Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2012

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 3C/72/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2012:3209201402.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

navrhovateľa: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B. K., zastúpený JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 41 824,34 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 987,45 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 01.06.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 41 824,34 eur ako mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.08.2002 utrpel na štátnej ceste I/50 v Bánovciach nad Bebravou
ako spolujazdec na motocykli zn. Suzuki 900, ev. č. Z.B pri dopravnej nehode ťažký úraz, ktorý
zanechal na jeho zdraví trvalé následky. Prevádzateľ a vodič motocykla nebohý O. Š., ktorý následkom

zranení pri dopravnej nehode zomrel, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené
prevádzkou motorového vozidla s odporcom. Vo veci základu a výšky náhrady škody z ublíženia na
zdraví týkajúcej sa nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. k. BN-4C/152/2003 zo dňa 03.05.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
19Co/170/2007 zo dňa 25.10.2007. Z dokazovania v predchádzajúcom súdnom konaní vyplynulo, že
charakter poškodenia zdravia navrhovateľa - poúrazová paraplégia, so svojimi sprievodnými trvalými

následkami, postihol základné funkcie organizmu navrhovateľa. Došlo u neho k ochrnutiu celého tela, t. j.
k úplnej imobilite, strate úchopových funkcií, k poškodeniu vylučovania, nervového systému, impotencii,
k porušeniu pľúcneho aparátu a žilného systému dolných končatín. Nemôže chodiť, postaviť sa, sedieť
môže len s oporou, ľahnúť a presadnúť si môže len s pomocou inej osoby. V uvedenom konaní
bolo navrhovateľovi prvostupňovým súdom priznané mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 10 - násobku základného hodnotenia, pričom odvolací súd mimoriadne zvýšenie
zmenil na 30 - násobok. U navrhovateľa došlo na počiatku vrcholu jeho telesných a psychických síl

k úrazu so závažnými dôsledkami, ktoré podstatnou mierou zmenili jeho zvyky, životný, spoločenský,
súkromný, sexuálny i záujmový život a štýl. Následkom dopravnej nehody došlo u neho aj ku
závažným psychickým zmenám. Pred úrazom bol plný elánu a životných perspektív. Po uplynutí určitej
doby po skončení liečenia si navrhovateľ začal uvedomovať v plnej miere a s konečnou platnosťounemennosť svojho stavu bezvládnosti a svoj ďalší bezútešný a strastiplný život. Následkom toho sa stal
depresívnym, stratil chuť do života, trpí nespavosťou a má pocity menejcennosti. Preto zlý psychický
stav u navrhovateľa vznikal postupne, v plnej miere ho postihol až v priebehu roku 2008, kedy sa u

neho začali výrazne prejavovať vážne duševné poruchy a ťažké depresie, ako následok psychického
strádania pri dlhodobej imobilizácii a uvedených poškodení organizmu. Podľa lekárskeho posudku
MUDr. Štefana Safka, CSc., psychiatra a sexuológa, boli vážne duševné poruchy zistené u navrhovateľa
ohodnotené na 1400 bodov. Polovičná hodnota je 700 bodov podľa kap. A/II/12 zásad pre hodnotenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., čo v peňažnom

vyjadrení predstavuje 42 000,- Sk. Úraz zanechal u navrhovateľa následky, ktoré degradovali kvalitu
jeho života a v dôsledku úrazu vo veku 23 rokov sa pre neho normálny život prakticky skončil a
zmenil na úbohé živorenie. Nakoľko v predchádzajúcom konaní odvolací súd považoval 30 - násobné
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za primerané, požadoval navrhovateľ zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v psychickej oblasti taktiež v sume 30 - násobku základného hodnotenia
psychického poškodenia, t. j. v sume 41 824,34 eur (1 260 000,- Sk).

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, a to aj napriek tomu,
že v minulosti už mal súdne konanie s navrhovateľom o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a zdravotný stav navrhovateľa a všetky následky s nehodou sú mu podrobne
známe. MUDr. Safko vyhotovil bodové hodnotenie položiek č. 252 a 319 spolu v hodnote 1400 bodov,

ale v zmysle vyhlášky bolo potrebné krátenie na 50 % ako je uvedené v návrhu. Návrh je nepresný a
zavádzajúci, nakoľko položka č. 319, t. j. poúrazová impotencia bola v predchádzajúcom konaní riadne
odškodnená a započítaná do celkového počtu bodov 3167,5. Pokiaľ ide o 30 - násobok, ktorý priznal
v predchádzajúcom konaní odvolací súd, tento by nemal byť striktne smerodajný pre toto konanie v
prípade, že by žalované položky boli vôbec prítomné. Odvolací súd vychádzal z bodového hodnotenia

3 167,5 bodu ako z konečného stavu a násobok bol prispôsobený tomu, že náhradu cca 5,5 milióna
Sk považoval za primeranú. Ak by bolo pôvodné hodnotenie o 700 bodov vyššie, bol by podľa odporcu
násobok nižší. Navyše nie všetky položky je možné bez rozdielu zvýšiť na 30 - násobok, nakoľko Krajský
súd v Trenčíne bol pri určovaní násobku vedený hlavne najzávažnejším následkom, t. j. pol. č. 304 -
poúrazová paraplégia. Nebyť tohto následku, násobok by nebol ani zďaleka tak vysoký. Ostatné položky

sa nemali zvyšovať týmto násobkom, ktorý bol determinovaný len položkou č. 304. Týmto násobkom
mala byť zvýšená len táto položka. Napríklad za stratu sleziny, poškodenie brušnej steny, resp. za plošné
jazvy by navrhovateľ nikdy nedostal 30-násobné zvýšenie týchto položiek, ak by nebol ochrnutý. Preto
aj prípadná existencia psychických následkov by mala byť posudzovaná osobitne a nemal by sa na jej
prípadné zvýšenie vzťahovať násobok za iný trvalý následok (ochrnutie).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov - Y. G., ml., Y. G., st., Z. G.,
st., S. Š., znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia,
a to znaleckým posudkom č. 5/2011 znalca Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc., jeho doplnku a výsluchom
znalcaakontrolnýmznaleckýmposudkomč.18/2012znalcaMUDr.JánaVongrejaavýsluchomznalcaa

oboznámením listinných dôkazov, a to najmä lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia MUDr. Štefana Safka, CSc. zo dňa 12.11.2008, lekárskych správ a spisu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. BN-4C/152/2003.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že uvedené psychické problémy sa u neho prejavili koncom roku

