uplatneného nároku je odporca v rade 2/ (ako zamestnávateľ),
okresnýsúdkonštatovalnedôvodnosťnávrhusmerujúciprotiodporcoviv1/radeprenedostatokpasívnej

vecnej legitimácie, tento účastník nie je nositeľom práv a povinností v danom spore.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd vychádzal z aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., po konštatácii úspechu odporcu v 1/ rade v konaní priznal mu súd náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia v sume 1.004,74 eur, pri výpočte odmeny advokáta za poskytnutú právnu
pomoc súd vychádzal z aplikácie ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Dopĺňacím rozsudkom (na č.l. 233 až 235 spisu) návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie 7,24 eur
okresný súd zamietol pre nedôvodnosť a v osobitnej výrokovej časti rozhodoval o náhrade trov konania
odporcu v 2/ rade tak, že uvedenému účastníkovi trovy konania nepriznal. Odporca v rade 2/ bol úspešný
v konaní iba v nepatrnej časti a to o zaplatenie 7,24 eur, zamietnutie návrhu o túto sumu bol dôsledok
nepresného vyčíslenia náhrady mzdy odporcom v rade 2/ za obdobie jún 2009 až 26.8.2009 a z tohto

dôvodu súd mal za to, že je potrebné riešiť náhradu trov konania aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p.
Proti rozsudku okresného súdu - čo do výroku o náhrade trov prvostupňového konania odporcovi v rade
1/ podala odvolanie navrhovateľka. V označenej časti sa domnievala, že rozsudok súdu je nespravodlivý
a je v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že individuálne okolnosti prípadu (dôvody hodné osobitného
zreteľa) odôvodňujú uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. voči nej ako navrhovateľke vo vzťahu

k trovám konania vo výške 1.004,74 eur, ktorých úhradou ju súd zaviazal voči odporcovi v rade 1/.
Zdôraznila, že pri podaní žaloby voči odporcovi v rade 1/ vychádzala z právneho názoru Okresného súdu
Martin vyslovený v konaní 8C/114/2009 v súvislosti s vydaním rozhodnutia o zastavení konania o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že odporca v rade 2/ nie je spôsobilým účastníkom
konania podľa § 19 O.s.p. Vzhľadom na nejednotnosť právneho názoru súdu navrhovala z opatrnosti,

aby súd do konania pribral aj odporcu v rade 2/ a to pre ten prípad, ak by sa prvostupňový súd priklonil
k tomu názoru, že odporca v rade 2/ je spôsobilý účastník konania v zmysle § 19 O.s.p.
Poukazovala aj na to, že kvôli nevyplateniu mzdy sa dostala do nepriaznivej až do existenčnej životnej
situácie, pracovný pomer s odporcom v rade 2/ bol jej jediným zdrojom príjmu, bez pomoci blízkych by
prišla o strechu nad hlavou, pre seba aj pre svoje deti nebola si schopná zabezpečiť živobytie. Naviac

má i závažné zdravotné problémy s diagnostikovaním onkologického ochorenia, pravidelne navštevuje
vyšetrenia, užíva lieky. Sama sa stará o maloletého syna Y.. S výchovou tohto maloletého syna má i
zvýšené výdavky, keďže počnúc od septembra 2010 začal navštevovať špeciálnu ZŠ v Záturči v Martine
(trpí poruchou pozornosti a učenia ADHD). Nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v rade 1/ sanijakým podstatným spôsobom nedotkne jeho majetkovej sféry, naopak priznanie náhrady trov konania
voči odporcovi 1/ má pre ňu ako jediného živiteľa rodiny veľký dopad na finančnú situáciu. V priebehu
vedeného konania sa snažila účelne a efektívne uplatňovať svoje právo a bolo by nespravodlivé, ak by

