Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110209863
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110209863.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ŽákovouMáriouvprávnejvecižalobkyne:T..N.I.,G..XX.X.XXXX,

K. G. J., E..W.. M. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Martina Gombošová, Moldavská cesta č. 6, Košice
proti žalovanému: P. L. Ž. O., Q..A.., W. Č.. X, C., zast. advokátom JUDr. Gabriel Gulbiš, Němcovej č.
22, Košice v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci J. J. U. O. U. Č.. XXXXXXXXXX
J. V. XX.XX.XXXX trvá a žalobkyňa a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa X.XX.XXXX z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 845,78 EUR do rúk právnej zástupkyne
žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podal súdu dňa XX.X.XXXX domáhala určenia, že poistný vzťah medzi
ňou a žalovaným ( pôvodne vystupujúcim pod obchodným názvom O. Č.- A. O. Q. A.) vyplývajúci zo
zmluvy o O. U. Č.. XXXXXXXXXX J. V. X.XX.XXXX E.. Písomným podaním, ktoré podala súdu dňa
XX.X.XXXX žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, aby súd zároveň rozhodol o
tom, že žalobkyňa a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní. Zároveň opravila aj dátum uzavretia

poistnej zmluvy na deň XX.XX.XXXX. Zmenu petitu žaloby v tomto znení súd pripustil na pojednávaní
dňa X.XX.XXXX.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila poukazom na poistnú zmluvu, ktorú uzavrel so žalovaným pod
označením F.-C. Č.. O. J. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX,
C. O. XX.XX.XXXX s výškou dohodnutého poistného XXX,- A. M. Q. V. O. O. XX P.. Napriek tomu, že
poistná zmluva bola takto platne uzavretá a žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy
riadne plnila, teda platila a aj platí dohodnuté poistné, žalovaný jej listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil

zánik poistenia ku dňu XX.X.XXXX U. XX.XX I.. Zánik poistného vzťahu odôvodnil tým, že poisťovňa
nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, že k zániku poistenia dochádza v
zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2
písm. f/ OZ. Táto odkupná hodnota vyjadruje aktuálny poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok
poistníka a O. XX.XXX,- A..
Žalobkyňa poukázala na to, že v tomto konaní má naliehavý právny záujem na určení, že poistný vzťah
medzi účastníkmi konania naďalej trvá a že účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní, pretože v

dôsledku konania žalovaného je v stave právnej neistoty, či poistná zmluva trvá, či v prípade poistnej
udalosti by došlo k poistnému plneniu zo strany žalovaného a tento stav právnej neistoty môže ukončiť
iba súd navrhovaným výrokom rozsudku.Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že poistný vzťah medzi ňou a žalovaným naďalej trvá, pretože
zákonné ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať na právny vzťah medzi účastníkmi konania, konkrétne
§ 800 ods. 3 OZ, nepoznajú možnosť poistiteľa vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre

prípad úrazu. Ani poistná zmluva neobsahuje možnosť jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu
a niet žiadnych iných zákonných dôvodov pre jednostranné ukončenie tohto zmluvného vzťahu. Preto
takýto postup žalovaného je podľa nej neplatný. Naviac jednostranné vypovedanie poistného vzťahu je
v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi konania nedošlo ani k zmene pôvodne uzavretej zmluvy,
pretože k tejto zmene mohlo dôjsť iba dohodou strán, ktorá však nenastala.

Ďalej poukázala na to, že v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné dôsledne oddeliť
súkromno-právny vzťah, ktorý vznikol medzi nimi uzavretím poistnej zmluvy a verejno-právny vzťah,
ktorý existuje medzi žalovaným ako poisťovňou a orgánom dozoru nad poistením. Pokiaľ sa žalovaný
odvoláva na zásah G. K. A., do tohto zmluvného vzťahu, žalobkyňa poukázala na to, že ona nie
je v žiadnom zmluvnom vzťahu s G. K. A., G. K. A. neuložila žalovanému povinnosť zmeniť poistné
zmluvy v neprospech poistencov a pokiaľ žalovaný použil pri výpočte poistného nesprávne poistno-

matematické vzorce, nemôže následky svojho nesprávneho postupu prenášať na poistencov, ktorí
vystupujúvpozíciispotrebiteľov.Nesplneniesipovinnostíprivýpočtetechnickýchrezervaleboináchyba
privýpočte(čiužzavinenáalebonezavinená),činenaplneniemierysolventnostimôžebyťibaporušením
verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných
zmlúv. G. K. A. (Ď. T. G.) nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a ani nie je subjektom,

ktorý by sa dopustil deliktu voči nej. To znamená, že žalobkyňa si nemôže uplatniť žiaden nárok voči G.,
preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovaným nemôže žalobkyňa znášať následky prípadného
protiprávneho konania G..

