Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 3, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/100/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110011193
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110011193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich

Ing. Petra Sováka a JUDr. Juraja Valla na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 10. 2012 v Banskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : W. S. J. U. C. X. W. E. D. W., nar. XX. XX.XXXX v I. I., trvale
bytom S. Č.. XX, Y., prechodne
bytom S. Č.. XX, I. I.

sa podľa § 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v
Banskej Bystrici sp. zn. 3 Pv 114/10-46 zo dňa 01. 10. 2010, doručenej súdu dňa 04. 10. 2010, pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25. februára 2010 asi o 05.55
hodine neoprávnene vnikol do rodinného domu Z. Č.. XX, I. I. tak, že využil toho keď majiteľka C. A.Á.
pootvoriladverenagaráži,tútoviackrátudrelkameňomdohlavy,vošieldnu,kdefyzickynapadolvkotolni

T. A., pričom keď tento spadol na podlahu prišiel k C. A., viackrát ju udrel bejzbalovou palicou po pravej
ruke, oboch ich spútal tak, že lepiacou páskou im zviazal ruky a nohy, prehľadal rodinný dom odkiaľ z
obývacej izby odcudzil 250,-€, pánsku vetrovku, peňaženku s osobnými dokladmi a hotovosťou 25,-€,
20,-USD, ďalej z peňaženky odcudzil 70,-€, mobilný telefón značky LG, zlaté hodinky, 3 zlaté prstene,
čím takto C. A. a T. A. spôsobil škodu vo výške 1868,50,-€, pričom C. A.Í. spôsobil pomliaždenie pravej
temennej oblasti hlavy s tržno-zmliaždenou ranou, pomliaždenie hrudníka a brucha na pravej strane,
pomliaždenie pravého predlaktia, zápästia a ruky, pomliaždenie pravého kolena, palca pravej nohy s
vykĺbením medzičlánkového kĺbu, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 3-4 týždne,

T.A.spôsobilzlomeninunosaskrvácanímznosa,pomliaždeniehlavy,tržnúranunačele,okoloočnicovú
krvnú podliatinu s dobou práceneschopnosti do 10 dní, v prípade ich zaradenia do pracovného procesu,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení C. A., nar. XX. XX. XXXX a T. A., nar. XX. XX. XXXX, obaja
bytom I. I., Z. Č.. XX so svojimi nárokmi na náhradu škody o d k a z u j úna občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04. 10. 2010 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp.
zn. 3 Pv 114/10-46 zo dňa 01. 10. 2010 na W. S., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, 2 písm. c), d) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný W. S., ktorý sa v konaní pred súdom, obdobne ako
v prípravnom konaní ku skutkom mu kladeným obžalobou za vinu nedoznal, ich spáchanie v celom

rozsahu poprel. Uviedol, že v dopoludňajších hodinách toho dňa, bol doma s matkou a z okna ich bytu,
ktorý je na I. poschodí videl policajtov, ktorých poznal. Až následne z televíznych správ sa dozvedel, čo
sa stalo. Domov prišiel v ten deň ráno, v noci spal u B. A.O.. Ráno mal ísť na konfrontáciu v inej veci,
zaspal,avšakB.A.hobudilao09.00hod.Deňpredtýmsipožičalodsvojejsestryauto,chcelsiísťhľadať
prácu a to potom, ako by sestru odviezol do práce v Slovenskej Ľupči a jej syna do školy. Nepoprel, že

si od A. okolo 05.00 hod. odbehol dvakrát na 5-10 minút, išiel pozrieť pod okná svojej priateľky, či je už
doma, žiarlil na ňu a ktorá mala byť v tú noc v bare v „Ponorke“. Barák, v ktorom býva jeho priateľka je
oproti baráku, v ktorom býva B. A., ale okná majú na opačnú stranu. S A. je kamarát od malička, 1-2
krát do mesiaca u nej prespal, v noci sa rozprávali. V daný deň, keď zaspal a B. ho zobudila okolo 09.00
hod., išiel domov, čo mu trvalo 5 minút. Jeho mama ešte bola v nočnej košeli, robila si kávu, on sa umyl,
najedol a pozeral televízor, keďže predvolane na konfrontáciu už zmeškal. Nevedel si vysvetliť, ako sa

pred domom poškodených mohla nájsť jeho pachová stopa, keď pred domom A.E. nikdy nebol. Jedny
svoje tenisky však dal Z. T. po jeho prepustení z väzby, spolu s ponožkami a nátelníkom, jedny vyhodil aj
do smetného koša pred barákom asi 1 roka dozadu, od jeho zadržania. Pokiaľ ide o český jazyk, týmto
niekedy hovorí, v poslednej dobe už nie, so starými rodičmi väčšinou komunikoval po česky.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že nikdy nevlastnil bejzbalovú palicu, a v daný deň, ako sa
zobudil, volal iba svojej sestre, ktorej povedal že zaspal a nestihne ju odviesť do práce. Je pravák.
Obžalovaný sa vyjadril aj ku vykonanej rekognícii, ktorá sa uskutočnila pred jeho zadržaním a vlastne
následne potom, ako bol k veci vypočutý ako svedok. Podrobil sa jej dobrovoľne, bolo mu povedané, že
ak to nespravil, nemá sa čoho báť. Rekognície sa zúčastnil on a štyria policajti v civile, pričom následne

popísal jej postup. Považoval ju však za zmanipulovanú, nakoľko policajti sa vôbec nezhodovali s
popisom, ktorý uviedla poškodená, ani s identikitom. Len jeden s policajtov bol blondiak do ryšava a
práve pri tomto poškodená váhala. Opoznávalo sa aj podľa hlasu, natáčalo sa to videokamerou, pričom
tento záznam sa v spise nenachádza. Tiež zdôraznil, že ani identikit, ktorý bol vyhotovený políciou podľa
popisu poškodenej, sa s ním nezhoduje, on nezarastá a nie je brčkavý.

Po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo k
zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011 obžalovaný
W. S. zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a navrhol nové odňatie pachovej stopy zo svojho
tela, k čomu dal súhlas a jej preporovnanie s už porovnávanými pachovými stopami jednak s pachovou

stopou PS č. 1 - z podlahy pred vchodovými dverami v suteréne domu poškodených, ako i s pachovou
stopou PSS č. 1 patriacej jemu, pri ktorých bola zistená pachová totožnosť, na základe čoho začalo celé
jeho trestné stíhanie a podanie obžaloby na jeho osobu v tejto veci.

