Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/250/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110227863.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: O. L., O. E., G..

X.XX.XXXX, E. K. Z. C., B. XX, E..Č.. Z. C.Š., M. X, zastúpenej: JUDr. Jánom Spišákom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Idanská 17 proti odporcovi: M. E., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., B.Á. XX, v konaní
o zaplatenie sumy 4.012,73 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 4.012,73 EUR, ako aj úroky z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 2.351,36 EUR od 22.1.2011 do 18.7.2011, vo výške 9% ročne zo sumy 1.212,03
EUR od 22.1.2011 až do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.800,70 EUR od 7.11.2012 až do
zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.351,36 EUR z a s t a v u j e .

Návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a.

P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 1.371,90
EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 990,40 EUR a z iných trov vo výške 381,50

EUR ( súdny poplatok), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu
JUDr. Jána Spišáka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2010 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 3.563,39 EUR spolu s úrokom z omeškania.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X.poschodí vo vchode č. XX
bytového domu súpisného čísla XXX na B. F. XX Z. C., ktorý nadobudla na základe zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.1.2005. Vklad vlastníckeho práva v jej prospech bol povolený

Správou katastra Košice dňa 18.3.2006. Odporca, ako bývalý manžel navrhovateľky, celý predmetný byt
užíva výlučne sám, bez právneho titulu. Navrhovateľka v období od októbra 2008 do októbra 2010 platila
nákladyzaužívaniepredmetnéhobytu,spoluvovýške3.563,39EUR,ztohosumu2.957,72EURtitulom
úhrady za užívanie bytu, sumu 482,68 EUR titulom spotrebovanej elektrickej energie a sumu 122,99
EUR titulom spotrebovaného plynu. Svojho nároku voči odporcovi sa domáha titulom bezdôvodného
obohatenia odporcu.

V priebehu konania, podaním zo dňa 22.10.2012 navrhovateľka vzala späť návrh v časti istiny o
zaplatenie sumy 2.351,36 EUR z dôvodu, že ku dňu 18.7.2011 došlo k splneniu dlhu v tejto časti.
Naďalej trvala na zaplatení ostávajúcej dlžnej sumy vo výške 1.212,03 EUR a zároveň rozšírila návrh o
zaplatenie sumy 2.800,70 EUR a žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.012,73 EUR( t.j. 1.212,03 EUR + 2.800,70 EUR) spolu s príslušenstvom, s odôvodnením, že k rozšíreniu návrhu
došlo z dôvodu, že si uplatňuje od odporcu aj náklady, ktoré zaplatila za užívanie bytu za obdobie od
novembra 2010 až do decembra 2011.

Zmena návrhu v súlade s podaním navrhovateľky bola pripustená uznesením vyhláseným na
pojednávaní konanom dňa 5.11.2012.

Odporca sa bránil, že za užívanie bytu platil, síce nie navrhovateľke, ale na účet SBD III Košice. Ďalej

uviedol, že vlastníctvo navrhovateľky k predmetnému bytu neuznáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením pripojených spisov Okresného
súdu Košice I a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných
prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 10886 súd zistil, že navrhovateľka je evidovaná ako výlučná vlastníčka bytu
č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisného čísla XXX, ulica
B. XX, XX Z. C., stojaceho na parcele č. XXXX katastrálne územie Y., obec C.-V. I., okres C. T., ako aj
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 2375/100000 a to
titulom zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva zo dňa 18.3.2005.

Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 38C/51/2006 súd zistil, že odporca sa proti
navrhovateľke a proti Z. E.C., svojmu synovi , v tomto konaní domáhal určenia, že prevod členských
práv a povinností medzi ním a Z. E., na základe ktorého došlo k prevodu členských práv k predmetnému
bytu, je neplatný. Taktiež sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou O. L. a

Stavebným bytovým družstvom Košice III, so sídlom v Košiciach, Furčianska 16, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k bytu z družstva na navrhovateľku, je neplatná.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 38C/51/2006-178 zo dňa 25.11.2009 vo veci rozhodol tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia citovaného rozsudku okrem iného vyplýva, že

odporca mal od prevodu bytu do vlastníctva navrhovateľky k dispozícii celý byt a je jeho jediným
užívateľom, pričom platby za byt od februára 2005 až doposiaľ vykonávala navrhovateľka. Odporca
nijakým spôsobom neprispieva na úhradu za byt a za služby spojené s jeho užívaním. Zmluva o
prevode členských práv a povinností uzavretá medzi odporcom a jeho synom, je bez výhrad a bez
vecného bremena. Takisto v zmluve o prevode vlastníctva uzavretej medzi družstvom a navrhovateľkou,

nie sú uvedené žiadne výhrady, ani práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré by sa viazali k
prevádzanému bytu a ktoré by predstavovali právo odporcu užívať predmetný byt.

