Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512223475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa:

VOLKSBANK Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, so sídlom Bratislava‚ Vysoká 9, zastúpený advokátskou
kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Zámocká 22, proti odporcom: 1) Si-Mi partners
s.r.o., A., A. 1 a 2) V.. V. C., narodený XX.X.XXXX, bytom A., A. XXXX/XX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur
s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 564/11-15 zo dňa 13.3.2012 sa proti odporcovi v 2. rade ponecháva
v platnosti v celom rozsahu.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO &

PARTNERS, s.r.o. náhradu trov konania o námietkach 1.440,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm 564/11-15, ktorý tunajší súd vydal dňa 13.3.2012, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 83.151,88
eur s úrokom 6 % ročne z nej od 9.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 277,17 eur a trovy konania
6.445,35 eur.
Námietky (označené ako odpor) podal len odporca v 2. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť.
Uviedol, že nie je pravda, že banke neplnil, v čase, keď bol konateľom a spoločníkom Si-Mi partners
s.r.o., ponúkol banke, že bude dlh splácať a okamžite uhradí aspoň 10.000 eur, banka ale ponúknuté

plnenie neprijala a s ním nekomunikovala. Namietal, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací
prostriedokkúveruabankasamohlauspokojiťajinýmspôsobom,najmäzmajetkuSi-Mipartners,s.r.o..
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 76/12.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti. Poukázal na to, že
zmenka je samostatným, abstraktným a nesporným záväzkom, nezávislým od všeobecných záväzkovo-
právnych vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, bez ohľadu na to, akú funkciu plní, veriteľ preto nie je žiadnym
spôsobomobmedzenývrozhodovaní,akýmspôsobomdosiahnuťvymoženiesvojejsplatnejpohľadávky

a k riadnemu výkonu práva zo zmenky stačí jej splatnosť, iný predpoklad nemusí byť splnený. Odporca v
2. rade sa za zaplatenie zmenky zaručil, stal sa preto samostatným dlžníkom zo zmenky a ustanovenia
všeobecných predpisov nie je možné na tento vzťah použiť. K výberu zabezpečovacích prostriedkov
poukázal na čl. IV. ods. 1.2. zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 4170012109
zo dňa 3.12.2010, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený rozhodnúť, či bude
prednostne požadovať plnenie zo zmenky, alebo zo zabezpečovanej pohľadávky. Za nepravdivé označil
tvrdenie, že odmietol prijať ponúkané plnenie a s dlžníkom nekomunikoval, na vyriešenie vzniknutej

situácie s odporcom rokoval viac krát, dohodli sa na zriadení záložného práva na nehnuteľnosť vo
vlastníctve odporcu v 1. rade, podpísanie záložnej zmluvy dlžník odďaľoval a nakoniec nehnuteľnosť
previedol na tretiu osobu.Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Odporcovi v 2. rade bolo predvolanie riadne a včas doručené, napriek tomu sa na
pojednávanie bez uvedenia dôvodu nedostavil. Podmienky uvedené v § 101 ods. 2 OSP boli splnené,

preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 3.12.2010, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako jej
vystaviteľ, zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa v mieste jeho sídla dňa 8.4.2011 zmenkovú sumu
83.151,88 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ
svoju zmenkovú pohľadávku preukázal.
Námietky vychádzajú z presvedčenia odporcu v 2. rade, že jeho ručiteľský zmenkový záväzok nevznikol,
keďže jednak si navrhovateľ mohol pohľadávku uspokojiť z majetku odporcu v 1. rade a jednak ako
konateľ odporcu v 1. rade ponúkol navrhovateľovi plnenie, ktoré navrhovateľ neprijal.

Právo ručiteľa odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník, upravuje
§ 549 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd zhodne s navrhovateľom poukazuje na abstraktnú povahu
zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od záväzkov vyplývajúcich z príčinného vzťahu, ktorý bol
dôvodom vystavenia zmenky. Zmenkovo-právne vzťahy sú upravené zmenkovým zákonom ako
osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim spôsobom, preto sa práva,

povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu posudzovať podľa iných predpisov všeobecnej
povahy, ku ktorým patrí aj Občiansky zákonník. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou
je zabezpečenie povinnosti dlžníka (podľa druhej vety § 546 OZ ručiteľ berie na seba voči veriteľovi
povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník), sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30
ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej. V prípade všeobecného ručenia

môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie
vyzval (§ 548 ods. 1 OZ), zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1
a 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní
majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od
niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky by preto mohol žiadať plnenie hoci len

od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb.
Záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či bol dlžník na zaplatenie zmenky vyzvaný, ani
či má majetok, z ktorého si majiteľ zmenky mohol pohľadávku uspokojiť. Nie je ku záväzku dlžníka
subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Neprichádza preto do úvahy odopretie plnenia v
zmysle § 549 OZ. Proti povinnosti poskytnúť plnenie zo zmenky sa avalista môže ubrániť len z dôvodov,

ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona.
Záväzok odporcu v 2. rade ako zmenkového ručiteľa by teda nezanikol ani v prípade, ak by sa mu
podarilo preukázať, že dlžník skutočne ponúkol splatenie kauzálneho záväzku a navrhovateľ jeho
ponuku odmietol.
Odporca v 2. rade sa podpísaním zmenky per aval stal samostatným dlžníkom, a keďže zmenka nebola

pri splatnosti zaplatená, navrhovateľ oprávnene aj od neho žiada zaplatenie zmenkovej sumy s úrokom
6 % od splatnosti a odmenu, ktoré nároky vyplývajú z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona.
Súd preto ponechal zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Ich

výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny
jepodľa§10ods.1vyhláškyzajedenúkonprávnejslužby592,53eur.Poskytnutébolidvaúkonyprávnej
služby: písomné vyjadrenie z 22.11.2012 k námietkam a účasť na pojednávaní 29.1.2013. Paušálna
náhrada výdavkov je v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur za úkon z roku 2012 a 7,81 eur za úkon
z roku 2013. Súčet odmeny a náhrady, spolu 1.200,50 eur, sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje

o sumu 240,10 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 1.440,60 eur,
zaplatí odporca v 2. rade navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch

vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej vecisa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a

datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..