Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:1311209014.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov : 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX
W.nadA.,2/L.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XX,XXXXXW.nadA.,obajazas.JUDr.JánomGarajom,
advokátom, AK Floriánova 2, 080 01 Prešov proti odporcovi : MAC TV s.r.o. so sídlom Brečtanová 1,
831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, o určenie povinnosti uverejniť opravu a o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad

Topľou č. k. 4C/215/2011-22 zo dňa 17.04.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Na konanie je miestne príslušný OS Vranov nad Topľou.

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o odmietnutí podania v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

O d m i e t a odvolanie voči výroku o vylúčení veci o určenie povinnosti uverejniť opravu na samostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľov zo dňa 18.07.2011
označené ako „Žaloba o určenie povinnosti uverejniť opravu podľa zákona o vysielaní a retransmisii a
o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v

časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch“.

Vylúčil na samostatné konanie vec v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách konania.

V odôvodnení citujúc ust. § 42 ods. 3, § 43 ods. 1 až 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. ako aj s poukazom na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2011 a 5Cdo/4/1999, ako aj uznesenie Vrchního
soudu v Prahe sp. zn. 1Co/174/1995 zo dňa 20.07.1995 vyslovil svoj názor, že výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch je síce závislá na úvahe súdu, ktorý prihliada pri jej určení na kritéria uvedené v § 13
Občianskehozákonníka,avšakpreurčenievýškynáhradynemajetkovejujmyvpeniazochjerozhodujúci
samotný návrh navrhovateľov. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie podľa § 79 ods. 1 O.
s. p., preto musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda akej konkrétnej výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch potom
tvorí maximálnu hranicu, ktorú súd môže priznať.

Súd prvého stupňa preto navrhovateľov vyzval na doplnenie ich podania a uvedenie konkrétnej sumy
nemajetkovej ujmy v peniazoch a po tom, čo navrhovatelia podaním zo dňa 14.03.2012 návrh na
začatie konania nedoplnili, odmietol ich podanie zo dňa 18.07.2011 v časti, ktorou sa domáhali náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha ( tzv. petit ), musí byť totiž
presný, určitý a zrozumiteľný a súd musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkouuvedenou v § 153 ods. 2 O. s. p. nesmie účastníkovi priznať viac, než to, čoho sa domáhajú, ani
účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované.

Súd prvého stupňa konanie v časti, ktorou sa domáhali určenia povinnosti uverejniť opravu, vylúčil podľa
§ 112 ods. 2 O. s. p. na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja navrhovatelia.
Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2009 zo dňa 19.05.2010 uviedli,

že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu,
že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do práva na
súkromie a rodinný život. Vytýkali súdu prvého stupňa, že tento bez vykonania dokazovania a zisťovania
predpokladov na priznanie nároku navrhovateľa odmietol návrh len z dôvodu, že určenie výšky peňažnej
náhrady ponechal výlučne na úvahu súdu. Navrhovateľovi sa nemôže odňať právo domáhať sa náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch len z dôvodu, že vo svojom návrhu nešpecifikoval výšku peňažnej

náhrady. V danom prípade nebolo objektívne možné kvalifikovať jej výšku.

Mali za to, že dôvody na odmietnutie návrhu dané neboli a neboli ani dôvody na vylúčenie na samostatné
konanie veci v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu.

Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Kodvolaniunavrhovateľovsavyjadrilodporcatak,ževzniesolnámietkumiestnejpríslušnostiOkresného
súdu Vranov nad Topľou na prejednanie veci v zmysle ust. § 105 O. s. p. Odporca mal za to, že na
prejednanie veci je miestne príslušný všeobecný súd odporcu, ktorým je Okresný súd Bratislava III.

K napadnutému uzneseniu uviedol, že toto je vecne správne. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvého stupňa ohľadom nesplnenia povinnosti pri špecifikácii návrhu vo veci samej. Uviedol, že
pomerne rozsiahla judikatúru potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod skutočnosti, ktoré je možné nahradiť úvahou súdu. Preto

navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 237,41 Eur,
ktoré špecifikoval v prílohe k tomuto vyjadreniu. Navrhol, aby bola vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti
postúpená na Okresný súd Bratislava 3 na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté uznesenie ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemá byť kratšia ako 10 dní.
V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podľa odseku
1 podanie neopraví, alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd
odmietnepodanie,ktorébymohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhomnazačatiekonania.Akbolopodanie

doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia
lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu
môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal ( § 43 ods. 1, 2 O. s.p. ).

