Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110232381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110232381.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, o vymoženie
sumy 1.373,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 7Er/960/2010-9 zo dňa 06. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.
06. 2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 3, 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4
písm. r), 5, § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1 zmenkový a šekový zákon,
ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 06573/10 zo dňa 29. 07. 2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť sumu 1.373,49 eura, spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.373,49 eura od 04. 01. 2010 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.373.49 eura od 26. 03.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 358,14 eura. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli
zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo
výške 700 eur a povinná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 680

eur, t.j. celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 1.380 eura. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako
spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a) nasl. Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné na právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu. Zastal názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj
záver oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ
ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Dôvodil tým, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený,

povinná ako dlžník mohla len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Zároveň vyslovil pochybnosť o
tom, či si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložkynesie. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Poukázal na to, že rozhodcovský

súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. V tomto smere
súd dodal, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj na základe zabezpečenej zmenky, ktorá nemala
byť vystavená a následne prijatá veriteľom, keďže príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne
30% istiny poskytnutého úveru, čo v danom prípade nebolo dodržané, pretože len výška samotného

poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého úveru. Z
uvedeného dôvodu rozhodcovský súd zaviazal povinnú na plnenie právom nedovolené, keďže povinnú
zaviazal na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z..
Ďalejpoukázalnato,ževzmluveoúvereabsentujeúdajoročnejpercentuálnejmierenákladovakoúdaj,
v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného
súd zhodnotil predmetné exekučné konanie v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej

odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery
nákladov ako konanie v rozpore so zákonom, napriek tomu však podľa názoru súdu nebolo možné
exekúciu zastaviť len v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Navyše
z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia nebolo možné zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver
a čo poplatok za jeho poskytnutie, a preto nebolo možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného

vymáhaného plnenia, čo malo za následok nevykonateľnosť exekučného titulu s tým, že logickým
dôsledkom toho stavu bola podľa súdu i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania ako príslušenstva pohľadávky. S poukazom na uvedené súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol, pričom po právoplatnosti predmetného rozhodnutia exekučné konanie
zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj to, že súd na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného

titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci .
Svoje záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s

obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal
splnenímpodmienokprevznikspotrebiteľskéhovzťahu,t.j.existenciespotrebiteľaadodávateľa.Vtomto
smere je potrebné, aby súd mal jednoznačne ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na
pretlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Bol toho názoru, že exekučný súd posudzoval
exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu

exekučného titulu so zákonom, pričom sa nezaoberal tým, do akej miery a akej časti je exekučný titul
podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 28. 09. 2010, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o

vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.373,49 eura s prísl. Exekučným titulom je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29. 07. 2010, sp. zn. SR 06573/10, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 08. 2010 a vykonateľnosť dňa 19. 08. 2010. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 09. 12. 2010, o ktorej

súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí

spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide

o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti
predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 EP, k návrhu je pripojený exekučný titul, exekútor nie jevo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť
vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky", ktoré by mohli

brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom hmotného
práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, 2. oprávnený
nemá procesnú spôsobilosť,
3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom ( § 39) a preto nemožno pokračovať v konaní, 4.
exekútor sa cíti vo veci zaujatý.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29. 07. 2010, sp. zn. SR 06573/10,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 19. 06. 2009 (č.l. 4 spisu).
Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú

štandardným formulárovým systémom, keďže veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov
súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd dodáva, že normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, keďže normy spotrebiteľského
práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, pričom platí zásada, že
prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou.

Keďže v danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, bolo nevyhnutné prioritne sa
zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky,
t. j. či sú dané okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti ktorá je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V tomto smere odvolací súd poukazuje jednak na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira

zo dňa 6. októbra 2009, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra
2010, č. k. IV.ÚS 368/2010-18. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Zmysel a podstata
vyššie uvedenej sprísnenej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je naplnená aj tým, že poverenie na
vykonanieexekúciesúdnevydá,nakoľkovďalšomštádiukonaniabyajtakboldanýdôvodnazastavenie

exekúcie aj bez návrhu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a
dodáva, že už zistenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru
odvolacieho súdu akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
Navyše podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom
odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný
súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku
si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohlalenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Tento záver trebaprijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred
rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec exekučným titulom, pričom

práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle
zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť
celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinná podpísala je typovou
zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od
rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si
vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací
súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné

aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Keďže v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
neprijateľnouzmluvnou podmienkou,ktorájevzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná,
súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na výkon exekúcie. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil bez toho, aby sa

zaoberal a posudzoval správnosť ďalších záverov súdu prvého stupňa, ktoré považoval za nadbytočné
a nie vždy správne , pretože dôsledkom neplatnosti rozhodcovskej doložky je nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť exekučným
titulom.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.