Podľa žalobkyne sa žalovaný zbavovaním sa svojej zodpovednosti v tejto súvislosti naplnil definíciu

obchodnej praktiky, ktorá sa za každých okolností považuje za nekalú a teda zakázanú, v zmysle
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného spočíva
v tom, že oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje
nesprávne informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany,
uvádza do omylu, alebo je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto

informácia vecne správna, a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalovaný konal tak, že pod nátlakom jednostranného
ukončenia poistného vzťahu z jeho strany bol spôsobilý uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť,
že príjme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala. Informácie, ktoré žalobkyni ako spotrebiteľovi
boli zo strany žalovaného v oznámení o zániku poistenia poskytnuté sú skreslené, neúplné,

nejednoznačné, dvojzmyselné, teda také, ktorými žalovaný manipuluje s poskytnutou informáciou za
účelom privedenia žalobkyne a všetkých ostatných klientov k rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a
akceptovať jednostranné ukončenie poistnej zmluvy.
Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovaného (nesprávne určený prepočet,
prípadne omyl v inej skutočnosti), a ani prípadný omyl žalovaného nezakladá povinnosť žalobkyne

zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. Nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka, keďže o prípadnom omyle žalobkyňa nevedela, vedieť nemohla a ani ho nevyvolala.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Okrem toho žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Chybne

nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy pritom nie je možné
považovať za chybu v písaní alebo počítaní.
Žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný

je podnikateľským subjektom, ktorého podnikanie v oblasti finančného trhu je výrazne ovplyvňované
verejným právom najmä tým, že nad činnosťou žalovaného je vykonávaná štátna správa. Štátnu správu
nad žalovaným ako poisťovateľom vykonávali orgány kontroly dozoru alebo dohľadu, ktorými boli
postupne Ministerstvo financií SR, Úrad pre finančný trh SR a Národná banka Slovenska. Podnikateľská
činnosť poisťovne je limitovaná medzami danými pre podnikanie poisťovne povolením na výkon

poisťovacej činnosti. Predpokladom vydania povolenia bolo v oblasti životného poistenia predloženie
záväzných poistných podmienok a obchodného plánu, ktorý musel v prípade životného poistenia
obsahovať údaje o sadzbách poistného, vrátane ich kalkulácie a tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých
kalkulácia vychádza. Kalkulácia a charakteristika poistenia A. F.-C. v tomto prípade bola súčasťouobchodnéhoplánupoisťovacejčinnostipoisťovnepodľa§11a12zákonač.24/1991Zb.opoisťovníctve,
v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti.
Rozhodnutie o povolení výkonu životného poistenia vydalo Ministerstvo financií SR dňa XX.X.XXXX v

správnom konaní pod Č..B.. XX/XXXX/XXXX. Na základe tohto povolenia potom žalovaný podnikal
na trhu životného poistenia a uzatváral poistné zmluvy, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Predmetom
poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania bol poistný produkt O. F.-C., E..B.. O. O.O. A. Q.
V., O. C., ktorého podstatou bola kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú
závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen

predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie
vzájomnej povinnosti na účastníkov poistného vzťahu, teda vyjadrenie, koľko má zaplatiť poistník vo
forme poistného a na druhej strane, koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti má zaplatiť poisťovňa.
Adekvátnosť je tu vyjadrená presnou matematickou závislosťou. Revízia kalkulácie sadzby poistného
tak, aby poistné zohľadňovalo všetky nároky z poistenia, nevyhnutne znamená zmenu nie iba predmetu
poistno-právneho vzťahu, ale najmä jeho obsahu.

M. Y. A. XX.X.XXXX vykonalo previerku činnosti žalovaného a v protokole z previerky ministerstvo
konštatovalo, že pri kontrole obchodného plánu a kalkulácií všetkých ponúkaných produktov žalovaného
neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Rovnako dňa XX.X.XXXX vykonal dohľad nad činnosťou
žalovaného, Ú. O. Y.Č. E. A. Q. Z. J. O. J. XX.X.XXXX A. J. X O. Z. U. Ú. Č. Y. Z., ktoré boli obratom

poisťovňou odstránené, avšak nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistenia sadzby F.-C. ani v
prípade iných produktov.

S účinnosťou od X.X.XXXX došlo k zrušeniu úradu pre finančný trh a k prenosu jeho pôsobnosti v
oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na G. K. A.. V období od XX.X.XXXX V.