2007 a začiatkom roku 2008. V tomto období to dospelo do takej miery, že navštívil psychiatrickú
ambulanciu MUDr. Vezerovej. Dostalo sa to do štádia, že nebol schopný fungovať bez liekov. Pred
nehodou a ani po nehode sa u psychiatra neliečil, nebol na to dôvod, až neskôr v období r. 2007 - 2008 si
začal uvedomovať celú situáciu, nevedel spať, bolo to s ním ťažké, bol výbušný, a preto navštívil MUDr.
Vezerovú. Jeho psychické stavy sa prejavujú nespavosťou, stále sa mu vracia nehoda, komunikácia s

najbližšími nie je kľudná, nedokáže sa sústrediť na niektoré bežné veci. Stratil priateľov, keď ho niekam
volajú, zostáva doma, a ak aj niekam do spoločnosti ide, nevie sa uvoľniť. V noci, keď sa zobudí, pociťuje
úzkosť, že všetko mohlo byť inak. Niekedy zdvihne telefón, avšak v noci nemá komu zavolať. Niekedy
zavolá rodičov, ktorí bývajú blízko. Strach má len z toho, že to môže byť len horšie. Máva zlé sny, rôzne
nálady, ak sa niekam dostane a vidí, že sa ľudia bavia a on sa tak zabávať nemôže, komunikácia je s

ním nijaká, musí ísť domov. Lieky, ktoré berie, sú na podporu toho, aby bol pokojnejší, aby lepšie spal.
Niekedy mu lieky nepomôžu. Strata sexuálneho života je hrozná, keď vidí rodiny, ako sa tešia na deti.
Pokiaľ ide o podnety z okolia na jeho psychický stav, tak navrhovateľ od nehody všetko nejako prehliadal,
strácal priateľov a až okolo r. 2007 sa to zhoršilo. Má aj dobré dni, no väčšina dní je pre neho ťažká adepresívna. Impulzom k návšteve psychiatra bol náznak rodičov. Navrhovateľ nikde nepracuje, v zime
sedí prevažne doma za počítačom, cez leto chodí k starým rodičom na dvor. Občas chodí s priateľmi do
spoločnosti, niekedy je to raz za dva mesiace, niekedy raz za mesiac. Navrhovateľ býva od r. 2004 sám,

nakoľko dostal trojizbový bezbariérový byt. Do roku 2006 mal priateľku, rozišli sa, pretože to nemalo
význam a ani budúcnosť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o položku 319a, poúrazovú impotenciu, táto bola
navrhovateľovi v žalovanej výške odškodnená v rámci predchádzajúceho súdneho konania, čo

jednoznačne vyplýva zo znaleckých posudkov, ktoré v predchádzajúcom konaní boli vypracované, a
z ktorých vychádzali súdy pri priznávaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj krajský
súd vo svojom rozsudku v predchádzajúcom konaní sa viac krát odvolával na existenciu sexuálnych
porúch u navrhovateľa a je zrejmé, že tieto následky boli predmetom predchádzajúceho konania a
v plnej výške boli navrhovateľovi odškodnené. Pokiaľ ide o druhú uplatnenú položku, a to duševné
poruchy, tak ich existencia sama o sebe dôvodnosť tohto odškodnenia nezakladá. Znalec a aj svedkovia

uvádzali iba obmedzenie navrhovateľa v jeho bežnom živote, ktoré je však výlučne dôsledkom telesného
poškodenia zdravia navrhovateľa. Znalec síce uviedol, že telo a psychika človeka tvoria jeden celok,
avšak na to, aby bola navrhovateľovi priznaná náhrada, musí aj táto konkrétna položka spĺňať vyhláškou
stanovené predpoklady, a teda obmedzovať navrhovateľa v jeho bežnom živote. V konaní nebola
tvrdenáskutočnosť,zktorejbybolozrejmé,akoobmedzujenavrhovateľajehoduševnýstav.Skutočnosť,

že navrhovateľ vyžaduje pomoc asistenta a nie je schopný sám ísť von, nie je dôsledkom jeho psychiky,
ale výlučne jeho paraplégie. Znalec uviedol, že po obdobnej životnej situácii obdobné duševné poruchy
nastanú vždy a vždy je potrebná aj psychiatrická liečba. Existencia porúch sama o sebe nezakladá ani
nárok na základné hodnotenie, ak nie sú splnené ďalšie vyhláškou stanovené predpoklady, a teda je
absolútne vylúčené, aby samotná existencia duševných porúch bola dôvodom na akékoľvek zvyšovanie

sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec a ani svedkovia neuviedli ani jednu skutočnosť, v čom
je duševný stav navrhovateľa v porovnaní s inými ľuďmi v obdobnej životnej situácii zložitejší alebo
komplikovanejší, z čoho by vyplývalo, že by malo ísť o prípad hodný osobitného zreteľa.