V konaní pred súdom bola osobne viackrát vypočutá svedkyňa - poškodená C. A., ktorá pri svojom

prvom vypočutí pred súdom viedla, že čas 05.55 hod. uvedený v obžalobe nie je správny, ale bolo to
o 06.40-06.45 v daný deň, keď ako po iné dni ráno, odchádzala z domu. Vychádzala k autu, cez garáž
von, keď pri múre zbadala maskovaného muža v kukle. Tento ju udrel kameňom po temene hlavy, vsunul
ju späť do garáže, pričom ju stále mlátil, nevládala ani kričať. Na manžela, ktorý vtedy pozeral hokej v
televízore, volala krstným menom. Tento však prišiel nepripravený na útok a tak mu obžalovaný prvým

zásahom zlomil nos v kotolni. Ona preto schytila lyže, dvakrát s nimi obžalovaného udrela a bežala k
zakrvavenému manželovi. Obžalovaný vyskočil, skade zobral palicu nevedela a touto ju začal mlátiť.
Nebola to bejzbalová palica, ale taká tenšia a mala japonské, alebo čínske znaky. Bránila sa, udrel ju po
pravej ruke a keď ona akože odpadla, obžalovaný do nej ešte kopol. Ešte keď boli v kotolni, stiahla mu
kuklu a potvrdila, že páchateľ je určite obžalovaný, na jeho hlas nezabudne, aj keď identikit nie je úplne

presný. Potom ju a manžela začal obžalovaný zväzovať páskou a kázal jej utíšiť psa, lebo by ho inak
zabil. Prehovoril na ňu českým jazykom, pomaly a hlas mal zmenený, zdal sa jej taký neprirodzený. Na
1000% je však presvedčená, že to bol hlas obžalovaného. Potom sa ich pýtal, kde majú trezor, peniaze
a šperky. Ona mu povedala, že má dôchodok v peňaženke. Na to, ako mu uviedla, že prídu domov po ňu
z práce, prikázal jej zatelefonovať, že je chorá. Po telefóne kolegom oznámila, že spadla a má zlomenú

ruku, pričom im to nedalo a viackrát jej telefonovali. Obžalovaný zatiaľ hľadal v obývačke peniaze, našiel
aj rodinné, staré zlaté pánske hodinky. Z peňaženky jej zobral 250,-€, zlaté prstene je stiahol z ruky, tieto
sa jej nedali stiahnuť a preto si pýtal olej. Ako bol na odchode, zobral ešte mobilný telefón a z garáže
manželovu vetrovku. Celý čas hovoril česky a ako odchádzal, povedal, že zavolá záchranku, čo všakneurobil a dokonca, ako ich nechal zviazaných, zavrel za sebou dvere na guľu. Do 8.30 hod. už bolo v
dome ticho, zubami si dala dolu lepiacu pásku, nožnicami si uvoľnila nohy a začala preberať manžela.
Následne prišli k nim už ľudia z jej roboty.

Poškodená C. A. sa vyjadrila i k priebehu rekognície, kedy podľa jej vyjadrenia obžalovaného opoznala
na 85-90% podľa výzoru aj hlasu, ale už pri svojom vypočutí pred súdom ho opoznala na 100%. Keď
mu stiahla masku, videla špinavé blond vlasy, ktoré mu padali do čela. Predtým obžalovaného nikdy
nevidela.

Na otázky obhajoby, ako ju mal obžalovaný napadnúť, poškodená odpovedala, že bola napadnutá
ľavou ruku, udieral ju osemkrát, určite kameňom po hlave. Predmet nevidela, bola skoro tma, ale bol
veľmi tvrdý, nie hranatý. Čo sa týkalo palice, ktorú popísala, ukázala na hlavnom pojednávaní jej
dĺžku cca 80cm. Ako túto držal uviesť nevedela, ale ako ju udieral, všimla si, že je popísaná. Podľa
nej si obžalovaný kameň aj palicu zrejme doniesol so sebou, aj pásku. Či s ním niekto bol, nevedela.

Tiež uviedla, že obžalovaný dôsledne pozmýval stopy, z čoho mala podozrenie, že má skúsenosti s
vyšetrovaním. Bol oblečený ako čierny fantóm, sveter - tenký úplet, nie čisto čierny, ale s melírom,
úpletové čierne rukavice, na hlave čiernu kuklu s očami. Do úst jej dal handru a na hlavu obliečku od
vankúša. Najdlhšie sa zdržiaval v obývačke, kde asi hľadal trezor, prečesával fijoky a peňaženku, ktorú
jej zobral z kabelky a rozrezal. V čase prepadu bolo vonku pološero, aj v garáži. Keď ho udrela lyžami

v kotolni, začali sa klbčiť a už si nepamätala, či mu kuklu stiahla ona, alebo mu spadla. On si ju však
okamžite natiahol späť.

Ohľadom rozporov v jej výpovediach v prípravnom konaní, ako i vo výpovedi na hlavnom pojednávaní,
ohľadom popisu páchateľa, ktorý ich mal prepadnúť uviedla, že keď mu spadla kukla, stretli sa im

pohľady, všimla si jeho úzky, štíhli nos, stiahol pery, farbu očí si nevšimla. Na základe jej prvého popisu
páchateľa bol vytvorený aj identikit, nie je to však jeho verný obraz, ale bolo to najbližšie k tomu, ako
vyzeral. Pred vykonanom rekogníciou dňa 12.05.2010 jej policajti volali do práce či môže prísť, oni ju
tam aj doviezli a či pred samotnou rekogníciou bola vypočutá k popisu páchateľa, si už nepamätala.
Okrem obžalovaného sa žiadna iná osoba na páchateľa z figurantov neponášala. Či sa z rekognície

robil nejaký záznam, obrazový alebo zvukový, si nevšimla, bolo tam veľa ľudí.

Po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo k
zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011, svedkyňa
- poškodená C. A. pri svojom následkom vypočutí na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala

na svojej predchádzajúcej výpovedi a túto ešte doplnila o svoje zvyky, Uviedla teda, že do práce chodí
pred 06.45 h, chodí autom, ktoré stojí v prístrešku pred garážou a preto stále vychádza z domu tými
istými dverami von. Z práce chodí domov okolo 15.45 h tým istým spôsobom. Auto odparkuje a do domu
ide znovu tými istými dverami. Je to pravidelne. Keď jej manžel robil na radnici, chodil do nočných a
denných služieb, bolo to nepravidelne.

Ohľadom vykonanej rekognície a prehratia jej na hlavnom pojednávaní CD z nej doplnila, že pri
opoznávaní podľa hlasu zvažovala medzi osobami označenými č.3 a 4. Obe tieto osoby mali podobné
hlasy a to z dôvodu, že jeden trošku šušlal a ona si myslela, že to na ňu hrá. Zároveň potvrdila, že pri
opoznaní podľa výzoru si opakovane 2 razy prezrela obžalovaného S., lebo si chcela ubezpečiť jeho

výšku, ktorú mala vrytú do pamäte.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok - poškodený T. A. potvrdil, že jeho manželka chodieva
pravidelne do práce o 06.40 hod. a aj v daný deň sa tak chystala. On v danom čase pozeral v obývačke
hokej, hralo sa so Švédmi, keď započul, ako manželka na neho kričí: „ Cyro, pomôž!“ Išiel dole za ňou ku

