Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 8, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/194/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105244683
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1105244683.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v

právnej veci navrhovateľa: YMCA na Slovensku (KRESŤANSKÉ ZDRUŽENIE MLADÝCH ĽUDÍ -
YOUNG MEN'S CHRISTIAN ASSOCIATION), so sídlom Šancová 1, Bratislava, IČO: 00 682 853,
občianske združenie registrované v zozname vedenom Ministerstvom vnútra SR, zastúpený: JUDr.
Martin Čižmárok, advokát zo spoločnosti BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO:
35 872 900 proti odporcovi: Nadácia Intenda, so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 069 787, nadácia
zapísaná v registri nadácií vedenom Ministerstvom vnútra SR pod reg. č. 203/Na-96/621, zastúpený:
Mgr. Tomáš Kamenec, advokát DEDÁK & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Mlynské

nivy 45, Apollo Business Center, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX
vydanom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre
katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava 1, a to
pozemku registra "C" katastra nehnuteľností parc. č. XXXX s Q. XXX P., zastavané plochy a nádvoria,
pozemku registra "C" katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/X X. Q. XXXX P., zastavané plochy a
nádvoria, pozemku registra "C" katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/X X. Q. XXXX P., zastavané plochy

a nádvoria, pozemku registra "C" katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/X X. Q. XXX P., zastavané plochy
a nádvoria, stavby súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku parc. č. XXXX a stavby súpisné číslo
XXXXXX stojacej na pozemku parc. č. XXXX/X.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 175.933,44 EUR a to na účet
právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra banke, a.s., Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2005 sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Staré mesto zapísaných na LV Č.. XXXX,
vedenomKatastrálnymúradomvBratislave,SprávakatastrapreHlavnémestoSRBratislava,pozemkov
parc. č. X XlX/X, E. Q.P.B. XXXX P., zastavané plochy, parc. č. X XXX/X, o výmere XXX P., zastavané
plochy, parc. Č.. XXXX/X,o výmere 448 m2, zastavané plochy, parc. č.. XXXX, o výmere 409 m2,
zastavané plochy, parc. č. XXXX, o výmere 34.717 m2, zastavané plochy a budovy stojacej na parc.č.
X XlX/X, súpisné Č.. XXXXXX a budovy stojacej na parc.č. X XXX, X. Č. XXXXXX.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom vlastníka predmetných nehnuteľností
zapísaného v pozemkovej knihe pred Československým zväzom mládeže, pričom prevod nehnuteľností
na Československý zväz mládeže považoval za neplatný, keďže malo ísť o dispozíciu s majetkom
zo strany nevlastníka. Navrhovateľ rovnako poukazoval na skutočnosť, že nikdy nedošlo k platnémuskončeniujehoexistencie,keďžerozhodnutieorozpusteníspolkuYMCAzodňa26.01.1951bolovydané
spolkom YMCA v Československu, a teda inou právnickou osobou.

Odporca sa vyjadril k návrhu podaním zo dňa 02.11.2006, v ktorom poukázal na ustanovenie § 19
ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a tvrdil, že vzhľadom na úkony navrhovateľa
voči Ministerstvu vnútra SR nedošlo k obnoveniu činnosti pôvodného spolku, ale k vzniku nového
občianskeho združenia, a preto navrhovateľ nemal byť právnym pokračovateľom pôvodného vlastníka
nehnuteľností, a teda nemal aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 11C/194/05-311 zo dňa 12.12.2006, ktorým návrh navrhovateľa
zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.
9Co/66/2007-379 zo dňa 17.09.2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti výroku vo veci samej

a zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že odporcovi náhradu trov nepriznal.

Ústavný súd Slovenskej republiky po sťažnosti navrhovateľa nálezom č. III. ÚS 72/2010-38 zo dňa
04.05.2010 konštatoval porušenie ústavného práva na súdnu ochranu navrhovateľa a ústavného práva
navrhovateľa vlastniť majetok a zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR Krajský súd v Bratislave uznesením č.
9Co/282/2010-395 zo dňa 31.08.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

V súlade s nálezom a záväzným právnym názorom odvolacieho súdu bol súd prvého stupňa povinný
zistiť a posúdiť okolnosti ukončenia činnosti spolku YMCA na Slovensku a prevodu majetku tohto spolku
na iné subjekty, ako aj obsah a zmysel podania navrhovateľa zo dňa 12.07.1990.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: stanovami Kresťanského združenia

mladých mužov - YMCA z 26.11.1945, stanovami združenia YMCA na Slovensku zo dňa 16.07.1990,
stanovami YMCA na Slovensku zo dňa 06.12.21997, stanovami združenia YMCA na Slovensku zo dňa
26.04.2003, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, listom zo dňa 14.08.1951, listom vlastníctva č. XXXX,
listom zo dňa 21.01.1952, uznesením č. d. 4970 z roku 1954 spolu s prílohami, vyjadrením Ministerstva
vnútra SR zo dňa 13.06.2006 spolu s prílohami, vyjadrením Slovenského národného archívu zo dňa

07.09.2006, listom zo dňa 10.02.1990, listom zo dňa 10.04.1990, listom zo dňa 12.12.1990, listom zo
dňa 12.04.1990, kópiou Spravodaja YMCA č. 12/1990, kópiou Spravodaja YMCA č. 8/1990, článkom z
novín Večerník z 27.03.1990, článok z denníka Práca 07.04.1990, zápisnicou z 26.04.1990, oznámením
o činnosti YMCA v ČSR, čestným vyhlásením z 11.12.2011, výpisom z registra národných kultúrnych
pamiatok, výpisom z registra občianskych združení, informatívnou kópiou z katastrálnej mapy pre k.ú.

Staré mesto, výsluchom svedkov F.. T. M., a prednesmi účastníkov a ich právnych zástupcov, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa § 6 ods. 1 zákona o združovaní (v znení účinnom v rozhodnom čase) združenie vzniká
registráciou.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o združovaní (v znení účinnom v rozhodnom čase) spolky vzniknuté pred 1.
októbrom 1951 sa považujú za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona, pokiaľ nezanikli. Sú povinné
do 30. júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 ods. 4 svoj názov a sídlo.
Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú aj naďalej vyvíjať činnosť. Ak spolok nesplní

povinnosť podľa druhej vety ani do 31. 12. 1990, bude sa predpokladať, že týmto dňom zanikol.

