Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210200623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210200623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Y. D.,
bytom X., V. ul. XXXX/XX, Česká republika, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Malichom, Bratislava,
Dunajská 25, proti odporcovi: FK DAC 1904, a.s., Dunajská Streda, Športová 4744, IČO: 36 233 846,
zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, Bratislava, Námestie SNP 22, o zaplatenie 42.840
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
4C/198/2010-236 zo dňa 15. februára 2012 v časti priznania istiny takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti priznania istiny m e n í tak, že odporca je

p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 24.080 eur s úrokom z omeškania zo sumy 9.800 eur vo výške
10% ročne od 16.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.760 eur vo výške 10% ročne od 16.02.2009 do
zaplatenia, zo sumy 4.760 eur vo výške 9,50% ročne od 16.03.2009, zo sumy 4.760 eur vo výške 9,25%
od 16.04.2009 do zaplatenia a zo sumy 4.760 eur vo výške 9% ročne od 16.05.2009 do zaplatenia,
všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa p o

t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
24.080 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne od 16.01.2009 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov
konania,predloženýmiazadováženýmilistinnýmidôkazmi,výsluchomnavrhnutýchsvedkov:prezidenta

odporcu, viceprezidenta odporcu, ďalej svedkov MUDr. Q. X., P. D., Q. Q., J. G., Q. Y.. Nesporne mal
preukázané, že účastníci uzatvorili hráčsku zmluvu dňa 01.08.2008, navrhovateľ ako futbalový hráč.
Zmluva bola uzatvorená na určitú dobu od 01.08.2008 do 31.05.2009. V článku III. bod 1 hráčskej zmluvy
bola dohodnutá odmena vo výške 4.000 eur plus 19% daň, spolu 4.760 eur mesačne. Navrhovateľ
ako futbalový hráč pôsobil u odporcu do 04.05.2009. Mesačná odmena v zmysle hráčskej zmluvy
bola navrhovateľovi vyplatená iba za jeden mesiac, a to za august 2008 v čiastke 4.760 eur. Ďalšia
odmena v zmysle hráčskej zmluvy navrhovateľovi počas jeho pôsobenia u odporcu nebola vyplatená.

Dňa 19.08.2008 prevzal navrhovateľ od odporcu čiastku 10.000 eur. Z dokazovania vyplynulo, že
túto čiastku treba považovať ako súčasť hráčskej zmluvy - preddavok pri uzavretí hráčskej zmluvy. Z
predloženého potvrdenia Iránskeho športového klubu bolo preukázané, že v čase uzavretia hráčskej
zmluvy s odporcom navrhovateľ ako futbalový hráč bol voľným hráčom. Skutočnosť, že dňa 19.08.2008od prezidenta futbalového klubu prevzal navrhovateľ čiastku 10.000 eur potvrdil navrhovateľ aj odporca.
Z toho dôvodu súd prvého stupňa čiastku 10.000 eur započítal ako súčasť odmeny navrhovateľa.
Odporca navrhovateľovi uložil viacero pokút. Súd prvého stupňa započítal pokutu vo výške 4.000 eur,

ktorú navrhovateľ dostal za porušenie povinností, keď mu bola uložená červená karta a disciplinárny
trest od Slovenského futbalového zväzu - dištanc na päť zápasov. Ďalšie pokuty uložené navrhovateľovi
odporcom súd nezohľadnil. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že
navrhovateľ pri uzavretí hráčskej zmluvy bol riadne oboznámený s disciplinárnym poriadkom a štatútom
odporcu. Základné povinnosti hráča obsahuje samotná hráčska zmluva, avšak s poukazom na výpoveď

svedka MUDr. X., lekára futbalového klubu, súd uzatvoril, že uloženie pokuty 3.900 eur nebolo celkom
správne. Uloženie ďalšej pokuty vo výške 3.900 eur za to, že navrhovateľ po ukončení jeho pôsobenia u
odporcu informoval tlač a novinárov o situácii u odporcu, sa javí pre súd nesprávne. Nebolo preukázané,
že okrem samotného navrhovateľa vo futbalovom klube boli aj ďalší hráči, ktorým podľa hráčskej zmluvy
nebola zaplatená dohodnutá mesačná odmena. Navrhovateľ odišiel od odporcu 04.05.2009, z toho
dôvodu súd prvého stupňa odmenu za máj 2009 navrhovateľovi nepriznal. Z uplatnenej čiastky 42.840

