Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012899405.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave proti
povinnému Roland, s. r. o., so sídlom v Lučenci, Daxnerova 1 o vymoženie sumy 130 577,24 Eur s
prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03. 02. 2012, č. k. 1Er
9/1999-35 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak, že súdnemu exekútorovi

sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

Oprávnenej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a súdny exekútor nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

Oprávnenú zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 251,28 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k výmazu povinného z obchodného registra.
V dôsledku uvedeného bolo potrebné exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie na ich náhradu vo výške 251,28 Eur bola zaviazaná oprávnená.

Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách exekúcie podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnená. Navrhla uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť tak, aby náhrada
trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznaná nebola. Ako dôvod uviedla, že oprávnená nemohla
predvídať, a ani predpokladať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávnenej je opodstatnené.

V danom prípade exekučné konanie sa začalo na návrh oprávnenej ešte v roku 1999. V tejto súvislosti

je právne významné ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa
začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času, čo je zrejmé z ust. § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 veta

prvá Exekučného poriadku).V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. § 200 ods.
1 veta druhá Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný zanikol
výmazom z obchodného registra dňa 11. 10. 2006, a preto tomuto už neexistujúcemu subjektu nemožno

ukladať žiadne povinnosti.

Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenej
uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 01. 2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému,

aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavanie exekúcie.

Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2006 došlo k zániku povinného oprávnená nemohla ani pri náležitej
opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) nemožno považovať za
zavinenie oprávnenej, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. 01. 2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy.

Rovnako nie je možné oprávnenú zaviazať na znášanie trov exekúcie len z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až
novelizáciou ust. § 203 uskutočnenou s účinnosťou od 01. 02. 2002 zákonom č. 32/2002 Z. z.. Táto

novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01. 02. 2002 (§
235 ods. 2 Exekučného poriadku).

Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
náhrada trov exekúcie priznaná byť nemohla. V dôsledku uvedeného bolo potrebné uznesenie vo výroku

o trovách exekúcie zmeniť (§ 220 O. s. p.) a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej oprávnenej

žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.