garáži, keď pri kotolni ho udrel maskovaný muž v kukle a zlomil mu nos. Následne skočil na neho a začal
ho mlátiť ako zmyslov zbavený. Ako ostal ležať zakrvavený na zemi, odplazil sa do kotolne, kde si chcel
zastaviť krvácanie. Neskôr ich útočník spútal a manželky sa pýtal, kde majú peniaze a šperky, zbrane,
notebook, fotoaparát. On s ním nekomunikoval, iba manželka. Potom išiel útočník hore do obývačky
a asi nemohol nájsť to, čo hľadal, prehádzal celý byt. Najviac času bol v obývačke, behal tam hore-

dole. Potom, keď už v dome bolo ticho, manželka potom, ako sa odpútala, odviazala i jeho, prišla polícia
a pohotovosť. Ako ešte uviedol, pri útoku on bol raz pri vedomí, raz nie, hlavu mal prikrytú uterákom,
ale počul ako mu manželka povedala, kde má peniaze. Páchateľ komunikoval po česky a počul ako
povedal:“ Ak nebudete spolupracovať, tak Vás zabijem!“ Celé to trvalo od 06.45 hod. do 08.15 hod.Na otázky obhajoby uviedol, že vnímal, keď bol páchateľ v obývačke, behal tam, bol tam najviac času.
K osobe páchateľa, ktorého videl len okamih uviedol, že tento bol štíhly, mal na hlave svetlú kuklu, mal

rukavice a oblečený bol celý v čiernom. On síce v garáži nebol, ale zdalo sa mu, že v nej bolo svetlo.

Po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo
k zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011 došlo k
dovypočutiu i svedka - poškodeného T. A., ktorý ku svojim a manželkiným zvyklostiam pri odchode do

práce a príchode z nej uviedol, že v danom období on do práce chodil stále cez garáž spodnými
dverami. Pracoval na radnici ako vrátnik. Pracovnú dobu mal od 16.00 h do 06.00 h, 2 dni robil a 2 dni
mal voľno. Manželka ráno o 06.45 h odchádzala do roboty, domov chodievala o 15.00 h- 15.30 h.

Svedkyňa B. S., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v daný deň vstala o 06.30
hod., vie to preto, lebo jej manžel išiel o 06.00 hod. do práce. Jej syn W. prišiel domov doobeda, o

koľkej si nepamätala, ale ona pila kávu a bola v nočnej košeli. Andrej si umyl ruky, zobral si jesť a išiel
pozerať televízor, vtedy bola olympiáda a bol hokej. Potom prišiel za ňou syn do kuchyne a upozornil
ju na policajtov, ktorí boli pod oknami na priestranstve, boli v civile, ale syn ich poznal. Žiadnu sanitku
nevidela, len civilné policajné autá. Bolo to určite doobeda, okolo 08.00 hod. Čo sa týka povahových
vlastností jej syna, tento podľa nej nie je násilníckej povahy, nikdy si prvý nezačínal a nezvykne si niečo

plánovať. V daný deň keď sa vrátil domov, nepamätala si, čo mal oblečené, ale veci boli jeho, tašku
nemal žiadnu, len kľúčik. Potvrdila, že bol žiarlivý na svoju priateľku, vyzerával ju z okna, vybiehal za
ňou, preto mu aj dohovárala. Je pravák a bejzbalovú palicu nemá. Hrával hokej a bojovým umeniam
sa venoval len v rámci výcviku. Tiež považovala za potrebné uviesť, že policajti sa k nemu správali
šikanózne, čo vyvodila z viacerých príhod, ktoré sa mu stali, napríklad mu volali, že nezaplatil na pumpe,

pričom to nebola pravda.

Pri svojom opätovnom vypočutí po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11
zo dňa 23. 06. 2011 došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010
zo dňa 23. 03. 2011 svedkyňa zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi. Svedkyni boli poskytnuté

fotografie domu poškodených, k čomu uviedla, že dom poškodených z jej bytu nevidno celý. Zo svojho
kuchynského okna vidí na dome len 2 okná na pravej časti domu z jej pohľadu, jedno na prízemí a jedno
na poschodí, teda okná nad sebou. Vchod do domu nevidno. Podľa jej odhadu je vzdialenosť domu
poškodených od jej bytu vzdušnou čiarou dosť ďaleko. Ona pod oknami má trávnatý porast s ihriskom,
potom je tam kopček, následne 2 paneláky, pomedzi ktoré na predmetný dom vidno. Za týmito panelákmi

je ešte trávnatá plocha, chodník, hlavná cesta pri ktorej je radová zástavba, zas chodník, potom živý
plot a až potom je dom poškodených, ktorý je aj od živého plotu postavený dosť ďaleko, je blízko hory,
pričom za domom poškodených je ešte jeden postavený dom. Dom poškodených stojí ďalej od radovej
zástavby ostatných domov. Ona poškodených nepozná, videla ich prvýkrát na vypočutí na polícii. Vie
že dom bol dlhé roky rozostavaný, poškodení ho stavali aj 10 rokov. Ak by nejaká postava stála pri dome

poškodených, ona by zo svojho kuchynského okna nevedela osobu identifikovať, videla by len siluetu
postavy. Oni majú na paneláku vchod z opačnej strany, ako má kuchynské okná a ak by niekto chcel ísť
k domu poškodených, musel by to celé obehnúť, čo je dosť ďaleko.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa aj sestra obžalovaného B. A., ktorá uviedla, že

svojmu bratovi požičiavala svoje osobné motorové vozidlo, pričom to bolo aj deň pred skutkom. Brat
chcel ísť ráno na vypočutie v inej veci a vlastne vždy keď mu ho takto požičala v podvečer, na druhý
deň ju odviezol vždy do práce a jej syna do školy. V daný deň však zaspal, neprišiel po ňu a zavolal
jej to neskôr, po 09.00 hod.

Po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo
k zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011, súd
zabezpečil účasť na hlavnom pojednávaní aj svedkyne B. A., ktorej výpoveď sa predtým na hlavnom
pojednávaní za súhlasu obžalovaného a prokurátora len čítala. Pri svojom osobnom vypočutí svedkyňa
zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Potvrdila, že v tú noc W. S. spal u nej a preto sa

určite nemohol dopustiť toho, čo mu je kladené za vinu. Obžalovaný prišiel k nej vo večerných hodinách
predchádzajúceho dňa asi o desiatej, popíjali kávu, rozprávali sa, pozerali telku. Celú noc sa rozprávali.
Medzi piatou a šiestou ráno z jej bytu odišiel asi trikrát a to vždy asi na 20 minút. Bolo to preto, že
podozrieval svoju frajerku a tak šiel sledovať pod jej okná, či je už doma. Poslednýkrát sa vrátil predšiestou. Obaja zaspali o 6.30 h a ona sa zobudila ako prvá o 09.00 h, kedy obžalovaného zobudila,
lebo vedela, že mal ísť odviesť svoju sestru do práce a tiež mal ísť na konfrontáciu. Do 09.00 hod bol
určite u nej.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že osobu menom Z. T. pozná z mesta, nepamätá sa presne kde
sa zoznámili, to je už dosť dávno. Osobne priateľku obžalovaného nepozná , pozná ju len z videnia, volá
sa Z. K. a býva v paneláku hneď pod ňou. K osobe obžalovaného uviedla, že ho pozná od svojich 12
rokov, stretávali sa často. Chodieval k nej do bytu častejšie, stávalo sa, že ostával u nej aj cez noc a teda