eur odpočítal súd prvého stupňa zálohu 10.000 eur ako čiastku poskytnutú zo strany odporcu dňa
19.08.2008, odpočítal pokutu 4.000 eur a čiastku 4.760 eur ako odmenu za mesiac máj 2009, ktorá
navrhovateľovi neprislúchala. Z uplatnenej čiastky odpočítal súd prvého stupňa čiastku 18.760 eur. Na
základe vykonaného dokazovania z uplatnenej čiastky priznal navrhovateľovi 24.080 eur. S poukazom
na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania. Súd

prvého stupňa priznal navrhovateľovi úroky z omeškania počnúc od 16.01.2009 do zaplatenia, keďže
čiastka 10.000 eur bola započítaná na odmenu navrhovateľa za mesiac september a október 2008,
čiastočne za mesiac november 2008 a pokuta uložená navrhovateľovi vo výške 4.000 eur v novembri
2008 bola započítaná na odmenu za mesiac november 2008. Keďže odmena za mesiac december 2008
sa stala splatnou 15.01.2009 a od nasledujúceho dňa sa odporca dostal do omeškania so zaplatením

peňažného dlhu, súd prvého stupňa úroky z omeškania priznal až od 16.01.2009. O náhrade trov
konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia čiastky 42.840 eur, súd
prvého stupňa podľa výsledkov vykonaného dokazovania mu priznal len čiastku 24.080 eur. V tejto
časti navrhovateľ bol úspešný, vo zvyšku súd návrh zamietol. V časti 18.760 eur bol teda navrhovateľ

neúspešný.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Domáhal sa,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, alternatívne žiadal,
aby navrhovateľovi priznal iba 680 eur. Žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil aj v časti

náhrady trov právneho zastúpenia a trov konania tak, že ich prizná odporcovi v celom rozsahu vrátane
odvolacieho konania. Odvolanie podáva z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Pri posudzovaní
výšky mesačnej odmeny súd prvého stupňa nezapočítal čiastku 4.760 eur, ktorú navrhovateľ v návrhu
priznal ako vyplatenú v novembri 2008. Súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ
skutočne bol platiteľom DPH. Nesprávnym posúdením otázky nároku navrhovateľa na vyplatenie DPH

súd nesprávne priznal navrhovateľovi mesačnú odmenu 4.760 eur, čo je 4.000 eur plus 19% DPH. V
tejto otázke dôkazné bremeno navrhovateľ neuniesol. Hráč je podnikateľom sui generis, bolo potrebné
do hráčskej zmluvy uviesť cenu jeho služby spolu s DPH. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
aj skutkový stav súvisiaci s ukladaním pokút. Z celkovo uložených piatich pokút súd prvého stupňa
považoval iba jednu za oprávnenú za uloženie červenej karty. V časti vyporiadania sa s ostatnými

pokutami považuje odporca prvostupňový rozsudok za nepreskúmateľný, zdôvodnenie je nekonkrétne,
nepresvedčivé a nepreukázateľné. Pokuta 3.900 eur bola uložená navrhovateľovi za to, že z údajne
zdravotných dôvodov odmietol nastúpiť na zápas, čo je jeho základnou zmluvnou povinnosťou. Toto
vyhodnotenie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne. Posudzovanie navrhovateľovi uloženej
pokuty vo výške 3.900 eur za zverejnenie internej záležitosti nebolo taktiež zo strany súdu prvého stupňa

správne. Tendenčný spôsob informovania verejnosti navrhovateľom sledovalo iba jeden cieľ - poškodiť
dobré meno odporcu a spochybniť ho v očiach verejnosti. Súd prvého stupňa teda vychádzal nesprávne
z predpokladu, že navrhovateľovi patrí mesačná odmena vo výške 4.760 eur. Navrhovateľ mal nárok
iba na čiastku 4.000 eur mesačne v trvaní 8 mesiacov, čo predstavuje 32.000 eur. Z tejto čiastky mal
súd prvého stupňa odpočítať 10.000 eurovú zálohu, 4.760 eur za mesiac máj 2009 a pokutu 4.000 eur,