Y. G., sestra navrhovateľa, na pojednávaní dňa 15.06.2010 uviedla, že ako sa stala nehoda, psychické

následkynavrhovateľaponejneboliažtakéevidentné.PonehodebolvKováčovej,maltamrehabilitácie,
dúfal, že sa dá všetko do poriadku. Psychické následky v takomto rozsahu sa začali prejavovať až pred
2 - 3 rokmi. Všimla si to svedkyňa s rodičmi, navrhovateľ si to nechcel pripustiť. Až po 2 - 3 rokoch si
na ňom všimli, že trpí stavmi úzkosti, depresiami a nočnými morami. Stávalo sa, že v noci volal rodičom
a aj svedkyni a bol nervózny. Skôr sa takéto stavy u neho neprejavili. Nočné mory začali až neskôr,

začal byť nervóznejší, hádavejší, trpel stavmi úzkosti a tieto stavy sa u neho striedali. Často začal kričať,
nikto mu nevedel vyhovieť, bolo to s ním na nevydržanie. Svedkyňa je s ním každý druhý deň, asi
päťkrátdotýždňa.Ponehodemalnavrhovateľnejakýchkamarátov,neskôrmuvšakzostalalennajbližšia
rodina. Najviac mu pomáhajú rodičia, ale je to s ním ťažké. Berie lieky, niekedy je výbušný, niekedy je
to lepšie, niekedy lieky nezaberajú. Volá rodičom najmä v noci a keď potrebuje niečo vybaviť, tak sa

prejavuje jeho bezmocnosť. Navrhovateľ má počítač, takmer stále je doma, občas chodí na dvor k starej
mame. Má nejakých kamarátov, niekedy ich mal viac, zatelefonujú mu na narodeniny, bol si s nimi aj
posedieť, ale v poslednej dobe je to málo. Kamaráti si založili rodiny, alebo majú priateľky a postupne sa
vytratili. Navrhovateľ je dosť sám, preto tie stavy sú horšie. Nemá stáleho kamaráta, ktorý by za ním stále
chodil. Zo začiatku býval navrhovateľ viac otvorený, teraz o tom hovoriť nechce. Keď vidí deti, tak ho asi

trápi, že nebude mať rodinu a manželku. Svedkyňa má deti a vidí, že navrhovateľ je z nich nervózny,
ale na druhej strane sa vie s nimi porozprávať. Po nehode býval navrhovateľ s rodičmi, avšak potom
dostal bezbariérový byt a asi štyri roky býva sám v tomto byte. To, že dostal odškodné, ho neovplyvnilo
k enormnej radosti. Mal plán, že peniaze využije na operáciu, no nepodarilo sa to. Navrhovateľ mal
priateľku, s ktorou boli spolu asi rok pred nehodou a potom asi 1,5 roka. Navrhovateľ nechce ísť ani do

reštaurácie a väčšinu času je sám doma.

Y. G., matka navrhovateľa, na pojednávaní dňa 15.06.2010 uviedla, že intenzívnejšie sa začali psychické
následky na navrhovateľovi prejavovať asi 2 roky dozadu. Doslova ho dokopali, aby to riešil lekármi.
Mal depresie a stávalo sa, že v noci im volal, aby prišli a pýtal sa, prečo sa to stalo práve jemu.

Svedkyňa je našťastie nezamestnaná a môže si dovoliť ísť kedykoľvek, keď ju o to požiada. Po nehode
bol navrhovateľ skôr optimistickejší, nevedel ešte aký je jeho stav, cítil podporu aj v nemocnici, lebo často
boli pri ňom. Neskôr začal pociťovať nemohúcnosť, že to začalo byť reálne, že lepšie nebude. Videl, že
nedokáže to, čo si predstavoval. Po operácii a následnej rehabilitácii býval asi rok s rodičmi, potom muprerobili byt na bezbariérový a asi o rok sa tam sťahoval. Mal priateľku, spoznali sa asi rok pred nehodou
a po nehode asi v roku 2006 sa vytratila z jeho života. Pred nehodou bol veselý, optimistický, kamaráti
ho mali veľmi radi, rád športoval. Mal veľa kamarátov, teraz je veľa z nich ženatých a zostalo mu len pár

kamarátov, ktorí ho občas prídu pozrieť. K psychiatričke šiel navrhovateľ na návrh rodičov, lebo to už
bolo neúnosné. Navrhovateľ sa vôbec nesnaží zapájať do života, má depresie, úplný nezáujem o všetko.
Sem - tam sa stretne s nejakým priateľom, keď ho prídu pozrieť, občas za ním chodí nejaký sused,
ale veľa času trávi hlavne za počítačom - na internete, hrami. Navrhovateľ mal vysnívanú operáciu v
Rusku, no nepodarilo sa to. Psychické následky sa u navrhovateľa začali prejavovať pred 2 - 2,5 rokmi.

Navrhovateľ stále potrebuje pomoc druhého, či na kúpanie alebo obliekanie. Má asistenta a pomáhajú
mu aj rodičia. Navrhovateľ sám šoféruje, má k tomu prispôsobené auto, no musí s ním byť aj asistent,
ktorý mu pomôže do auta, z auta, pripraví vozík.

Z. G. otec navrhovateľa, na pojednávaní dňa 15.06.2010 uviedol, že po nehode boli ešte optimistické
vízie,žesatovylepší.Potom,keďsanavrhovateľpomagnetickejrezonanciidozvedel,želepšienebude,

začal upadať. Vyhrotilo sa to asi 2 roky dozadu. Svedok s ním mal konflikty, a preto ako prvý navrhol,
aby sa to šlo riešiť. Navrhovateľ neoponoval a navštívil psychiatričku. Je smutný, nie je to už ten človek,
ako bol, nič ho nebaví. Navrhovateľ mal nejakých priateľov, no títo sa poženili. Svedok predpokladá, že
navrhovateľ nemôže mať ani deti. Toto všetko sa podpísalo neskôr pod to, že začal byť smutný. To, že
navrhovateľ dostal odškodné 5,5 mil. Sk, ho možno na chvíľu potešilo, no meritum veci to nezmenilo.

Chcel sa osamostatniť, tak je sám. Stále potrebuje s niekým komunikovať. Úzkostné stavy máva asi
dvakrát do týždňa. Psychické stavy navrhovateľa sa prejavujú tým, že je smutný, stane sa, že zavolá
svedkovi, že má nejaký problém, svedok odíde z roboty a zistí, že nič sa nedeje. Navrhovateľ sa neustále
potrebuje s niekým rozprávať. Svedok vidí, že sa mu vytrácajú kamaráti. Keď svedok stretne kamarátov,
hovorí im, aby ho šli pozrieť, avšak títo majú svoje rodiny.