Podľa § 107 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v rozhodnom čase)
vlastník smie s vecou v medziach právneho poriadku nakladať, požadovať ju od každého, kto ju má
neprávom vo svojej moci, a neoprávnenému zásahu sa vzoprieť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu

alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej
je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Dňa 26.11.1945 boli prijaté stanovy Kresťanského združenia mladých mužov - YMCA na Slovensku.
Podľa čl. VI bod 1 týchto stanov združenie YMCA na Slovensku spadalo pod organizačný rámec

vytvoreného Združenia YMCA v Československu, ktorého stanovy boli schválené čs. ministerstvom
vnútra výnosom č. 32/006/23 zo dňa 11.5.1923. Združenie YMCA na Slovensku je však samostatnou
právnickou osobou a jeho pôsobnosť rozprestiera sa na celé územie Slovenska. Môže preto zakladať
miestne združenia v jednotlivých mestách na Slovensku, prihliadajúc k špeciálnym miestnym potrebám.
Ústredný výbor YMCA na Slovensku so sídlom v Bratislave je jednotiacim orgánom nad všetkými

miestnymi združeniami YMCA na Slovensku, riadi a spravuje ako najvyšší orgán výkonný, všetky
záležitostiideové,organizačnéahospodárskevzhodesozákladnýmizásadamiasmernicamivýročných
valných zhromaždení, ako aj v Slovensku ako najvyšší orgán výkonný koná všetku túto činnosť v úplnej
zhode ideovými smernicami a nariadeniami Slovenskej národnej rady.

V zmysle čl. VIII stanov Najvyšším samosprávnym orgánom združenia YMCA na Slovensku je valné
zhromaždenie združenia.

Podľa čl. XIV. Bod 1, 2 stanov, rozídenie sa združenia YMCA na Slovensku môže nastať, ak počet
riadnych členov klesne na 5 a zotrvá na tomto alebo nižšom počte po dobu jedného roka. Valné

zhromaždenie môže navrhnúť rozchod združenia, ak sa pre tento návrh vyslovilo najmenej ? celého
riadneho členstva združenia.

Podľačl.XIV.Bod3stanov,vprípaderozchoduzdruženiapripadnevšetokmajetokYMCAnaSlovensku
združeniu YMCA v Čechách a na Morave, príp. tým spolkom a združeniam na Slovensku, ktoré sledujú

ten istý cieľ...."Uvedené stanovy boli schválené dňa 2.11.1946 pod č. 7765/4-III/3-1946.

Dňa 21.1.1948 bolo v PK vložke XXXX Y. XXXX, F.. Č.. XXXX, XXXX/X zapísané vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam na Kresťanské združenie mladých mužov YMCA na Slovensku.
Dňa 26.1.1951 sa Ústredný akčný výbor YMCA v Československu po dohode s Ústredným akčným

výborom Národnej fronty Čechov a Slovákov uzniesol na zastavení činnosť a rozchode celého
združenia YMCA v ČSR. Dňom 14.7.1951 všetok majetok YMCA v Bratislave tak hnuteľný ako aj
nehnuteľný prešiel do správy a držby SÚV - ČSM v Bratislave. Ľudový súd v Bratislave uznesením
č. 4970/54 zo dňa 27.12.1954 povolil v pozemkovej knihe kat. územie Bratislava zápis vlastníckeho
práva Československému zväzu mládeže -slovenský ústredný výbor v Bratislave k nehnuteľnostiam

zapísaným vo vložke č. XXXX na F.. Č.. XXXX a dom šp. Q.. XXX Y. Q. Q. Č.. XXXX na F.. Č.. XXXX,
XXXX a dom Š.. Q..XXX. Dňa 23.6.1951 bol podpísaný protokol o postúpení majetku YMCA Ústredie
v Prahe.

Z ďalších listinných dôkazov v spise napr. zo záznamu správy zaslanej Q.. Š. 23.3.1949 T.. E. vyplýva,

že ukončenie činnosti spolku YMCA a prevzatie jeho majetku malo znaky cielenej, organizovanej
mocenskej akcie štátneho režimu ovládaného komunistickou stranou. V texte správy sa doslovne
uvádza: "včera večer som dostal správu, že SSM dnes preberá budovy YMCA v Bratislave a
Banskej Bystrici. Neviem aké stranícke fórum sa zaoberalo touto otázkou a či boli náležite uváženézahraničnopolitické aspekty. Je tu celoštátny plán prevzatia majetku YMCA a YVCA a to takým
spôsobom, že by sme do vedúcich orgánov uvedených inštitúcií dali nám oddaných, s ktorými by sme
uzavreli dohodu, že za určitých podmienok budovy by prešli do užívania našich domácich organizácií.

Pokiaľ ide o uvedené majetky, prirodzene treba rátať aj s náhradou čo už doteraz je z americkej strany
vyčíslené na 30 miliónov dolárov. V Bratislave je situácia zložitejšia, lebo v YMCA sú ubytovaní naši
vysokoškolskí študenti, ktorí majú byť deložovaní. Prosím Ťa, aby si okamžite preskúmal či sa zakladá
na pravde, že SSM dnešným dňom budovy preberá a aby si mi podľa možnosti obratom podal správu".

Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že v súčasnosti svedčí zápis vlastníckeho práva
k žalovaným nehnuteľnostiam odporcovi, ktoré tento nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa
30.7.2001 v znení dodatkov.
Súdu neboli pri skúmaní okolností ukončenia činnosti YMCA na Slovensku v roku 1951 a prevodu
nehnuteľností na iné subjekty predložené akékoľvek nové dôkazy oproti konaniu, ktoré predchádzalo
vydaniu nálezu Ústavného súdu SR. Súd vzhľadom na obsah historických dokumentov (a to najmä

Kabelogram 23.03.1949 a prípis Ústredného akčného výboru zo dňa 14.08.1951) dospel k záveru, že
iné dokumenty ohľadom ukončenia činnosti spolku YMCA na Slovensku neexistujú.

Z tohto dôvodu sa súd plne stotožňuje so záverom Ústavného súdu SR v tejto otázke a má za to, že
o ukončení činnosti spolku YMCA na Slovensku a o prevode jeho majetku nebolo rozhodnuté orgánmi

oprávnenými na to v zmysle jeho stanov (viď čl. XIV stanov v spojení s čl. VI bod 1 stanov) a že
tento spolok, ktorého činnosť bola násilne prerušená, nezanikol v súlade s platným právnym poriadkom
(vykladaným a interpretovaným v duchu zásad demokratického a právneho štátu) a dispozícia s
majetkom spolku YMCA na Slovensku bola rovnako vykonaná v rozpore s platným právnym poriadkom.