Vyššie citovaný rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Co/82/2010-220 zo dňa 10.2.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2011.

Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 37C/235/2011 súd zistil, že uznesením
č.k. 37 C 235/2011-11 zo dňa 3.8.2011 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
dočasne nevstupovať do predmetného bytu a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o
vypratanie predmetného bytu. Zároveň súd navrhovateľke uložil, aby v lehote 30 dní podala na súde

žalobu o vypratanie bytu. Citované uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 4Co/299/2011-22 zo dňa 12.9.2011. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.9.2011.

Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 34C/2/2011 súd zistil, že navrhovateľka dňa

5.9.2011 podala návrh na vypratanie odporcu z predmetného bytu. Súd taktiež z tohto spisu zistil, že
okresný prokurátor Košice I podal dňa 12.1.2012 na odporcu obžalobu č.k. 1Pv/586/2011-6 pre prečin
mareniaúradnéhorozhodnutia-uzneseniač.k.37C/235/2011-11zodňa3.8.2011,ktorýmboloodporcovi
nariadené dočasne nevstupovať do bytu, ako aj pre prečin neoprávneného zásahu do práva k bytu.
Konanie vo veci samej zatiaľ nebolo právoplatne skončené.

Zo zmluvy o výkone správy č. 53, uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom III Košice, so sídlom v
Košiciach, Furčianska 60/1013 a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici B. Z.
C. č. XX, XX, súpisné číslo XXX zo dňa 23.11.2007 súd zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorovpredmetného bytového domu správou predmetného bytového domu poverili Stavebné bytové družstvo
III Košice.

Zo zálohového predpisu platieb za služby poskytované s užívaním bytu (vrátane príspevku do fondu
prevádzky,údržbyaoprávdomu),účinnéhood1.2.2008,vystavenéhosprávcomnamenonavrhovateľky
súd zistil, že mesačná úhrada bola predpísaná vo výške 2.725,- Sk, t.j. 90,45 EUR.

Zo zálohového predpisu účinného od 1.12.2008 súd zistil, že mesačná úhrada bola určená vo výške

3.039,- Sk, t.j. 100,90 EUR.

Zo zálohového predpisu účinného od 1.2.2009 súd zistil, že mesačná úhrada bola predpísaná vo výške
105,67 EUR.

Zo zálohového predpisu účinného od 1.12.2009 súd zistil, že mesačná úhrada bola predpísaná vo výške

121,22 EUR.

Zo zálohového predpisu účinného od 1.2.2010 súd zistil, že mesačná úhrada bola predpísaná vo výške
128,32 EUR.

Zo zálohového predpisu účinného od 1.7.2011 súd zistil, že mesačná úhrada bola predpísaná vo výške
132,18 EUR.

Z ročného vyúčtovania, vyhotoveného správcom bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 zo dňa
6.5.2009 súd zistil, že navrhovateľke bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 3.646,40 Sk, t.j. 121,04 EUR.

Z vyúčtovania za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 zo dňa 14.5.2010 súd zistil, že navrhovateľke bol
vyúčtovaný nedoplatok vo výške 69,10 EUR.

Z vyúčtovania za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 zo dňa 14.5.2011 súd zistil, že navrhovateľke bol

vyúčtovaný nedoplatok vo výške 16,08 EUR.

Z vyúčtovania za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, z mája 2012 súd zistil, že navrhovateľke bol
vyúčtovaný nedoplatok vo výške 102,89 EUR.

Z výpisu z účtu navrhovateľky vedeného v Dexia banka Slovensko, a.s., č. 9307969001 súd zistil, že
mesačnú úhradu v zmysle zálohových predpisov zaplatila nasledovne: sumu 90,45 EUR za mesiac
október 2008 dňa 21.10.2008, sumu 90,45 EUR za november 2008 dňa 26.11.2008, za mesiac
december 2008 vo výške 100,88 EUR dňa 29.12.2008, za mesiac január 2009 sumu 100,88 EUR dňa
26.1.2009, za mesiac február a marec 2009 dva krát 105,67 EUR, spolu sumu 211,34 EUR zaplatila

