Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/2/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608100003
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1608100003.15

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Malacky rozhodol sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa:
V.astúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, AK so sídlom Odborárska 23, Bratislava, proti
odporcovi: CPS Car Protection Solutions Produktion s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Bratislava, IČO: 35
878 606, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Havlátom, AK HAVLAT & PARTNERS, Rudnayovo nám.
1, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z a m i e t a.

Súd konanie v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľa s odporcom trvá zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, určenia, že jeho pracovný pomer trvá a náhrady mzdy odo dňa, kedy navrhovateľ oznámil
odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do umožnenia pokračovania v práci alebo do ukončenia
pracovného pomeru. Svoj návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu dňa 03.10.2005
na dobu neurčitú so zaradením manažér produkcie. Dňa 08.11.2007 mu odporca doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1

písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP) za to, že navrhovateľ si dňa 19.10.2007 čerpal dovolenku bez
súhlasu odporcu. Navrhovateľ listom zo dňa 16.11.2007 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a súčasne mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestná-

vaní. K neprítomnosti v práci dňa 19.10.2007 uviedol, že túto neprítomnosť nemožno považovať
za neospravedlnenú, keďže v tento deň sprevádzal na ošetrenie rodinného príslušníka, svoju 84-

ročnú matku, čo je v zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 písm. c) ZP dôležitou osobnou prekážkou v
práci na strane zamestnanca a zamestnávateľ je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný poskytnúť
zamestnancovi pracovné voľno. Napriek tejto povinnosti zamestnávateľa chcel navrhovateľ v uvedený
deň čerpať dovolenku. Navrhovateľ zároveň v zmysle § 144 ZP informoval odporcu o prekážke v
práci, resp. o čerpaní dovolenky, a to prostredníctvom e-mailu adresovaného konateľovi odporcu
podľa predchádzajúcej ústnej dohody medzi konateľom odporcu a navrhovateľom, nakoľko konateľ

sa v uvedenom čase zdržiaval na pracovnej ceste mimo územia SR. Navrhovateľ má za to, že jeho
konaním nedošlo k takému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, resp. nedošlo k porušeniu
pracovnej disciplíny vôbec, a teda nebol daný kvalifikovaný dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru. Zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nedošlo k splneniu ďalšej zákonnej povinnosti,
ktorá spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa nebolo v rozpore s ustanovením § 74 ZP vopred prerokované so

zástupcamizamestnancov.Keďženáslednedošlouodporcukhromadnémuprepúšťaniuzamestnancov
z organizačných dôvodov, považuje konanie odporcu za bezdôvodné s cieľom vyhnúť sa povinnostiuspokojiť pracovné ako i finančné nároky, ktoré by vznikli navrhovateľovi z dôvodu skončenia
pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ zobral späť návrh na určenie, že jeho pracovný pomer
trvá. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ mal s odporcom uzavretú pracovnú zmluvu č.
93 zo dňa 03.10.2005 (ďalej len „pracovná zmluva“), na základe ktorej vykonával počnúc 01.10.2005

prácu manažéra produkcie. Dňa 21.06.2007 upozornil odporca navrhovateľa na porušenie pracovnej
disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti
o vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca, a z toho vzniknutej neospravedlnenej absencii
zamestnanca na pracovisku. Okrem tohto písomného upozornenia navrhovateľ porušoval pracovnú
disciplínu tým, že nerešpektoval odporcom stanovený čas nástupu do práce, na čo bol odporcom
viackrát upozornený. Navrhovateľ oznámil odporcovi emailom dňa 18.10.2007 (vo štvrtok) nasledovné:

a) potrebu prevzatia liekov dňa 18.10.2007 v poobedňajších hodinách; b) a zároveň čerpanie dovolenky
dňa 19.10.2007 (v piatok). Navrhovateľ si pritom bol vedomý skutočnosti, že konateľ odporcu sa
v tom čase nachádzal zahraničnej pracovnej ceste. Navrhovateľ sa napriek tomu nepokúsil aspoň
o minimálne ústny súhlas konateľa alebo iného vedúceho zamestnanca) s čerpaním dovolenky, i
keď vedel, že ho môže získať aj telefonicky na známych telefónnych číslach (napr. mobilnom čísle

konateľky odporcu). Navrhovateľ ďalej neinformoval žiadnu inú osobu na pracovisku o plánovanom
čerpaní dovolenky dňa 19.10.2007. Dňa 20.10.2007 (v sobotu) odpovedal odporca navrhovateľovi na
email otázkou, kto mu schválil dovolenku na deň 19.10.2007. Dňa 29.10.2007, t.j. viac ako týždeň
po vyššie uvedenom závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, poskytol navrhovateľ
odporcovi emailom vysvetlenie k jeho neprítomnosti na pracovisku dňa 19.10.2007 v tom zmysle,

že sprevádzal svojho rodinného príslušníka na vyšetrení u všeobecného lekára MUDr. N.. Odvolával
sa pritom na údajnú predchádzajúcu informáciu poskytnutú odporcovi o tom, že bude v budúcnosti
potrebovať voľno, len nevie presné termíny. Dňa 08.11.2007 doručil odporca navrhovateľovi okamžité
skončenie pracovného pomeru pre neospravedlnenú absenciu na pracovisku dňa 19.10.2007. Dňa
21.11.2007 doručil navrhovateľ odporcovi stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, v

ktorom
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a ďalej trvá na ďalšom
zamestnávaní. Dôvod neplatnosti vidí zamestnanec v tom, že nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny,
nakoľko mal zákonný nárok na pracovné voľno z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci, ako
aj v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo podľa § 74 Zákonníka práce vopred

prerokované so zástupcami zamestnancov. Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 Zákonníka práce je
sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri
náhlom ochorení alebo úraze, alebo na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie tzv. dôležitou
osobnou prekážkou v práci na strane zamestnanca, za čo mu patrí deň pracovného voľna. Odporca
nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa o tom, že jeho neprítomnosť na pracovisku dňa 19.10.2008 bola tzv.