bola navyše sankcionovaná náhradou trov voči odporcovi 1/, ktorý bol v žalobe označený nie svojvoľne,
ale naopak vychádzajúc z právneho názoru súdu. Poukazovala aj na širšie súvislosti súdneho konania,
ktorý je len jedným z viacerých súdnych sporov vedených proti odporcovi v rade 1/ na OS Martin
(označila ďalšie prebiehajúce konania vedené pod č. 9C/89/2009, 8C/87/2009). Odporca v rade 1/ užíva
všetok majetok a aktíva, ktorými disponovali ako občianske združenie, minul financie vedené na účtoch,

jej nevyplatil mzdu, hoci preukázateľne mal vedomosť o tom, že na mzdu mala nárok. Súčasný stav
rozhodovania o trovách konania je v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé. Poznamenala zároveň,
že okresný súd v napadnutom rozsudku vôbec nerozhodol o jej trovách konania ako navrhovateľky
(úspešnej účastníčky) voči odporcovi v rade 2/. Mala za to, že od odporcu v rade 2/ jej prislúcha náhrada
trov konania v súlade s ustanovením § 142 O.s.p., keďže odporca v rade 2/ v konaní úspech nemal.
Zvýraznila vznik nároku na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. v celom rozsahu, keďže

neúspech mala iba v nepatrnej časti.
Domáhala sa z tohto dôvodu zmeny napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
k odporcovi v 1/ rade tak, že náhradu trov konania okresný súd odporcovi v rade 1/ neprizná a zaviaže
odporcu v rade 2/ k povinnosti nahradiť jej trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume
274,50 eur. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa nezmení, navrhuje zrušenie

rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu do meritórneho výroku (výrok I) podal odvolanie odporca v 2/ rade.
Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že navrhovateľka ako zamestnankyňa nesplnila ani jednu z povinností
zakotvených v ustanovení § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa

21.2.2008 miestom jej výkonu práce bolo sídlo odporcu v rade 2/. Z listinného dôkazu (predložené
súdu) tzv. vyjadrenie zamestnancov z 30.3.2009 vyplýva, že o.i. aj navrhovateľka opustila pracovisko,
preto nie je známe kde, t.j. z akých priestorov práce vykonávala a nie je známe, či tieto práce vôbec
vykonávala. Nie je v konaní produkovaný žiaden dôkaz, žeby vykonávala prácu 40 hodín týždenne.
Ak zamestnanec odíde do neznámych priestorov, vykonáva pre zamestnávateľa neznáme práce, má

výplatné pásky neznámeho pôvodu (ako zamestnávateľ ich nevystavili za mesiace apríl, máj 2009),
nevykonáva prácu pre odporcu v rade 2/ ako zamestnávateľa osobne a podľa jeho pokynov. Odporca
v rade 2/ namietal výkon práce, plnenie pracovných povinností navrhovateľkou v zmysle pracovnej
zmluvy. Ak navrhovateľka školský poriadok vypracovala v predmetný dátum 12.8.2009, hoci už niekoľko
mesiacov mali iný názov, asi nebol vypracovaný v čase, o ktorom sa to tvrdí. Účasť navrhovateľky na

údajnej kontrole zo strany mesta, vyššieho územného celku bola účelová s cieľom spôsobiť odporcovi
v rade 2/ škodu. Kontrola prebehla na úplne inej adrese. Naviac, nie je známe odkiaľ prijal súd záver
o platnosti školského poriadku od 1.9.2009. Odvolateľ zvýraznil, že o tomto vedomosť nemá a tento
školský poriadok nikdy neplatil.
Odvolateľ naďalej namietal, že mu bolo doručené len uznesenie, ktorým súd rozhodol o jeho pripustení

do konania ako odporcu v rade 2/, neobdŕžal žalobu s prílohami. Mal za to, že v jeho prípade neboli
rešpektované základné zákonné ustanovenia upravujúce civilné konanie (poukazuje na § 79 ods. 4
O.s.p.). V súdnom spise sa dodnes nenachádza originálne vyhotovenie návrhu na pristúpenie ďalšieho
účastníka, ktoré zrejme mu malo byť zaslané, stále je v súdnom spise založené, nie očíslované.
Pokiaľ neboli mu doručené tieto základné dokumenty, bol názoru, že nemá rovnaké postavenie s

