Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109227122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109227122.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: K. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. H. XX, T.,
proti žalovanej: A. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, T., o zaplatenie 536,11 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/9/2010-122 zo
dňa 30. novembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Mal preukázané, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 536,11 eura
na základe toho, že žalovanej vykonal práce v hodnote 433,18 eura, hodnota použitého materiálu
bola 120,93 eura, pričom žalovaná mu odmietla túto sumu uhradiť. Súd mal preukázané, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou. Na základe nej žalobca vykonal dohodnuté
maliarske práce v byte žalovanej, za vykonanie ktorých sa spolu s materiálom domáhal zaplatenia
sumy 536,11 eura. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena diela v rozpätí 100,- Sk až 130,- Sk za 1m2.
Podľaznaleckéhoposudkuhodnotavykonanýchprácspolusmateriálompredstavujesumu291,36eura.
Žalovaná zaslala žalobcovi dňa 05.01.2009 za realizované práce a materiál poštou 338,58 eura, ktorú
sumu žalobca odmietol prevziať s tým, že za uvedené práce a materiál požaduje sumu536,11 eura.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zo znaleckého dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že
suma, ktorú žalovaná zaslala poštou a ktorú žalobca neprevzal, je dostatočným plnením peňažného
dlhu, pričom zákonným (nie dohodnutým) miestom plnenia je pošta. Práve vzhľadom na túto skutočnosť
súd žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že zo strany žalovanej došlo splnením záväzku k jeho
zániku, miesto plnenia bola v danom prípade pošta. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S rozhodnutím súdu prvého stupňa
nesúhlasil, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nezistil úplne ani skutkový
stav veci. Súd prvého stupňa sa vo veci opiera o vadný znalecký posudok znalca dipl. Ing. S. W.,
vydaný pod č. 4/2011 zo dňa 31.01.2011. Na vady tohto posudku žalobca upozornil súd písomne
aj ústne na pojednávaní. Vypracovaný znalecký posudok nespĺňa základné formálne a obsahové

náležitosti posudku. Znalec v posudku neodpovedá na súdom položenú otázku, ale rieši otázky právne,
otázku zavinenia jednotlivých strán konania, posudzuje dôkazy doposiaľ vykonané i hodnovernosť
a opodstatnenosť. Miestne šetrenie spočívalo len v premeraní priestoru, kde boli práce vykonané.
Neskúmal tu druh, množstvo a kvalitu vykonanej práce. Nepostupoval podľa noriem platných v čase
vykonávania prác tak, aby odpoveď o cenotvorbe bola preskúmateľná. Neuvádza konkrétny katalóg,
popis smerných cien a stavebných prác, ako napríklad katalóg popisov a smerných cien stavebných prác

od spoločnosti ODIS, s.r.o., Žilina, č. prác 800-784, maľby a tapetovanie. Katalógy popisov a smerných
orientačných cien stavebných prác sú jedným z rozhodujúcich nástrojov pre oceňovanie stavebnejprodukcie pre všetkých účastníkov stavebného trhu. Pri práci s materiálom udával prácu s najlacnejším
materiálom, aby vyšli nízke náklady na materiál, pritom pri práci boli používané kvalitné materiály, ako
to potvrdila i samotná žalovaná, ktoré sú cenovo podstatne drahšie. V posudku nevyhodnotil náklady

na dopravu a primeraný zisk, ako je to uvedené v Zákone o cenách č. 18/1996 Z.z. Z nákladov žalobcu
odpočítal taký materiál, ktorý zostal žalovanej a nebol na práce použitý, ako valček na maliarske práce,
hrubá omietka a podobne. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by nedošlo k vykonaniu prác
a použitiu materiálu deklarovaného žalobcom. Poukázal na šetrenie Slovenskej obchodnej inšpekcie,
ktorá je v zmysle Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z., § 20 ods. 1 písm. g) jedným z orgánom

vykonávajúcich pôsobnosť v oblasti cien v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného
trhuvoveciachochranyspotrebiteľa.Pretožiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazmenil
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu uplatnenú pohľadávku, ako i trovy konania, alternatívne, aby
tento rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne

správny potvrdiť. Uviedla, že žalobca vykonal iba základnú maľovku, práce nedokončil, pretože mal
vyhotoviť maľovku ako je v Radničnej reštaurácii na námestí v Trnave. Dohodnuté bolo, že za vykonanú
prácu za meter štvorcový bude fakturovať sumu 100-130,- Sk, pričom tu bol započítaný i materiál a farba
značky Jupol. Sám si v svojich vyjadreniach odporuje, vždy uvádza inú cenu, najprv 11.100,- Sk (368
eur), v prehlásení zo dňa 21.12.2008 už ide o sumu 16.151,- Sk (536 eur). Po vykonaní maliarskych

prác na jednofarebný odtieň prácu prerušil, nevedel urobiť dohodnuté maliarske práce a žiadal zaplatiť
sumu 14.170,- Sk. Poukázala na to, že dňa 05.01.2009 na adresu žalobcu zaplatila 338,58 eura, čím
považuje celú záležitosť za vybavenú. Je vecou žalobcu, že uvedenú sumu odmietol prevziať. Čo sa
týka Slovenskej obchodnej inšpekcie v Trnave, táto ju s prebiehajúcim šetrením neoboznámila a mala
si preveriť, či uvádzané údaje sú či nie sú pravdivé. Nikto ju v tomto smere nekontaktoval, o žiadnom