dňa 15.4.2009, za mesiac apríl 2009 sumu vo výške 105,67 EUR dňa 27.4.2009, sumu 105,67 EUR
za mesiac máj 2009 dňa 25.5.2009, za mesiac jún 2009 sumu vo výške 105,67 EUR dňa 25.6.2009,
za mesiac júl 2009 sumu vo výške 105,67 EUR dňa 27.7.2009, za mesiac august 2009 sumu vo výške
105,67 EUR dňa 25.8.2009, za mesiac september 2009 sumu vo výške 105,67 EUR dňa 25.9.2009, za
mesiac október 2009 sumu vo výške 105,67 EUR dňa 26.10.2009, za mesiac november 2009 sumu vo

výške 105,67 EUR dňa 25.11.2009, za mesiac december 2009 vo výške 121,22 EUR dňa 28.12.2009,
za mesiac január 2010 sumu vo výške 121,22 EUR dňa 27.1.2010, za mesiac február 2010 sumu vo
výške 128,32 EUR dňa 25.2.2010, za mesiac marec 2010 sumu vo výške 128,32 EUR dňa 25.3.2010,
za mesiac apríl 2010 sumu vo výške 128,32 EUR dňa 23.4.2010, za mesiac máj 2010 sumu vo výške
128,32 EUR dňa 25.5.2010, za mesiac jún 2010 sumu 128,32 EUR dňa 25.6.2010, za mesiac júl

sumu 128,32 EUR dňa 23.7.2010, za mesiac august 2010 sumu 128,32 EUR dňa 25.8.2010, za mesiac
september 2010 sumu 128,32 EUR dňa 24.9.2010, za mesiac október 2010 sumu 128,32 EUR dňa
25.10.2010, za november 2010 sumu vo výške 128,32 EUR dňa 25.11.2010, za mesiac december 2010
sumuvovýške128,32EURdňa23.12.2010,zajanuár2011sumu128,32EURdňa25.1.2011,zafebruár
2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.2.2011, za marec 2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.3.2011, za apríl 2011

sumu 128,32 EUR dňa 21.4.2011, za mesiac máj 2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.5.2011, za mesiac
jún 2011 sumu 128,32 EUR dňa 24.6.2011, za mesiac júl 2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.7.2011, za
mesiac august 2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.8.2011, za mesiac september 2011 sumu 128,32 EURdňa 23.9.2011, za mesiac október 2011 sumu 128,32 EUR dňa 25.10.2011, za mesiac november 2011
sumu 128,32 EUR dňa 25.11.2011 a za mesiac december 2011 sumu 128,32 EUR dňa 23.12.2011.

Z interného dokladu zo dňa 31.7.2009 súd zistil, že navrhovateľka zaplatila titulom nedoplatku z
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008 uvedeného dňa sumu 121,04 EUR.

Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného Stavebným bytovým družstvom III Košice zo dňa
13.6.2012 súd zistil, že navrhovateľka uvedeného dňa zaplatila nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2011

spolu vo výške 103,52 EUR.

Z poštového peňažného poukazu taktiež súd zistil, že navrhovateľka dňa 22.12.2011 poukázala na
účet SBD III Košice sumu vo výške 26,68 EUR titulom nedoplatku na zálohových platbách v zmysle
zálohového predpisu za obdobie od júla 2011 do decembra 2011.

Z rozpisu preddavkových platieb za elektrinu, predpísaných spoločnosťou Východoslovenská
energetika, a.s. Košice, súd zistil, že v období od 12.2.2008 do 28.2.2009 boli navrhovateľke predpísané
preddavkové platby za elektrinu vo výške 7,96 EUR mesačne.

Z výpisu z účtu navrhovateľky vedeného v Dexia banka Slovensko, a.s., č. 9307969001 súd zistil, že

navrhovateľka dňa 19.1.2008 zaplatila sumu 7,97 EUR - preddavkovú platbu za elektrinu za mesiac
november 2008 a dňa 16.1.2009 zaplatila rovnakú sumu ako preddavkovú platbu za elektrinu za mesiac
január 2009.

Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu, vystavenej dodávateľom VSE, a.s. č. 7217042321 zo dňa 5.2.2009,

splatnej dňa 31.3.2009 súd zistil, že navrhovateľke bol vyúčtovaný za obdobie od 12.2.2008 do 1.2.2009
nedoplatok vo výške 43 EUR. Zároveň z predmetnej faktúry súd zistil, že boli predpísané preddavkové
platby na nasledujúceho obdobie od marca 2009 do januára 2010 vrátane, vo výške 8,10 EUR mesačne.

Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že dňa 17.3.2009 zaplatila preddavkovú platbu vo výške 8,10

EUR za elektrinu za mesiac marec 2009, ako aj nedoplatok, vyplývajúci z vyúčtovania elektriny vo výške
43 EUR, spolu sumu vo výške 51,10 EUR.

Z výpisu z účtu navrhovateľky ďalej súd zistil, že táto zaplatila predpísané preddavkové platby za
elektrinu vo výške 8,10 EUR za obdobie od apríla 2009 do januára 2010 dňa 16.4.2009, dňa 18.5.2009,

dňa 16.6.2009, dňa 16.7.2009, dňa 18.8.2009, dňa 17.9.2009, dňa 16.10.2009, dňa 18.11.2009, dňa
16.12.2009 a dňa 18.1.2010.

Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu vystavenej spoločnosťou VSE, a.s. Košice č. 7237027697 zo dňa
5.2.2010, splatnej dňa 31.3.2010, súd zistil, že navrhovateľke bol vyúčtovaný nedoplatok na elektrine za

obdobie od 2.2.2009 do 1.2.2010 vo výške 154,66 EUR. Zároveň boli predpísané preddavkové platby
na nasledujúce obdobie od marca 2010 do januára 2011 vrátane, vo výške 22,50 EUR mesačne.

Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že táto zaplatila nedoplatok zistený týmto vyúčtovaním dňa
16.4.2010. Tohto dňa zaplatila aj preddavkovú platbu za elektrinu za mesiac marec 2010 vo výške 22,50

EUR.

Z výpisu z účtu navrhovateľky ďalej súd zistil, že preddavkovú platbu za elektrinu predpísanú vo výške
22,50 EUR za obdobie od apríla 2010 do októbra 2010 zaplatila dňa 16.4.2010, 18.5.2010, 16.6.2010,
16.7.2010, 17.8.2010, 17.9.2010, 18.10.2010, 16.11.2010, 16.12.2010 a 18.1.2011.

Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. 7260043226 zo dňa 6.2.2011, splatnej 31.3.2011, súd zistil, že VSE,
a.s. vyúčtovala navrhovateľke za spotrebu elektriny za obdobie od 2.2.2010 do 3.2.2011 preplatok vo
výške 5,22 EUR. Zároveň jej predpísal preddavkové platby na nasledujúce obdobie od 31.3.2011 do
31.1.2012 vo výške 22,10 EUR mesačne.

Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že táto zaplatila titulom preddavkových platieb za elektrinu
dňa 16.2.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 16.3.2011 sumu 16,88 EUR (po odpočítaní sumy vrátanej titulom
preplatku v zmysle vyúčtovania vo výške 5,22 EUR), dňa 18.4.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 17.5.2011sumu 22,10 EUR, dňa 16.6.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 18.7.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 16.8.2011
sumu 22,10 EUR, dňa 19.9.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 18.10.2011 sumu 22,10 EUR, dňa 16.11.2011
sumu 22,10 EUR a dňa 16.12.2011 sumu 22,10 EUR.

Z vyúčtovacej faktúry č.7411428721 vystavenej spoločnosťou SPP, a.s. zo dňa 25.4.2008, splatnej
dňa 30.5.2008, za fakturačné obdobie od 19.4.2007 do 18.4.2008 súd zistil, že za uvedené obdobie
navrhovateľka zaplatila titulom preddavkových platieb spolu sumu 1.320,- Sk (43,82 EUR).

Z prehľadu o uhradených preddavkových platbách za obdobie od 30.5.2008 do 31.3.2009, vystaveného
SPP, a.s. Bratislava súd zistil, že navrhovateľka uhradila za každý mesiac preddavkovú platbu vo výške
2,66 EUR. Uvedenú skutočnosť súd zistil aj z výpisu z účtu navrhovateľky.

Z vyúčtovacej faktúry SPP, a.s. zo dňa 24.4.2009 súd zistil, že navrhovateľke bol vyúčtovaný za obdobie
od 19.4.2008 do 18.4.2009 nedoplatok vo výške 23,12 EUR. Zároveň jej bol predpísaný harmonogram

budúcich preddavkových platieb za obdobie od mája 2009 do marca 2010 vo výške 5 EUR mesačne. Z
výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že nedoplatok na vyúčtovaní plynu, spolu s preddavkovou platbou
za plyn vo výške 5 EUR za mesiac máj 2009 zaplatila dňa 18.5.2009.

Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že preddavkovú platbu za plyn vo výške 5 EUR za obdobie

od júna 2009 do marca 2010 zaplatila dňa 16.6.2009, 16.7.2009, 18.8.2009, 17.9.2009, 16.10.2009,
18.11.2009, 16.12.2009, 27.1.2010 a 16.3.2010.

Z vyúčtovacej faktúry č. 7440030831 vystavenej spoločnosťou SPP, a.s. zo dňa 25.4.2010, splatnej
31.5.2010, súd zistil, že za fakturačné obdobie od 19.4.2009 do 18.4.2010 bol navrhovateľke vyúčtovaný

nedoplatok vo výške 39,40 EUR. Zároveň jej bol predpísaný harmonogram budúcich preddavkových
platieb za obdobie od mája 2010 do marca 2011 vo výške 8 EUR mesačne.

Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že táto zaplatila nedoplatok zistený týmto vyúčtovaním vo
výške 39,40 EUR, ako aj preddavkovú platbu vo výške 8 EUR za mesiac máj 2010 dňa 18.5.2010, a

preddavkové platby vo výške 8 EUR za mesiac júl 2010 dňa 16.7.2010, za mesiac august 2010 dňa
17.8.2010, za mesiac september 2010 dňa 17.9.2010, za mesiac október 2010 dňa 18.10.2010, za
mesiac november 2010 dňa 16.11.2010 a za mesiac december 2010 dňa 16.12.2010.

Z výpisu z účtu navrhovateľky ďalej súd zistil, že táto zaplatila preddavkovú platbu za plyn vo výške

8 EUR za rok 2011 dňa 18.1.2011, 16.2.2011, 16.3.2011, 18.4.2011, 9.5.2011 a vo výške 7 EUR dňa
16.6.2011, 18.7.2011, 16.8.2011, 19.9.2011, 18.10.2011, 16.11.2011 a 16.12.2011.

Z vyúčtovacej faktúry č. 7425103856 vyhotovenej spoločnosťou SPP, a.s. zo dňa 21.4.2012 súd zistil, že
za fakturačné obdobie od 19.4.2011 do 18.4.2012 bol vyúčtovaný preplatok vo výške 2,53 EUR. Zároveň

boli predpísané preddavkové platby za ďalšie obdobie od mája 2011 do marca 2012 vo výške 7 EUR
mesačne.

Z listinných dokladov predložených odporcom súd zistil, že dňa 4.8.2010 zaplatil do pokladne
Stavebného bytového družstva III Košice sumu 444,68 EUR a 119,58 EUR a dňa 7.2.2011 sumu

1.800,50 EUR. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z príjmových pokladničných dokladov.

Z poštového poukazu na výplatu zo dňa 15.7.2011 súd zistil, že uvedeného dňa obdržala navrhovateľka
od Stavebného bytového družstva III sumu vo výške 2.351,36 EUR.

Podľa ustanovenia § 451 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.Podľa ustanovenia § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

Súd vyhodnotil výsledky dokazovanie jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, zistený skutkový stav
posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

V danom prípade sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala zaplatenia nákladov, ktoré v období
od októbra 2008 až do decembra 2011 vynaložila v súvislosti s vlastníctvom bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na X. poschodí, vo vchode č. XX obytného domu súpisného čísla XXX na B. F. XX Z. C. a to napriek
tomu, že tento byt neužívala; byt užíval odporca bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by za
užívanie bytu platil navrhovateľke akúkoľvek úhradu.

Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451
ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, je preukázanie skutočnosti, že odporca skutočne byt v
rozhodnom období užíval a teda požíval aj služby, ktoré sú s užívaním bytu spojené a napokon, že byt
užíval bez právneho titulu.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z vyššie citovaného ust. § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je,
okrem iného aj právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, napríklad prenechať vec inému

na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká
užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom nie je.