XX.X.XXXX prebehol u žalovaného dohľad vykonaný G. K. A., ktorá za zistený nedostatok označila, že
kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na
výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky
záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti, pričom
za najkritickejšie považovala O. F.-C. Q. C.. Matematicky je problémom nízke nesprávne kalkulované

poistné, počítané pri O. A. F.-C. J. O. A. G. A.Ť. namiesto z poistnej sumy na V.. G. určila žalovanému
v ňou ustanovenej lehote najneskôr do XX.X.XXXX prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a
nápravu zistených nedostatkov.
Pre žalovaného preto vyplynula povinnosť O. O. A. F.-C. prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby
zohľadňovala všetky záväzky z poistenia. Preto ponúkol svojim klientom 3 alternatívy riešenia a pokiaľ

si poistník žiadnu z nich nezvolil, poistenie bolo predčasne ukončené najmä z dôvodu, že v nesprávne
kalkulovanom poistení nemohla poisťovňa vzhľadom na dikciu ust. § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008, ako
aj vzhľadom na hrozbu opakovaného ukladania pokút až do výšky 20.000.000,- Sk podľa § 67 zák. č.
8/2008 Z.z. úmyselne a vedome zotrvať. Žalovaný poukázal na to, že takýto postup G. K. A. nastal po
zmene právneho predpisu č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve doplnením ust. § 31a s Ú. U. X.X.XXXX, ktorý

ukladal poisťovni povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby
výška poistného zabezpečovala trvajú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Podľa neho orgán dohľadu konštatoval chybu v kalkulácii
definitívne až XX.X.XXXX. Chyba v počítaní podľa neho vznikla nezákonným rozhodnutím, resp.
následným nesprávnym úradným postupom orgánu dohľadu, preto žalovanému vznikla škoda, ktorú

Z. Z. J. O. Č.. X/XXXX, J. A. Q. O. A..P..U.. Q. ktorú uplatnil voči štátu v osobitnom konaní, v ktorom
namietal aj kompetenciu G. na výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Žalovaný sa ďalej vyjadroval k otázke právneho posúdenia zániku poistného vzťahu medzi ním a
žalobkyňou, poukázal na to, že v prípade záväzku z poistenia je výnimočne možné záväzok zmeniť aj

jednostranne, aj iným spôsobom ako upraveným v § 800 až 802 OZ. Tam uvedené spôsoby ukončenia
sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom
bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne
ani myšlienkovo obsiahnuť. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú občianskym zákonníkom
osobitne upravené, preto podľa neho je potrebné na posúdenie tohto právneho vzťahu použiť analogicky

ustanovenie § 50a ods. 3 OZ vzhľadom na skutkovú podobnosť situácie predvídanej v hypotéze tejto
právnej normy. Podľa tohto zák. ust. budúci záväzok už z uzavretej zmluvy na plnenie druhej zmluvnej
strane zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili,
že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že problém
nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné

posúdiťajakochybuvpočítaní,dôsledkomktorejniejepravidelneneplatnosťprávnehoúkonuakocelku,
ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení.

S poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na úhradu
takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu

práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho
právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými
mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť
právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Tvrdil, že nie je možné zároveň plniť po
práve a tým istým konať aj protiprávne, takýto konflikt medzi súkromno-právnou povinnosťou a zákazom
vyplývajúcim z právnej normy je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 OZ.

Zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem rizika vzniku sankcií, ktoré pre
žalovaného vyplývajú zo zákona č. 8/2008 Z.z. a opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov,
znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu
oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobkyne spočívajúcom v neadekvátne vyplatenom poistnom plnení,
ktoré si poistným nepredplatila.

Žalovaný ďalej poukázal na nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. v spojitosti s ust.
§ 575 Obč. zák. Okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade Z. P.. XXXX Q. XXXX J. A. G. a jej
zistenia, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje
ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. preukazujú, že ide o jednoznačnú objektívnu právnu nemožnosť plnenia na

jeho strane. Toho dôsledkom je, že žalobkyňa nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca
poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú matematicky správnu kalkuláciu.

Žalovaný záverom tiež spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,
pretože podľa neho ani úspech žalobkyne v tomto konaní nebude pre ňu znamenať vznik nároku na

poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť
prípadného možného poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia v pôvodnej výške.

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy označené ako: C. O. F.-C., O. M.
Y.Í. A. G. Z. O. Č. Č..B.. XX/XXXX/XXXX J. V. XX.X.XXXX, O. U. C. M. A., O. U. Z. V. Ú. O. Y. E., O. G.

J. V. Z. F. Ž. J. U.K. XXXX, L. G. Q. Ž. J. V. XX.XX.XXXX, J. V. XX.X.XXXX Q. J. V. XX.X.XXXX, G. J.
G. XX/XXXX J. V. X.X.XXXX, G. G. F. O. J., Z. O. O. O. Ž. O., O. C. O. O. J. F. A. Ž., L. Ž. Q. Ž. J. V.
XX.X.XXXX, U. Ž. J. V. X.X.XXXX Q. XX.X.XXXX, U. U. J.G. O. J. V. XX.X.XXXX, U. U. J. O. A. Z. U. I.
J. V. XX.X.XXXX, E. A. C. J. O. C. O. J., E. A. G. Q. J. O. Q. - O. A..P..U.. Z. Z. G. Š..