toto nebola ojedinelá situácia. Vzťah s frajerkou mal W. taký taliansky, dosť sa hádali, ale v podstate si
rozumeli. Správanie obžalovaného v ich vzťahu nebolo nič zvláštne, chcel sa len uistiť, či obžalovaného
priateľka nepodvádza. Kontroloval frajerku aj predtým, rozprávala sa o tom aj s mamou obžalovaného.
Častojusledoval.Onasinejakézmenynasprávaníobžalovanéhoponávrate zvonkanevšimla.Nenosil
so sebou tašky, vaky, žiadne veci nedoniesol ku nej, ani nebol prezlečený, keď sa vrátil z vonka. V závere
svojej výpovede svedkyňa uviedla, že to čo vypovedala pred súdom, tým si je istá na tisíc percent.

Svedok E.. I.. O. G. sa mal na hlavnom pojednávaní vyjadriť k úradnému záznamu zo dňa 20.07.2020
( čl. 229 ), ktorý on vyhotovil, avšak ako uviedol, jednalo sa o informáciu z kriminálneho prostredia,
ktorú nebude špecifikovať. Potvrdil, že mali podozrenie i na inú osobu, nepotvrdilo sa to a jeho nikto
neovplyvňoval, ani nenavádzal na obžalovaného. Aké úkony na preverenie informácie od zdroja,

ohľadom podozrenia obžalovaného vykonal nešpecifikoval, či sa o preverovaní robili úradné záznamy
nevie, ale podľa neho nebol ani dôvod na ich robenie. Zároveň potvrdil, že bol činným aj ďalej vo veci
a to v zmysle pokynov vyšetrovateľa, on priamo pri rekognícii nebol, bol na chodbe.

Svedok I.. O. K., vedúci skupiny metódy pachových konzerv, odboru kynológie a hipológie Prezídia

PZ pred súdom pri svojom prvom výsluchu uviedol, že porovnávanie pachových stôp vykonával
jeho podriadený A. Z.. Jednalo sa o tri zaistené pachové stopy z podlahy spred dverí domu
poškodených, peňaženky a podlahy v obývacej izby, pričom v dvoch prípadoch nedošlo k určeniu zhody
s porovnávanou vzorkou, ktorou bola už archivovaná stopa obžalovaného, zaistená 12.09.2009. Svedok
ďalej popísal postup, ako bolo vykonávané porovnanie stôp a vylúčil, že by pri pachovej stope z

podlahy pred dverí domu, ktorá bola psami určená, došlo ku akejkoľvek kontaminácii s pachovou stopou
obžalovaného zo dňa 12.09.2009, ktorú vtedy odoberal Š. S.. Kto odoberal pachové stopy teraz z miesta
činu sa vyjadriť nevedel, ale bola to iná osoba. V teoretickej rovine nevylúčil možnosť kontaminácie
pachových stôp, ale v tomto prípade to vylúčil.

Svoje stanovisko svedok zmenil pri svojom opätovnom vypočutí po tom, čo uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo k zrušeniu rozsudku okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011 a teda aj po tom, čo bol súdom dňa
22. 05. 2012 nariadený nový odber pachových stôp obžalovaného W. S. a jej preporovnanie s už raz
porovnávaných pachových stôp, kedy tento pri svojej výpovedi opätovne popísal postup pri prvotnom

porovnávaní PPS obžalovaného evidovaného pod č. 318/2009 s PS č. 1, pri ktorých bola zistená zhoda a
následné preporovnanie PPS obžalovaného evidovaného pod č. 133/2012 s PS č. 1, kde zhoda zistená
nebola. Zdôraznil, že zhoda nebola zistená ani pri PPS obžalovaného evidovaného pod č. 318/2009 a
PPS obžalovaného evidovaného pod č. 133/2012. Podľa preskúmania, musela byť PPS obžalovaného
evidovanéhopodč.318/2009 kontaminovanápachovýmpozadím.Pritejtosvojejvýpovedijednoznačne

potvrdil, že prvotné porovnávanie nebolo vykonané dobre, že sa zaistené pachové stopy v tej dobe robili
neštandardne.

Svedok E.. A. K. uviedol, že ako kriminalistický technik bol v daný deň vyslaný na výjazd do časti Podháj
v Banskej Bystrici. Kto bol vyšetrovateľom nevedel, on bol ako technik, robil obhliadku miesta činu a pri

nej sa riadil podľa toho, čo vraveli poškodení. Špecifikoval, v akom poradí, kde a aké stopy sa našli, ako
ich odobral, ako zabezpečil a previezol ich do svojej kancelárie a ako ďalej s nimi naložil. Spolu s ním
na výjazde bol ešte jeden technik - S., ktorý fotil. Pri zaisťovaní stôp tento nebol. Potvrdil tiež, že stopy
neboli upratané a nebolo vidno ani snahu ich upratať. Železnú tyč nenašli.

Svedok Z.. Š. S. potvrdil, že on bol na mieste činu ako fotograf, zdokumentoval ho a bol účastný aj
pri rekognícii. On a druhý technik K., s ktorým išiel na miesto činu a s ním sa aj vrátil, boli vlastne len
akýmsi nástrojom vyšetrovateľa, mali rozdelené úlohy. On fotil miesto činu podľa výpovedí, fotil stopy,pozitívne aj negatívne faktory, aby sa dal vytvoriť celkový obraz miesta činu. Odobraté pachové stopy
prevážal on v papierovej škatuli.

Na položené otázky obhajoby svedok uviedol, že kriminalistický kufrík majú, chodia s ním na miesta
činov. Podľa svedka, či sa dá preniesť pach z jednej stopy na druhú, je otázkou pre experta, ale podľa
neho nie. Stopy sa prepravujú zabalené a to buď technikmi osobne, alebo prostredníctvom kuriéra.

Tento svedok zároveň pred súdom uviedol skutočnosti, dovtedy súdu neznáme, že okrem toho, že bol

účastný aj pri rekognícii dňa 12.05.2010 a ju dokumentoval, fotil, túto rekogníciu zároveň on i kameroval
a robil z nej aj zvukový záznam, ktorý by mal byť k dispozícii. Kto boli figuranti nevie, aranžoval ich
vyšetrovateľ a on ich pozície nafotil. Zvukovú stopu nahrával tak, že on stál medzi dverami, poškodená
za dverami a ten, čo hovoril, pred nimi.

Nakoľko sa v spisovom materiály, ktorý bol súdu doručený prokurátorom Okresnej prokuratúry v Banskej

Bystrici spolu s obžalobou, zvukový záznam nenachádzal, bol na hlavnom pojednávaní krátkou cestou
doručený prokurátorom v obálke s označením „ Zvukový záznam k rekognícii 12.05.2010
lúpež Z. Č.. XX, I. I. „ .