ospravedlnenou absenciou z dôvodu uvedeného v § 141 ods. 2 písm. c) ZP. Navrhovateľ vo svojom
oznámení zo dňa 18.10.2008 uviedol, že existuje dôležitá osobná prekážka v práci „výlučne“ v tento
deň (v poobedňajších hodinách dňa 18.10.2008) z dôvodu potreby prevzatia liekov. Ohľadom jeho
neprítomnosti v nasledujúci deň, t.j. 19.10.2007 však výslovne požiadal odporcu o súhlas s čerpaním
dovolenky. Tento súhlas mu však odporca prostredníctvom konateľa, ani jeho zástupcu nedal, preto

odporca dôvodne považoval navrhovateľovu neospravedlnenú absenciu dňa 19.10.2007, ktorá bola
zároveň spôsobilá, pri povahe výrobnej činnosti odporcu, spôsobiť mu škodu na jeho majetku, s
prihliadnutím na všetky okolnosti a predchádzajúce správanie sa navrhovateľa za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. V zmysle čl. IX. bod 1.písm. b) pracovnej zmluvy bol navrhovateľ povinný
dodržiavať pracovnú disciplínu a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku.

V zmysle čl. IX. bod 1 písm. n) pracovnej zmluvy bol navrhovateľ povinný ihneď, najneskôr však v
nasledujúci pracovný deň, oznámiť zamestnávateľovi všetky prekážky v práci, ktoré sa vyskytnú na
jeho strane a uviesť predpokladanú dĺžku ich trvania. V zmysle čl. II pracovnej zmluvy bol navrhovateľ
priamo podriadený vedeniu spoločnosti odporcu, t.j. konateľke T.. resp. jej zástupcovi, v prípade jej
neprítomnosti na pracovisku, pánovi I., vedúcemu výroby u odporcu. V zmysle čl. IX. bod. 3 pracovnej

zmluvy navrhovateľ zobral na vedomie, že porušenie povinností uvedených zhora bude odporca
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny s právom okamžite skončiť pracovný pomer. V
zmysle čl. X bod 2 pracovnej zmluvy čerpanie dovolenky určoval žalovaný po prerokovaní so žalobcom.
Na základe týchto skutočností je odporca toho názoru, že predmetné okamžité skončenie pracovnéhopomeru bolo platné a v súlade s pracovnou zmluvou a Zákonníkom práce. Zástupcami zamestnancov
sú v zmysle § 11a ZP príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
U odporcu však neboli zriadené vyššie uvedené orgány tzv. zástupcov zamestnancov, preto odporca

považuje tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z tohto dôvodu
za nesprávne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu, svedkov S., Z., I., oboznámil
sa s pracovnou zmluvou navrho-vateľa, okamžitým skončením pracovného pomeru, vyjadrením

navrhovateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, stanoviskom navrhovateľa k okamžitému
skončeniu pracov-ného pomeru, dokladom o doprovode k lekárovi, oznámením o hromadnom
prepúšťaní, emai-lami navrhovateľa a odporcu, dovolenkovými lístkami, priepustkami navrhovateľa,
odpracovanými hodinami navrhovateľa v októbri 2007, dokladmi o príchodoch navrhovateľa do práce,
lekárskousprávou astanoviskoI.,zdravotnoukartouneb.I.,Internýmpredpisomodporcuzo06.03.2006
a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa pracovnej zmluvy č. 93 zo dňa 03.10.2005 navrhovateľ pracoval u odporcu od 1.10.2005 vo funkcii
manažér produkcie s miestom výkonu práce u odporcu v Automobilovom priemyselnom parku v hale A
1006 v W.. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa dovolenkového lístka si navrhovateľ dňa 17.10.2007 vypísal dovolenkový lístok na čerpanie 1 dňa
dovolenky dňa 19.10.2007. Navrhovateľ mal dňa 18.10.2007 vypísanú priepustku na návštevu lekára
od 13,25 hod. do 17,30 hod.

Dňa 18.10.2007 odoslal navrhovateľ konateľke spoločnosti T. mail, v ktorom uvádza: „v zmysle nášho

rozhovoru, 18.10.2007 poobede musím ísť k lekárovi pre lieky a 19.10.2007 si beriem dovolenku.

Dňa 20.10.2007 konateľka odporcu zaslala navrhovateľovi mail: „Pán F., kto povolil Vašu dovolenku
19.10. ?“

Dňa 29.10.2007 zaslal navrhovateľ konateľke odporcu mail: „pred Vašou služobnou cestou som Vám
povedal, že potrebujem voľno, lenže neviem kedy presne. Vy Ste mi povedali, že mám termíny oznámiť
e-mailom. To som urobil. Ten voľný deň (dovolenka) (dovolenka) som potreboval pre moju 84-ročnú
matku, ktorú som musel odviesť k lekárovi.
Nasledujúce termíny sú nasledovné: 31.10.2007 od 12.00 musím ísť k zubárovi, 15.11.2007 od 12.00

mám termín na súde. Moja zostatková dovolenka je 15,5 dní. Tieto si plánujem vziať nasledovne:
2.11.2007-1 deň, 12.11.-23.11. - 8,5 dní len v prípade dobrého počasia, 27.12.-31.12.2007-3 dni,
02.01.-04.01.2008-3 dní.“

Dňa 08.11.2007 odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 ods.

1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 18.10.2007 zaslal konateľke odporcu mail, že dňa
19.10.2007 bude čerpať dovolenku. Na čerpanie tejto dovolenky nemal súhlas zamestnávateľa,
preto odporca považuje neprítomnosť na pracovisku dňa 19.10.2007 za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Navrhovateľ s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil a listom zo dňa
16.11.2007 oznámil túto skutočnosť odporcovi s tým, že v tento deň sprevádzal do zdravotníckeho
zariadenia svoju 84-ročnú matku, čo predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci podľa § 141 ods. 2
písm. c) Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný z toho dôvodu poskytnúť zamestnancovi pracovné
voľno. Zamestnávateľovi túto skutočnosť uviedol vopred s tým, že ešte nevie konkrétny termín. Zároveň

odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada oznámiť termín, kedy môže nastúpiť do
práce. List bol odporcovi doručený dňa 21.11.2007.