Žalovaný navrhol vykonať vo veci dokazovanie správnym spisom Č..B.. XX/XXXXXXXXX M. A., a
výsluchom A. B.. B. Š., ktorý je u žalovaného zodpovedný za správu poistenia a za styk so súdmi a
inými orgánmi verejnej moci.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov oboch strán v spore, listinnými

dôkazmi predloženými účastníkmi konania, upustil o výsluchu žalobkyne a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

Predmetom C. B. F. Ž. Ž., ktorou sa domáha určenia, že O. Z. M. Ú. C. J. O. J. J. V. XX.XX.XXXX Č..
XXXXXXXXXX E. Q. Ž. Ž. Q. Ž. A. E. O. J. Z..

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že pU. J. M. G. K. F. V. XX.XX.XXXX A. U. F.-C. (A. O. O. Ž. C.
O. O. O. A. Q. V.). J. O. K. V. G. V. XX.XX.XXXX Q. C. O. G. XX.XX.XXXX. Z. O. O. O. A. Q. V. K. V. G.
XXX,- A. M.. O. A. O. O. A. K. V. G. A. XXX.XXX,- A., O. O. V. G. A. XXX.XXX,- A.. Žalobkyňa pri uzavretí
O. J. pristúpila aj na Všeobecné poistné podmienky pre Ž. O. u žalovaného, ktoré boli platné pre poistné

zmluvy uzavreté U. X.X.XXXX. Súčasťou poistnej zmluvy bol aj dotazník žalovaného o J. A. O. U..
Nesporná bola aj tá skutočnosť, že žalobkyňa platí dojednané O. Z. O. Z. XX,XX N. M..Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či došlo k zániku tohto poistného vzťahu a práve táto
právna otázka bola predmetom dokazovania a rozhodovania súdu.

Žalobkyňa v priebehu konania napriek vyjadreniam žalovaného zotrvala na svojej žalobe, na dôvodoch
podanej žaloby, ako aj na svojej právnej argumentácii. Mala za to, že medzi účastníkmi konania bola
platne uzavretá poistná zmluva ako U.-O. A. J. a žiaden konflikt súkromného a verejného práva nemôže
charakter tohto základného právneho vzťahu zmeniť. Nikdy so žiadnou zmenou zmluvného vzťahu
nesúhlasila a oznámila žalovanému listom zo dňa X.X.XXXX Q. Q. XX.X.XXXX, Ž. G. A. Ž. Ú. O. J.

Q. E. G. O. O. J..

Zotrvala na tom, že má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, pretože žalovaný ju svojim
konaním dostal do stavu právnej neistoty, ktorú možno odstrániť iba rozhodnutím súdu a obrana
žalovaného je iba účelová.

Žalovaný osobitným písomným podaním zo dňa X.X.XXXX predložil súdu svoje ďalšie argumenty,
ktorými tvrdil zánik poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 ods.1 OZ. Uviedol, že poistenie
zaniklo zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia v dôsledku neskoršej zmeny
právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne
účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz

poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z
poistenia. Žalovaný citoval P. G. A. Č..C..: XCdo XXX/XX J. V.Q. XX.X.XXXX, ktoré okrem iného uvádza,
že ak dôjde k objektívnej zmene právneho predpisu po vzniku záväzku, v dôsledku ktorej plnenie sa
stane nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva) môže zaniknúť.

Žalovaný svoj postup pre zrušenie poistenia teda odôvodňoval ustanovením § 31a zákona č. 186/2004
Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004 a poisťovniam v ňom
bola uložená povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických
rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Zavedením § 31a teda došlo k objektívnej zmene právneho predpisu.

Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový § 70a, a
podľa ods. 1 tohto §-u boli poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu
činnosť podľa doterajších predpisov, povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto
zákona najneskôr V. XX. Q. XXXX (s tam uvedenými výnimkami). Žalovaný teda musel postupovať a
postupoval v súlade s týmto ustanovením a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (G. F. O.)

zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Vznikom tejto právnej
skutočnostidošlokzánikupoisteniaminimálnevčastipoistnéhoplnenia,ktorévovzťahukdohodnutému
poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Podľa § 67 zákona o poisťovníctve,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (dnes §
91 zákona č. 8/2008 Z.z.). Tento nový právny stav u žalovaného zakladá následnú, právnu a objektívnu
nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, tzn. plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi,
pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu.
V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy, t.j. také zmluvy,

pri ktorých je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený
vykonávaním kontroly týchto zmlúv. Tieto zmluvy predstavujú medzistupeň medzi súkromným a
verejným právom.

Žalovaný v priebehu konania predložil do súdneho spisu návrh dohody o urovnaní medzi účastníkmi

zmluvného vzťahu, v ktorom ponúkol žalobkyni urovnanie v tom zmysle, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania je platná a účinná a že Z. O. O. O. O. V. K. O. X.XXX,XXXX N.. Žalobkyňa
neprejavila súhlas s takouto dohodou o urovnaní.