Vzhľadom teda na výpoveď svedka Z.. Š. S. a krátkou cestou súdu doručeného prokurátorom zvukového

záznamu z rekognície, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení
vykonal jeho prehratie a došlo k prečítaniu aj jeho písomného prepisu, ktorý sa v spisovom materiáli
nachádzal.

Po prehratí predloženého zvukového záznamu bolo súdom konštatované, že sa nejedná len o zvukový

záznam, ale o obrazovo - zvukový záznam, z ktorého je zrejmé, že jeho obsah nekorešponduje v celom
rozsahusozápisnicouorekogníciiztohodňa(č.l.142-144),kedypoškodenáC.A.pridruhomhlasovom
opoznaní označila osobu č. 3 a teda konštatovanie záveru zápisnice, že obžalovaný bol pri hlasovom
opoznaní určený na 100% nebolo potvrdené.

K priebehu a vykonaniu rekognície zo dňa 12.05.2010 bol preto ako svedok vypočutý D.. A.. X. S.,
ktorý ju mal vykonať. Vo svojej výpovedi uviedol, že na základe čoho a akým spôsobom bol obžalovaný
predvolaný na výsluch svedka dňa 12.5.2010 si už nepamätal, ale asi to bolo na základe informácie
o jeho podozrení od operatívy. Obžalovaný na výsluch prišiel, spáchanie skutku popieral a preto sa
pristúpilo k rekognícii. Figurantov vybral on podľa farby vlasov, výšky, postavy. Podľa neho, aj keď to tak

na fotkách nevyzerá, všetci mali podobný zovňajšok, rozdiel v ich výške bol 7-8 cm. Všetci figuranti boli
príslušníci polície - operatívci, v tejto veci neboli činní, všetkých pozná a vie ich opísať. Ako ďalej uviedol,
A. je vysoký 180-185 cm, má kratšie vlasy, je mohutnejšej postavy, mal svetlé vlasy aj obočie. O. je
vysoký 180-185 cm, má širšie plecia, vlasy to isté ako A., obočie a pery nemá výrazné. I. má výšku 180
cm, krátke vlasy svetlejšie, má riedke zuby. D. mal najplnšie pery. Prečo figuranti neboli oblečení podľa

popisu poškodenej a prečo niektorí mali krátky rukáv, aj keď obžalovaný bol vo vetrovke, sa vyjadriť
nevedel, oblečeniu pozornosť nevenoval, keďže sa opoznávala len tvár. Vylúčil, že sa poškodená pred
rekogníciou stretla s obžalovaným. Kto vyzýval na opakovanie viet pri hlasovom opoznaní sa vyjadriť
nevedel,čitobolon, alebotechnik,alevyzývalaajpoškodená.Okremobžalovanéhopriprvomopoznaní
iný figurant určite vyzývaný na opakovanie nebol, len pri druhom opoznaní bol vyzvaný aj iný figurant. V

závere výsluchu svedok trval na záveroch rekognície uvedených v zápisnici, kedy pri druhom hlasovom
opoznaní poškodená opoznala obžalovaného na 100%, nakoľko si spomenul, ako poškodená uviedla,
že sa jej rozbúchalo srdce.

Na doplňujúce otázky obhajoby svedok uviedol, že k výzoru páchateľa bola poškodená vypočutá asi 2

krát, raz asi hneď po skutku a potom ju vypočul raz on, asi pred rekogníciou. Nepoprel, že sa mohlo stať,
že figurantom on tykal. Tiež nepoprel, že medzi opoznaniami výzoru a hlasu si figuranti čísla nemenili,
jedno číslo mali pri prvom opoznaní výzoru a toto číslo mali hneď pri prvom opoznaní hlasu. Až potom
sa čísla vymenili, ale pri druhom opoznávaní sa toto číslo už nemenilo pri opoznaní výzoru a opoznaní
hlasu. Nikto však vtedy tento postup nenamietal.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom znaleckých posudkov KEÚ PZ Slovenská Ľupča
č. PPZ-1250/KEU-SL-EXP-2010 na č.l. 180- 183, 184-188, 189-195, 196-201 a č. PPZ-2860/KEU-SL-
EXP-2010 na č.l. 202-205.V závere znaleckom posudku č. PPZ-1250/KEU-SL-EXP-2010 sa uvádza, že DNA profil biologického
materiálu zaisteného ako stopa č. 7 pochádza od osoby mužského pohlavia. K odbornému skúmaniu

stopy č. 7 došlo v znaleckom posudku č. PPZ-2860/KEU-SL-EXP-2010, v ktorom závere, v odpovedi
na otázku č. 3 sa konštatuje, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že osoba, od ktorej bol na skúmanie
predložený porovnávací materiál označený „W. S., nar.: XX.X.XXXX“, je jednoznačne vylúčená ako
pôvodca analyzovaného biologického materiálu zaisteného zo stôp č. 7, 9, 11.“

So súhlasom prokurátora a obžalovaného sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil i s obsahom
listinných dôkazov, a to okrem zápisnice o rekognícii s fotodokumentáciou i so zápisnicou o ohliadke
miesta činu s fotodokumentáciou z nej č.l. 149-169, opatrením č.l. 206, úradným záznamom č.l. 207-209,
správou o výsledku porovnávania pachových stôp č.l. 210-211, odborným vyjadrenie č.l. 212-219,
lekárskymi správami č.l. 222-223, oznámením č.l. 224, zápisnicou č.l. 226-227, fotodokumentáciou č.l.
231-233, rozsudkom č.l. 234-238, odpis z registra trestov na obžalovaného č.l. 239, správami o jeho

povesti č.l. 240-248, trestným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 31/10, písomným
stanoviskom PPZ, odbor kynológie a hipológie, skupiny metódy pachových konzerv č.l. 333-338.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z

úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zločinu lúpeže sa podľa§ 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu

bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c/ závažnejším spôsobom konania,

d/ na chránenej osobe.

V zmysle § 138 písm. a/ Tr. zák. je skutok spáchaný závažnejším, spôsobom konania ak je spáchaný
so zbraňou.

V zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák. je trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok
alebo ju má na taký účel pri sebe. Zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu
dôraznejším.

Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. je osoba vyššieho veku, ktorou sa v zmysle §

127 ods. 1, 3 Tr. zák. na účely tohto zákona, rozumie osoba staršia ako 60 rokov.

Z citácie zákonných ustanovení je zrejmé, že týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná
sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť.

Pre trestnosť takého činu zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo vzťahu k
naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty a ďalej preukázanie konania páchateľa, a to
aj vo forme nedbanlivosti vo vzťahu k inej skutočnosti, ako k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej
trestnej sadzby, t.j. vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate zločinu.

Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo
znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou.Podmienka preukázania úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a/
Tr. zák.), alebo vo forme úmyslu eventuálneho (§ 16 písm. b/ Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovej
podstate trestného činu, teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania

páchateľa.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Pri priamom úmysle páchateľ poruší alebo ohrozí chránený záujem, či už spáchanie trestného činu bolo
priamo cieľom páchateľovho konania alebo prostriedkom.
Objektívnou stránkou tohto zločinu je konanie páchateľa spočívajúce v použití násilia alebo hrozby
násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.