šetrení v danom čase nič nevedela, nikto u nej nič nepreveroval. Preto považuje vyjadrenie Slovenskej
obchodnej inšpekcie za nenáležité. Poprela, že by použil materiál v hodnote 102,93 eura, čo je 3.100,-
Sk.Takýtomateriáldojejdomunepriniesol,farbuamateriálvždynechalkúpiťju,nakoľkonemalpeniaze.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202
OSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§
212 ods. 1 OSP) a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
súd prvého stupňa svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a preto bolo potrebné
tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto

rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2
písm. c/ OSP), ďalej tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Odvolací dôvod v
zmysleustanovenia§205ods.2písm.c)OSPjedanývtedy,keďprvostupňovýsúdneúplneanesprávne
zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie
nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP je daný, ak výsledok

hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
OSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 OSP. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu nižšie popísané vady, ktorými bola účastníkom odňatá možnosť riadne
konať pred súdom a ktoré boli príčinou zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na
ďalšie konanie.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

209/1992 Zb.).

Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O tom, ako v tej - ktorej veci prebiehalo konanie (vrátane dokazovania) na súde prvého stupňa, môže

odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach ( § 40 ods.
1 OSP a § 122 ods. 1 OSP).

Podľa § 118 ods. 1,2,3 a 4 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (1). Po vykonaní úkonov

podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo
samosudca (3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli

svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené (4).

Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 OSP. Z dôvodovej správy k § 118
ods.2OSPvyplýva,žezaradenietohtoustanoveniadoOSPmalozacieľzvýšiťpredvídateľnosťpostupu

súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a
rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní
s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom
súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.

Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty
- pojmového znaku právneho štátu.

V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa nedodržal zákonom

stanovený postup (§118 ods. 2 OSP), keďže ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených
súdom prvého stupňa nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť
v zmysle § 118 ods. 2 OSP, a odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní zohľadnil. V nedodržaní
postupu podľa § 118 ods. 2 OSP treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne
okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným

ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS

226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo
171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu
vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo

veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na
to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutieje odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu
(ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka
konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, ale zároveň i

nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

V prejednávanom prípade medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou.
Na základe tejto zmluvy žalobca vykonal dohodnuté práce v byte žalovanej, za vykonanie ktorých
spolu s materiálom sa domáha podaným návrhom zaplatenia sumy 536,11 eura. Medzi účastníkmi
bola dohodnutá cena diela v rozpätí 100,- Sk/m2 - 130,-Sk/m2. Podľa znaleckého posudku hodnota

vykonaných prác spolu s materiálom predstavuje sumu 291,36 eura. Žalovaná dňa 05.01.2009 za
realizované práce a materiál zaslala poštou sumu 338,58 eura, ktorú sumu žalobca odmietol prevziať, čo
odôvodnil tým, že uvedená suma bola nízka a za vykonané práce požadoval viac, teda sumu žalovanú,
t.j. 536,11 eura.

Zobsahuspisuvyplýva,ženazákladeuzneseniasúduprvéhostupňabolvovecivypracovanýIng.S.W.,
znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác, pozemné stavby, znalecký posudok
zo dňa 31.01.2011 (č.l. 65 až 77 spisu), ktorý bol účastníkom zaslaný na vyjadrenie. Keďže žalobca
voči tomuto znaleckému posudku vzniesol námietky, znalec bol k nim vypočutý na pojednávaní dňa
10.10.2010 (č.l. 106 až 109 spisu) s tým, že súd uložil žalobcovi, aby zaslal najneskôr do 28.10.2011

otázky, na ktoré by mal znalec zodpovedať. Žalobca dňa 25.10.2011 zaslal písomné námietky voči
tomuto znaleckému posudku, ktoré v zmysle úpravy súdu prvého stupňa mali byť zaslané znalcovi na
vyjadrenie. Napriek tomu súd prvého stupňa dňa 30.11.2011 vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom
s tým, že návrh žalobcu na doplnenie dokazovania pribratím kontrolného znalca zamietol. Nevyporiadal
sa však so svojim vlastným záverom z pojednávania zo dňa 10.10.2010, kde mal znalec na námietky

žalobcu odpovedať a rozhodol iba o tom, že doplnenie dokazovania pribratím kontrolného znalca
zamieta. Vo svojom rozhodnutí sa s námietkami žalobcu voči znaleckému posudku nezaoberal (pokiaľ
nepotreboval na zodpovedanie na tieto otázky odborné znalecké vedomosti, mal to zdôvodniť) a
nevyporiadal sa tiež s tým, pokiaľ neboli všetky sporné problémy vyriešené na pojednávaní pri výsluchu
znalca, prečo vo vyriešení odborných otázok nastolených žalobcom nepokračoval, resp. ako sám tieto

otázky vyriešil.

Týmto postupom súd prvého stupňa odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože nezodpovedal
muvjehorozhodnutínatietootázky,ktorévkonanízačalriešiťpredjehokonečnýmrozhodnutímvoveci.
Ak súd prvého stupňa považoval dovtedajšie skutkové závery za dostatočné a doplnenie dokazovania

za nadbytočné, malo sa to premietnuť do odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 OSP viazaný, v ďalšom konaní súd prvého stupňa procesným postupom podľa ust. § 118
OSP uvedie skutočnosti podľa § 118 ods. 2 OSP, opätovne posúdi nárok žalobcu, vykoná navrhované

dôkazy alebo rozhodne o ich nevykonaní, a vo veci spravodlivo rozhodne. Svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodní tak, aby z odôvodnenia bolo celkom zrejmé, prečo prípadne nedoplnil
znalecké dokazovanie a ako vyriešil námietky žalobcu voči znaleckému posudku.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.