Žalovaný dňa X.XX.XXXX podal vzájomnú žalobu, v ktorej uviedol, že štát vydaním povolenia na

podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého
poistenia poistno-matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere.
Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne
so štátom povolenými sadzbami poistného. Až na J. O. Č.. U.-XXXXX/XXXX J. XX.XX.XXXX O. U. štátuidentifikoval„nedostatok“včinnostižalovaného.Nedostatokspočívalvtom,žepoistnépodľapríslušných
poistno-matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácií O.
F.-C. O. Q. J. O., ktorý dal žalovaný vypracovať, aby nezávisle odborne preveril závery orgánu dohľadu.

Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane
nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného. Cena poistenia bola takto podľa žalovaného určená
tretím subjektom, Ministerstvom financií SR v r. 1995. Takto stanovená cena sa ukázala ako zrejme
neprimeraná.
Žalovaný spolu so vzájomnou žalobou predložil súdu Q. O. N. J. O., Z. Z. T. N.. Podľa neho tento

právny dokument obsahuje také ustanovenia, ktoré možno považovať za relevantné právne princípy
základných zásad súkromného zmluvného práva v európskej únii. Tieto zásady európskeho práva by
mali mať aplikačnú aj interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v SR. Zásada, že zmluvy sa
majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Obmedzenie predstavuje napr. záujem na ochranu
spotrebiteľa, ktorý má vyvážiť značnú nerovnováhu vyvolanú dodávateľom v neprospech spotrebiteľa.
Vyváženie prípadnej nerovnováhy má viesť k rovnovážnemu postaveniu a nemá spôsobovať opačnú

nerovnováhu alebo inú poruchu tentokrát v neprospech dodávateľa. Ním predložené O. N. J. O. majú
slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva a pokiaľ dané otázky nerieši vnútroštátny právny
predpis, sú použiteľné na riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo rozhodujúce
právne normy neriešia. Rovnako tieto princípy odpovedajú aj na otázku zmeny okolností v priebehu
zmluvného vzťahu (čl. 6:111). Vo vzájomnom návrhu žalovaný navrhol žalobkyni v záujme spravodlivého

usporiadania sporného právneho vzťahu štyri eventuálne petity:
1. ktorým by súd určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá a žalovaný má právo voči
žalobkyni G. O. Z. Z.Š. XX,XX N. (XXX,- A.) M. U. F. O. V. XX.XX.XXXX,
2. ktorým by súd určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá a žalobkyňa má voči žalovanému
právo na O. A. O. O. V. A. C. O. X.XXX,XX N., O. J. O. Ž. Z. Z. X.XXX,XX N., E..B.. Z. R. Z. X.XXX,XX

N., C. O.-M. J. Z. O. A. F. Ž. Ž.,
3. ktorým by súd určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v časti O. P. A. E. Q. Z. Č. O. V.
A. C. O. J.. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 874,16 EUR, ktorá
poistno-matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného žalobkyňou za poistenie rizika dožitia sa
konca poistenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. alternatíva bola taká, že súd žalobu žalobcu zamietne.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k týmto návrhom žalovaného žiadala jeho vzájomný návrh zamietnuť,
poukázalanato,žeprincípyEurópskehopráva,naktorépoukazuježalovanýaodôvodňujetozáujmomo
spravodlivé usporiadanie vzťahov už v čl. 1:101 uvádza, že tieto princípy sa aplikujú, ak sa strany dohodli

na ich začlenení do zmluvy, alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Z uvedeného je zrejmé,
že v súlade so samotnými princípmi Európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi konania vylúčená. Tieto princípy doposiaľ neboli prijaté ako všeobecne
záväzný právny akt Európskej únie, preto z nich nemožno vychádzať ako zo všeobecne záväzného
právneho princípu a nie je možné použiť tieto princípy ani ako výkladové pravidlá vzhľadom na to, že

sa na tom zmluvné strany nedohodli.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so A. G., ktoré predložili účastníci konania. Z tlačovej správy
zo dňa XX.X.XXXX G. sa ohradzuje voči tvrdeniu žalovaného o tom, že Z. Y. XXXX U. U. G. Q.
O. G. M. Y. A. v oblasti dohľadu nad finančným trhom list, ktorým bolo poisťovni uložené prepočítať

produkt F.-C. a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať
poistné sumy. Z toho vyplýva, že zvyšovanie poistného, resp. jeho spätné prepočítavanie nezapríčinila
poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov. G. v tejto súvislosti upozornila na to, že tieto
tvrdenia poisťovne sú nepravdivé a zavádzajúce, odporcovi neuložila NBS zvýšiť poistné O. F.-C.,
spôsobila formu komunikácie žalovaného, považuje za vysoko neštandardné využívajúce techniky