V kľúčovej právnej otázke právnej kontinuity navrhovateľa Ústavný súd SR vytkol okresnému aj
krajskému súdu príliš formalistický výklad práva, a to najmä zákona o združovaní. Striktne formálny
výklad ustanovení § 6 a § 19 ods. 2 zákona o združovaní, ku ktorému sa okresný súd a krajský
súd v danom prípade priklonili zdôrazniac ich procedurálno-formálny aspekt, má totiž za následok,
že dispozíciám s majetkom, ktoré, aj keď s dlhším časovým odstupom, mohli nadväzovať na

protiprávne pozbavenie vlastníckeho práva, by bola poskytnutá súdna ochrana na úkor vlastníka,
ktorého vlastníctvo, ako aj existencia sama boli predmetom perzekúcie v období neslobody.

Ústavný súd akcentuje, že súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v

prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.
4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a
svojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnejargumentácii.Vprípadochnejasnostialebo
nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie)

alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého
jednoznačnostinietpochybnosti,možnouprednostniťvýkladerationelegispreddoslovnýmgramatickým
(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž
neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných
zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov

textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).

Podľa záväzného právneho názoru Ústavného súdu je potrebné skúmať, či do 30. decembra 1990
bola zo strany spolku YMCA na Slovensku splnená jeho povinnosť oznámiť ministerstvu vnútra
jeho názov a sídlo (štvrtá veta § 19 ods. 2). V tomto kontexte bolo podstatné náležitým spôsobom

posúdiť obsah podania navrhovateľa z 12. júla 1990 doručeného ministerstvu vnútra 16. júla 1990 z
hľadiska skutočného obsahu vôle zástupcov navrhovateľa (pokračovať v činnosti pôvodného spolku s
aktualizovanými stanovami alebo založiť úplne nový právny subjekt).
Svedok F.. T. M. I.., vo svojej výpovedi potvrdil, že členom YMCY je od roku 1917 a jej podpredsedom sa
stal v rokoch 1990-91. Pamätal sa na to, že v roku 1990 sa všetci bývalí Ymcári stretli na kvázi Valnom

zhromaždení, kde diskutovali a uvážili, že je potrebné odovzdať YMCU mládeži. Pamätal si, že v roku
1990 podpisoval zápisnicu, nakoľko bol v tom čase podpredsedom YMCY. Zúčastnil sa aj stretnutia v
Nemecku, kde boli účastníkmi aj členovia európskej YMCY. Pokúšali sa získať späť majetok, rokovaliaj s Ministerstvom školstva SR, ale sa im to nepodarilo, nakoľko sa kompetentné inštitúcie vyjadrili, že
je to poštátnené.

X. G.. P. X. vo svojej výpovedi potvrdil, že o obnovenie činnosti YMCY sa zaslúžil predovšetkým jej
bývalý člen F.. H., pričom najväčší impulz prišiel z ČR, kde mal F.. H. stále živé kontakty. Na Slovensku
sa začal vyhľadávať majetok YMCY, urobil sa súpis majetku, vytvoril sa organizačný výbor v apríli (24
až 26), kde boli bývalí členovia, konkrétne F.. M., F.. H. Y. F.. P.. Postupne sa urobila inzercia o tom, že
sa obnovuje činnosť YMCY s tým, aby sa bývalí členovia prihlásili. Čo sa týka stanov, tie sa robili tak,

že sa našiel z predchádzajúceho obdobia ich vzor a tieto sa prerobili do súčasnej podoby. Spolky, ktoré
obnovovali svoju činnosť dávali stanovy na registráciu. Prvé zhromaždenie sa konalo v budove YMCY,
prišli ľudia, ktorí sa medzi sebou kontaktovali, na zhromaždení sa hovorilo, čo sa bude robiť, najprv
bolo potrebné vybudovať členskú základňu, doriešiť administratívne záležitosti, vytvoriť výbor. Celé to
organizovali pôvodní členovia YMCY F.. H. Y. F.. O.. Následne sa stretávali cca 1 krát do týždňa. V tomto
období nebolo také právne vedomie ako v súčasnosti, a spolok, ktorý mal fungovať musel mať nejaké

stanovy a preto pokiaľ ide o samotnú registráciu mali za to, že to takto robia všetci, že sa má žiadosť
podať na Ministerstvo vnútra SR. Žiadosťou o registráciu sledovali obnovu pôvodného združenia a preto
sa na prvej schôdzi zúčastnili pôvodní členovia YMCY.

Svedok P.. P. Š. rovnako vo svojej výpovedi potvrdil, že YMCA na Slovensku vznikala podobne ako v

Čechách, pri jej zrode stáli pamätníci - bývalí členovia YMCY, ústrednou postavou v obnove YMCY v
Čechách bol T.. T., bývalý sekretár YMCY po 2 svetovej vojne, táto osoba sa podieľala na obnovení
YMCY po vojne, ako aj v roku 1968, spoločne s ďalšími pamätníkmi obnovili YMCU v Čechách, kde
pozvali aj mladú generáciu a svedok bol jedným z nich, ktorí takto boli pozvaní. Od začiatku veľmi
intenzívne prebiehali v rokoch 1989-1990 styky medzi tými, čo obnovovali YMCU v Čechách a s

rovnakými ľuďmi na Slovensku. Svedok sa zúčastnil mnohých rokovaní na Slovensku, predovšetkým v
budove YMCY, z týchto ľudí si pamätá predovšetkým F.. O.É. Y. F.. H., potom F.. X., N. P. S. W. A.. T.
C.. YMCA v tej dobe obnovovala činnosť nielen u nás, ale aj v ďalších postkomunistických štátoch ako
napr. Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, kam svedok tiež cestovávala, pretože bol zodpovedný
aj za zahraničné kontakty českej YMCY. Obnova YMCY prebiehala na všetkých miestach obdobne,

ich nositeľmi boli pamätníci, ktorí chceli vzkriesiť ideály a myšlienky v ktorých vyrastali. Podobne to
prebiehalo aj na Slovensku, okolo pamätníkov sa nabaľovali mladšie generácie. Zástupcovia Slovenskej
YMCY (F.. H.) bol aj na mnohých zasadnutiach Českej YMCY, zúčastnil sa tak rokovaní Českého
výboru ako aj neformálnych porád. Registrácia prebiehala tak, že pracovali na stanovách, vychádzalo sa
pritom zo starých stanov YMCY a všetky tieto materiály boli k dispozícii aj slovenskej YMCE, poprípade

aj ďalším YMCAM. Existovala československá YMCA, existovala aj YMCA Slovenská, boli navzájom
partnermi, mali však samostatné právne postavenie. Pokiaľ ide o založenie YMCY v Čechách (po
administratívnej stránke) svedok si pamätal to, že v novembri a v decembri roku 1989 prebiehali prvé
prípravné schôdzky, práce na stanovách a súčasne s tým vznikali aj miestne organizácie YMCY -
Praha, Brno, Hradec Králové, Liberec a pod. Stanovy boli predložené Ministerstvu vnútra ČR, tie boli

ministerstvom schválené a po uplynutí určitej administratívnej lehoty nadobudli právoplatnosť. Tým bola
YMCA v ČR zaregistrovaná a mohla zahájiť svoju činnosť.