S. Š., bývalá priateľka navrhovateľa, na pojednávaní dňa 23.11.2010 uviedla, že s navrhovateľom sa
poznali asi rok pred dopravnou nehodou, ku ktorej došlo tesne pred jej narodeninami. Navrhovateľ bol
veselej povahy, rád sa zabával, bol dobrý človek. Boli v styku aj po nehode a občas sú v styku aj
teraz. Po nehode s ním žila v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. U neho v byte už nežila, pretože

sa rozišli. Navrhovateľ sa po nehode zmenil, bol nervózny, nikde ju nechcel púšťať, žiarlil, ich vzťah
sa zmenil. Navrhovateľ sa zmenil postupne. Zo začiatku si asi myslel, že vyzdravie, ale keď potom
zistil, že je to horšie, tak sa to stupňovalo. Vystupňovalo sa to asi 4 roky po nehode. Odbornú pomoc
vyhľadal navrhovateľ asi pred 2 - 3 rokmi. Svedkyňa s navrhovateľom sa mali radi, bola to láska na prvý
pohľad, plánovali spoločné bývanie a založenie rodiny. Najväčší handicap vidí svedkyňa asi v tom, že

navrhovateľ si uvedomuje, že nebude mať nikdy deti, a že ju nemôže urobiť šťastnou. Psychický stav
navrhovateľa sa navonok prejavoval tak, že bol nervózny, výbušný, uzavrel sa do seba, bol žiarlivý a
nikde ju nechcel pustiť zabaviť sa. Svedkyňa nemohla zniesť jeho stavy, ako aj to, že nemohli mať spolu
deti. Bezprostredne po nehode nemal navrhovateľ depresívne stavy, prejavilo sa to až neskôr. Svedkyňa
chodí navrhovateľa raz za čas pozrieť, alebo si zatelefonujú. Von nechodia, navrhovateľ nechce chodiť

do spoločnosti. Navrhovateľ je doma za počítačom, von nechodí.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 17.08.2002 o 20.50 hod. došlo v
Bánovciach nad Bebravou k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľ ako spolujazdec na motocykli
Suzuki e. č. Z. utrpel ťažký úraz s trvalými následkami. Vodič motocykla O. Š. v dôsledku zranení

utrpených pri dopravnej nehode zomrel. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla mal uzatvorené u odporcu. Navrhovateľ si uplatnil nárok náhradu škody
na zdraví a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského žalobou zo dňa 25.08.2003. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. BN-4C/152/2003-171 zo dňa 03.05.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/170/2007 - 273 zo dňa 25.10.2007 bol odporca zaviazaný

zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom mu
bol priznaný 30 - násobok sťaženia spoločenského uplatnenia. Predmetom konania bolo odškodnenie
navrhovateľovho fyzického poškodenia zdravia vrátane straty sexuálnej funkcie. V tomto konaní sa
navrhovateľ domáha mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku duševnej
poruchy a poúrazovej impotencie. MUDr. Štefan Safko, CSc., psychiater a sexuológ, posúdil sťaženie

spoločenského uplatnenia navrhovateľa a určil uňho diagnózu vážne duševné poruchy po iných ťažkých
poraneniach okrem poranenia hlavy, ktorú podľa položky II/252 ohodnotil 600 bodmi, a diagnózu
poúrazovej impotencie do 45 rokov, ktorú podľa položky II/319 ohodnotil 800 bodmi.Zo znaleckého posudku Doc. MUDr. Karola Turčeka a jeho doplnku súd zistil, že navrhovateľ sa začal
psychiatricky liečiť pre depresívne stavy v r. 2006, keď v plnom rozsahu pochopil, že poškodenie
jeho zdravia (ochrnutie) je trvalé, liečbou neovplyvniteľné. Doposiaľ chodí na psychiatrické kontroly a

užíva lieky (antidepresíva). U navrhovateľa pretrváva depresívne - dysforické prežívanie, ktoré priamo
súvisí s ťažkým poškodením jeho telesného zdravia. Znalec sa stotožnil s bodovým hodnotením MUDr.
Safka. Následky úrazu, ktorý navrhovateľ utrpel, sú trvalé, liečbou neovplyvniteľné. Psychické poruchy
z toho vyplývajúce budú preto pretrvávať i naďalej. Psychiatrické liečenie môže len zmierňovať jeho
depresívne prežívanie, nie ho potlačiť. Psychický stav, ktorý u navrhovateľa vznikol, je jednoznačne

dôsledkom úrazu, ktorý navrhovateľ utrpel. Psychický stav je jednoznačne v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou. Pretrvávanie psychických ťažkostí bezprostredne súvisí s telesnými poškodeniami
vzniknutými pri nehode. Tie sú trvalé, a preto treba počítať aj so psychickými ťažkosťami, ktorými bude
navrhovateľ trpieť zrejme trvale s možnými istými osciláciami intenzity príznakov.

Na pojednávaní znalec uviedol, že pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu, resp. diagnózy

navrhovateľa, právne hľadiská môžu byť iné ako medicínske. Z medicínskeho hľadiska sú diagnózy
jasné a keďže aj telesný stav poškodeného má trvalé charakteristiky, nie je žiaden predpoklad, aby sa
relevantnýmspôsobomzmenilajjehopsychickýstav.Stavnavrhovateľasavyvíjal.Akomladýčlovekistú
dobu bojoval s prijatím faktu ohľadne svojich životných obmedzení. Nastala prelomová chvíľa, kedy to
začalbraťakofakt,azačaltoistýmspôsobompsychickynezvládať.Vr.2006(17.5.2006)navštívilMUDr.