Listom zo dňa 26.03.2008 odporca oznámil navrhovateľovi, že mu umožňuje pokračovať v práci u
odporcustým,žejehonovýmmiestomvýkonuprácebudenovésídloodporcunaT..Zároveňhopožiadal

o vyjadrenie.

V zmysle čl. IX. bod 1. písm. b) pracovnej zmluvy bol navrhovateľ povinný dodržia-vať pracovnú disciplínu a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. V zmysle
čl. IX. bod 1 písm. n) pracovnej zmluvy bol navrhovateľ povinný ihneď, najneskôr

však v nasledujúci pracovný deň, oznámiť zamestnávateľovi všetky prekážky v práci, ktoré sa vyskytnú
na jeho strane a uviesť predpokladanú dĺžku ich trvania.

V zmysle čl. II pracovnej zmluvy bol navrhovateľ priamo podriadený vedeniu spoločnosti odporcu, pričom
konateľ spoločnosti je oprávnený mu vydávať priame príkazy.

V zmysle čl. IX. bod. 3 pracovnej zmluvy navrhovateľ zobral na vedomie, že porušenie povinností
uvedených zhora bude odporca považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, kedy môže
okamžite skončiť pracovný pomer.

V zmysle čl. X bod 2 pracovnej zmluvy čerpanie dovolenky určí zamestnávateľ po prerokovaní so

zamestnancom.

Podľa interného predpisu odporcu „Informácie a a pokyny pre zamestnancov“ zo dňa 06.03.2006 bodu
6. bol u odporcu stanovený pravidelný pracovný čas od 7,30 hod. do 16,15 hod. vrátane prestávky.
Pružný pracovný čas bol stanovený ráno od 7,00 hod. do 8,45 hod. V bode 9. predpisu sa uvádza, že

žiadosti o dovolenku sa predkladajú na schválenie obchodnému vedeniu v písomnej forme minimálne
týždeň vopred. Výnimkou sú nepredvídané udalosti (ako napr. úmrtie v rodine)

Mailom zo dňa 05.04.2007 konateľka odporcu požiadala navrhovateľa, aby od doručenia mailu denne
začínal svoju prácu resp. bol na pracovisku najneskôr o 8,30 hod.

Z osobného spisu navrhovateľa a evidencie dochádzky za mesiac október 2007 vyplýva, že do
práce prišiel dvakrát po 8,45 hod. a takmer vždy po 8,30 hod. Príchody navrhovateľa od nástupu do
zamestnania sú medzi 8,00 hod. a 9,00 hod. Každý mesiac mal evidované nadčasy.

Z dovolenkových lístkov navrhovateľa vyplýva, že dňa 17.05.2006 požiadal o 1 deň dovolenky na
19.10.2006, dňa 21.12.2006 požiadal o 3 dni dovolenky od 23.12.12006, dňa 29.06.2007 o 2 dni
dovolenky od 04.07.2007 do 6.7.2007

Listom zo dňa 30.11.2007 odporca oznámil všetkým zamestnancom, že dňom 01.12.2007 odporca

prepustí všetkých zamestnancov z dôvodu vypovedania zmluvy o prenájme výrobnej haly. A 1006.
Keďže odporca nemá možnosť zamestnancov ďalej zamestnávať podľa § 63 ods. 2 ZP, ponúkol im
možnosť náhradnej a inej vhodnej práce
v spoločnosti R.. Hromadné prepúšťanie sa bude uskutočňovať v mesiaci december 2007.

Navrhovateľ uviedol, že býval v G. a jeho matka žila v K.. Býval u nej brat, ktorý s ňou chodil k lekárovi.
Pokiaľ mal brat 24 - hodinovú službu ako strážnik, tak s matkou k lekárovi chodil navrhovateľ. V októbri
2007 bola konateľka odporcu 3 týždne na služobnej ceste v N.. Navrhovateľ vedel, že si bude musieť
ísť predpísať svoje lieky k lekárovi a taktiež bude musieť ísť s matkou na takéto pravidelné vyšetrenie
a následne aj k špecialistovi do Malaciek. Na takýto doprovod potreboval celý deň voľno, aby matku pri-

pravil. Konateľka spoločnosti takéto návštevy lekára neuznávala a nikdy ich zamestnancom
nepreplácala, museli si tento čas nadpracovať. Pokiaľ bol navrhovateľ s matkou u lekára a mal od neho
celodennú priepustku, tento doklad nikdy nepoužil, keďže ho odporca neuznával a buď si za tento čas
započítal nadčasy, alebo si zobral dovolenku. Ako manažéri pracovali u odporcu traja. Navrhovateľ
bol vedúci kontroly - manažér kvality - mal na starosti kontrolu kvality vstupného materiálu , vedúcim

výroby bol I. a vedúci logistiky bol S.. Letnú dovolenku si vždy plánovali . Jednodňovú alebo dvojdňovú
dovolenku alebo nevyhnutné voľno si vždy všetci dohadovali s konateľkou ústne minimálne deň vopred.
Pokiaľišliklekárovi,stačilotopovedaťvtendeň.Zaceléobdobiezamestnaniasanestalo,abykonateľka
spoločnosti,vprípadeneprítomnostinavrhovateľavpráci, poverilaniekohozastupovanímnavrhovateľa.
Ešte predtým, než konateľka odišla na služobnú cestu, ústne ju informoval, že bude potrebovať dva dni

voľna - jeden deň k lekárovi na predpísanie liekov a jeden deň na doprovod na lekárske vyšetrenie s
matkou, ale nevedel ešte termín. Konateľka spoločnosti mu uviedla, že dovolenku môže čerpať a keď
bude vedieť presný termín stačí jej zaslať o tejto skutočnosti email. U lekára bol na predpísanie liekov
dňa 18.10.2007 (štvrtok) a v tento deň dal vypísaný dovolenkový lístok pani S. na sekretariát. S matkoubol na ošetrení 19.10.2007 (piatok). Pred nástupom na dovolenku neoslovil svojich kolegov, aby ho
niektorý zastupoval v jeho neprítomnosti. Vedeli však o tom aj pán R.. O tom, že konateľka neschválila
navrhovateľovi dovolenku na deň 19.10.2007 sa navrhovateľ dozvedel až z elektronického prehľadu

dochádzky za mesiac v novembri 2007. Konateľka odporcu prišla zo služobnej cesty dňa 22.10.2007
(pondelok) a už s navrhovateľom nekomunikovala. Dňa 29.10.2007 jej poslal mail a oznámil jej dni, kedy
si ešte chce zobrať dovolenku. Na tento mail nereagovala a dňa 08.11.2007 mu okamžité skončenie
pracovného pomeru doručil pán J.. Čo sa týka hromadného prepúšťania tak z vedúcich pracovníkov mal
ísť pán J. manželkou do U. kde sa výroba presúvala, pán R. zostal pracovať u odporcu na pracovisku na

