Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 6, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010536
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti odsúdenému D. L. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné na neverejnom
zasadnutí 6.augusta 2012 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 2.júla
2012, sp.zn. 3Pp 47/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného D. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením z 2.júla 2012, sp.zn. 3Pp 47/2012 zamietol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s
poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného D. L. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené jednak rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
z 15.februára 2011, sp. zn. 2T 100/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z

31.marca 2011, sp. zn. 2To 69/2011 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm.a/,písm.b/Tr.zák.vovýmere16mesiacovsozaradenímnavýkontrestudoústavunavýkontrestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a jednak trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica z 18.januára 2010, sp. zn. 1T 4/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
z 9.júna 2011, sp. zn. 1T 4/2010 (týmto uznesením bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto si pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody

vykoná) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo výmere
18 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že u odsúdeného nie sú vytvorené záruky
na vedenie riadneho života na slobode bez rizika recidívy, pretože v minulosti bol opakovane súdne
trestaný pre trestné činy rôzneho charakteru a okrem toho sú - ako jeho resocializačná prognóza, tak
i riziko sociálneho zlyhania - u neho nepriaznivé.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal odsúdený D. L. sťažnosť. V jej písomnom
odôvodnení poukázal na to, že hodnotenie jeho osoby z výkonu trestu odňatia slobody nebolo podľa jeho
názoru vzhľadom na zmenu jeho pedagóga objektívne najmä pokiaľ sa týka plnenia resocializačného
procesu u jeho osoby počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a preto sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť i konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného D. L. nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného D. L. o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol s poukazom na to, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné
podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a tento svoj záver aj podrobnea vecne správne odôvodnil s dôrazom najmä na osobnostné črty odsúdeného, ktorý sa aj v minulosti
opakovane dopúšťal páchania úmyselných trestných činov rôzneho charakteru a pritom ani uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave. Aj jeden z trestov odňatia slobody,

ktorý si v súčasnej dobe vykonáva, mu bol uložený za už spomenutý úmyselný prečin pôvodne s
podmienečným odkladom jeho výkonu a vzhľadom k tej skutočnosti, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil,
bolo rozhodnuté, že trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov si vykoná. Krajský súd po
preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, preto sťažnosť odsúdeného D.
L. neakceptoval.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú, preto ju
podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.