Vezérovú - psychiatričku. Ten stav tam už bol, vyvíjal sa, bol v ťažkom polytraumatizme po nehode, v
popredí boli telesné poškodenia, ktoré ho určite aj myšlienkovo a citovo zamestnávali. Tým nemôžme
povedať, že by tá depresia tam nebola bývala už predtým. Depresia, aj keď je prítomná, má určitú
dynamiku a kolíše. Sú dni lepšie, horšie - nevieme povedať čo človek prežíva, sú tam oscilácie, človek
reaguje citlivo výraznejšie aj na zmeny počasia. Sú situácie, že depresívni pacienti prestávajú brať lieky,

prestávajú chodiť na kontroly, prestávajú bojovať, nemá to pre nich zmysel - mávajú myšlienky na smrť,
a potom znovu začnú chodiť na kontroly. Pracuje v ňom boj o zmysel života, musí akceptovať to, že
terapeutické pokusy nevedia zmeniť fakt, že je tento stav trvalý. Jemu nohy nezačnú pracovať, život sa
mu nezmení, je to normálna súčasť, že stav nie je stále rovnaký. V psychike to stále kolíše, nie je to
exaktná veda, my musíme cítiť, čo ten človek cíti. To, že stav navrhovateľa bude trvalý, sa dá posudzovať

v dvoch rovinách. V prvej - odkedy zistili chirurgovia - traumatológovia, že stav sa nedá zmeniť a v
druhej - to, čo je psychiatrické, bolo možné stanoviť podľa názoru znalca už pri prvom vyšetrení u MUDr.
Vezérovej. Dalo sa to, keď by ho bol vtedy vyšetroval znalec. Je vysoko pravdepodobné, že by ako
psychiater zhodnotil tento stav tak, že z toho nevyjde. Ale je pravdou, že pani doktorka pokračovala
v liečbe antidepresívami. Posledná kontrola v dokumentácii je zo dňa 1.12.2010. Je veľmi dôležitá aj

okolnosť hospitalizácie s masívnou embolizáciou v marci r. 2011. Embolizácia je život ohrozujúci stav,
pri ktorom môže človek zomrieť. Pri emobilizácii dochádza k zápalu v žilách, jeho pohyblivosť je nulová,
vo svojom vnútornom prežívaní musel prežiť okolnosť, že prežil takmer smrteľný stav, a že je to súčasť
toho všetkého - sú rozhodujúce jeho psychické pocity, to čo skutočne prežíva. Znova už po tretí raz
vlastne prežil svoju "skoro" smrť. Stavy ktoré prekonal, ak tam bol jeden trombus, je ich tam určite viac,

je otázkou času, kedy k tomu znovu príde. Je to veľmi vážny prípad, ktorý sa stal a možno tam mohla
byť psychiatrická intervencia. Na jednej strane je ťažké si predstaviť, ako bude navrhovateľ ďalej žiť a
čo ho ďalej čaká, avšak znalec vo svojej praxi videl už aj ťažšie stavy. Dôvod hodný osobitného zreteľa
nechce posudzovať.

Z kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. Jána Vongreja súd zistil, že na základe vyšetrenia
navrhovateľa, jeho zdravotnej dokumentácie a analýzy jeho zdravotného stavu znalec diagnosticky
uzavrel zdravotný stav navrhovateľa ako neuroticko - depresívnu poruchu u akcentovanej osobnosti,
poruchu erektívnej potencie, ako následok úrazu zo dňa 17.08.2002. Stav navrhovateľa sa prejavuje
stavmi depresie, zvýšeným intrapsychickým napätím, zníženou frustračnou toleranciou, afektívnou

labilitou, zvýšenou dráždivosťou voči okoliu, redukovanou záujmovou sférou a aj iniciatívou, primárne
pomerne diferencovanej. Znalec súčasne u navrhovateľa zistil poruchu erektívnej potencie s oslabením
jeho sexuálneho pudu, neschopnosti viesť plnohodnotný pohlavný život, čo následne vedie aj k
disharmonizácii v partnerských vzťahoch. V porovnaní so znaleckým posudkom MUDr. Turčeka znalec
nenachádza výraznejšie odlišnosti. Navrhovateľ sa začal liečiť až od roku 2006, kedy došlo k jeho

uvedomeniu si, že jeho telesný zdravotný stav je už trvalý, liečbou podstatnejšie neovplyvniteľný. Od
tejto doby začala liečba u psychiatra hlavne antidepresívami. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, znalec sa stotožnil s bodovým hodnotením MUDr. Safka a znalca MUDr.
Turčeka. Znalec sa domnieva, že k stabilizácii zdravotného stavu došlo v období ostatného roka (pozn. r.2011). Psychické následky, ktorými navrhovateľ trpí, sú jednoznačne v príčinnej súvislosti s jeho úrazom
zo dňa 17.08.2002. Znalec sa domnieva, že zdravotný stav navrhovateľa možno hodnotiť ako stav hodný
osobitného zreteľa. Nemožno potvrdiť, že psychický stav posudzovaného bol zlý len v roku 2006, kedy

sa začal liečiť. Je skôr otázne, prečo mu táto intervencia nebola zo strany lekárov navrhnutá už skôr.
Komplikácie, resp. zhoršenie stavu znalec ani do budúcna nevylučuje.

Na pojednávaní znalec MUDr. Vongrej uviedol, že na záveroch písomne podaného znaleckého posudku
zotrváva. K námietkam odporcu uviedol, že ako znalec z odboru psychiatrie a sexuológie a napriek tomu,

že skončil lekársku fakultu, si nenárokuje hodnotiť veci, ktoré mu neprináležia. Aj tak treba povedať,
že osobnosť človeka a jeho zdravotný stav je komplexná záležitosť, teda záležitosť jeho tela a aj jeho
mozgu a nemožno to oddeliť. Vo svojom znaleckom posudku sa venoval výhradne psychickému a
sexuologickému stavu, a ak to tak nevyznelo, tak je treba expressis verbis doplniť, že mal na mysli pri
svojich záveroch najmä psychický stav navrhovateľa. Pokiaľ mu bolo vytýkané, že opakovane hodnotí
niektoré položky, najmä položku 319, tak to bolo súčasťou jeho posudku a mal sa k tomu vyjadriť ako

znalec. V súvislosti s ustálením zdravotného stavu navrhovateľa vychádzal z vyšetrenia posudzovaného
a z dostupnej zdravotnej dokumentácie, podľa ktorej sa menovaný začal liečiť u psychiatra až v
roku 2006. Podľa vyšetrenia, psychiatrických kontrol a po psychiatrickom a psychologickom vyšetrení
navrhovateľa znalcom, dospel znalec k záveru, že k ustáleniu tohto stavu dochádza až koncom roku
2011. Následky tak vážneho úrazu vedú po určitej dobe k dekompenzácii jeho osobnosti, k výskytu