dezinterpretácie, zavádzania a obštrukcie. Ďalej z vyjadrenia G. na žiadosť Okresného súdu Bratislava
IV a Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX Q. X.X.XXXX vyplýva, že v súvislosti so spätným
prepočtom poistného O. F.-C. nikdy explicitne neuložila O. P. L. povinnosť prepočítať výšku poistného,
ale uložila jej prijať nápravné opatrenia. G. nešpecifikovala postup, akým možno zistené nedostatky
odstrániť. S touto situáciou sa mohla poisťovňa vysporiadať zmenou záväzkového vzťahu so súhlasom

druhej zmluvnej strany alebo prefinancovaním nesprávne nakalkulovaných O. O. F.-C. Q. C. J. Z. J.,
O.O. O. V. O. J. G. T. O..V konaní bolo nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva je
zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovaného od počiatku jeho podnikania na poisťovacom trhu.

Podľa § 6 zák. č. 24/1991 o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy
(10.1.1997) predmetom podnikania v poisťovníctve je poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie činnosti

s nimi súvisiace. Súčasťou poisťovacej činnosti je tiež činnosť zameraná na predchádzanie škodám.

Podľa § 7 ods. 1,4 cit. zák. poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných zmlúv,
likvidácia poistných udalostí a sprostredkovateľská činnosť s nimi súvisiaca.
Činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, môže poisťovňa vykonávať
len po udelení tohto povolenia.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zák. poistenie sa vykonáva na základe zmluvy alebo ako zmluvné poistenie uložené
zákonom alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona.
Právne vzťahy vznikajúce z poistenia a zaistenia sa riadia osobitnými predpismi a poistnými
podmienkami.

Podľa § 12 ods. 1 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej
vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť
poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas
platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného.

Podľa § 17 cit. zák. dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na
území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko.
Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva
dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 8/2008 o poisťovníctve predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad
dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov
o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich obchodov alebo ich inej činnosti, pritom

Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj informácie a podklady
o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných
aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, so zaisťovacou činnosťou alebo s inou

činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a podklady o rizikách a
dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty uvedené v odseku
1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov
uvedených v odseku 1.

Podľa § 48 ods. 3, 4 cit. zák. dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek
zahraničných poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú
príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

Podľa § 35 ods. 1 cit. zák. poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného
na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkýchzáväzkovpoisťovneapobočkyzahraničnejpoisťovnevrátanetvorbydostatočnýchtechnických
rezerv.

Podľa § 67 ods. 1 cit. zák. ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom
súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenskauložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne,
v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie

poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť
vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej
zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania,
následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť opatrenia uvedené pod písm. a / až n/ citovaného §-u.

Ako vyplýva z citovaných predpisov, ktoré sú predpismi verejného práva, tieto neupravujú žiadne
náležitosti poistných zmlúv, ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich
zmeny, zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán a preto aplikácia predpisov verejného práva
na konkrétny zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nie je možná. Povinnosti, ktoré upravuje §35
ods. 1 citovaného zákona o určení výšky poistného plnenia je síce zásahom verejnej moci, ale iba voči
poisťovni a nezasahuje do konkrétneho súkromno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch
uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej
úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim
Š. U. G. a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už
uzavretých poistných zmlúv. Preto ani nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho

kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže
viesťkprenosualebodeleniuzodpovednostizaprípadnénesprávnerozhodnutiaštátnychorgánovalebo
za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu,
a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť
súkromno-právny vzťah.

Vzhľadom na to, že predmetom konania bola určovacia žaloba, súd posudzoval existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na takejto určovacej žalobe.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd dospel k tomu záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne je daný a spočíva v tom, že týmto
určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne ohľadne jej právneho postavenia vyplývajúceho z
tejto poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovaného, najmä za stavu,

keď sám žalovaný tvrdí, že existoval dôvod pre zánik poistenia a vzťah medzi účastníkmi konania
založený poistnou zmluvou zanikol, je tu stav takej právnej neistoty žalobkyne, ktorá neporušila žiadnu
svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, že odstrániť ju môže iba súdne rozhodnutie. Preto podľa
zváženia súdu je tu naliehavý právny záujem žalobkyne na tom, aby súd rozhodol o otázke, či došlo k
platnému zrušeniu poistnej zmluvy a či predmetné poistné vzťahy medzi účastníkmi konania trvajú, či

sú touto poistnou zmluvou zmluvné strany viazané.

Po zodpovedaní tejto otázky súd ďalej skúmal, či právny vzťah- poistná zmluva medzi účastníkmi
konania bola uzavretá platne.

Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola F. O. J., účastníci konania uzavretím tejto zmluvy
vstúpili do občianskoprávneho záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, v súlade s § 2 ods. 1 až
3 OZ.
Podľa týchto zákonných ustanovení občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne
od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od
neho nemožno odchýliť.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania upravuje
predovšetkým A. O. J., U. J. Q. L. W. Q. Š. O. O.- L. A., ktoré majú prednosť pred všeobecnou úpravou
v prípade, že úpravu určitých otázok vôbec neobsahujú, alebo obsahujú iba čiastočne.Podľa § 37 ods. 1,2,3 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov.
Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba
v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa zváženia súdu, poistná zmluva bola medzi jej účastníkmi uzavretá platne, pretože z nej je možné
zistiť vôľu oboch zmluvných strán, ktorá vôľa v čase uzavretia zmluvy existovala, bola slobodná, určitá
a zrozumiteľná. V danom prípade nemožno konštatovať, že by uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Práve

dohodnutá výška poistného a poistného plnenia boli tie činitele, ktoré sú určujúce pri výbere poisťovne
a boli zrejme jedným z určujúcich činiteľov, ktoré aj žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovaným.
Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo
ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol ten, ktorý svoj produkt na
poisťovacom trhu ponúkal, určoval výšku poistného aj poistného plnenia, nebol to žalobca. Pokiaľ

žalovaný podniká v tejto oblasti aj naďalej, zrejme je schopný znášať riziko, ktoré môže v súvislosti s
jeho podnikaním nastať.
Súd nezistil, ani žalovaným tvrdenú skutočnosť, že z jeho strany sa jednalo o omyl. Omyl konajúcej
strany iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti. Právo podať námietku relatívnej
neplatnosti pritom podľa prevažujúceho názoru podlieha premlčaniu v lehote 3 rokov. Naviac zmluva

by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle
musela vedieť alebo ho vyvolala. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Žalovaný sa v tomto konaní dovolával zániku poistenia v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ
a tento dôvod zániku poistenia predstavoval jeho nosný argument v tomto konaní. Žalovaný tvrdil, že

nemožnosť plnenia nastala z dôvodu zmeny právneho predpisu (zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve),
ktorá zmena nastala po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu
bez meny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a
nevyhnutnebyviedlokuloženiusankciízostranyorgánudohľadu.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázať
predovšetkým na znenie § 575 ods. 1,2 OZ. Podľa týchto zákonných ustanovení ak sa plnenie stane

nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd uzavrel, že pokiaľ fakticky a právne bol záväzok
žalovaného splniteľný, potom sťaženie podmienok splnenia aj s väčšími nákladmi, nemá za následok

nemožnosť plnenia a zánik záväzku žalovaného. Plnenie žalovaného nie je zakázané ani vylúčené
právnym predpisom- zákonom o poisťovníctve, preto nejde o nemožné plnenie. Z vyjadrení G. vyplýva,
žeorgándohľaduneuložilžalovanémupovinnosťprepočítaťO.F.-C.atýmzvýšiťpoistnéodzačiatkutak,
abybolomožnépoistno-matematickyzachovaťdohodnutépoistnésumy.G.uviedla,žeO.vykonávajúcesvoju činnosť na území SR s nedostatočnou výškou technickej rezervy G. Ž. O. sa môžu vysporiadať
viacerými spôsobmi. Žalovaný teda mal možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bol nútený porušiť
zákon o poisťovníctve a to aj v prípade, ak žalobkyňa nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy. Podľa

názoru súdu teda nemohla zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným.

Ďalej súd posudzoval, či nedošlo k zmene poistnej zmluvy, k zániku poistenia zo zákona, na základe
zmluvy alebo iným spôsobom.

Podľa § 788 ods. 1,4 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) Obč. zák. poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 798 Obč. zák. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 800 ods. 1,3 Obč. zák. poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou
ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. 1,2 Obč. zák. poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To

isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak

právo zanikne.

Podľa § 802 ods. 2 Obč. zák. ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;

odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie O. P. Q..A.. O. B. J.
nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdŕžala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum,
ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb v zmysle § 790 písm. b) OZ.
Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad
úrazu.
Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl., ani

jeden z týchto dôvodov pre zánik poistenia v konaní preukázaný nebol. Citované zákonné ustanovenia
upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný.
Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov (§§497, 570, 572 OZ).
Súd nezistil ani naplnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy, upravené v § 48 ods. 1 OZ. Podľa

tohto zákonného ustanovenia môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v zákone upravené alebo
účastníkmi dohodnuté.V oznámení o zániku poistenia žalovaný oznámil, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie odporcu. Podľa uvedeného ustanovenia
však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie žalovaného preto nemohlo

spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom.

Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že by bolo došlo k dohode o zmene obsahu poistnej zmluvy, alebo
k dohode o možnosti ukončenia poistenia, lebo žalobkyňa s jeho návrhmi na zmenu poistnej zmluvy

nesúhlasila.

Podľa § 493 Obč. zák. záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak.

V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia

§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak, ako to tvrdil žalovaný.