Vykonaným dokazovaním v danej veci bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu súpisného
čísla XXX na ulici B. XX Z. C., ktorý nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu zo dňa 26.1.2005. Vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky bol povolený Správou
katastra Košice dňa 18.3.2006 pod č. V XXXX/XXXX. Uvedenú skutočnosť mal súd nesporne za

preukázanú z listu vlastníctva č. XXXXX. Odporca vlastníctvo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti
spochybňoval, avšak bez relevantných tvrdení a dôkazov, spôsobilých vyvrátiť záver o výlučnom
vlastníctve navrhovateľky. Naopak, z pripojených súdnych spisov súd zistil, že žaloba odporcu, ktorou
sa voči navrhovateľke, svojmu synovi Z. E. a Stavebnému bytovému družstvu Košice III domáhal
určenia, že prevod členských práv a povinností medzi ním a Z. E., na základe ktorého došlo k

prevodu členských práv k predmetnému bytu, ako aj určenia, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k
družstevnému bytu uzavretá medzi navrhovateľkou a Stavebným bytovým družstvom je neplatná, bola
zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 38C/51/2006-178 zo dňa 25.11.2009, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/82/2010-220 zo dňa 10.2.2011. Súd tiež
v danej súvislosti zistil, že predbežným opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Košice I

č.k. 37C/235/2011 bolo odporcovi uložené, aby dočasne nevstupoval do predmetného bytu a to až do
právoplatnéhorozhodnutiasúduvkonaníovyprataniepredmetnéhobytu.Totopredbežnéopatreniebolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/299/2011-22 zo dňa 12.9.2011. V súčasnosti
je na základe návrhu navrhovateľky vedené súdne konanie, ktorým sa domáha vypratania odporcu z
predmetného bytu pod sp.zn. 34C/2/2011.

Základnýmipodmienkamiúspešnostižalobynavydaniebezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451ods.
1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, je preukázanie skutočnosti, že odporca skutočne byt v rozhodnom
období užíval a teda, že požíval aj služby, ktoré sú s užívaním bytu spojené, za ktoré vlastníkovi bytu
neplatil a tiež, že byt užíval bez právneho titulu.

Súd nezistil a odporca nepreukázal, že by predmetný byt užíval na základe existujúceho platného
právneho titulu, napríklad na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou alebo na základe
iného oprávnenia, ktoré by odôvodňovalo jeho zotrvanie v byte. Ako to vyplynulo z odôvodneniarozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/82/2010-220 zo dňa 10.2.2011, zmluva o prevode
členských práv a povinností, ako aj zmluva o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu, boli
dojednané bez výhrad a bez vecného bremena, z ktorého by vyplývalo právo odporcu na užívanie

predmetného bytu.

Odporca nespochybňoval, že v rozhodnom období, ktoré bolo predmetom návrhu, t.j. od októbra 2008
až do decembra 2011, predmetný byt skutočne výlučne sám užíval a nespochybňoval ani skutočnosť,
že navrhovateľke titulom užívania nehnuteľnosti nezaplatil žiadnu finančnú čiastku. Tvrdil len, že úhrady

za užívanie platil priamo správcovi bytu, teda stavebnému bytovému družstvu.

Pokiaľ iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného bez právneho titulu, vzniká mu
bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho
dôvodu. Ide teda o prípady, kde právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad
nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

Plnenie, ktoré navrhovateľka odporcovi poskytovala, spočíva v tom, že nerealizovala svoje právo užívať
nehnuteľnosť v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastníčka veci mala. V danom prípade za
prijímateľa plnenia poskytovaného navrhovateľkou a teda za osobu realizujúcu užívateľské oprávnenie
bez právneho dôvodu, je potrebné považovať odporcu, ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich

oprávnení bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak musel
vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad
z nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou. Pokiaľ aj odporca za užívanie bytu platil, avšak nie
k rukám navrhovateľky, ale priamo správcovi bytu - stavebnému bytovému družstvu, na posúdenie
predmetnej veci uvedená skutočnosť nemala vplyv a súd na ňu nemohol prihliadať. V právnom vzťahu

voči správcovi bytu, teda stavebnému bytovému družstvu, je totiž len navrhovateľka a to z titulu
svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu, čomu zodpovedá aj zmluva o výkone správy č. 53
uzavretá vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome so stavebným bytovým
družstvom. Odporca voči správcovi bytu, t.j. k Stavebnému bytovému družstvu III Košice, nie je v
žiadnom právnom vzťahu, preto mu voči družstvu nevznikla žiadna povinnosť platiť úhrady za užívanie

bytu. Túto povinnosť mal odporca ako užívateľ bytu len vo vzťahu k navrhovateľke ako vlastníčke bytu.
Z hľadiska hmotnoprávneho je teda odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom
povinnosti, o uloženie ktorej navrhovateľka žiadala a preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

Výšku bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, určuje

súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie
obdobných nehnuteľností spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