navrhovateľkou, uznesenie o pripustení jeho vstupu do konania z 12.9.2011 obsahuje nesprávne
poučenie o opravnom prostriedku. Odvolanie prípustné je, pretože je postup podľa § 92 ods. 1 O.s.p.
a nie postup podľa § 94 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k ustanoveniu § 202 ods. 3 písm. b/ O.s.p. Podľa
odporcu v rade 2/ okresný súd porušil i ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. a to z dôvodu, že navrhovateľka
sa domáhala, aby odporca v 1/ rade jej zaplatil určitú sumu ako bezdôvodné obohatenie. Zo žiadneho

písomného ani z ústneho prejavu navrhovateľky na pojednávaní nevyplýva, že návrh smeruje voči
odporcovi v rade 2/ (odvolateľovi), t.j. žeby navrhovateľka navrhovala, aby jej on plnil. V návrhu definuje
odporcuakoTanečnýklubDeep,odnehopožadujevydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Najednejstrane
navrhovateľka podáva návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania (odporcu v rade 2/ -
odvolateľa) no nemení svoj návrh tak, aby navrhovaný výrok rozsudku znel voči nemu, súd ho zaviazal k

povinnosti bez zodpovedajúceho návrhu navrhovateľa, zmenil titul vyplatenia takejto sumy. Vychádzajúc
z dispozičného práva navrhovateľa s návrhom súd využil nezákonne postup ex officio vlastný konaniam,
v ktorých sa láme dispozičná autonómia žalujúceho subjektu napr. v konaniach o právach maloletých
detí a pod.. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s touto odvolacou argumentáciou, t.j. že nie je možnévykonávať takéto zásahy do autonómie žalujúceho subjektu (zastúpeného kvalifikovaným zástupcom)
mal odvolateľ za to, že je potrebné rozhodnúť o vznesenom nároku navrhovateľa, t.j. o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie, preto vznáša i námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Túto námietku odvolateľ zdôvodnil tým, že dňa 12.9.2011 sa obrátila navrhovateľka na
súd s návrhom, aby súd pripustil vstup odporcu v rade 2/ - odvolateľa do konania, do dňa podania
odvolania však nezamerala svoju žalobu t.j. to, čo chce vo veci dosiahnuť, čoho sa domáha voči nemu
(odvolateľovi) a je zrejmé, že uplynula subjektívna premlčacia lehota. V okamihu vznesenia námietky
premlčania odvolateľ poukázal aj na závery judikátu publikované v R 45/2004. Odvolateľ poukazoval

aj na právoplatne zastavené konanie, v ktorom sa navrhovateľka domáhala vydania predbežného
opatrenia na zaplatenie sumy 4.486,32 eur ako zameškanej mzdy voči odvolateľovi. Konanie o tomto
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj o návrhu vo veci samej, t.j. vyplatenie mzdy bolo
právoplatne zastavené i s priznaním nároku na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania
(išloouznesenieOkresnéhosúdusp.zn.21C/166/2009-108zodňa3.11.2009vspojenísuznesenímKS
Žilina sp. zn. 7Co/18/2010 zo dňa 31.5.2010), čiže navrhovateľka podala žaloby na dva rôzne subjekty

o to isté plnenie. Tieto konania prebiehali istý čas súbežne. Nebol to problém do 12.9.2011, kedy súd
rozhodol, že pripúšťa vstup odporcu v rade 2/ do konania, avšak súd sa nevysporiadal s prekážkou res
iudicata, s ktorou je povinný vysporiadať sa ex officio.
Vedomý si skutočnosti, že napadané chyby môžu viesť k zrušeniu napadnutého výroku rozsudku a k
vráteniu veci na ďalšie konanie, odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zvážil dĺžku prvostupňového konania,