T.. Ostatným zamestnancom bola ponúknutá nová práca v inej firme v G.. Konateľka však navrhovateľovi
dala okamžité skončenie pracovného pomeru zámerne, aby mu nemusela vyplatiť odstupné. Dňa
04.04.2008 odporca doručil navrhovateľovi list zo dňa 26.03.2008, v ktorom mu oznamuje, že odporca
mu umožňuje doručením tohto oznámenia pokračovať v práci u odporcu s tým, že jeho novým miestom
výkonu práce malo byť nové sídlo odporcu a to T.. Navrhovateľ sa ešte v ten deň dostavil na T. za účelom
nástupu do práce. Odporca tu mal jednu kanceláriu, v ktorej sedel jeden pracovník. Tento pracovník

nemal o ničom vedomosť. Spojil sa telefonicky s konateľkou odporcu, ktorá mu oznámila, že mu žiadne
miesto prideľovať nebude a má opustiť priestory odporcu. Po okamžitom skončení pracovného pomeru
u odporcu sa evidoval na ÚPSVaR a následne sa aj zamestnal v spoločnosti Automobil servis Bratislava,
kde pracoval ako manažér kvality so skúšobnou dobou v lehote 3 mesiacov. Konateľka odporcu Aydar
ešte v ten istý deň volala konateľovi Automobil - servis a uviedla mu, že navrhovateľ pracuje u nej a

ako môže pracovať v tejto spoločnosti. Na základe toho mu nový zamestnávateľ dal písomne ukončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Navrhovateľ mal záujem sa dohodnúť na ukončení pracovného
pomeru s odporcom tak, že pracovný pomer by ukončil uplynutím 8 mesiacov od okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

Konateľka odporcu T.o výpovedi uviedla, že jedinou osobou, ktorá v spo-ločnosti rozhodovala o
pracovnom voľne alebo dovolenke bola ona. Pokiaľ si pracovník bral dovolenku, bolo potrebné vypísať
si dovolenkový lístok aspoň jeden týždeň vopred. Pokiaľ bolo potrebné si súrne zobrať voľno počas
jej neprítomnosti, tak pracovník jej mohol kedykoľvek zatelefonovať, že má problém. V skutočnosti jej
vždy pracovník telefonoval. V skutočnosti jej vždy pracovník zavolal telefonicky, všetci mali služobné

mobilné telefóny a mali volania neobmedzené do celého sveta. Konateľka vždy zisťovala, kto bude
na pracovisku prítomný tak, aby mohla určiť, kto bude predmetnú osobu na dovolenke zastupovať. V
prípade navrhovateľa by to bola pani Eichingerová z technologického oddelenia, pretože nebolo dobré
tie úlohy prenášať na výrobu, ktorá vyrábala výrobku a mala záujem prehliadať prípadné vady a chyby
výrobkov. Pokiaľ dala súhlas zamestnancovi s dovolenkou, alebo voľno, potom jej sekretárka prevzala

dovolenkový lístok od pracovníka. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že neakceptoval potvrdenie o
ošetrení člena rodiny. U odporcu sa vždy akceptovalo potvrdenie o ošetrení člena rodiny, len pracovník
toto potvrdenie musel doniesť. Konateľka odporcu bola na služobnej pracovnej ceste od 11.10. 2007 do
21.10.2007 v N.. Nepamätala si, že by ju pred odchodom na služobnú cestu bol navrhovateľ informoval
o tom, že pôjde s matkou na vyšetrenie alebo prehliadku s tým, že ešte nevie presný termín. Pokiaľ si

vypísal dovolenkový lístok dňa 17.10.2007, tak jej mal zavolať telefonicky o tom, že má problém. Časový
posun medzi N. a sídlom odporcu tu nehral žiadnu rolu, pretože bola prítomná na mobilnom telefóne
24 hodín denne, pretože jej volali klienti z Nemecka. Mail, ktorý jej navrhovateľ napísal si prečítala až
20.10.2007. Na tento mail mu nemohla odpovedať hneď, pretože v tom čase 8 hodín denne vykonávala
školenie. Odpovedala tak, že sa opýtala, kto mu schválil dovolenku na deň 19.10.2007. Po návrate zo

služobnej cesty sa všetkých zamestnancov pýtala, či niekto vie o dovolenke navrhovateľa v piatok a kto
mu ju schválil, pretože schváliť mu ju mohla len ona. Nikto jej nevedel povedať o dovolenke navrhovateľa
v piatok nič. Z dôvodu mailu navrhovateľa, ktorým jej fakticky oznamoval, že si berie dovolenku a
to bez jej súhlasu, t. j. sám si určil dovolenku, rozhodla, že mu dá okamžité skončenie pracovného
pomeru. Prispela k tomu aj skutočnosť, že navrhovateľ si robil na pracovisku čo chcel, prichádzal a

odchádzal kedy chcel. V apríli 2007 ho písomne mailom požiadala, aby v budúcnosti denne prichádzal
na pracovisko najneskôr do 8,30 hod. (pracovná doba bola síce pohyblivá od 7,00 hod. do 8,45 hod.),
ale v tom období volalo veľa zákazníkov z Audi a Wolksvagenu a navrhovateľ bol jediný kvalitár, ktorý
mohol riešiť tieto problémy a zákazníci mali problém ho zastihnúť v práci. Tento príkaz navrhovateľ
nedodržiaval. Taktiež k tomu prispel mail navrhovateľa z 29.10.2007, kde jej navrhovateľ oznámil, že si