V danom prípade sa však navrhovateľka nedomáhala náhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty

nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške skutočných faktických platieb, ktoré
sama zaplatila titulom nákladov za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová
hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov
alebo správcov bytových domov.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka zaplatila náklady spojené s užívaním
predmetného bytu za obdobie od októbra 2008 do decembra 2011, vrátane nedoplatkov za služby
spojené s užívaním bytu v zmysle vyúčtovaní za roky 2008 až 2011, spolu vo výške 6.364,09
EUR. Uvedené skutočnosti mal súd nesporne za preukázané zo zálohových predpisov vystavených
správcom bytu, z jeho vyúčtovaní, ako aj z vyúčtovaní dodávateľských spoločností za spotrebu

elektriny a plynu, vrátane rozpisu preddavkových platieb za uvedené roky, ako aj z výpisu z účtu
navrhovateľky. Súd mal taktiež za preukázané, že odporca zaplatil na účet Stavebného bytového
družstva III Košice sumu 2.351,36 EUR, pričom z poštového poukazu súd zistil, že Stavebné bytové
družstvoIIIuvedenúsumupoukázalonaúčetnavrhovateľkydňa15.7.2011;zpoštovejpečiatkysúdzistil,
že túto sumu navrhovateľka obdržala dňa 18.7.2011. Navrhovateľka prijatú sumu započítala na úhradu

svojej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, čo odporcovi oznámila listom zo dňa 22.8.2011 formou
doporučenej zásielky. V uvedenej časti vzala návrh späť a od odporcu sa domáhala už len zaplatenia
prevyšujúcej sumy vo výške 4.012,73 EUR spolu s príslušenstvom.Navrhovateľka si okrem istiny uplatňovala aj úroky z omeškania. Z pôvodne požadovanej istiny vo výške
3.563,39 EUR žiadala o priznanie úrokov z omeškania z jednotlivých čiastkových súm tvoriacich túto
istinu tak, že prvý deň omeškania z týchto jednotlivých čiastok si uplatnila v období od 1.11.2008 do

1.10.2010. Po rozšírení návrhu o sumu 2.800,70 EUR si úroky z omeškania uplatňovala z jednotlivých
čiastkových súm tvoriacich túto istinu tak, že prvý deň omeškania z týchto jednotlivých čiastok si uplatnila
v období od 1.11.2010 do 14.6.2012.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 511 od.s 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd konštatoval, že navrhovateľka má právo na zaplatenie úrokov z omeškania, v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože odporca ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil

a preto sa dostal do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v
Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia,
je potrebné podľa všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník
je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie
dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu; dňom zročnosti pohľadávky

uplatnenej v žalobe, bude preto deň po doručení žaloby odporcovi.

Pretože navrhovateľka nevedela preukázať, že by bola odporcu vyzvala kvalifikovane na úhradu
bezdôvodného obohatenia ešte pred podaním žaloby a odporca túto skutočnosť nepotvrdil, súd
navrhovateľke nemohol priznať úroky z omeškania v takej výške, v akej si ich uplatnila v návrhu.

Splatnosť dlhu odporcu v časti o zaplatenie pôvodne uplatňovanej sumy vo výške 3.563,39 EUR nastala
až po doručení žaloby odporcovi a v časti o zaplatenie ďalšej sumy až po právoplatnosti uznesenia,
ktorým bola pripustená zmena návrhu v časti o zaplatenie sumy 2.800,70 EUR.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola odporcovi doručená dňa 20.1.2011. Za deň zročnosti

pohľadávky uplatnenej v žalobe vo výške 3.563,39 EUR je teda potrebné považovať nasledujúci deň,
t.j. 21.1.2011 a za prvý deň omeškania deň 22.1.2011. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania
navrhovateľka vzala späť návrh v časti o zaplatenie sumy 2.351,36 EUR z dôvodu, že ku dňu 18.7.2011
uvedenú sumu obdržala od SBD III Košice, súd konštatoval, že odporca bol v omeškaní so sumou
2.351,36 EUR od 22.1.2011 do 18.7.2011 a zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania z

uvedenej sumy za toto obdobie a to výške 9% ročne, v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola ku dňu 22.1.2011 vo výške
1 %; po zvýšení o osem perc.bodov predstavuje 9 % ročne.
S ostávajúcou sumou vo výške 1.212,03 EUR je odporca v omeškaní od 22.1.2011 až doposiaľ, preto
ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania z uvedenej sumy od 22.1.2011 až do zaplatenia,