Podľa § 50a ods. 1,3 Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery

zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, tieto upravujú výlučne záväzok na uzavretie budúcej
zmluvy, teda nie sú aplikovateľné na zmluvy už uzavreté.
Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu

určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich
podstatnej zmeny tento záväzok zaniká, tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej
zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje.

Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie vyžiadaním správneho spisu a výsluchom A. Š.,

pretože pre právne posúdenie veci považoval tieto dôkazy za právne irelevantné a nadbytočné.

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov Z. J. F. O. N. J. O., ktoré žalovaný súdu v konaní
predložil, k tomu súd uvádza, že samotný čl. 1:101 ods. 2 upravuje, že tieto princípy sa aplikujú, ak
sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy, alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Z

uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými princípmi zmluvné strany sa nedohodli na začlenení
týchto Princípov do poistnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými O. N.
J. O. je ich aplikácia na O. J. uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli
prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa
ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný C.
XX.XX.XXXX). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru,

že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a
nezanikla ani z dôvodov podľa Všeobecných poistných podmienok, je to platná právna zmluva, ktorá v
čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, pretože pokiaľ žalovaný v priebehu konania zmenil svoj
názor a nerozporoval tvrdenie o zániku poistného vzťahu, jeho predstava o podmienkach ďalšieho
trvania tohto zmluvného vzťahu, ktorú vyjadril v petite 1, 2 a 3 svojho návrhu nezodpovedá vyššie
uvedeným záverom súdu, ani žalobe žalobkyne. Preto súd z dôvodu právnej istoty žalobkyne rozhodoval
o tom, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, a že účastníci poistnej zmluvy sú touto zmluvou

viazaní. Všetky eventuality, ktoré navrhoval žalovaný predpokladajú zmenu obsahu záväzku z poistnej
zmluvy a zmenu výšky poistného ako aj plnenia z tejto poistnej zmluvy. Pokiaľ súd vyhovel žalobe
žalobkyne z dôvodov vyššie uvedených, neprichádzalo do úvahy vyhovieť týmto návrhom žalovaného.
Súd nedospel k tomu záveru, že by sa obsah poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania akýmkoľvekspôsobom zmenil, alebo že by účastníci zmluvy neboli jej obsahom viazaní. Preto súd nemohol za tohto
skutkového a právneho stavu vzájomnej žalobe žalobcu vyhovieť a preto jeho návrh zamietol. Naviac,
podľa zváženia súdu posledný výrok navrhovaného eventuálneho petitu vzájomnej žaloby je úplne

nadbytočný, pretože je to skôr vyjadrenie žalovaného k žalobe, jeho návrh na zamietnutie žaloby a nie
je to žiadna eventualita.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania
úspešnému žalobcovi. Neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalobkyňa

si uplatnila trovy konania v sume 998,32 EUR.

Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: odmenu za 1 úkon právnej služby
Z. P. XXXX (prevzatie a prípravu zastupovania XX.X.XXXX) vo výške 48,63 Eur, za 2 úkony právnej
služby v roku XXXX (písomné podania - žaloba zo XX.X.XXXX, vyjadrenie k podaniam žalovaného z
XX.X.XXXX) po 55,49 Eur, za 4 úkony v roku XXXX (písomné vyjadrenie k podaniam žalovaného z

XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania dňa
XX.X.XXXX a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného dňa X.X.XXXX) po 57 Eur, za 3 úkony v roku
XXXX (písomné vyjadrenia k podaniu žalovaného z XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX,
vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX) po 58,69 Eur, za 1 úkon v P. XXXX:
za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, spolu 623,75 Eur + režijný paušál v súlade s §16 ods. 3 cit.

vyhl. (1/100-tina výpočtového základu): 1 x 6,31 Eur za P. XXXX, 2 x 7,21 Eur za P. XXXX, 4 x 7,41 Eur
za rok XXXX a 3 x 7,63 eur za rok XXXX a 1x 7,81 v roku XXXX, spolu režijný paušál 81,07 Eur, spolu
trovy konania 704,82 Eur + 20 % DPH vo výške XXX,XX N.. Spolu priznané trovy konania: 845,78 Eur.
Súdnepriznalžalobkynináhradutrovkonaniazadvaúkonyprávnejslužby,ktorénepovažovalzaúčelné:
1/ návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa XX.X.XXXX, pretože žalobkyni nič nebránilo, aby takýto petit

žaloby bol predmetom konania už od začatia konania, teda mohol byť obsiahnutý v petite pôvodne
podanej žaloby, 2/ odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku dňa XX.X.XXXX: súd doručil
žalobkyni vz. 4a na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, proti tejto výzve odvolanie nie je možné
podať. Svoje námietky proti tejto výzve mohla právna zástupkyňa žalobkyne obsiahnuť v písomnom
vyjadrení, ktoré podávala v rovnaký deň XX.X.XXXX za ktorý jej súd náhradu trov priznal.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v celkovej výške 760,49 Eur do rúk právnej
zástupkyne žalobkyne súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.