Trestný čin je pritom spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti
telesnejintegriteinejosoby,aleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľuviedoldostavubezbrannosti
ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo
zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu

napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto
má vec u seba.

Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa
napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj

konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa
napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Môže smerovať aj proti inej osobe než proti napadnutému.

Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia
predchádzať zmocneniu sa veci, ktorou sa rozumie, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s

vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej
osoby na páchateľa. Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii a taktiež
nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a podobne.
Pre páchateľa musí ísť vždy o cudziu vec.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Zo subjektívnej stránky musí ísť aj pri tomto prečine o preukázanie úmyslu páchateľa.

Jeho objektom je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný
v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane
priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Domom iného sa pritom rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté

priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý
dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú.

Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do
domu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997-II).

Na základe vykonaného dokazovania súdom a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich
súhrne, mal súd zato, že tvrdenia pôvodnej obžaloby o tom, že by mal byť obžalovaný W. S. zo
spáchania žalovaných skutkov usvedčovaný tromi dôkazmi - výpoveďou poškodenej C. A. (vrátane
opoznania páchateľa pri rekognícii konanej dňa 12.5.2010), výpoveďou poškodeného T. A. a výsledkami

porovnávacej pachovej skúšky, nezodpovedajú v celom rozsahu súdom zisteným skutočnostiam.

V prvom rade súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ak mal byť obžalovaný S. pôvodne usvedčovaný
ako jedným z dôkazov výsledkom pachovej stopy, ktorý výsledok obhajoba od počiatku spochybňovala,po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 154/11 zo dňa 23. 06. 2011 došlo k
zrušeniu rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4T 100/2010 zo dňa 23. 03. 2011 a teda aj po
tom, čo bol súdom dňa 22. 05. 2012 nariadený nový odber pachových stôp obžalovaného W. S. a jej

preporovnanie s už raz porovnávaných pachových stôp, k zhode už nedošlo. Tento záver bol nakoniec
potvrdený pri opätovnom vypočutí svedkom I.. O. K., vedúcim skupiny metódy pachových konzerv,
odboru kynológie a hipológie Prezídia PZ, ktorý okrem toho, že vo svojej výpovedi popísal postup pri
prvotnom porovnávaní PPS obžalovaného evidovaného pod č. 318/2009 s PS č. 1, pri ktorých bola
zistenázhodaanáslednépreporovnaniePPSobžalovanéhoevidovanéhopodč.133/2012sPSč.1,kde

zhoda zistená nebola, zdôraznil, že zhoda nebola zistená ani pri PPS obžalovaného evidovaného pod
č. 318/2009 a PPS obžalovaného evidovaného pod č. 133/2012. Potvrdil teda, že PPS obžalovaného
evidovaná pod č. 318/2009 musela byť kontaminovaná pachovým pozadím a teda prvotné porovnávanie
nebolo vykonané dobre a zaistené pachové stopy sa v tej dobe robili neštandardne.

Vzhľadom na tento nový dôkaz, obžaloba už netrvala na tom, že obžalovaný je usvedčovaný pachovou

stopou, ale už len jedinou priamou svedkyňou - poškodenou C. A., o výpovedi a usvedčení ktorej podľa
žalobcu nie je dôvod pochybovať, na rozdiel od vypočutej svedkyne B. A., ktorá poskytla obžalovanému
aliby a ktorú svedkyňu žalobca považovala za nevieryhodnú.

Súd v danom prípade dal za pravdu obhajobe, poukazujúcej práve na výpoveď svedkyne B. A., ktorá

obžalovanému poskytla nevyvratiteľné aliby a ktorá namietla nadraďovanie hodnovernosti svedkyne
A. nad hodnovernosťou výpovede svedkyne A., ktorá jednak svoju výpoveď z prípravného konania
nezmenila a svoju výpoveď tiež potvrdila na 100%.

Podľa obhajoby je práve svedkyňa - poškodená C. A. svedkyňou nevieryhodnou, ktorá obsah svojej

výpovede viackrát upravovala, a to významným spôsobom, najmä pri jej popise páchateľa skutku, ktorý
bol predmetom tohto trestného konania. Z pôvodného popisu, ktorý poškodená uviedla vo svojej prvej
výpovedi tesne po skutku, vychádzal i identikit, ktorý vypracovala polícia, práve na základe dôkladného
popisu poškodenej, pričom tento bol následne aj zverejnený pre účely verejnej výzvy na pátranie po
páchateľovi. Je zrejmé, že išlo o popis výzoru páchateľa bezprostredne po spáchaní trestného činu dňa

25. 02. 2010, a teda je možné racionálne predpokladať, že tento popis bol urobený na základe čerstvých
dojmov a poznatkov poškodenej, je najmenej skreslený a teda dostatočne vierohodný.

Porovnaním vyobrazenia z pôvodného identikitu a výzoru obžalovaného je možné podľa názoru súdu
jednoznačnejvylúčiťobžalovanéhoW.S.akopôvodcuprotiprávnehokonaniaatoužlenspopisuvlasov,

ktoré obžalovaný kučeravé nemá. Tvrdenie poškodenej C. A. na hlavnom pojednávaní, že „ identikit,
nie je verný obraz, ale bolo to najbližšie k tomu, ako vyzeral páchateľ“ súd považoval za podstatné,
nakoľko ak by skutočne poškodená v osobe páchateľa v deň skutku spoznala obžalovaného, musela
by uviesť, že má vlasy rovné. Ďalšie rozdielnosti medzi výzorom obžalovaného a identikitom namietané
obhajobou o tom, že obžalovaný nezarastá tak, aby mal strnisko, ako je to na identikite vyobrazené,

súd jednoznačne vyhodnotil nevedel, aj napriek tomu, že sa práve z tohto dôvodu obžalovaný počas
konania pred súdom neholil a strnisko nemal.

Pre súd nebolo tiež nezanedbateľné, že poškodená C. A. sa k jej ďalšiemu vyjadrovaniu k výzoru
páchateľa, k čomu malo dôjsť tri mesiace po spáchaní skutku a to v deň, kedy sa konala rekognícia,

už nepamätala. Práve ale pri tomto jej druhom vypočutí sa podľa spisového materiálu vyjadrovala
výlučne len k popisu páchateľa, ktorý opis upravila v porovnaní s pôvodnou verziou. Prečo tak urobila,
pred súdom nevysvetlila a tu sa súd stotožnil s obhajobou, že procesne ani vecne neexistovali dôvody
pre opätovný popis páchateľa zo strany poškodenej, keďže táto páchateľa už predtým popísala a to
jednoznačným spôsobom.