To, čo vo svojich výpovediach potvrdili svedkovia M. Y. X. nepochybne vyplýva aj z programu a zápisnice
zakladajúceho stretnutia členov YMCA, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.4.1990 o 16,30 hod. na Karpatskej

ulicivBratislavenaI.poschodí(viďč.l.459,460spisu).Vpredmetnomprogramesúuvedenénasledovné
body:

1/ privítanie a základné informácie o doterajšej činnosti združenia /.. H./
2/ správa o 1. Ustanovujúcom valnom zhromaždení YMCY v ČSFR /Y.. O. Y. U.. H./

3/návrh organizačného poriadku miestneho združenia YMCA v Bratislave /T.. M. Y. U..H./
4/ súčasný stav miestneho združenia a návrhy na činnosť v najbližšej budúcnosti / J.Rozsíval a iní/
5/návrh a voľba prípravného výboru / U..H./
6/ spomienky Ymkárov na niekdajšiu činnosť
7/ diskusia a návrhy na činnosť v budúcnosti

8/ ukončenie a záver / U..H./

Zo zápisnice z členskej schôdze dňa 26.4.1990 vyplýva, že bolo prítomných 20 členov, z toho 1 hosť,
pričom jej priebeh bol zachytený v nasledovných bodoch:1/ privítanie, zahájenie citátom z Evanjelia, správa o súčasnom stave nášho združenia a o doterajšej
činnosti (predniesol U..H.)

2/ správu o ustanovujúcom zhromaždení YMKY v Prahe dňa 7.4 t.r. a o medzinárodných aspektoch
nášho hnutia podali G.. O. Y. U..H..
3/ návrh stanov predniesol T.. M. a podal k nim výklad. Po akceptovaní niekoľkých pripomienok boli
stanovy jednomyseľne prijaté s tým, aby sa rozmnožili a zaslali všetkým členom
4/ U..H. predniesol návrh na zloženie výboru miestneho združenia. Po doplnení mladým študentom U..

P. schôdza prednesený návrh schválila. Schôdza nového výboru sa konala po skončení stretnutia, tam
sa aj rozdelia jednotlivé funkcie.
5/ voľnú diskusiu o našej činnosti, najmú o získavaní mladých ľudí, viedli T.. M. Y. U..H.
6/ schôdza bola zakončená spomienkami starých Ymkárov na prácu a zážitky z minulosti /tábory atď/.

V článku Práca zo 7.4.1990 bolo okrem iného napísané, že..." Young Men s Christian Association - taký

je plný názov kedysi veľmi populárneho združenia známeho skôr pod skratkou YMCA. Združenia, ktoré
malo upadnúť do zabudnutia. Povinne umlčané sa teraz po štyridsiatich rokoch opäť hlási......, Až teraz,
po uplynutí 40 rokov kriesia nanovo "starí ymcári" toto voľakedy veľmi rozšírené a obľúbené združenie
mladých ľudí. Nemalou mierou sa na tom podieľa aj jeden z jej agilných dobrovoľných spolupracovníkov,
ymcár telom aj dušou - pán U. H., člen činohry Novej scény v Bratislave.....".

V denníku Večerník zo dňa 27.3.1990 je zverejnený článok s názvom Obnovená YMCA, v ktorom sa
píše: " Po 40tich rokoch obnovila v nedávnych dňoch svoju činnosť aj YMCA - kresťanské združenie
mladých ľudí...........Prosíme bývalých spolupracovníkov tohto združenia resp. nových záujemcov, aby
sa hlásili po 1. apríli písomne na adrese: Slovenská YMCA, Karpatská ulica č. 2, Bratislava".

V článkoch uverejnených v Spravodaji YMCA na Slovensku z decembra 1990 a z augusta 1990 sa
okrem iného uvádza, že.... "už od apríla roku 1990 prebiehajú na rôznych úrovniach rokovania o vrátení
majetku YMCA, konfiškáciu ktorého uskutočnil začiatkom roku 1951 bývalý ČSM v priebehu krátkeho
času.....Ešte v júni Zväz mladých ako pokračovateľ bývalého SZM (ktorý bol zase nasledovníkom
konfiškujúceho ČSM), prejavil ochotu vrátiť ním spravovaný majetok YMCA..... Medzi organizáciami,

ktorých existencia bola v päťdesiatych rokoch násilne prerušená, bolo i Kresťanské združenie mladých
ľudí, známe po celom svete pod skratkou YMCA. Toto združenie chce opäť u nás obnoviť svoju činnosť
medzi mladými ľuďmi, a to v prvom rade všade tam, kde pred rokmi úspešne pôsobilo.....Po rokoch
núteného mlčania treba nielen aktivizovať bývalých členov, ale predovšetkým získať nových členov a
funkcionárov z radov mladej a strednej generácie......Na podnet našich pražských priateľov - ymkárov

sme sa začali schádzať vo februári 1990. Uvažovali sme, akým spôsobom obnoviť činnosť nášho
združenia, ktoré 40 rokov nútene "odpočívalo". Zvolili sme si úzky prípravný výbor /H., O., X., ktorý riadil
prvé kroky YMCY na ceste za obnovou. Napokon sa dňa 26.4.1990 zišla v našej bývalej budove na O.
J. ustanovujúca schôdza nášho miestneho združenia v Bratislave. Bolo prítomných síce len 31 bývalých
spolupracovníkov a priaznivcov Ymky, ale všetci prejavili svoju ochotu pomôcť k jej novému rozletu. Bolo

to tak trochu symbolické, že sme rokovali v budove, ktorá sa postavila v roku 1920-23. Túto budovu v
roku 1951 s kompletným inventárom prevzal, lepšie povedané odobral nášmu združeniu bývalý Čs. zväz
mládeže. Terajším užívateľom je tzv. Zväz mladých, ktorý nám na základe vzájomnej dohody uvoľnil dve
miestnosti pre našu činnosť. O súčasnom stave nášho hnutia informovali F. H., T.. M. Y. G.. O.Ý......."

V liste zo dňa 12.4.1990 adresovanom vtedajšiemu ministrovi školstva je uvedené, že "..pravdepodobne
ste oboznámený so skutočnosťou, že v našej obrodenej spoločnosti sa hlási po 40 tich rokoch o svoje
práva - a tým aj o slovo- združenie YMCA - t.j. kresťanské združenie mladých ľudí. Obnovenie činnosti
nášho združenia bolo povolené koncom februára t.r. s účinnosťou od 4. Marca t.r. V Bratislave sme
ustanovili prípravný výbor, ktorého som predsedom. Pracujeme zatiaľ v skromných podmienkach - v

našej bývalej budove na O. J. máme k dispozícii dve miestnosti. Nazdávame sa, že máme právo žiadať,
aby táto budova, postavená z vlastných prostriedkov, bola vrátená pôvodnému majiteľovi......"