neurotických príznakov, ktorými posudzovaný trpí a nikdy nedôjde už k náprave ad integrum, t.j. k stavu,
ktorý by bol pred úrazom. Znalec pri posudzovaní psychického stavu navrhovateľa bodovo ako najťažšie
možného (vychádzajúc z maximu tohto bodového stavu pol. 252) vychádza z literárnych prameňov, z
vlastných skúseností s obdobnými prípadmi ako aj s konkrétnym posúdením navrhovateľa Z. G., t.j. jeho
psychického stavu. Pokiaľ znalec uvádza prípad navrhovateľa ako prípad hodný osobitného zreteľa, tak

vychádzal z vyšetrenia navrhovateľa, keď podľa znalca tento stav, ktorý vznikol ako následok jeho úrazu
z roku 2002, viedol k tak ťažkému somatickému a hlavne psychickému spôsobu zmeny jeho života, k
významnému zníženiu jeho schopnosti viesť plnohodnotný život s uspokojením jeho do úrazu pomerne
rozvinutých a diferencovaných záujmových zložiek, že si túto okolnosť dovolil takto hodnotiť aj keď
vychádzajúc z vyhlášky 32/1965 Zb. a aj po preštudovaní judikatúry Najvyššieho súdu, táto zložka patrí

výhradne do rozhodnutia súdu a znalec na ňu pri zohľadnení bodového hodnotenia konkrétneho prípadu
môže súd len upozorniť. Pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu navrhovateľa, tak znalec vychádzal z
vyšetrenia navrhovateľa, štúdia jeho dostupnej zdravotnej psychiatrickej dokumentácie, kde až koncom
októbra 2011 možno zistiť zlepšenie jeho príznakov, stabilizáciu psychického stavu, stabilizáciu jeho
depresívnych rozlád, zlepšenie jeho spánku, oživenie nálady, čo možno konštatovať aj psychologickým

vyšetrením,ktorébolovykonanéznalcom.Tentostavnikdynenadobudneintenzituakábolapredúrazom
a tiež nemožno povedať, že nemôže dôjsť k jeho ešte miernemu zhoršeniu. U posudzovaného už ide
o chronickú psychiatrickú diagnózu, s ktorou sa bude musieť zrejme potýkať do konca svojho života a
záleží na primeranosti liečby, aby sa tieto príznaky nezhoršovali. Jednoznačnou príčinou, ktorá viedla
k iniciácii tejto poruchy, bol úraz navrhovateľa v roku 2002. Stav za obdobie 2006-2012 je ustálený a

môžu tu byť ešte malé výkyvy, ale nie nejako podstatne ako napríklad zhoršenie o 100 %. V zdravotnej
dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza nič, z čoho by bolo možné zistiť, prečo navrhovateľ navštívil
psychiatra až v roku 2006. Psychiatria je špecifické odvetvie medicíny, kde svoju negatívnu rolu zohráva
aj spoločnosť a človek sa bráni nezriedka návštevám psychiatra ako to bolo aj v tomto prípade, kde
podľa vyšetrenia navrhovateľ aj sám uviedol, že až v roku 2006 sa stali jeho psychické príznaky tak

neznesiteľné, že sám požiadal o túto intervenciu. Vo všeobecnosti sa konkrétne nedá povedať, kedy sa
v takýchto prípadoch začínajú prejavovať duševné poruchy, alebo zmeny v psychike. Vzhľadom k tak
intenzívnemu úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ, však možno povedať, že u každého obdobného prípadu
jednoznačne dochádza k výskytu psychických príznakov, nakoľko somatický stav veľmi úzko súvisí so
psychických stavom, nakoľko máme mozog a vyššiu nervovú činnosť, tak vďaka nej si uvedomíme, čo

nám takýto úraz spôsobil ani nie tak fyzicky ako psychicky, o čo nás pripravil v uspokojovaní svojich
potrieb a potom už záleží len na sile osobnosti, dokedy dokáže potláčať neurotické príznaky, až sa stanú
bez liečby neznesiteľné a nezriedka môžu viesť aj k samovražedným pokusom a niekedy aj k dokonanej
samovražde. Aj navrhovateľ mal tieto sklony a aj pri vyšetrení uviedol, že mal samovražedné myšlienky.
Kvalita duševného života navrhovateľa je kompenzovaná, no nie dobrá. Vďaka liečbe nemá navrhovateľ

už také stavy, žeby nemohol spávať, žeby celý deň musel myslieť na to, čo ďalej, žeby mal strach a
podobné nálady. Nikdy však už nebude zrejme taký, žeby nemusel brať psychiatrické lieky. Psychiatrovi
pritom niekedy trvá aj 4-5 rokov zistiť, čo je správna liečba. Navrhovateľ mal 23 rokov, mal svoje ciele,
ktoré si už nikdy nesplní a s tým sa musí naučiť žiť. Duševný stav navrhovateľa môže byť vždy horší a zopsychiatrického hľadiska sa to nedá vyjadriť percentuálne. Neuróza môže invalidizovať a je to závažná
psychická porucha, ktorú má aj navrhovateľ. Pokiaľ ide o počet priznaných bodov, znalec mal prípady
obdobných úrazov, kde však priznal menej bodov, pretože neuróza nebola tak vážna. Pri určení počtu

bodov vychádzal zo životnej praxe, obdobných prípadov, z intenzity stavu navrhovateľa, z intenzity liečby
a odbornej literatúry. Znalec má 31 ročnú prax súdneho znalca a obdobných prípadov mal skoro 70.
Duševný stav navrhovateľa je dôsledkom jeho úrazu a tieto dôsledky sú každodennou súčasťou jeho
života od prebudenia sa až kým večer nezaspí, resp. ani nemôže zaspať. Zobudí sa a zistí, že nemôže
chodiť, že nemôže ísť bez asistenta na WC, že neudrží moč a stolicu a následne zapácha, že nemôže

ísť do spoločnosti, tancovať, športovať, uspokojovať svoje potreby, ktoré mal pred úrazom. Všetko so
všetkým súvisí a nemožno to oddeliť. Jeho duševný stav by taký nebol, keby nebolo toho úrazu. Jeho
duševný stav je taký, že by iný nechcel byť v jeho duši. Trpí tým jeho hlava a nie telo. Nemá záujem
ísť do spoločnosti, pretože musí ísť s asistentom a smrdí. Jeho sebavedomie je tak nízke, že je nižšie
v porovnaní s bežnou normou.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o povinnom zmluvnom poistení) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
(účinnej v čase vzniku škody; ďalej len vyhláška) sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol

poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Pasívna
legitimácia odporcu v konaní nebola sporná a vyplýva z ust. § 427 Občianskeho zákonníka a § 15
zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď odporca bol poisťovateľom vozidla (motocyklu), v dôsledkuktorého prevádzky vznikla navrhovateľovi škoda na zdraví. V konaní bolo vykonané znalecké a kontrolné
znalecké dokazovanie znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a odvetvie
sexuológia. Zo znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody, z ktorej

vzniklo navrhovateľovi právo na odškodnenie voči odporcovi, došlo k poškodeniu aj duševného zdravia
navrhovateľa, a to k neuroticko - depresívnej poruche. Psychiater MUDr. Safko, ako aj obaja znalci
hodnotiliuvedenúdiagnózuzhodne600bodmi.Navrhovateľsiuplatnilzvýšeniesťaženiaspoločenského
uplatnenia v sume 30 násobku po krátení uvedenej hodnoty bodov na polovicu, t. j. 30 x 300 x 60,- Sk /
bod. Súd však za primerané považoval iba päťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

navrhovateľa v dôsledku uvedenej duševnej poruchy, a preto navrhovateľovi priznal sumu 2 987,45
eur. Táto je násobkom 5 - násobného zvýšenia hodnoty jedného bodu (5 x 60,- Sk = 300,- Sk) a
počtu bodov po ich krátení na polovicu (300 bodov x 300,- Sk), čo je 90 000,- Sk a po prepočte
na menu euro suma 2 987,45 eur. Je zrejmé, že duševná porucha sa u navrhovateľa rozvinula v
dôsledku telesného poškodenia jeho zdravia, no prvotnou príčinou je úraz, ktorý navrhovateľ utrpel
dňa 17.08.2002 pri dopravnej nehode, a preto aj duševná porucha je v priamej príčinnej súvislosti

s uvedenou dopravnou nehodou a v zmysle cit. zákonných ustanovení má navrhovateľ nárok na
odškodnenie voči odporcovi. Záver, že navrhovateľova duševná porucha je dôvodom na odškodnenie
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a zároveň dôvodom na primerané zvýšenie 5 násobkom,
vyvodil súd z toho, že následky v duševnom zdraví výrazne zasiahli do života navrhovateľa v mladom
veku, keď tento mal množstvo záujmov, a to najmä v oblasti spoločenského a kultúrneho života a

záujem žiť s partnerkou a založiť si rodinu. Potreby v uvedených oblastiach nemôže plnohodnotne
napĺňať predovšetkým z dôvodu fyzického poškodenia zdravia (ochrnutie, neudržanie moču a stolice,
impotencia a iné), čo súd v tomto konaní nebral do úvahy vzhľadom k tomu, že v tomto už bolo
navrhovateľovi priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Na druhej strane sa však
navrhovateľ môže, aj keď výrazne obmedzene (za pomoci tretej osoby, nemožnosť vykonávať určité

činnosti v dôsledku ochrnutia a pod.) zúčastňovať spoločenského života (napr. posedenia s blízkymi,
priateľmi napr. v reštaurácii a pod.), no v dôsledku psychického stavu nechce a "nemôže", pretože v
dôsledku telesných poškodení trpí "jeho hlava", nemá záujem ísť do spoločnosti (redukovaná záujmová
sféra a iniciatíva) a jeho sebavedomie je nižšie, než bežná norma. Duševné poruchy sa u neho aj
prejavujú nočnými morami, depresiami, mal myšlienky na samovraždu, labilitou, zvýšenou dráždivosťou

voči okoliu a zníženou frustračnou toleranciou. Uvedené následky na psychickom zdraví navrhovateľa
vyplývajú zo znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva aj skutočnosť, že sú veľmi vážne, pričom
aj znalec MUDr. Vongrej vyhodnotil tento prípad za hodný osobitného zreteľa. Je nepochybné, že
vzhľadom na poškodenia zdravia navrhovateľa, mali najvýznamnejší vplyv na zníženie jeho schopnosti
viesť plnohodnotný život tie, ktoré možno označiť za fyzické (ochrnutie, inkontinencia, impotencia a

pod.). No nepochybne v dôsledku týchto tu nastalo poškodenie aj jeho duševného zdravia, čo malo za
následok ďalšie zníženie kvality jeho života, keď napr. by síce mohol ísť si sadnúť s priateľmi alebo
rodinou do reštaurácie, keď by ho tom asistent doviezol, pomohol mu s vozíkom a pod., no v dôsledku
práve jeho duševného stavu nejde, pretože by mohol byť konfrontovaný so zvedavými pohľadmi iných
osôb, vlastnými myšlienkami, či niekomu "nesmrdí", ako ho vnímajú, čo si o ňom myslí okolie a pod.,

nehovoriac o frustrácii z toho, že by videl rovesníkov s rodinami, deťmi, chodiť a uvoľnene sa baviť.
Navrhovateľ nemôže v dôsledku poškodenia zdravia viesť plnohodnotný život, a to už od mladého
veku, pričom za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia mu už bolo priznané odškodnenie pokiaľ ide
o dôsledky fyzického poškodenia zdravia. Navrhovateľ však v dôsledku dopravnej nehody utrpel aj v
oblasti duševného zdravia a aj pre tieto následky nemôže viesť ani ten "plnohodnotný" život, ktorý by

mu umožňovali viesť jeho fyzické obmedzenia. Preto navrhovateľovi patrí aj odškodnenie sťaženia jeho
spoločenského uplatnenia s primeraným zvýšením za poškodenie duševného zdravia. Spoločenské
uplatnenie v rovine duševného zdravia nie je len komunikácia s ľuďmi cez telefón, internet, prečítanie si
knihy, zahranie hry na počítači, ale aj osobná komunikácia a zábava s rodinou a známymi, pričom toto
nie je u navrhovateľa obmedzené len tým, že nemôže chodiť, alebo že neudrží moč a stolicu, ale aj tým,