prihliadol na vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k požadovanému vydaniu bezdôvodného
obohatenia a z tohto dôvodu, aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (I) zmenil tak, že
žalobu voči odporcovi v rade 2/ zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2/ rade namietala nepravdivosť jeho tvrdení
o tom, že u neho ako u zamestnávateľa práce nevykonávala. Uniesla dôkazné bremeno o uplatnenom

nároku, zabezpečila dostatok dôkazov preukazujúce jej tvrdenia. Spochybňovanie hodnovernosti
svedkov D. O. a Ing. Q. zo strany odporcu v rade 2/ nie je relevantné. Títo svedkovia vypovedali o jej
výkone práce. Ňou navrhovaní svedkovia zhodne vypovedali, že prácu vykonávali, odporca v rade 1/
ani odporca 2/ nepredložili dôkaz na svoje tvrdenia. Ani v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom
u OS Martin o neplatnosť skončenia pracovného pomeru č.k. 10C/116/2009 odporca nespochybnil

výkon jej práce za obdobie marec až august 2009 žiadnymi dôkazmi. Ona svoju prácu plynúcu z
písomnej pracovnej zmluvy v znení dodatkov riadne vykonávala až do 26.8.2009. Jej dochádzka,
svedecké výpovede kolegov, potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte zamestnania zaslané odporcom
na Sociálnu poisťovňu, vypracovanie školského poriadku za rok 2009 zo dňa 12.8.2009 a iné v celom
rozsahu svedčia v prospech jej tvrdení. Odporca účelovo spochybňuje platnosť ňou vypracovaného

školského poriadku, avšak ani to nič nemení na tom, že prácu vykonávala riadne. Jej pracovný pomer
vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2008 v znení zmeny zo dňa 21.1.2009 a trval až do
26.8.2009, kedy pracovný pomer jednostranne skončila okamžitým skončením pracovného pomeru z
dôvodu nevyplatenia mzdy zo strany zamestnávateľa. Okolnosť nedoručenia žaloby i s prílohami návrhu
na pristúpenie ďalšieho účastníka podobne odvolateľ (odporca v rade 2) nevytkol súdu v prvostupňovom

konaní. Všetky tieto listiny sú obsahom spisu, odporca v rade 2/ má právo do súdneho spisu nahliadnuť,
nechať si vyhotoviť kópie listín a je presvedčená o tom, že toto svoje právo aj využil. Zo strany
konajúceho prvostupňového súdu nedošlo ani k porušeniu zásady zakotvenej v § 153 ods. 2 O.s.p.
Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu, nie je obligatórnou náležitosťou návrhu v zmysle § 79 ods. 1
O.s.p.

Podľa názoru navrhovateľky na základe právoplatného uznesenia o pripustení odporcu v rade 2/ do
konaniazodňa12.9.2011vstúpenýúčastníkdokonaniaprijímastavkonaniadomomentuprávoplatnosti
uznesenia o pripustení svojho vstupu. Vstúpením odporcu v rade 2/ do súdneho konania tento
automaticky vstúpil do konania na strane odporcu. Nie je potrebné, aby navrhovateľka osobitne menila
žalobný petit aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/. Nárok, ktorý žalobným návrhom uplatnila nie je

premlčaný ani z pohľadu plynutia subjektívnej ani z pohľadu objektívnej premlčacej lehoty. V konaní
vedenom pred OS Martin pod č. 21C/166/2009 nedošlo k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu v merite
veci. Predmetné súdne konanie bolo zastavené z dôvodu, že nebola preukázaná právna subjektivita
odporcu v konaní, súd nerozhodoval o merite veci. Nie sú preto naplnené zákonné podmienky v zmysle
§ 159 ods. 3 O.s.p. t.j. neexistuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Žiadala preto

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti odvolaním potvrdiť pre vecnú správnosť.Odporca v 2/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že táto účastníčka ani v
písomnej forme, ani v ústnej forme nežiadala náhradu trov konania od neho ako od odporcu v rade 2/,
žiadala ju výlučne od odporcu v rade 1/.

Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukazoval najmä na to,
že prvostupňovému súdu sa vytýka niečo, čo nevyplýva z celého obsahu spisu, nevyplýva to z
nijakého písomného a ani ústneho prejavu navrhovateľa, resp. jeho kvalifikovaného právneho zástupcu.
Odvolanie odporcu v 2/ rade považoval za správne, návrh odporcu v 2/ rade pre rozhodnutie odvolacieho

súdu je argumentačne podložený, odôvodnený.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali účastníci
(§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania namietajúce procesné pochybenie súdu prvého stupňa.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania dňa
19.4.2010 sa domáhala u okresného súdu voči odporcovi - Tanečný klub Deep o.z. so sídlom Ul. gen.

Svobodu 44, Martin, IČO: 37809091 titulom bezdôvodného obohatenia - nevyplatenia náhrady mzdy za
vykonanú prácu za obdobie marec až august 2009 zaplatenia sumy 4.579,92 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z tejto sumy počnúc 1.10.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania v sume
274,50 eur. Na návrh navrhovateľky okresný súd uznesením 8C/92/2010-131 zo dňa 12.9.2011 pripustil,
aby do konania ako ďalší účastník na strane odporcu vstúpil - Súkromné centrum voľného času TK Deep

Martico n.o., IČO: 42060061 so sídlom M. Haľamovej 21, Martin, ako odporca v rade 2/.

Z obsahu procesného návrhu navrhovateľky doručené okresnému súdu dňa 12.9.2011, ktorým žiadala
pripustiť odporcu v 2/ rade do konania v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. vyplynulo, že navrhovateľka ho
označuje za pasívne vecne legitimovaného účastníka vychádzajúc z konštatovanej pasívnej vecnej

legitimácie tohto účastníka aj v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/198/2010. V konaní sp. zn.
17Cb/198/2010 bol totiž prijatý záver, že SCVČ TK Deep Martico ako subjekt práv vzniklo a má mať
právnu subjektivitu byť účastníkom súdneho konania.
Je jednoznačné, že právoplatným uznesením Okresného súdu Martin 8C/92/2010-131 zo dňa 12.9.2011
bolo Súkromné centrum voľného času TK Deep Martico n.o. IČO: 42060061 so sídlom M. Haľamovej 21,

Martin pripustený do konania ako ďalší účastník - ako odporca v rade 2/. Označeného odporcu zaviazal
súd prvého stupňa k povinnosti nahradiť navrhovateľke žalovaný nárok, ktorý pôvodne smeroval proti
odporcovi v 1/ rade. Tento návrh aj po právoplatnom pripustení vstupu odporcu v 2/ rade do konania
zostal nezmenený. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ navrhovateľka nezmenila svoj návrh, ktorým
by požadovala plnenie nároku od odporcu v 2/ rade nemohol okresný súd odporcu v 2/ rade zaviazať

k povinnosti nahradiť navrhovateľke žalované plnenie, chýbal totiž konkrétny rozsudočný návrh ( petit)
voči odporcovi v 2/ rade.

Okresný súd pripustil vstup odporcu v 2/ rade do konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu je
odvolanie zásadne prípustné. Môže ho podať navrhovateľ, ktorý takýto návrh (na pristúpenie) nepodal,
resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Pôvodný

odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane odporcu bolo pripustené, však právo podať odvolanie
nemajú (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/92/97 z 26.5.1998).
Odporca v 2/ rade nositeľ pasívnej vecnej legitimácie je samostatný právny subjekt. Aj z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplynulo, že odporca v rade 2/ Súkromné centrum voľného času
Tanečného klubu Deep Martico bolo zaradený do siete škôl a školských zariadení SR a to od 1.9.2007,