V liste zo dňa 12.12.1990 adresovanom H.. U. P. podpredsedovi vlády ČSFR sa uvádza,
že ...."dovoľujeme si obrátiť sa na Vás so žiadosťou o prinavrátenie majetku organizácii YMCA

na Slovensku. V priebehu mesiaca jún až október 1990 sme podnikli rôzne kroky . rokovania so
Zväzom mladých SKC a na majetkovo- právnej únii na Slovensku vo veci prinavrátenia majetku nášho
právneho predchodcu YMCY na Slovensku, ktoré vlastnil do 23.12.1954, konkrétne predovšetkým
budovy terajšieho domova mládeže na O. J.. Č.. X Q. W., ako aj ďalších nehnuteľností najmä letnýchtáborov. Rokovania so Zväzom mladých, jeho Slovenským koordinačným centrom vyústili konečne
dňa 2.10.1990 do napísania spoločnej žiadosti o povolenie výnimky v zmysle ust. §1 ods. 1 a 4
Zákonného opatrenia Predsedníctva FZ zo dňa 18.5.1990. pri týchto rokovaniach sme mali plnú podporu

MinisterstvaškolstvaapánriaditeľodboruG..U.T.námpotvrdil,žeajpánministerškolstvaSRpožiadao
vrátenie majetku YMCE. FMF listom č.j. XI/1-22.649/1990 zo dňa 18.10.1990 nám oznámilo, že nemôže
našej žiadosti vyhovieť, pretože mu žiadosť o povolenie výnimky z ustanovenia §1 Zákonného opatrenia
č. 177/1990 Zb. nedošla. Z uvedeného dôvodu sme opätovne spoločne so Zväzom mladých doplnili
doklady FMF o novú žiadosť, aby bola bezplatným prevodom vrátená budova O. X Q. W. z majetku

Zväzu mladých pôvodnému vlastníkovi - združeniu YMCA na Slovensku...."

V článku pojednávajúcom o smrti U. H. sa píše: "....Bolo celkom prirodzené, že po revolučných zmenách
sa hneď v apríli 1990 sa priateľ H. s niekoľkými ďalšími bývalými Ymkármi pričinil o znovuobživenie
činnosti združenia YMCA, kde vykonával funkciu predsedu miestneho združenia, nadviazal spojenie s
pražskými ymkármi, z ktorých mnohých poznal osobne ešte z predvojnových čias. V rokoch 1990-1991,

keď veľa svojho voľného času trávil v budove bratislavskej YMCY, ako predseda výboru miestneho
združenia sa aktívne zúčastňoval mnohých dôležitých rokovaní za prinavrátenie majetku YMCA na
ministerstvách a Zväze mládeže. ......".

V článku Spravodaja YMCA č. 3/1991 sa píše: ".....26. apríla uplynul rok, čo sa naše združenie snaží

presadiť vo svojom okolí a v úzkej spolupráci s Európskou i Svetovou alianciou YMCA a tiež ostatnými
organizáciami detí, mládeže a mladých ľudí na Slovensku i s pomocou Ústredia YMCA v Prahe hľadá
si svoje miesto pod slnkom. Napriek tomu, že ide o obnovenú a nie novozaloženú organizáciu, musíme
prekonávať také prekážky ako novovzniknuté spolky.......".

V zápisoch zo schôdzí prípravného výboru YMCA v Českej republike zo dňa 14.3.1990 a dňa
20.3.1990 sa okrem iného uvádza:...... "členum příp. výboru byl rozdán organizační řád Stanovy YMCA
budou převzaty ve stejném znení, jak bylo v roku 1957, není třeba je měnit, vyhovují i pro současnú
dobu...Organizace YMCA již byla registrována, rozhodnutí o registraci je u T.. T.. Registrace sdružení
YMCA byla nahlášená na NV hl. m. Prahy a byla podána prihláška do sdružení tělovýchovných a

mládežníckych organizací. Správa pro tisk je připravena, T.. T. ji předá ČTK a do Lidové demokrace. Na
Slovensku túto věc zařídí T.. H......."

Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že YMCA v 90- tych rokoch po obnovení
svojej činnosti robila detské tábory, pokračovala v činnosti detských klubov hlavne v Bratislave, bola to

tzv. Lesná YMCA za účelom výučby detí ako sa majú správať v prírode, gitarová škôlka a škola, jazykové
kurzy, reštaurácia. Zároveň sú v európskej aliancii YMIEK (EAY). Veľmi živé kontakty boli od počiatku s
YMCOU v ČR, Nemeckou YMCOU a Ypsilon klubmi v Dánsku. Krédom ich činnosti je v zásade snaha
napodobňovať správanie a myslenie Ježiša Krista, ako ho poznáme z evanjelií, kultúrne relevantne v
našej dobe. Napr. zastávať sa slabších, podporovať mladých ľudí, snažia sa správať tak, ako by sa

správal Kristus. V zásade sa nebránia spolupráci s ľuďmi, ktorí sú ateisti, alebo iného vierovyznania.
Sú nekonfesné združenie, majú väčšiu slobodu dávať otázky ohľadne viery, ktoré by sa na pôde cirkvi
dávať nemohli.

V kontexte obsahu vyššie uvedených článkov a výpovedí svedkov mal súd nepochybne preukázaný

úmysel navrhovateľa obnoviť činnosť YMCY na Slovensku a nie založiť nové združenie, ktoré by iba
ideovo nadväzovalo na pôvodný spolok YMCA na Slovensku. Z Obsahov uvedených článkov ako aj z
výpovedí svedkov bolo nepochybné, že o obživnutie činnosti pôvodného spolku YMCA na Slovensku sa
snažili predovšetkým jej pôvodní členovia, ktorí (najmä z dôvodu ich veku) neskôr odovzdali tento spolok
do rúk mladšej generácie. V tomto duchu bolo potrebné potom skúmať aj obsah podania zo 12.7.1990

adresovaný Ministerstvu vnútra SR. Prečo by pôvodní členovia YMCY na Slovensku ("starí ymkári") v
roku 1990 zakladali nové združenie, keď mohli pokračovať v činnosti pôvodného? Prečo by teda pôvodní
členovia YMCY zakladali nové združenie registráciou, keď stačilo MV SR oznámiť len názov a sídlo?