čo správne považoval za odpočítateľné položky. Okrem toho mal z výslednej sumy odpočítať ešte dve
pokuty za nepreukázané zdravotné ťažkosti a za poškodzovanie dobrého mena, ako aj 4.700 eur už
vyplatenej odmeny. Výsledná suma, ktorú mohol prvostupňový súd priznať je 680 eur. Navrhovateľ bypri priznaní čiastky 680 eur bol úspešný iba nepatrne, preto odporca žiadal odvolací súd, aby mu v plnej
výške priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. K jednotlivým dôvodom odvolania uviedol: Podľa článku
V bod 1 hráčskej zmluvy klub je povinný vyplácať hráčovi odmenu a poskytovať vecné plnenia podľa
dojednaní a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy v dohodnutej výške a termínoch. Odporca si túto
povinnosť voči navrhovateľovi opakovane neplnil ani riadne ani včas. Počas celej doby platnosti hráčskej
zmluvy uhradil navrhovateľovi dňa 15.11.2008 iba odmenu 4.760 eur za obdobie od 01.08.2008 do

31.08.2010. Podľa článku V bod 1 veta druhá hráčskej zmluvy v prípade nevyplatenia odmeny za
dva mesiace je hráč voľným hráčom a má nárok na celý kontrakt. Navrhovateľ nemal do 15.10.2008
vyplatené odplaty za dva mesiace výkonu športovej činnosti, mal od 16.10.2008 bez ďalšieho nárok
na vyplatenie celého kontraktu zo strany odporcu s poukazom na citovaný článok V bod 1 veta druhá
hráčskej zmluvy. V hráčskej zmluve v článku III bod 1 sa uvádza, že výška základnej mesačnej odmeny
hráča za výkon športovej činnosti podľa tejto zmluvy predstavuje sumu vo výške 4.000 eur plus 19%

daň. Nikde nie je odkaz na 19% DPH, ide o daň z príjmu. Navrhovateľ nikdy nebol oboznámený s
existenciou vnútorných predpisov futbalového klubu, nikdy nepodpísal dokument o úprave vnútorných
predpisov klubu. Túto okolnosť jednoznačne preukázali svedecké výpovede svedkov Q. a G.. Za
nezmyselnétaktiežpovažujenavrhovateľtvrdenieodporcutýkajúcesaneuneseniadôkaznéhobremena
o zdravotných ťažkostiach navrhovateľa. Navrhovateľ naďalej tvrdí, že neprevzal od odporcu zálohu

10.000 eur. Nestotožňuje sa s tým, ako sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal
s platbou 10.000 eur, nestotožnil sa s tým, že mu súd nepriznal nárok na odplatu za mesiac máj 2009.
Navrhovateľ vyjadruje svoju nespokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa. Hráčsku zmluvu uzavrel
a na jej základe mal zarobiť za 10 mesiacov 47.600 eur, zarobil však iba 4.760 eur. Žiadal súd prvého
stupňa zaviazať odporcu uhradiť mu 42.840 eur, súd mu priznal v rozsudku iba 24.080 eur. Navrhovateľ

sa neodvolal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa len z dôvodu, že nechcel predlžovať súdne konanie.
Odporca je platobne neschopný, je v úpadku a hrozí, že na jeho majetok bude vyhlásený konkurz.
Rozsudok považoval navrhovateľ pre odporcu za priaznivý a nepredpokladal, že sa voči nemu odvolá.
Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v

odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny, i keď je potrebné zmeniť ho v časti úroku z
omeškania. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004
Z.z.).