Ak sa súd zaoberal vierohodnosťou svedkov, teda aj poškodenej C. A. ako svedkyne, vychádzal najmä
z viacerých rozporov v jej výpovediach jednak z prípravného konania, ako i z hlavného pojednávania,
ktoré ostali neodstránené, vykazujúce viacero defektov, ktoré v konečnom dôsledku zásadne znižovali
ich vierohodnosť.

V pôvodnej výpovedi poškodená C. A. jednoznačne uviedla, že páchateľ ju mal najskôr napadnúť a
udierať kameňom, na hlavnom pojednávaní už vypovedala, že mohlo ísť aj o iný predmet, keďže vgaráži, kde predmetný incident začal, bola v tom čase tma, čo nekorešponduje ani s výpoveďou druhého
poškodeného T. A. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že v garáži bolo svetlo.

Na bejzbalovej palici mali byť podľa poškodenej nejaké čínske písmená, čo vypovedala až pred súdom,
pričom v prípravnom konaní takýto popis zbrane útočníka ani len nenaznačila. To, že obžalovaný W. S.
nemal nikdy bejzbalovú palicu bolo potvrdené matkou - svedkyňou B. S..

Napriek skutočnosti, že v prípravnom konaní poškodená C. A. jednoznačne, nepripúšťajúc inú

alternatívu, uviedla, že kuklu páchateľovi strhla ona, na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že kukla
mohla páchateľovi spadnúť aj sama. Vyvstali i rozpory ohľadom farby kukly, kedy ju C. A. popísala ako
tmavú - čiernu, na rozdiel od T. A., ktorý ju označil za svetlú.

Z výpovede poškodenej C. A. tiež vyplynulo, že páchateľ ju mal napadnúť ľavou rukou, pričom
obžalovaný W. S. je pravák, čo potvrdila okrem obžalovaného i svedkyňa B. S..

Pokiaľ poškodená vypovedala na hlavnom pojednávaní, že páchateľ mal po sebe zamiesť stopy tým,
že ich dôsledne pozmýval, rozotrel krv, ktorá bola na podlahe v garáži, čo mimochodom v prípravnom
konaní neuvádzala, nekorešponduje s výpoveďou svedka kriminalistického technika K., ktorý bol
prítomný na mieste činu a túto skutočnosť vyvrátil vo svojej svedeckej výpovedi.

Pokiaľ išlo o vykonanú rekogníciu zo dňa 12. 05. 2010, ktorú obžaloba považovala za ďalší jednoznačný
dôkaz v neprospech obžalovaného W. S., súd po vyhodnotení tohto dôkazu ho vzhľadom na všetky
skutočnosti považoval za dôkaz nezákonný a to vychádzajúc zo znenia § 126 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého ustanovenia, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,

aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného
zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že sa na rekognícii pri opoznávaní nezúčastňovali osoby
podobného zovňajšku, tak ako to vyžaduje § 126 ods. 1 Tr. por.. Okrem toho, že figuranti mali rôznu

výšku, rôzne vlasy, ich farbu, rôzne postavy, boli aj rozdielne oblečení. (Svedok kpt. A.. X. S. uviedol vo
svojej výpovedi, že oblečeniu pozornosť nevenoval). Figuranti a obžalovaný nemali na sebe oblečený
odev najbližšie k popisu poškodenej, navyše obžalovaný na rozdiel od ostatných mal na sebe vetrovku,
pričom na oblečení ostatných ( krátky rukáv), bolo zrejmé, že sú pracovníci polície, čo nakoniec potvrdil
aj svedok D.. A.. X. S., ktorý ju mal vykonať a ktorý nevylúčil, že sa mohlo stať, že niektorým figurantom

mohol pri rekognícii tykať. Tykanie vyplynulo jednoznačne z obsahu obrazovo-zvukového záznamu, keď
tento svedok pred poškodenou C. A. figuranta oslovil „J. poď sem“. Pri figurantovi č. 3 pri opoznávaní
č. 2 policajt figurantovi povedal - „dobre, môžeš ísť“ , čo vo svojom obsahu znehodnotilo vierohodnosť
tohto dôkazu.

Súd zároveň nemohol vylúčiť ani skutočnosť namietanú obhajobou, že poškodená C. A. figurantov, ako
pracovníkov polície nemohla vidieť sa voľne pohybovať po budove ORPZ v Banskej Bystrici, prípadne
s nimi mohla prísť pri vykonávaní procesných úkonov do styku, čo následne mohlo ovplyvniť vedome
alebo aj podvedome jej vnímanie a rozhodnutie.

Ohľadom rekognície súd zistil neštandardný postup pri jej vykonávaní, kedy pri vykonávaní rekognície
podľa hlasu mali opoznávané osoby rovnaké čísla, ako v prípade rekognície podľa vzhľadu, ktorá sa
konalabezprostrednepredtým.Jemožnétakpredpokladať,žeosoba,ktoráopoznávapáchateľasačiuž
vedome alebo podvedome zameria na to číslo, ktoré predtým podľa vzhľadu opoznala a táto skutočnosť
môže deformovať jej objektívny úsudok, čo sa v danom prípade zrejme aj udialo.

Argumenty obhajoby týkajúce sa konštatovania, že zo strany prokurátora došlo k porušeniu ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por., keďže tento sa správal kapciózne, keď nedoložil do súdneho spisu nosič s obrazovo-
zvukovýmzáznamomrekognícieanahlavnompojednávanítvrdil,žeotom,žesavyhotovovalobrazovo-
zvukový záznam z rekognície rozpráva len obžalovaný, nikto iný a túto skutočnosť celý čas popieral, súd

vyhodnotil ako relevantné. Tento dôkazný prostriedok sa totiž nenachádzal ani v dôkazných návrhoch
prokurátora v podanej obžalobe, a to napriek tomu, že obžaloba by mala v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.
obsahovať aj dôkazné návrhy, ktoré sú v prospech obžalovaného. Dokonca na hlavnom pojednávanídňa 31. 01. 2011 prokurátor presviedčal strany aj súd o tom, že sa jedná iba o zvukový záznam a nie
o zvukovo-obrazový záznam.

Za podstatné súd považuje opätovne poukázať na rozpor obsahu CD nosiča s obsahom zápisnice z
rekognície zo dňa 12. 05.2010 (č.l. 311a trestného spisu) a s výpoveďou poškodenej C. A. na hlavnom
pojednávaní, kedy táto mala opoznať obžalovaného W. S. podľa hlasu na 85-90% pri opoznávaní č. 1
a pri opoznávaní č. 2 dokonca na 100%. Rozpor obrazovo-zvukového záznamu s obsahom zápisnice
je jednoznačne a nad všetky pochybnosti zdokumentovateľný práve v prípade, keď poškodená pri

opoznávaní č. 2 si mala vyžiadať na zopakovanie osobu pod č. 3 a č. 4 (W. S.), pričom záznam sa končí
vyjadrením: „ ... z týchto dvoch, ale tá trojka.... „ Napriek tomuto vyjadreniu poškodenej, ktoré naopak
skôr nasvedčuje tomu, že opoznala osobu pod č. 3 a teda nie obžalovaného, v zápisnici sa uvádza
opoznanie W. S. podľa hlasu na 100%. Ak to tak bolo, je nepochopiteľné, keď sa už vykonával obrazovo-
zvukový záznam, prečo bol tento ukončený práve v tom rozhodujúcom okamihu, čo taktiež vznieslo
pochybnosti o hodnovernosti tohto dôkazu.