t.j. už v deň podania návrhu na začatie konania ako samostatný právny subjekt existoval, pritom odporca
v 1/ a odporca v 2/ rade nie sú v nerozlučnom spoločenstve, každý z odporcov je samostatný spoločník,
to znamená, že každý z týchto odporcov koná sám za seba, zodpovedá za svoje záväzky samostatne.
Odporcovia v 1. a v 2. rade nie sú v nerozlučnom spoločenstve.V predmetnom konaní ide o konanie sporové, ovládané dispozičnou zásadou, ide o konanie, ktoré
sa začína na návrh. Obsahové náležitosti na začatie konania upravuje Občiansky súdny poriadok v
ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúc z procesného záveru, že

odporcovia 1,2 nie sú v postavení nerozlučných spoločníkov a každý z označených odporcov zodpovedá
ako samostatný spoločník za seba a vo vlastnom mene i vystupuje zakladá nutnosť i procesnej zmeny
návrhu na začatie konania. Takúto procesnú zmenu návrhu navrhovateľka v priebehu konania voči
odporcovi v 2/ rade neurobila. Keďže ide o konanie sporové, ovládané dispozičnou zásadou, nemohol
súd prvého stupňa bez existencie rozsudočného návrhu ktorý by smeroval voči odporcovi v 2/ rade,

tohto účastníka zaviazať k povinnosti zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu, doposiaľ neexistuje petit
návrhu, ktorým by sa navrhovateľka voči odporcovi v 2/ rade domáhala svojho nároku. Naďalej existuje
návrh aj po právoplatnom pripustení odporcu v 2/ rade do konania, ktorým navrhovateľka sa domáha
voči odporcovi v 1/ rade náhrady mzdy. Dokonca túto nejasnosť, neúplnosť nebolo možné odstrániť ani
prednesom navrhovateľky na pojednávaní dňa 29.11.2011, ktorá uviedla, že „neviem sa jasne vyjadriť,
ktobymimaltútomzduvyplatiť“.Zatejtosituáciejeopodstatnenýzáverotom,žepodanienavrhovateľky

(návrh na začatie konania) doposiaľ trpí vadou, neobsahuje jasný, jednoznačný rozsudočný návrh v tom
smere, voči ktorému z odporcov má smerovať žalovaný nárok.

V sporovom konaní platí dispozičná zásada, čo znamená, že súd je viazaný žalobou; doposiaľ
navrhovateľka žalobným návrhom sa nedomáhala plnenia voči odporcovi v 2/ rade i keď tvrdila, že tento

účastník je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľky
vo vzťahu k tomuto účastníkovi je vadný, neúplný, okresným súdom táto vada v štádiu prvostupňového
konania odstránená nebola, túto procesnú otázku ( svojou podstatou vadu návrhu ako celok) Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach neumožňuje odvolaciemu súdu odstrániť a ak by odvolací
súd v prípade vady návrhu rozhodol meritórne o odvolaniach účastníkov, svojim postupom by založil

ďalšiu procesnú vadu konania, čo doterajšia judikatúra vyšších súdov kvalifikuje ako odňatie možnosti
účastníkom konať pred súdom. Uvedené procesné otázky viedli odvolací súd k záveru, že musel
rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu ( prakticky ide o vadu návrhu ako celok ) a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nemohol v danom štádiu konania rozsudok súdu prvého stupňa
podrobiť odvolaciemu prieskumu po stránke hmotného práva ( vrátane vznesenej námietky premlčania).

V ďalšom štádiu konania bude povinnosťou súdu prvého stupňa, aby navrhovateľku vyzval na
odstránenie vád podaného návrhu vymedzením konkrétneho rozsudočného návrhu voči účastníkovi
( odporcovi v rade 2), ak navrhovateľka tvrdí, že je tento účastník nositeľom pasívnej vecnej legitimácie
v spore. Od ďalšieho procesného postupu navrhovateľky v konaní sa bude odvíjať i postup súdu prvého

stupňa a následné rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil i v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania
účastníkov (tak vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade ako aj vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade), vo výrokoch
zamietnutia návrhu voči odporcovi v rade l a zamietnutia návrhu vo zvyšku, mal za to, že ide o súvisiace

výroky. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.