V predmetnej žiadosti o registráciu zo dňa 12.7.1990 sa doslovne píše, že: " prosíme týmto o registráciu

nášho hnutia pod názvom YMCA na Slovensku. Stanovy nášho hnutia s pôsobnosťou na území
Slovenskej republiky prikladáme".Ani v písomnom vyjadrení tejto žiadosti sa výslovne neuvádza, že došlo k založeniu nového združenia
a teda, že výslovne sa má registrovať nový subjekt. Výklad slovného spojenia "prosíme o registráciu"
nemusí automaticky znamenať registráciu nového subjektu, ale (a čo potvrdili aj vyššie prezentované

články a výpovede svedkov) môže znamenať tú skutočnosť, že existujúce združenie, ktorého činnosť
bola po dlhú dobu potláčaná, sa svoju činnosť snaží obnoviť, čo po formálnej stránke vyjadruje slovným
spojením "žiadame o registráciu (žiadame o administratívne oživenie)". Inak povedané slovné spojenie
"žiadame o registráciu" môže znamenať, že sa týmto snažili obnoviť činnosť aj po administratívnej
stránke nielen svojou praktickou činnosťou (chceli aby aj oficiálne mohli pod svojim názvom a s

novými stanovami vykonávať pôvodnú činnosť). Nie je teda pravdou, že navrhovateľ až počas súdneho
konania zmenil úmysel predmetného podania tak ako to vyhovovalo priebehu sporu. Navrhovateľ totiž
už v minulosti (čo potvrdzujú jednotlivé články) sám o sebe písal ako o obnovenom združení, nie
novozaloženom,pričomtakpísaleštevčase(1990-1991),kedypredmetnýspornasúdeanilennezačal.

V podstate argumentácia odporcu sa od vydania nálezu Ústavného súdu v tomto smere takmer

nezmenila, aj pred vydaním nálezu ako aj po ňom odporca tvrdil, že došlo k registrácii nového združenia
a to s poukazom na výklad právneho úkonu - žiadosti o registráciu (§35 OZ). Ak by súd prisvedčil
tejto v zásade (pred nálezom aj po náleze) nezmenenej (len právne doplnenej) argumentácii, tak nález
ústavného súdu by postrádal svoj zmysel. Práve ústavný súd v náleze zdôraznil, že je podstatné
náležitým spôsobom posúdiť obsah podania navrhovateľa z 12.7.1990 z hľadiska skutočného (teda nie

formálne napísaného) obsahu vôle zástupcov navrhovateľa (pokračovať v činnosti spolku YMCA na
Slovensku s aktualizovanými stanovami alebo založiť úplne nový právny subjekt) a zároveň posúdiť, či
doručením tohto podania a jeho prílohy (stanov obsahujúcich názov a sídlo združenia) došlo k splneniu
povinnosti podľa štvrtej vety §19 ods. 2 zákona o združovaní.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že skutočným obsahom vôle zástupcov
navrhovateľa pri úkone zo dňa 12.07.1990 voči ministerstvu vnútra a pri činnosti, ktorá predchádzala
tomuto úkonu, bolo obnovenie činnosti spolku YMCA na Slovensku. Súd pri tomto zistení vychádzal aj
z článkov dobovej tlače, ktoré objektivizovali vnútorný postoj členov spolku pri ich činnosti a výpovedí
priamych účastníkov (svedkovia M. Y. X.). Rovnako za zásadný v tejto otázke považuje súd aj fakt,

že prostredníctvom publikovaných inzerátov boli oslovovaní členovia spolku. Súd zohľadnil aj znenie
stanov združenia priložených k podaniu z 12.07.1990, a to najmä čl. VIII ods. 4, z ktorého vyplýva, že
členovia spolku schválením takýchto stanov chceli obnoviť fungovanie spolku. Súd preto nesúhlasí s
námietkou odporcu, že by v tomto prípade malo dôjsť k zmene interpretácie úkonu s časovým odstupom
a z dôvodov prebiehajúceho súdneho konania.

Ak by sa ústavný súd stotožnil s argumentáciou odporcu o výklade právneho úkonu - žiadosti o
registráciu (§35 OZ), tak ako ju v danom prípade prezentoval odporca, nezrušil by rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave a neuložil by tomuto súdu (resp. súdu prvého stupňa) povinnosť skúmať skutočnú
vôľu konajúcich osôb. Inak povedané, ústavný súd vo svojom náleze zvýraznil, že je potrebné skúmať

skutočnú vôľu konajúcich osôb, a túto po vykonanom dokazovaní vyhodnotiť buď ako vôľu smerujúcu
k založeniu nového združenia alebo ako vôľu pokračovať v činnosti spolku YMCA na Slovensku len s
aktualizovanými stanovami.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd po oboznámení sa s výpoveďami svedkov, obsahom článkov,

korešpondenciou medzi bývalým ministrom kultúry a podpredsedom vlády ČSFR mal nepochybne
preukázanú vôľu zástupcov navrhovateľa obnoviť činnosť pôvodnej YMCY a nie založiť nové združenie.
Na tom nič nezmení ani skutočnosť, že predstavitelia slovenskej YMCY postupovali podľa českého
vzoru (ktorý však odlišne obnovovali činnosť YMCY, najprv postupovali podľa zákona č. 68/1951 Zb. a
až následne podľa §19 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb.), nakoľko aj z výpovede svedka Š. vyplynulo, že

činnosť YMCY sa obnovovala v 90 tych rokoch takmer v celej strednej Európe podľa českého vzoru.
To že sa išlo podľa českého vzoru (aj keď administratívne odlišne) nasvedčuje aj skutočnosť, že p.
H. ako predstaviteľ Slovenskej YMCY, sa zúčastňoval zasadnutí českej YMCY a skúsenosti a rady
pri obnovovaní jej činnosti prezentoval na pôde slovenskej YMCY (dokonca tým bol českou stranou
poverený). Rozdiel medzi českou Ymcou a slovenskou Ymcou je v podstate v tom, že českej Ymce

bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam vrátené, avšak slovenskej nie (hoci sa o to márne pokúšali už od
roku 1990).Súd sa zároveň nestotožnil s námietkou odporcu, že by takáto vôľa (obsiahnutá v žiadosti o registráciu)
mala byť v rozpore s jej prejavom, a to s ohľadom na formuláciu a znenie úkonu zo dňa 12.07.1990, v
ktorom nie je výslovne uvedené, že by malo ísť o registráciu nového subjektu.