To, že údaj v zápisnici o tom, že jej opoznanie obžalovaného W. S. podľa hlasu malo byť na 100%, nie
je celom pravdivý, nakoniec potvrdila aj samotná poškodená C. A. pri svojom poslednom vypočutí, kedy
potom, čo jej bolo na pojednávaní prehraté CD z rekognície potvrdila, že pri opoznávaní podľa hlasu
zvažovala medzi osobami označenými č.3 a 4, tieto osoby mali podobné hlasy a to z dôvodu, že jeden

trošku šušlal, myslela si že to na ňu hrá.

Ani prokurátorom dôkaz pôvodne usvedčujúci obžalovaného W. S. zo spáchania žalovaných skutkov a
to svedecká výpoveď svedka - poškodeného T. A. súd nevyhodnotil ako dôkaz, nad všetky pochybnosti
usvedčujúci obžalovaného. Práve naopak poškodený T. A. sa vo svojich výpovediach nevedel vyjadriť

ku žiadnym podstatným skutočnostiam a jeho výpoveď najmä na hlavnom pojednávaní sa rozporuje s
výpoveďou poškodenej C. A.. Za zásadné rozpory treba označiť konštatovanie poškodeného T. A. pri
jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že obžalovaný mal svetlú kuklu, napriek tomu,
že C. A. ju popísala ako tmavú (čiernu). Rovnako podstatné rozdiely boli pri definovaní svetelných
podmienok v priestoroch, kde malo dôjsť k incidentu.

Na druhej strane po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov mal súd za preukázané skutočnosti,
svedčiace práve v prospech obžalovaného W. S., ktorými sa obžaloba v podstate ani nezaoberala.

Jednak to bola Zápisnica o obhliadne na mieste činu zo dňa 25. 02. 2010, z ktorej je zrejmé, že na mieste

činu bolo zaistených až 16 stôp, pričom už na základe nových zistení, nebola spájaná s obžalovaným
W. S. ani jedna. Navyše svedok K., ktorý stopy odoberal, vo svojej výpovedi potvrdil, že stopy neboli
upratané a nebolo vidno ani snahu ich upratať.

Tiež v znaleckom posudku č.p. PPZ-1250/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaného KEÚ PZ Slovenská

Ľupča, sa uvádza, že DNA profil biologického materiálu zaisteného ako stopa č. 7 pochádza od osoby
mužského pohlavia. Následne došlo k jej odbornému skúmaniu, z ktorého jednoznačný záver je , že
osoba, od ktorej bol na skúmanie predložený porovnávací materiál označený „W. S., nar.: XX. XX.
XXXX“,jejednoznačnevylúčenáakopôvodcaanalyzovanéhobiologickéhomateriáluzaistenéhozostôp
č. 7, 9, 11.“ Ak teda obžalovaný W. S. mal spútať poškodených lepiacou páskou, nie je pravdepodobné,

aby DNA na nej zaistená jemu a ani poškodeným nepatrila. Z toho sa dá vyvodiť jediný záver a to, že
táto DNA patrila tretej osobe, s najväčšou pravdepodobnosťou páchateľovi trestného činu.

Na mieste činu bol zaistený aj trichologický materiál - pravdepodobne vlas hnedej farby, označený
ako stopa č.8, zaistená na lyži, ktorou mala poškodená C. A. udrieť páchateľa a ktorá stopa bola tiež

podrobená znaleckému skúmaniu s negatívnym výsledkom. Je pritom zrejmé, že obžalovaný W. S. má
blond vlasy.

V prospech obžalovaného W. S. vypovedali v priebehu konania traja svedkovia. B. A. poskytla
nespochybniteľné aliby obžalovanému na čas spáchania trestného činu, pričom svoju výpoveď nikdy

nemenila a neupravovala a to ani pri konfrontácii, či osobnom vypočutí pred súdom. Vecné a časové
súvislosti alibi obžalovaného v podstate potvrdila aj matka obžalovaného B. S., ktorá pri svojich
výpovediach urobila len drobné korekcie pri definovaní času príchodu jej syna domov, ako i sestra
obžalovaného B. A..Nezodpovedanýmipresúdostaliotázkysúvisiacesobjasnenímpôvoduinformácieotom,žeobžalovaný
W. S. sa mal dopustiť trestného činu, keďže vypočutý svedok E.. I.. O. G., ktorý sa mal na hlavnom

pojednávaní vyjadriť k úradnému záznamu zo dňa 20.07.2020, ktorý on vyhotovil, len uviedol, že sa
jednalo o informáciu z kriminálneho prostredia, ktorú nebude špecifikovať a tiež nebolo súdu zrejmé,
aké úkony sa na preverenie informácie od zdroja, ohľadom podozrenia obžalovaného, vykonali, keďže
žiadne úradné záznamy o ich vykonaní sa v spisovom materiáli nenachádzajú. Už keď nič iné, je pre
súd nepochopiteľné, že ak mal byť poškodenej C. A. odcudzený páchateľom mobilný telefón, že by sa

v tak závažnej trestnej veci, ako je táto, nepoužili prostriedky ITP, na zistenie relevantných dôkazov o
jeho súčasnej držbe. Chýba tu zároveň aj možnosť preverenia možnej motivácie zdroja tejto informácie,
vo vzťahu k obžalovanému W. S..

Z platnej judikatúry súdov je zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal

obžalovaný. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka - v tomto prípade poškodenej
C. A., je pochybná. ( R 14/1964). Hodnovernosť svedka sa pritom neoveruje len mnohonásobným
opakovaním výpovedí takéhoto svedka, ale práve vysvetlením a odstránením všetkých nejasností, ktoré
sa v týchto výpovediach vyskytujú ( R 8/1965).

Je teda zrejmé, že ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, konkrétne pre úmysel spôsobiť následok uvedený v zákone,
je potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech) rozhodnúť v prospech
obvineného a neuznať ho vinným (R 22/1968).

Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu
nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie ( R 28/1998).

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa
nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší. (R 46/1963).

Súd riadiac sa hore uvedenými zásadami dospel k záveru, že vzhľadom na všetky pochybnosti, ktoré
ostali i po vykonanom dokazovaní, nemôže uznať obžalovaného W. S. vinným zo spáchania žalovaných
skutkov a preto podľa § 285 písm. c) Tr. por. ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko
nebolo dokázané, že skutky, ktoré sa síce stali, spáchal tento konkrétny obžalovaný.

Napriek tomu, že si poškodení C. A. a T. A. uplatnili nárok na náhradu škody, v zmysle § 288 ods. 3 Tr.
por., v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, má súd povinnosť vždy poškodené strany s
ich nárokom na náhradu škody, odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu
v Banskej Bystrici.