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že

rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého
stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K jednotlivým odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza: K tvrdeniu, že navrhovateľovi nemala
byť priznaná mesačná odmena za obdobie pôsobenia u odporcu zvýšená o 19% DPH, pretože
navrhovateľ nie je platcom DPH a súd mu mal priznať iba čiastku 4.000 eur mesačne treba uviesť, že
podľa čl. III odmena bod 1 hráčskej zmluvy výška základnej mesačnej odmeny hráča za výkon športovejčinnosti predstavuje sumu 4.000 eur plus 19% daň. Je potrebné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa,
že ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť štátu zo svojho príjmu zo športovej
činnosti pre futbalový klub 19% daň z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu. Príslušné

ustanovenie zmluvy je treba vykladať v jeho prospech, že bola dohodnutá odmena plus 19% daň z
príjmu, nie 19% DPH, čiže mu patrila mesačná odmena v celkovej výške 4.760 eur. Súd prvého stupňa
postupoval správne, keď považoval za dôvodné navrhovateľovi priznať odmenu zvýšenú o 19% daň z
príjmu.

Ďalšiemu tvrdeniu odporcu v odvolaní, že z celkovej odmeny uplatnenej navrhovateľom bolo potrebné
odpočítať odmenu 4.760 eur, vyplatenej navrhovateľovi dňa 15.11.2008 treba uviesť, že súd prvého
stupňa postupoval v tejto časti správne. Navrhovateľ už v návrhu na začatie konania zohľadnil túto sumu,
odpočítal ju od celkovej uplatnenej sumy. Hráčska zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá na obdobie
10 mesiacov, a teda by za tento čas prislúchala navrhovateľovi celkom suma 47.600 eur. Po odpočítaní
sumy 4.760 eur, vyplatenej navrhovateľovi v novembri 2008, navrhovateľ uplatnil len sumu 42.840 eur

v návrhu.

Odporca poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a nepresvedčivé,
v časti neuznania jeho obrany voči nároku navrhovateľa, keď súd prvého stupňa neuznal oprávnene
uložené dve pokuty v sume po 3.900 eur. Súd si musí v prvom rade vyriešiť otázku, či bol odporca

oprávnenýnauloženietýchtopokút.Kontraktnavrhovateľauodporcuzanikolpredčasnedňa04.05.2009
z dôvodu nenastúpenia dvoch majstrovských stretnutí Corgoň ligy dňa 19.04.2009 a dňa 02.05.2009,
ako aj neúčasti na tréningu dňa 01.05.2009. Podľa obsahu oznámenia podpísaného prezidentom a
viceprezidentom klubu, podľa ktorého správna rada rozhodla o ukončení pôsobenia navrhovateľa vo
futbalovom klube s okamžitou platnosťou, je možné tento dokument posúdiť ako výpoveď hráčskej

zmluvy podľa článku VII - záverečné dojednanie, bod 2 a 3 hráčskej zmluvy zo dňa 01.08.2008. Odporca
sa rozhodol hráčku zmluvu skončiť s okamžitou účinnosťou dňa 04.05.2009. Záväzkovo-právny vzťah
účastníkov teda zanikol ku dňu 04.05.2009. Odporca po zániku zmluvného vzťahu s navrhovateľom
nebol viac oprávnený ukladať mu pokuty podľa hráčskej zmluvy a svojich interných predpisov. Ak
teda listom zo dňa 13.05.2009 rozhodol o uložení pokuty 3.900 eur za hrubé porušovania vnútorných

predpisov - zverejnenie interných záležitostí klubu prostredníctvom médií, a listom zo dňa 14.05.2009
rozhodol o uložení pokuty v sume 3.900 eur za hrubé porušenie zmluvy pre nenastúpenie v dvoch
majstrovských stretnutiach Corgoň ligy a tiež neúčasť v tréningovom procese, na takýto postup odporca
voči navrhovateľovi nebol oprávnený. Z tohto dôvodu nemožno na tieto pokuty uložené odporcom po
zániku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi prihliadať.