berie dovolenku na 02.11.2007. Navrhovateľ týmto nedodržal interný predpis zo dňa 06.03.2006, podľa
ktorého (bod.9) si mal žiadať o dovolenku na schválenie minimálne týždeň vopred. To znamená, že
na 02.11.2007 si, bez vypísania dovolenkového lístka, sám určil, že bude mať dovolenku, pričom ju
nepredložil na schválenie týždeň vopred. Okrem toho konateľka v tom období riešila jednu reklamáciuza 200.000,- Eur, za ktorú zodpovedal navrhovateľ. Reklamáciu u odporcu prevzal navrhovateľ a sám
začal jednať o tom, aby bol pozastavený vývoz týchto výrobkov do Japonska a sám zabezpečoval
kontrolu už vystrihnutých dielcov vo výrobe. Táto reklamácia a proces určenia výšky škody prebiehal

až do 14.11.2007, kedy bola škoda vyčíslená na 200.000,- Eur. V období, kedy navrhovateľovi dala
okamžité skončenie pracovného pomeru ešte nevedela o výške škody. Z týchto dôvodov by bola dala
navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Čo sa týka hromadného prepúšťania, tak o zrušení prevádzky v Lozorne rozhodla materská firma v
zahraničí začiatkom roka 2007. Zamestnancov nemohli informovať o tejto skutočnosti, pretože odporca

mal podpísané kontrakty a záväzky a mohlo sa narušiť sériové dokončenie dodávok pre Audi
a Wolksvagen, čím by vznikli obrovské škody. V priebehu roka 50% pracovníkov umiestnili
u konkurencie a ostatní pracovníci skončili pracovný pomer dohodou s vyplatením odstupného. Jediný
navrhovateľ zostal s odporcom v spore. List, ktorý navrhovateľovi napí-
List zo dňa 26.3.2008, ktorý navrhovateľovi napísala považovala za výzvu na vyjadrenie sa, či
navrhovateľ bude súhlasiť s pokračovaním.

Podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. N. zo dňa 07.10.2009, obvodného lekára neb. I., matky
navrhovateľa, nebola menovaná na vyšetrení v jeho ambulancii dňa 19.10.2007 v doprovode rodinného
príslušníka. V zdravotnej karte je v tento deň zapísaný záznam s výpismi dátumov, kedy bola neb. matka
navrhovateľa ošetrená. Dátum 19.10.2007 sa tu neuvádza.

Podľa stanoviska MUDr. N. zo dňa 05.10.2011 neb. matka navrhovateľa I. nebola spôsobilá postarať sa
o seba a preto bol nutný na vyšetrenie doprovod
rodinného príslušníka. Uviedol, že navrhovateľ sprevádzal svoju matku na vyšetrenia, poprípade jej
prišiel predpísať lieky. Pamätá si iba jeho, kto s matkou chodil. Na vyšetrenie sa k uvedenému

lekárovi neobjednáva. U pani Žvachovej išlo buď o nutnosť prepísania liekov alebo vyšetrenie podľa
akútneho stavu. Podľa zdravotnej dokumentácie bola menovaná dňa 19.10.2007 na lekárskom ošetrení.
Vyšetrenie trvalo 10 - 15 minút. Vzhľadom na to, že bolo potrebné zotrvať pri menovanej, pán Žvach
dostal potvrdenie do práce na celý deň.

Zo zdravotnej karty súd zistil, že návšteva neb. matky navrhovateľa dňa 19.10.2007
jedoprehľaduošetrenídopisovaná.Poporovnanídochádzkynavrhovateľazjehoosobnéhospisuvroku
2005, 2006 a 2007 súd zistil, že v roku 2005 bola jeho matka na ošetrení dňa 22.5.2006, 28.06.2006,
07.10.2005 a 31.10.2005(bola s dcérou), pričom navrhovateľ bol v týchto dňoch v práci. V roku 2006
bola jeho matka na ošetrení 20.1.2006( podpísaná matka), 06.02.2006 (podpis inej osoby), 18.04.2007,

06.07.2007 (podpis sestry), 09.11.2007 (podpis sestry), kedy navrhovateľ bol taktiež vždy v práci okrem
06.07.2007, kedy mal dovolenku.

Svedok S. vo výpovedi uviedol, že u odporcu pracoval ako vedúci logistiky do 31.12.2007 v W. a do
1.5.2008 na T.. Okrem neho boli u odporcu ešte dvaja vedúci a to navrhovateľ ako vedúci kvality a pán

J. ako vedúci výroby. Nepamätá si, že by niekto zastupoval konateľku. Mimoriadna situácia bola, keď
išla do Argentíny. Keďže bola vo veľkej vzdialenosti a hlavne v inom časovom pásme, tak jedenkrát sa
dohodli, že ju bude zastupovať pán J.r a to v riadiacej činnosti. Nevedel uviesť, či sa to vzťahovalo aj na
povoľovaniedovoleniek.Nikdynevidel,žebypánJ.,pokiaľzastupovalkonateľkubolniekomuschvaľoval
dovolenku. Úzus u odporcu bol taký, že keď si chcel niekto zobrať dovolenku, tak to mal niekoľko dní

vopred nahlásiť pani Aydar tak, aby vždy vedela, kto a kedy bude mať dovolenku. Vždy chcela byť
informovaná o tom, či niekto nebude na pracovisku. Pokiaľ by si dovolenku bral svedok, bol by to uviedol
pánu J. a zároveň by poslal mail alebo telefonoval pani Z.. Vždy mali priamy telefonicky kontakt na
konateľku ale vždy s prihliadnutím na časové rozdiely krajín, kam chodievala. Svedok si pamätal, že
keď bola pani Z., navrhovateľ odišiel v poobedňajších hodinách zrejme k lekárovi a hovoril, že na

druhý deň bude mať dovolenku a že túto skutočnosť mailoval pani Z.. Svedok si nepamätal informáciu
a pokyny pre zamestnancov zo 06.03.2006, u odporcu pracoval od mája 2007. Potvrdil skutočnosť,
že navrhovateľ niekedy prichádzal do práce neskoro, ale to sa stávalo aj iným pracovníkom z dôvodu
meškania autobusov. Všetci traja vedúci pracovníci u odporcu mali dohodu, že po-
pokiaľ by si navrhovateľ zobral dovolenku, jeho pracovníci sa mohli obrátiť na svedka alebo pána J..