taktiež vo výške 9% ročne.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 2.800,70 EUR bol navrhovateľkou uplatnený až podaním doručeným
súdu dňa 31.10.2012, ktoré bolo odporcovi doručené na pojednávaní konanom dňa 5.11.2012, kedy
súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu. Dňom zročnosti tejto časti istiny je teda nasledujúci deň,

t.j. 6.11.2012 a dňom prvého omeškania 7.11.2012. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
2.800,70 EUR počnúc od 7.11.2012 až do zaplatenia a to vo výške 9,5% ročne, v súlade s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola ku
dňu 7.11.2012 vo výške 1,5 %; po zvýšení o osem perc.bodov predstavuje 9,5 % ročne.V prevyšujúcej časti súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol z dôvodu, že v uplatnenom
období odporca ešte v omeškaní so splnením dlhu nebol.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom. súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľka vzala návrh späť v časti o zaplatenie sumy 2.351,36 EUR a to v priebehu konania, po
začatípojednávania,podaním zodňa22.10.2012.Odporcasospäťvzatímnávrhuazastavenímkonania
v tejto časti súhlasil, preto súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, ods. 2 a 3 O.s.p. konanie v tejto
časti zastavil.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd

priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a
navrhovateľke, ktorá mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti
týkajúcej sa príslušenstva k pohľadávke - úrokov z omeškania) priznal plnú náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v prevažnej miere v spore úspech nemal.
Úspech predstavuje aj tá časť návrhu, ktorú navrhovateľka vzal späť. Je totiž nesporné, že návrh bol
v celom rozsahu podaný dôvodne, pretože odporca úhradu za užívanie navrhovateľke priamo neplatil.
Úhradu čiastočne zaplatil na účet SBD III, ktoré sumu 2.351,36 EUR ( po podaní žaloby) následne
vyplatilo navrhovateľke. Na základe uvedeného platí záver, že k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania

v tejto časti došlo pre správanie odporcu.

Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania a to výške
213,50 EUR (za pôvodný návrh) a 168 EUR ( za rozšírený návrh), spolu 381,50 EUR (položka
1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v

čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia, keďže
navrhovateľku v tomto spore zastupoval advokát.

Právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 990,40 EUR.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,
b/ a c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase poskytnutia služieb.

Právnemuzástupcovipatrítarifnáodmena.Základnásadzbatarifnejodmenyzaúkonyprávnychslužieb,

vykonaných v období od prevzatia zastúpenia do 5.11.2012 (pripustenie zmeny návrhu), vychádzajúc z
tarifnej hodnoty veci, ktorou je výška uplatneného peňažného plnenia (3.563,39 EUR), je 131,13 EUR.

Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: 1.
prevzatie a príprava zastúpenia (29.10.2010), 2. návrh na začatie konania (29.10.2010), 3. účasť na

pojednávaní konanom dňa 29.3.2012, 4. účasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2012, 5. podanie vo
veci samej - späťvzatie návrhu v časti a rozšírenie návrhu zo dňa 22.10.2012, spolu vo výške 655,65
EUR.

Základná sadzba tarifnej odmeny za úkony právnych služieb, vykonaných v období od 5.11.2012,

vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou je výška uplatneného peňažného plnenia po späťvzatí návrhu
a jeho rozšírení (4.012,73 EUR), je 151,05 EUR.Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: 1. účasť
na pojednávaní konanom dňa 5.11.2012), 2. účasť na pojednávaní konanom dňa 10.12.2012, spolu
vo výške 302,10 EUR.

Spolu tarifná odmena za celé obdobie činí 957,75 EUR. Keďže právny zástupca si odmenu uplatnil len
vo výške 937,83 EUR, súd mu odmenu priznal v uplatnenej výške.

Právnemu zástupcovi taktiež patrí náhrada miestnych telekomunikačných výdavkov a výdavkov na

miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu a to za každý úkon právnej
služby osobitne. 1/100 výpočtového základu v roku 2010 činila 7,21 EUR a v roku 2012 7,63 EUR.
Režijný paušál vo výške 7,21 EUR patrí právnemu zástupcovi za dva úkony a vo výške 7,63 EUR za 5
úkonov právnych služieb. Režijný paušál spolu činí 52,57 EUR.

Trovy právneho zastúpenia ( t.j.tarifná odmena + režijný paušál) spolu predstavujú sumu 990,40 EUR.

Celková výška účelne vynaložených trov navrhovateľky predstavuje sumu 1.371,90 EUR ( súdny
poplatok + trovy právneho zastúpenia).

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť

k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )