Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412203762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412203762.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ S. K., nar.
XX.X.XXXX, 2/ R. K., nar. XX.X.XXXX, všetky deti bytom u matky, deti rodičov: matka Q. D. M., rod.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. - F. XXX, a otec: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A., ul. P. XX, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, v konaní
zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa

3.10.2012 č.k. 7P/51/2012-38, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného tak, že :
Otec W. K. je povinný platiť na výživu maloletého S. K., nar. XX.X.XXXX sumu 200,- eur mesačne a na
výživu R. K., nar. XX.X.XXXX sumu 200,- eur mesačne a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky maloletých detí počnúc od 1.8.2012. Zameškané výživné za obdobie od 1.8.2012 do
30.9.2012 v sume 234,- eur na maloletého S. a sume 234,- eur na maloletého R. je otec maloletých
detí povinný zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto
sa mení rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 8P/79/2006 zo dňa 7.7.2006 v časti o
výživnom. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k právnemu záveru vychádzajúc z ust. § 75 ods.
1,2 a § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine (ktoré citoval) a uviedol, že v danom prípade ako súd zistil,
maloletédetiS.aR.bolirozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.8P/79/2006zodňa7.7.2006na
základe schválenia rodičovskej dohody ponechané v osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu každého z detí sumou 2.500,- Sk mesačne počnúc 1.8.2006. Matka bola vtedy
zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 10.936,- Sk, otec uviedol, že je živnostníkom a

majiteľom firmy, ktorej predmetom je predaj áut. Je zrejmé, že vzhľadom na dlhší odstup času, kedy bolo
rozhodované o výživnom sa pomery zmenili a to či už na strane rodičov detí, kedy každému z rodičov
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu z aktuálneho manželstva, taktiež matka v súčasnosti
poberá len rodičovský príspevok. Vzhľadom na údaje rodičov, ktoré si navzájom nespochybnili a ktorým
súd nemá dôvod neveriť je zrejmé, že pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca maloletých detí, tie
jednoznačne sú také, že nemožno predpokladať problém platiť výživné aj v sume, ktorú požadovala

matka. Nutné je však konštatovať a to nespochybnila aj matka, že otec sa s maloletými synmi kontaktuje
a snaží sa prispievať aj pomimo bežného výživného, je však zrejmé, že by to chcelo lepšiu úroveň
komunikácie rodičov ohľadne potrieb detí. Treba si uvedomiť, že prevažnú časť výživného tvoria tzv.
bežné výdavky, ktoré je ťažké často kvantifikovať a táto záťaž jednoznačne je na matke detí. Súdom
určené výživné by však malo poskytovať aj určitú rezervu na zabezpečenie aj iných ako základných
potrieb detí, malo by zabezpečovať všestranný rozvoj dieťaťa. Zároveň však je potrebné nechať aj otcovi

priestor, predovšetkým pokiaľ prejavil ochotu, aby prispieval a zabezpečoval všestranný rozvoj synov aj
pomimo bežného výživného. Z údajov, ktoré o svojich majetkových pomerov uviedol otec, predovšetkýmpokiaľ treba mať na pamäti, že výživné má mať prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, je
zrejmé, že otec má možnosti platiť bez akejkoľvek diskusie súdom stanovené výživné, resp. aj pomáhať
pri zabezpečení všestranného rozvoja maloletých ešte kúpou potrebných vecí. Oproti tomu matka v

súčasnosti je na materskej dovolenke s mal. dieťaťom a jej možnosti dosahovať finančný príjem sú
značne obmedzené. Zároveň suma, ktorú určil súd nie je tak vysoká, že by bolo možné hovoriť o
neprimeranom zabezpečovaní potrieb detí, ktoré od posledného rozhodnutia o výživnom majú už aj
vzhľadom na svoj vek a záujmy, či zdravotný stav oveľa vyššie potreby. O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil
s návrhom na zvýšenie výživného a znovu poukazoval na to, aké má on finančné pravidelné výdavky
a pokiaľ súd poukazoval na to, že aký majetok vlastní on, tak odvolateľ zase zdôrazňoval, že aj matka
detí vlastní majetok ako dve motorové vozidlá, má rozostavaný rodinný dom. Okrem toho poukazoval
na to, že od narodenia platí obidvom synom poistku formou sporenia, aby pri naplnení dospelosti mali

základ do života, čo predstavuje na každého z nich 205,- € mesačne, popisoval svoj veľmi dobrý citový
vzťah k svojím synom a napriek tomu, že má vážne zdravotné problémy, pracuje na úkor svojho zdravia,
pretože je zodpovedný, dobrý a starostlivý otec. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila aj matka maloletých detí, ktorá žiadala rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny.

Rovnako kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. tak, že tento rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že nemohol preskúmať správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia,

pretože okresný súd len v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že pokiaľ ide o výšku príjmov rodičov
maloletých detí, tieto nemali účastníci konania medzi sebou sporné, avšak rozsudok okresného súdu
postráda akékoľvek konkrétne uvedenie súčasného príjmu otca maloletých detí, takže odvolací súd
nevedel preskúmať, či určené zvýšené výživné prvostupňovým súdom je v súlade so zákonom alebo nie.
Z tohto dôvodu odvolací súd musel rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.