Za celé obdobie, na ktoré bola hráčska zmluva uzatvorená, teda za čas od 01.08.2008 do 31.05.2009,
mala byť navrhovateľovi vyplatená odmena v sume celkom 47.600 eur, t.j. 10 mesiacov po 4.760 eur.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 15.11.2008 mu bola vyplatená odmena 4.760 eur, preto v konaní požadoval
zaplatiť sumu 42.840 eur. Súd prvého stupňa uznal dôvodnú obranu odporcu a od odmeny, na ktorú má

navrhovateľ nárok, odpočítal sumu 10.000 eur. Túto vyhodnotil ako preddavok navrhovateľa. Súd prvého
stupňa odpočítal tiež sumu 4.760 eur za mesiac máj 2009, kedy už navrhovateľ u odporcu nepôsobil
a preto nemal nárok na odmenu. Ďalej súd prvého stupňa odpočítal sumu 4.000 eur za pokutu za
udelenie červenej karty navrhovateľovi a dištanca na 5 zápasov. Tento postup súdu prvého stupňa nebol
napadnutýodvolanímnavrhovateľaaniodporcu.Navrhovateľmaltedacelkomnároknazaplateniesumy

24.080 eur, čo je 42.840 eur mínus 18.760 eur.

Z priznanej sumy patrí navrhovateľovi úrok z omeškania. V tejto časti súd prvého stupňa nerozhodol
správne. Nárok navrhovateľa na odmeny za jednotlivé mesiace sa stával splatným postupne, vždy
15. dňa nasledujúceho mesiaca. Od 16. dňa nasledujúceho mesiaca navrhovateľovi patrili úroky

z omeškania z nevyplatenej odmeny. Proti nároku navrhovateľa bolo potrebné započítať nároky
odporcu, teda preddavok 10.000 eur, pokutu 4.000 eur a vyplatenú odmenu 4.760 eur. Preddavok bol
navrhovateľovi vyplatený dňa 19.08.2008, súd prvého stupňa túto sumu mal započítať na odmenu za
mesiace august a september. Za oneskorene vyplatenú augustovú odmenu by navrhovateľovi patril úrok
z omeškania 8,5% ročne zo sumy 4.760 eur od 16.08.2008 do 18.08.2008. Za mesiac september bola

odmena navrhovateľovi teda zaplatená včas. Z preddavku 10.000 eur zostalo tak ešte 480 eur na mzdu
na október. Zvyšok októbrovej odmeny bol navrhovateľovi vyplatený dňa 15.11.2008, teda aj v októbri
navrhovateľ nebol v omeškaní s vyplatením odmeny. Z odmeny vyplatenej dňa 15.11.2008 zostala časť
480 eur na odmenu za november. V novembri bola navrhovateľom klubom uložená pokuta 4.000 eurza 5-zápasový dištanc dňa 21.11.2008. Odporca bol v omeškaní so zvyškom odmeny za november vo
výške 280 eur, za čo navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 280 eur od
16.12.2008 do zaplatenia. Suma 280 eur zostala po odpočítaní sumy 480 eur ako zostatku z odmeny

za november a 4.000 eur za pokutu od odmeny 4.760 eur. Za oneskorené vyplatenie odmien za ostatné
mesiace patrí navrhovateľovi úrok z omeškania za decembrovú odmenu vo výške 10,50% ročne od
16.01.2009, za januárovú odmenu úrok z omeškania vo výške 10% ročne od 16.02.2009 do zaplatenia,
za oneskorené vyplatenie februárovej odmeny úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 16.03.2009
do zaplatenia, za oneskorené vyplatenie marcovej odmeny úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od

16.04.2009 do zaplatenia a za oneskorené vyplatenie aprílovej odmeny úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 4.760 eur od 16.05.2009 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z celej priznanej sumy od 16.01.2009 vo
výške 10%. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý, preto odvolací súd potvrdil
priznanie úroku z omeškania z časti odmeny, ktorú bol odporca do tohto času povinný navrhovateľovi

vyplatiť, t.j. zo sumy 9.800 eur (4.760 eur za august 2008, 280 eur za november 2008 a 4.760 eur za
december 2008). Zo zvyšnej priznanej sumy je potrebné navrhovateľovi priznať úrok z omeškania podľa
jednotlivých mesiacov, keďže splatnosť odmeny za každý ďalší mesiac bola vždy 15. deň nasledujúceho
mesiaca.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa správne navrhovateľovi priznal z uplatnenej sumy
čiastku vo výške 24.080 eur, avšak úrok z omeškania zle vypočítal, odvolací súd musel rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť, i keď v podstate rozsudok odvolacieho súdu možno považovať za potvrdzujúci.

V časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v podstate v odvolacom konaní
úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si trovy odvolacieho
konania neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.