Svedok nikdy nemal počas zamestnania u odporcu dovolenku a nepamätal
si, či by bol u lekára. Jedenkrát videl navrhovateľa aj na pracovisku na T. s tým, že mu majú dať prácu.
Svedok o ničom nevedel a odviedol ho za ich právnikom. Spoločne volali pani Z., ktorá ho informovala,
že pre neho prácu nemá. Vedel o tom, že navrhovateľ dostal okamžité skončenie pracovného pomeru.Takto sa pracovný pomer skončil len s navrhovateľom. Ostatným pracovníkom bolo až 30.11.2007
oznámené, že sa prevádzka v W. ruší a že budú prepustení resp. im bude zabezpečená náhradná práca.

Svedkyňa Alina Križanovská uviedla, že pracuje u odporcu ako vedúca technológie a vývoja. Dovolenku
u odporcu mohla schvaľovať a oznamovala sa len konateľke Z.. U odporcu je zvykom, že keď chce niekto
dovolenku, musí si vypísať dovolenkový lístok a musí ho dať podpísať niekoľko dní pred čerpaním pani
Z. Tak isto keď sa ide k lekárovi, je potrebné jej to oznámiť aspoň deň vopred tak, aby sa pracovník
mohol dal zastúpiť. Potvrdenie od lekára sa rešpektovalo. Aj keď bola pani Z. na služobnej ceste, bolo

potrebné jej to nahlásiť. Bola 24 hodín na telefóne a riadiaci pracovník jej mohol kedykoľvek zavolať.
Svedkyňa bola na služobnej ceste v Z. s konateľkou. Pamätá si na email od navrhovateľa. Každý deň
tam nemohli čítať maily, pretože boli priamo vo fabrike. Jeden večer išli do internetovej kaviarne a tam
si konateľka vybrala všetky emaily. Bol tam aj email od navrhovateľa s tým, že už je na dovolenke.
Navrhovateľ mal konateľke
zatelefonovať. Jej bývalý manžel J. sa vtedy vyjadril, že to nebolo od navrhovateľa pekné, ako sa

zachoval voči konateľke, keď jej o dovolenke nedal vopred vedieť, pretože nikto z riadiacich pracovníkov
si to nemohol dovoliť. Čo sa týka zastupovania konateľky pánom J., tak ako vedúci výroby v čase jej
neprítomnosti niesol celú zodpovednosť hlavne za výrobu. Čo sa týka dochádzky navrhovateľa, tak tento
chodil do práce posledný a to aj po dobe, do ktorej mal byť na pracovisku. Svedkyňa navrhovateľa
priamo nezastupovala, ale pokiaľ sa vyskytol problém, tak ho riešila aj s konateľkou. Neskôr sa na

svedkyňu pracovníci čoraz viac obracali s problémom a mali voči nej väčší rešpekt ako k navrhovateľovi.
Pokiaľ pracovníci navrhovateľovi signalizovali nejaký problém, tak trvalo aj dva dni, kým navrhovateľ
prišiel do výroby a začal tento problém riešiť. Svedkyňa uviedla, že vždy mali nejaké reklamácie ohľadne
ochranných krytov, ktoré odporca šil. Do týchto ochranných krytov sa oblieklo auto pri vývoze loďou
alebo kamiónom. Posledná reklamácia bola veľká a išlo o 200.000,- Eur. Túto reklamácia svedkyňa

riešila istú dobu spolu s konateľkou.

Svedkyňa Z. pracovala u odporcu do 18.06.2007, kedy dala výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že
si našla lepšie zamestnanie. U odporcu pracovala ako vedúca logistiky a istú dobu ako vedúca výroby.
Potvrdila skutočnosť, že konateľka Z. akceptovala v zamestnaní potvrdenia od lekára. Svedkyňa takéto

potvrdenia konateľke nedá-vala, pretože pokiaľ bola u lekára, tak sa ešte v ten deň vrátila do práce.
Vždy si zorganizo-vala čas tak, aby to nebolo v najpodstatnejšom čase a len v nevyhnutnej dobe a
tento čas si pokryla prácou nadčas. Uviedla, že navrhovateľ mal dobrý vzťah k zamestnancom, hájil
ich záujmy s prihliadnutím na záujmy spoločnosti. K dovolenkám uviedla, že dlhodobé dovolenky sa u
odporcu plánovali a to podľa celozávodných dovoleniek klientov, pre ktorých pracovali. Pri krátkodobých

dovolenkách platil úzus, že pracovník si musel vypísať dovolenkový lístok a tento lístok podpisovala
konateľka odporcu. Keď konateľka nebola
prítomná na pracovisku tak jej pracovníci telefonovali a následne jej napísali mail, že si chcú zobrať
dovolenku. Dovolenku teda nemuseli mať podpísanú, ale musela byť odsúhlasená
konateľkou. Svedkyňa si pamätala, že raz sa nemohla konateľke dovolať a napísala jej mail a dovolenku

čerpala. O tejto dovolenke však vedel pán J. a všetci kolegovia, pretože si musela zabezpečiť
zastupovanie. Keď pracovala u odporcu tak konateľku zastupoval pán Eichinger a podľa svedkyne v
krízovej situácii mohol schváliť dovolenku aj on. Keďže svedkyňa si veľa dovolenky nečerpala, nevedela
sa vyjadriť ako to v týchto prípadoch bolo u iných kolegov. Navrhovateľ ako vedúci kvality mal na starosti
vstupnú a výstupnú kontrolu

Pokiaľ došlo k reklamácii vadných výrobkov - krytov na vozidlá, ktoré sa šili a zvarovali - tak klient si
buď od faktúry, ktorú mal zaplatiť za výrobky, odpočítal hneď cenu vadných výrobkov, alebo sa vadné
výrobky vymenili za bezvadné.

SvedkyňaI.vovýpovediuviedla,žeuodporcupracovalaakosekretárkavskúšobnejdobeod11.09.2007

do 11.12.2007. Na starosti mala osobné veci zamestnancov týkajúce sa výpovedí, dovoleniek,
práceneschopnosti a pod. Dokumentácie k týmto vzťahom sa jej doručovali a na konci mesiaca sa
zakladali do príslušných spisov pracovníkov. Dovo-lenky vo výrobnej sfére podpisovali príslušní vedúci
a títo jej predkladali podpísané dovolen- kové lístky. Pri vedúcich pracovníkov bola situácia iná. Títo
vedúci pracovníci museli pred-ložiť dovolenkový lístok konateľke Z. a tento im musela podpísať. Takýto

podpísaný lís-tok vedúci priniesol svedkyni. V prípade, že bola konateľka Z. neprítomná na pracovisku,
musel jej vedúci pracovník zatelefonovať alebo poslať mail a ona to musela odsúhlasiť. Nepa-mätala si,
či jej navrhovateľ dňa 18.10.2007 priniesol dovolenkový lístok, podstatné bolo to,či mal súhlas pani Z.. A to telefonicky alebo mailom. Nikdy sa nestalo , že by po návrate
zo služobnej cesty pýtala tieto dovolenkové lístky aby ich podpisovala. S vedúcimi pracov-níkmi
mala konateľka dobré vzťahy a vždy s nimi riešila veci osobne a priamo. S navrhovate-ľom mala

svedkyňa dobré vzťahy, nevedela sa vyjadriť k jeho práci vo výrobe. Po návrate konateľky s Z. bol
vzťah konateľky k navrhovateľovi napätý, pretože nemal podpí-sanú dovolenku. Písomnosti ohľadne
skončenia pracovníkov vypracovávala svedkyňa. Písomnosti ohľadne vedúcich pracovníkov si riešila
konateľka sama. Čo sa týka zastupovania
konateľky pánom J. tak tento ju v otázkach dovolenky nezastupoval a dovolenky nepodpisoval.

Odporca poukázal na to, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa
je potrebné vec posudzovať na základe viacerých skutočností súvisiacich s individuálnymi
pomermi, v akých sa účastníci nachádzali. Ide jednak o celkový prístup navrhovateľa k plneniu
pracovných povinností, obsah jeho pracovnej činnosti, vznik následkov, resp. rizika v súvislosti s
jeho neprítomnosťou na pracovisku, okolnosťami, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo a

pomerov zamestnávateľa. Poukázal pri tom na škodovú udalosť, kde dňa 04.04.2007 bola odporcovi
doručená jedným z najvýznam-nejších zákazníkov AUDI AG Ingolstadt SRN reklamácia chybnej
dodávky krytov určených pre japonský trh. Uvedenú reklamáciu obdržal aj navrhovateľ. V danom
prípade išlo o takzvanú konštrukčnú vadu trojstranné prebiehajúcich zvarov „pílkovitého tvaru“ bočných
okenných fólii, ktorá spôsobili poškodenie gumových tesnení na vozidlách AUDI, na ktorých boli vadné

kryty navlečené. Išlo o systémovú konštrukčnú vadu spočívajúcu v nesprávne vykonanom zvare bočnej
okennej fólie sériovo vyrábaných krytov. Vzniku uvedenej vady bolo pritom možné zabrániť riadnym
plnením si pracovných povinností zo strany navrhovateľa ako vedúceho pracovníka, ktorý vzhľadom na
svoju pracovnú náplň zodpovedal
za dodržiavanie kvality produkcie a technologických postupov. Vadné plnenie odporcu pritom spôsobilo

poškodenie gumových tesnení na dverách luxusných automobilov zn. AUDI exportovaných na trh v
Japonsku spolu v rozsahu 2.308 ks automobilov najvýznamnejšieho
zákazníka. Predmetná škodová udalosť bola úspešne vybavená najmä vďaka pracovnému nasadeniu
konateľky T., ktoré vyústilo do univerzálnej pokonávky ďalších nárokov AUDI AG dňa 14.11.2007.
Výsledkom bolo, že poškodený zákazník AUDI AG namiesto zaplatenia nárokov na ušlý zisk vzniknutý

v dôsledku výpadku predaja v období 03/ - 12/2007, ako aj namiesto zaplatenia celej skutočnej škody
v podobe navyše nákladov vo výške 191.920,01 EUR (kedy poškodené gumené tesnenia bočných
dverí limuzín zn. AUDI museli byť vymenené spôsobom kus za kus), pristúpil zákazník iba na čiastočnú
náhradu škody vo výške 19.000,- EUR, a to aj pri zohľadnení vlastných navyše nákladov žalovaného
vo výške 20.111,08 EUR. Okrem toho samozrejme odporca financoval nahradenie celkovo 2.308 ks

vadných krytov novými. Pritom navyše náklady za dodanie náhradného krytu (vrátane dopravy) sa
pohybovali v rozmedzí od 240,- Eur do 500,-Eur za 1 kus. Na základe toho odporca, pokiaľ by
nebol ukončil pracovný pomer s navrhovateľom 07.11.2007 okamžitým skončením pracovného pomeru,
ďalší podobný následok ako táto škodová udalosť by mohli znamenať likvidáciu odporcu, pretože pri
opakovanej reklamácii by pravdepodobne došlo k ukončeniu spolupráce s týmto klientom. K tomu

odporca doložil preklad reklamácie, doklady k špecifikácii škody, k spôsobu urovnania.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamest-nanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi (hlavne
ustanoveniami § 81, § 82 Zák. práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom
nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuté
ako dôvod rozviazania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných

povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity.

Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporu ako vedúci zamestnanec -
manažér produkcie od 03.10.2005 podľa pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú. Funkčne

bol priamo podriadený konateľke spoločnosti, ktorá bola oprávnená mu vydávať priame príkazy.
Odporca navrhovateľovi doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, z dôvodu, že navrhovateľ
dňa 19.10.2007 čerpal dovolenku bez súhlasu odporcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru
po formálnej stránke spĺňalo všetky náležitosti ustanovené v § 70 Zákonníka práce. Toto okamžitéskončenie pracovného pomeru nemohol odporca prerokovať v súlade s § 74 Zákonníka práce so
zástupcami zamestnancov, keďže takýto orgán (§ 11a Zákonníka práce ) nebol u odporcu zriadený, čo
muselo byť navrho-vateľovi zrejmé.

Súd dospel k záveru, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi je
platné. Pri posudzovaní miery závažnosti konania navrhovateľa súd prihliadol na viaceré
rozhodujúce skutočnosti. U odporcu platil interný predpis, ktorý určoval začiatok a koniec pracovného
času a podmienky čerpania dovoleniek. Navrhovateľ bol vedúcim zamestnan-com. Jeho pracovnou

náplňou bolo plánovanie, koordinovanie a riadenie výroby v rozsahu právomoci manažéra produkcie
(viď pracovná zmluva). Pracoval v dôležitej pracovnej pozícii - kontrola kvality výroby (tak vstupnej
ako i výstupnej kontroly), čo bolo z hľadiska predme-tu činnosti odporcu a z hľadiska možných
reklamácií kľúčový post. Z toho dôvodu mu aj konateľka odporcu stanovila s účinnosťou od 05.04.2007
začiatok pracovného času najne-skôr do 8,30 hod. a to z dôvodu lepšieho kontaktu s klientmi. Ako
vyplynulo z výpovede konateľky odporcu, svedka S. i osobného spisu odporcu, navrhovateľ tento

príkaz nedodržiaval a do práce často prichádzal po tejto dobe. Z výpovedí všetkých svedkov, ktorí
boli vo veci vypočutí vyplynulo, že dovolenka vedúcich pracovníkov musela byť schválená konateľkou
spoločnosti a to aj keď bola neprítomná na pracovisku. Všetci mali vždy priamy telefonicky kontakt
na konateľku s prihliadnutím na časové rozdiely krajín, kam chodievala. Tak ako to vyplýva z výpovede
pani Dickej i svedka S. pokiaľ konateľku zastupoval vedúci výrobu J., nikdy dovolenky nepodpisoval,

zastupoval ju len v riadiacej činnosti. Navrhovateľ si vypísal priepustku k lekárovi a dovolenkový lístok na
čerpanie dovolenky v čase, keď konateľka bola na dlhodobej pracovnej ceste v Z.. Vzhľadom na veľkú
vzdialenosť a z toho vyplývajúci časový posun, navrhovateľ musel vedieť, že tieto skutočnosti by mal
oznámiť konateľke dostatočne včas tak, aby mu mohla hlavne jeho dovolenku odsúhlasiť a zabezpečiť
zastupovanie jeho osoby na pracovisku. Tak ako to vyplynulo z výpovedí všetkých svedkov, navrhovateľ

mohol a mal konateľke predovšetkým telefonovať, keďže išlo o dohodnutý spôsob komunikácie a všetci
vedúci pracovníci mali k dispozícii služobné mobilné telefóny s volaniami do zahraničia. Zo zaslaného
mailu navrhovateľa je zrejmé, že fakticky konateľke mailom oznamoval skutočnosť, že si berie dovolenku
a nie skutočnosť, že o túto dovolenku žiada. Aj keď navrhovateľ tvrdil, že o tom, že bude potrebovať
voľno k lekárovi a dovolenku, hovoril s konateľkou pred jej pracovnou cestou, tieto skutočnosti ničím

nepreukázal. Ako nepravdivé sa potvrdilo tvrdenie navrhovateľa, že odporca neuznával potvrdenia o
návšteve lekára a musel si na ten čas brať dovolenku (výpovede Z.. Taktiež nepravdivé sa preukázali
tvrdenia navrhovateľa, že dovolenku potreboval k tomu, aby pravidelne sprevádzal svoju matku na
ošetrenie k lekárovi a aj na odborné vyšetrenia. Zo zdravotnej karty I. vyplynulo, že navrhovateľ so
svojou matkou od roku 2006 až do októbra 2007 nechodil na vyšetrenia a v čase týchto vyšetrení

bol v práci. Okrem toho nemohol vopred vedieť kedy na takéto vyšetrenie pôjde a ako tvrdil - že
bol objednaný k lekárovi a dozvedel sa to 18.10.2007, pretože k ošetrujúcemu lekárovi jeho matky
sa pacienti neobjednávali. Z hľadiska týchto skutočností sa stanovisko ošetrujúceho lekára o jeho
výlučných doprovodoch matky na vyšetrenia sa javí ako zavádzajúce a nepravdivé vrátane potvrdenia
o návšteve lekára dňa 19.10.2007, ktoré navrhovateľ doložil odporcovi až po dlhšej dobe. Pokiaľ by

bol navrhovateľ na nevyhnutnom ošetrení u lekára so svojou matkou, nič mu nebránilo v tom, aby
odporcovi predložil potvrdenie o doprovode a preukázal mu dôležitú prekážku v práci. V neposlednom
rade vzal súd do úvahy aj skutočnosť, že v čase porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa
ešte stále prebiehalo šetrenie škodovej udalosti vyplývajúcej z reklamácie dodávky zákazníka AUDI AG
IngolstadtSRNohľadnechybnejdodávkykrytovurčenýchprejaponskýtrh. Uvedenúreklamáciuobdržal

aj navrhovateľ. V danom prípade malo ísť o takzvanú konštrukčnú vadu trojstranné prebiehajúcich
zvarov „pílkovitého tvaru“ bočných okenných fólii (nesprávne vykonaný zvar bočnej okennej fólie sériovo
vyrábaných krytov), ktorá spôsobila poškodenie gumových tesnení na vozidlách AUDI, na ktorých boli
vadné kryty navlečené. Odporca v danom prípade vyvodzoval za vadne vyrobené kryty zodpovednosť
navrhovateľa.

Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu a zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností
súd dospel k záveru, že navrhovateľ svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu a okamžité
skončenie pracovného pomeru je platné. V danom prípade by nebolo možné od odporcu spravodlivo
požadovať, aby pracovný pomer navrhovateľa u odporcu ďalej pokračoval vzhľadom na konanie

navrhovateľa a vzhľadom k možnému riziku vzniku prípadnej škody. Preto súd návrh navrhovateľa na
určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.)