Keďže súčasťou podania navrhovateľa zo dňa 12.07.1990 bolo aj uvedenie názvu a sídla občianskeho
združenia a prílohou boli stanovy združenia, súd má za to, že navrhovateľ splnil povinnosť podľa
štvrtej vety § 19 ods. 2 zákona o združovaní občanov, a teda nezanikol ku dňu 31.12.1990. Keďže
právna domnienka zániku spolku sa podľa citovaného ustanovenia viaže až na termín 31.12.1990 a

podanie navrhovateľa bolo doručené ministerstvu 16.07.1990, súd považoval námietku odporcu, že
spolok YMCA na Slovensku zanikol k 31.12.1990 za nedôvodnú.

Ústavný súd vo svojom náleze poukázal aj na relevanciu toho (čo súdy v pôvodných rozhodnutiach
vôbec neskúmali), či bývalí členovia spolku sú členmi navrhovateľa a či navrhovateľ svojou činnosťou
aj obsahom stanov pokračuje resp. nadviazal na činnosť spolku YMCA na Slovensku z roku 1946.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že to boli práve bývalí resp. pôvodní členovia YMCY na
Slovensku, ktorí sa rozhodli obnoviť činnosť tohto spolku (U.. H., O., M. a pod.) a ktorí zvolali aj
ustanovujúcu schôdzu zhromaždenia v apríli 1990, ktorého za zúčastnili najmä pôvodní členovia YMCY
ako aj noví členovia, že na tomto zhromaždení sa rozhodlo o ďalšej činnosti spolku, že títo pôvodní

členovia (tzv. "starí ymcári") sa stali členmi aj obnoveného združenia, že na tomto zhromaždení boli
schválené stanovy obnovenej YMCY, pričom išlo o podstate prevzaté pôvodné stanovy, čo potvrdili
aj svedkovia (ak by išlo o nový subjekt je potom otázne, prečo by takýto nový subjekt svoje stanovy
kopíroval od vzoru iného subjektu - pôvodnej YMCY a prečo by si jednoducho nevytvoril vlastné). Ďalej
bolo preukázané (aj výpoveďou štatutárneho zástupcu navrhovateľa), že navrhovateľ nielen obsahom

svojich "nových" stanov, ktoré sú v podstate totožné s obsahom pôvodných stanov, ale aj svojou
činnosťou (organizovanie detských táborov, pokračovanie v činnosti detských klubov hlavne v Bratislave
- tzv. Lesná YMCA za účelom výučby detí ako sa majú správať v prírode, organizovanie gitarovej škôlky
a školy, jazykové kurzy, reštaurácia, zastávanie sa slabších, podpora mladých ľudí a pod.,) pokračuje
resp. nadväzuje na činnosť spolku YMCA na Slovensku z roku 1946. V podstate ide o tie isté činnosti

aké organizovala a vykonávala YMCA na Slovensku z roku 1946 (viď letné tábory, pomoc mladým a
slabším ľuďom, lacné stravovanie a ubytovávanie a pod.).

Odporca ďalej namietal právomoc súdu, keďže mal za to, že skúmaním právnej kontinuity navrhovateľa
by malo dôjsť k preskúmaniu registrácie v registri občianskych združení Ministerstva vnútra SR. Súd

nepovažuje túto námietku za dôvodnú, keďže v súlade so zákonom o združovaní občanov, ministerstvo
vo veci registrácie občianskych združení podľa § 6 alebo vo veci obnovenia činnosti podľa § 19 zákona
nevydáva osobitné rozhodnutie, a preto je súd oprávnený zaoberať sa otázkou právnej kontinuity
(nehovoriac o tom, že mu takúto povinnosť uložil aj samotný Ústavný súd).

Odporca ďalej vo svojej obrane poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
(14C/193/2005)arozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystrici(14Co/110/2008),pričomargumentoval
princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva a postupu orgánov verejnej moci. Súd nesúhlasí
so záverom odporcu, že pojem výrok podľa § 159 ods. 2 OSP nemožno vzťahovať len na enunciát
rozhodnutia, ale mal by označovať celé rozhodnutie vrátane odôvodnenia. Takýto záver nevyplýva ani z

judikátu citovaného odporcom sp. zn. 1Cdo/133/2009 a rovnako nevyplýva ani zo záverov právnej teórie,
podľa ktorej záväznosť a subjektívny dosah právoplatného rozsudku sa vzťahuje len na výrok, keďže
ostatné časti rozsudku nenadobúdajú právoplatnosť (porovnaj napr. Ján Mazák, Základy občianskeho
procesného práva, IURA EDITION 2002, str. 306).

Rozdiel v postupe a rozhodovaní v tomto konaní oproti konaniu vedenému na Okresnom súde Banská
Bystrica a následne na Krajskom súde v Banskej Bystrici spočíva práve v pre súd záväznom náleze
ústavného súdu, v ktorom bolo konštatované porušenie ústavných práv navrhovateľa ako sťažovateľa.
Aplikácia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s nálezom Ústavného súdu SR č. III. ÚS
72/2010-38 zo dňa 04.05.2010 je právne akceptovateľným a objektívnym dôvodom pre odlišný postup

pri posudzovaní relevantnej právnej otázky v analogickej situácii. Napokon aj samotné odôvodnenia
vyššie uvedených rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica ako aj Krajského súdu Banská Bystrica
vykazujú tie isté znaky arbitrárnosti na ktoré poukázal ústavný súd vo svojom náleze týkajúcom sa
rozhodnutí tunajšieho a Krajského súdu v Bratislave. Aj tieto súdy pri posudzovaní otázky právnejkontinuity navrhovateľa vychádzali zo striktne formálneho výkladu ustanovení §6 a §19 ods. 2 zákona
o združovaní bez ohľadu na účel a zmysel §19 ods. 2 zákona o združovaní, ktorým bolo zaistiť právnu
kontinuitu združení (spolkov), ktoré pôsobili pred 1.10. 1951 v záujme ochrany ich práv.

Keďže súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovateľ a spolok YMCA
na Slovensku sú totožná právnická osoba, je navrhovateľ v tejto veci aktívne vecne legitimovaný.
Zároveň v súdnom konaní nebol zo strany odporcu predložený dôkaz o platnom prevode predmetných
nehnuteľností na právneho predchodcu odporcu.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. možno žalobou uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na to daný naliehavý právny záujem.

Žaloba o určenie podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. má predovšetkým preventívnu povahu a má
za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu

alebo práva. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
alebo právo je či nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia
podľa ustanovení § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať
na splnenie povinnosti podľa ustanovení § 80 písm. b) O. s. p.. Ak preukáže žalobca, že má právny

záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, aj keby mohol žalovať priamo na
splnenie povinnosti, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Ak sa určením, že tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu (a predíde sa tak
žalobe o plnenie), je určovacia žaloba prípustná i napriek tomu, že je možná také žaloba na splnenie
povinnostipodľaustanovenia§80písm.b)O.s.p.Navrhovateľnaliehavosťprávnehozáujmuodvodzuje

zo skutočnosti, že bez tohto určenia nemožno vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, preto súd
dospel k záveru, že v danom je daná naliehavosť na určení.