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď uznesením č. k. 4C/215/2011-13 zo dňa 12.12.2011

vyzval navrhovateľov, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnili svoje podanie pod následkom
odmietnutia podania o sumu, v akej konkrétnej výške žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch a aby predložili listinné dôkazy na preukázanie existencie žiadosti
o odvysielanie opravy zo dňa 16.06.2011. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľov dňa 05.03.2012, čo vyplýva z poštovej doručenky.

V ust. § 43 O. s. p. je určený postup súdu pri zistení nedostatkov v podaní účastníkov. Ak návrh nemá
všetky zákonom ustanovené náležitostí, súd má povinnosť uznesením ho vyzvať na splnenie povinností,
ktoré pre neho vyplývajú zo zákona a vzťahujú sa na návrh. Zároveň ho poučí, ako treba opravu alebodoplnenie vykonať. Táto progresívna poučovacia povinnosť súdu chráni účastníka konania, aby neutrpel
ujmu na svojich právach. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho
konania by nebol v súlade s princípmi zákonnosti.

Navrhovatelia svoje podanie zo dňa 18.07.2011 nedoplnili o sumu, ktorú žiadajú ako náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to ani v súdom stanovenej lehote 10 dní po doručení výzvy formou
uznesenia. Neurobili tak ani v odvolacej lehote plynúcej proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa
odmietol ich podanie v uvedenej časti. Neodstránili teda vady svojho podania, pričom ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý bráni tomu, aby v konaní bolo možné pokračovať. Prvostupňový
súd preto správne postupoval, keď takéto podanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
odmietol.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom odmietnutia
podania navrhovateľov v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a na toto odôvodnenie

poukazuje.

Odvolacísúdpretovsúladesust.§219ods.1O.s.p.uzneseniesúduprvéhostupňavčasti,ktorýmbolo
odmietnuté podanie navrhovateľov zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti riadneho
návrhu, ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia odvolaním napadli aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým vylúčil na
samostatné konanie vec v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách konania, a keďže ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle ust.§ 202 ods.

3 písm. a/ O. s. p., proti ktorému odvolanie nie je prípustné, bolo toto odvolanie v zmysle ust. § 218 ods.
1 písm. c/ O. s. p. odmietnuté.

Z dôvodu, že odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.04.2012 vzniesol námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, odvolací súd sa zaoberal aj touto námietkou. Zo
spisu vyplýva, že návrh v predmetnej právnej veci bol doručený Okresnému súdu Bratislava III. dňa
18.07.2011. Uvedený súd postúpil v zmysle ust. § 105 ods. 2 O. s. p. spis na ďalšie konanie s poukazom
na ust. § 88 ods. 1 písm. o/ O. s.p. na miestne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Vranov nad Topľou.
O uvedenom postúpení boli obaja účastníci poučení. Tak právny zástupca navrhovateľov, ako aj odporca

upovedomenie o postúpení prevzali dňa 14.10.2011, čo vyplýva z poštových doručeniek pripojených v
spise. Odporca však miestnu príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou prvýkrát namietal až v
podaní zo dňa 10.04.2012.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. o/, účinného do 31.12.2011, namiesto všeobecného súdu odporcu je na
konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany
osobnosti.

V čase podania návrhu, t. j. dňa 18.07.2011, bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 písm. o/ O. s. p.,
podľa ktorého bola určená špeciálna miestna príslušnosť pre konanie vo veciach ochrany osobnosti, a
to súdu, v obvode ktorého má žalobca bydlisko. Keďže bydlisko navrhovateľov v čase podania návrhu
bolo v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresný súd Bratislava III. správne vec postúpil
miestne príslušnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že správne postupoval Okresný súd Bratislava 3, keď postúpil vec miestne
príslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného v
čase podania návrhu a postúpenia veci.

Je potrebné poukázať tiež na ust.§ 105 ods. 1 štvrtá veta O. s. p., podľa ktorého súd miestnu príslušnosť
skúma iba podľa § 88 O. s. p., pritom ju skúma prv než začne konať vo veci. Neskôr ju skúma len nanámietkuúčastníka,akjuuplatnínajneskôrpriprvomúkone,ktorýúčastníkovipatrí.Odporcoviprvýúkon
patril v súvislosti s upovedomením o postúpení veci Okresnému súdu Vranov nad Topľou, o postúpení
pritom bol upovedomený prípisom, ktorý prevzal 14.10.2011. Jeho vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov

teda nie je prvým úkonom, ktorým mohol prípadne vzniesť námietku miestnej príslušnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov a aby bol nepochybná miestna príslušnosť odvolací súd vyslovil, že na
konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.