že v dôsledku týchto a podobných následkov má "blok v hlave", neuvoľní sa a z obáv z prejavov jeho
tela navonok, si v duševnej rovine takúto činnosť zakáže, alebo ju výrazne obmedzí. To je to, čo znalec
označil, že "trpí jeho hlava". To je výraz nízkeho sebavedomia a sťaženia spoločenského uplatnenia
a obmedzenia navrhovateľa na bežnom spôsobe života nie sú len dôsledkom telesného poškodenia
zdravia. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,

nestotožnil sa súd z názorom navrhovateľa, že by mal súd vychádzať z predchádzajúceho konania
a rovnako navrhovateľovi priznať 30 - násobok bodového hodnotenia. Fyzické poškodenia zdravia
navrhovateľa sú podstatne výraznejšie, o čom svedčí aj ich bodové hodnotenie, pričom ich celkové
následky na ďalší život navrhovateľa sú zjavne nepriaznivejšie. Z uvedených dôvodov považoval súdnárok navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku duševnej
poruchyzadôvodnýazaprimeranézvýšenieaodškodneniepovažoval5násobokbodovéhohodnotenia
a vo zvyšku návrh ako nedôvodný pre jeho neprimeranosť zamietol.

Pokiaľideonároknavrhovateľanaprimeranézvýšenieodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
v časti za diagnózu poúrazová impotencia, tak v tejto časti bol návrh navrhovateľa absolútne nedôvodný.
V konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod spisovou zn. BN-4C/152/2003 už bolo
rozhodnuté o odškodnení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa za fyzické

poškodenia zdravia, pričom bola posudzovaná a odškodnenie mu bolo priznané aj za poúrazovú
impotenciu. Navrhovateľ si tak uplatnil zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia aj
za diagnózu, za ktorú mu už odškodnenie priznané bolo. Podľa názoru súd však v tejto časti nejde o
res iudicata, ale o ďalšie uplatnenie si zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
a preto súd v tejto časti konanie nezastavil z dôvodu prekážky právoplatne skončenej veci, ale návrh
zamietol, keďže odškodnenie priznané navrhovateľovi v uvedenom konaní považoval za dostatočné a

primerané a nevidel žiaden priestor a dôvod na jeho ďalšie zvýšenie. To, že navrhovateľ duševne strádal
aj v dôsledku impotencie, nemožno považovať za to, že by impotencia bola duševnou poruchou a bolo
namieste hodnotiť ju aj z iného hľadiska, než tomu bolo v predchádzajúcom konaní.

K námietkam odporcu súd uvádza, že v konaní bolo jednoznačne a dostatočne preukázané, že

duševná porucha navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s nehodou a toto poškodenie zdravia si vyžaduje
odškodnenie sťaženia uplatnenia pri jeho zvýšení, ktoré je primerané v sume 5 násobku na polovicu
zníženého bodového hodnotenia a nie je to len sama existencia duševnej poruchy navrhovateľa, ale to,
akoobmedzujenavrhovateľanabežnomspôsobeživota.Zoznaleckýchposudkovjedostatočnezrejmé,
že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Znalecké dokazovanie (vrátane kontrolného) považoval súd

za komplexné, zrozumiteľné, objektívne a úplné, dostatočne v spojení s inými dôkazmi odôvodňujúce
záver vyjadrený výrokom tohto rozsudku. Vykonanie ďalšieho dokazovania považoval v tejto súvislosti
za nadbytočné a neúčelné, pretože znalecké posudky jednoznačne určili diagnózu navrhovateľa, jej
bodové hodnotenie a znalec MUDr. Vongrej zároveň uviedol, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľa, pričom záver o tom podložil relevantnými skutočnosťami, a to vyšetrením navrhovateľa,

jeho zdravotnou dokumentáciou a v neposlednom rade vychádzal z odbornej literatúry a svojich
dlhoročných odborných skúseností. Vzhľadom na to, že stav navrhovateľa (psychický) nie je liečiteľný a
nikdy už nebude v stave ako pred úrazom a liekmi možno len zmierňovať jeho depresívne prežívanie,
ako aj na stanovenie ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa a ďalšie závery znalcov, nie je potrebné
a právne významné zisťovať, či si lekári navrhovateľa (najmä všeobecný lekár) všimli (prípadne kedy)

príznaky duševnej poruchy a či mu odporučili návštevu psychiatra a kedy. Pokiaľ ide o navrhnuté ďalšie
znalecké dokazovanie, resp. doplnenie posudku MUDr. Vongreja za účelom zistenia, kedy bolo možné
stav navrhovateľa objektivizovať a hodnotiť, tak takéto dokazovanie by podľa názoru súdu nemalo
význam. MUDr. Vongrej jednoznačne stanovil čas, keď sa zdravotný stav navrhovateľa ustálil, pričom
tento svoj záver riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. Rovnako tak zdôvodnil bodové hodnotenie. Súd

nepovažuje za rozporné to, že navrhovateľovi bolo plné bodové hodnotenie priznané už v roku 2008
a následne aj v roku 2011 a v roku 2012. Rozhodujúce je bodové hodnotenie vykonané znalcami
v tomto konaní, ktoré je zhodné a zároveň čas ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa. Ak bolo
možné hodnotiť zdravotný stav navrhovateľa v roku 2008 plnou hodnotou bodov, neznamená to, že jeho
zdravotný stav bol ustálený, a že tento sa nemohol ďalej zhoršovať a ustáliť až v roku 2011. Pokiaľ ide

o námietku, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa sa vyjadril iba jeden znalec, nie je to dôvod
na ďalšie dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti, keďže znalec svoj záver riadne a odborne zdôvodnil.

Vzhľadom na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci považoval súd spor za zložitý po skutkovej,
ako aj po právnej stránke, a preto v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol,

že o trovách konania (účastníkov aj štátu) rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.