Absolútna neplatnosť priamo zo zákona (ex lege), táto vada právneho úkonu nemôže byť odstránená
dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (konvalidácia) alebo dodatočným schválením takéhoto

úkonu (ratihabícia) a na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobuje právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebol nikdy vykonaný. Z
tohto dôvodu sú všetky dispozície s nehnuteľnosťami nadobudnutými na základe absolútne neplatného
právneho úkonu od nevlastníka rovnako neplatné a vlastnícke právo pôvodného vlastníka ostáva
zachované, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje.

V súlade s právnym názorom ústavného súdu preto súd svojim rozhodnutím zabezpečil ochranu práv
navrhovateľa ako vlastníka, ktorého vlastníctvo, ako aj existencia sama boli predmetom perzekúcie v
období neslobody zo strany štátneho režimu ovládaného komunistickou stranou (KSČ a na Slovensku
KSS).

Odporca sa vo svojej obhajobe zameral na spochybňovanie právnej kontinuity navrhovateľa a netvrdil,
že by získal k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo, a preto na podporu takéhoto tvrdenia
nepredložil žiadny dôkaz. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6
M Cdo 17/2010: "Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať,

aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie
takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a
preukazoval."

Pokiaľ ide o argument, že odporca v dobrej viere a dlhodobo užíva žalované nehnuteľnosti a teda

je potrebné zvažovať aj ochranu práv odporcu, súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998)
uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdyurobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho
urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu "uzná alebo neuzná" (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

Kotázkevplyvuneplatnostiprávnehoúkonunaprávadobromyseľnýchnadobúdateľov(vdanomprípade
odporcu) sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS
50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam
ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť
vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo

k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

Vovšeobecnostimožnozavlastníkapovažovaťosobu,vprospechvlastníctvaktorejsvedčínadobúdacie
konanie ("modus") a zodpovedajúci právny titul ("titulus"), napríklad zmluva. Pokiaľ "titulus" preukazuje
právo inej osoby než "modus", je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade

považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti "prevedených" ďalej
na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov "modus", chýba im "titulus".
Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva

a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad
zápisom v katastri.

Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako

má sám.

Konajúci súd, i keď si uvedomuje šírku, časovú náročnosť a celkovú zložitosť riešenia problémov
vyvolaných prevodom majetku spolku YMCA na Slovensku na základe rozhodnutí vydaných orgánmi
na to neoprávnenými v zmysle jeho stanov (viď čl. XIV stanov v spojení s čl. VI bod 1 stanov) a teda

že dispozícia s majetkom spolku YMCA na Slovensku bola vykonaná v rozpore s platným právnym
poriadkom, a tiež negatívnych dopadov na právne pomery odporcu, musí konštatovať, že predmetom
konaniavdanejvecibolourčenievlastníckehopráva,anievyporiadanievzájomnýchnárokovúčastníkov
tohto konania. Na okolnosti uvádzané v tejto súvislosti odporcom (dobromyseľnosť, staranie sa o
majetok, a pod.) by bolo možné prihliadnuť v konaní s iným predmetom.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec aj v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného
práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho
z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť -

upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.

V preskúmavanej veci sa ten, kto o sebe tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti, domáhal žalobou
určenia svojho vlastníckeho práva. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti právnych vzťahov knehnuteľnosti v jeho vlastníctve (a na zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym)
je záujem všeobecne akceptovateľný. Takýto výkon vlastníckeho práva sám o sebe nie je v rozpore s
dobrými mravmi.

Obdobne judikoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 144/2010 ako aj Ústavný súd
SR vo svojom náleze I. ÚS 50/2010-11, kde v tam preskúmavanej veci sťažovatelia v sťažnosti
namietali, že "ani prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy medzi okresným výborom S. a ich právnym
predchodcom nemôže mať vplyv na ich vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne a v dobrej

viere, pričom argumentovali požiadavkou na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch a ochranu
nadobudnutých práv"

Ústavný súd SR sa v citovanom náleze s touto právnou argumentáciou sťažovateľov nestotožnil, pričom
uviedol, že: " Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa
dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo". Rovnako platné hmotné právo upravuje

aj vzájomné nároky účastníkov neplatného právneho úkonu. V rámci ustanovení o bezdôvodnom
obohatení Občiansky zákonník ustanovuje, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, pričom ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Preto sťažovateľom
nič nebráni, aby si nároky z neplatného právneho úkonu vzájomne vysporiadali s ich právnym

predchodcom, ktorý si následne (prípadne súbežne) môže taktiež nároky z neplatného právneho úkonu
vysporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil (kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil)".

Vzhľadom na vyššie uvedené v dôsledku absolútnej neplatnosti prevodu majetku navrhovateľa v období
roku 1951 sa vlastníkom žalovaných nehnuteľností nestal Československý zväz mládeže - slovenský

ústredný výbor v Bratislave, a v zmysle zásady "nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má"
sa týmto vlastníkom nestal ani odporca, ktorý žalované nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej
zmluvy z 30.7. 2001.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď úspešnému navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania podľa
vyčíslenia advokáta navrhovateľa a to za nasledovné úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

podanie na súd (žaloba vo veci samej), pojednávanie konané dňa 12.12.2006, písomné podanie na súd
(odvolanie proti rozsudku), pojednávanie konané dňa 23.02.2011, ďalšia porada s klientom v trvaní 2
hodiny dňa 31.03.2011, pojednávanie konané dňa 09.05.2011, pojednávanie konané dňa 26.09.2011,
pojednávanie konané dňa 05.12.2011, pojednávanie konané dňa 14.03.2012, písomné podanie na
súd (vyjadrenie navrhovateľa) zo dňa 14.05.2012, pojednávanie konané dňa 21.05.2012, pojednávanie

konané dňa 17.09.2012, pojednávanie konané dňa 08.12.2012 - vyhlásenie rozsudku (1/4 tarifnej
odmeny) s tarifnou odmenou za jeden úkon vo výške 11.057,17 EUR (viď znalecký posudok č. 34/2006,
ktorý ocenil žalované nehnuteľnosti na sumu 160.100.000,-Sk/5.314.346,-EUR, t.j. v čase prevzatia
právneho zastúpenia mali žalované nehnuteľnosti uvedenú hodnotu, čo je základ pre výpočet tarifnej
odmeny) plus DPH a režíjnym paušálom za jeden úkon 7,41 EUR plus DPH.

Podľa §149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis