Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 24, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/243/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010759
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010759.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Ing. Kamily Topoľskej a Mgr. Jozefa Palušku v trestnej veci obžalovaného K. S. na hlavnom
pojednávaní dňa 24.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku p o s t u p u j e vec obžalovaného K. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., Ul. P. č. X/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby F., pre zločin útoku na verejného

činiteľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a), c) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno
a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 11.12.2010 okolo 05,20 hod. v Handlovej na Š. W. č. XXXX/XX, v byte č. 1, pod vplyvom alkoholu
po tom, čo do bytu vošli príslušníci Mestskej polície Handlová za účelom preverenia telefonického
oznámenia O.F. L., po predložení občianskeho preukazu O. L. a po oznámení, že idú na obvodné

oddelenie PZ, povedal: „ja vám teraz ukážem, čo som za chlapa“, vytiahol z kuchynskej linky nôž o dĺžke
čepele 19,5 cm a otočil sa k príslušníkovi Mestskej polície Handlová V. G., pričom nôž smeroval k nemu,
po čom ho príslušníci mestskej polície chytili, V. G. mu nôž z ruky vyrazil a snažili sa ho vyviesť z bytu,
pričom sa metal a kládol odpor, v dôsledku čoho pri otáčaní stratili rovnováhu a všetci traja spadli a V.
G. pri páde utrpel tržnú ranu na chrbte pravej ruky s neúplným prerušením šľachy vystierača 3. prsta s

primeranou dobou liečenia a sťaženie obvyklého spôsobu života cca 35 dní,

Obvodnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu, ktorý by tento skutok
mohol prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd sa ku skutku pod bodom 3 obžaloby oboznámil sa s výpoveďou obžalovaného K. S. z prípravného
konania, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, vypočul svedkov V. G., S.

U., O. L., vypočul znalca MUDr. V. S..

Obžalovaný K. S. v prípravnom konaní vo výpovediach č.l. 62-65, 66-67 a pri konfrontácii č.l. 92-94
vypovedal, že nadránom dňa 11.12.2010, nevedel presne, koľko bolo hodín, prišiel k O. L., búchal na
okno, dvere. Svedkyňa mu otvorila dvere, viedli rozhovor, nepamätá si však aký, ani čo robil. Svedkyňa
mu povedala, že zavolá políciu, ako to bolo u nej zvykom. Mali spolu hádku pre spoločného syna, chcel

ho vidieť. Mal vypité, bol opitý. Žiadala ho, aby odišiel. Zobral na seba nôž a vtedy práve prišli policajti.
On sa chcel pichnúť nožom, vtedy dnu vtrhli policajti, ktorí ho začali biť, zobrali ho na políciu. Policajt ho
k ničomu nevyzýval, nehovoril on nič manželke. On útočil na seba, chcel pichnúť seba, nie svedkyňu.
On voči policajtom nekládol žiaden odpor, nebránil sa, je možné, že spadli na zem.

Svedok V. G. vypovedal, že obdržali na služobnom telefóne oznámenie, prijal ho kolega, že svedkyni L.

niekto búcha na okno a že sa bojí o syna. Prišli k jej bytu, boli pri dverách, v byte počuli vravu, potom
počuli nejaké buchnutie, volanie o pomoc. Vošli do bytu, dvere neboli zamknuté. Ako vošli do bytu, prikuchynskej linke stál obžalovaný, mal v ruke kuchynský nôž. Prehovorili ho, aby nôž položil, to skutočne
i urobil, bol v takom rozpoložení, že i plakal, hovoril im, že ju ľúbi, že by s ňou chcel byť, že by jej neublížil,
(myslel tým svedkyňu L.), súhlasil, že s nimi i pôjde. Svedkyňa im hovorila, že takto tam bol obžalovaný

viackrát, že volala i políciu. Vie o tom, že i po tomto skutku, asi o týždeň, bola u svedkyne L. hliadka.
On vyzval obžalovaného, že pôjde s nimi, z poschodia, kam odišla, zavolal svedkyňu L., chcel si od
nej odpísať nacionálie, pýtal sa svedkyne, že čo sa stalo. Pri tom, ako sa bavil so svedkyňou, započul,
ako obžalovaný povedal, použijúc vulgarizmus, že on im ukáže, čo je za chlapa a ako k nemu zdvihol
oči, uvidel, že mal opäť v ruke nôž s čiernou rúčkou, ten nôž, predpokladá, že vzal v kuchynskej linky

(po predložení uviedol, že môže to byť nôž, ktorý je zaistený vo vyšetrovacom spise), no to už bol
pri ňom kolega. Keď držal v ruke nôž, stál pri kuchynskej linke, on stál od neho 1-2 metre, stála tam i
svedkyňa L., kolega stál vedľa. Čepeľ noža bola otočená jeho smerom, mal ho v pravej ruke. Svedok
U. ho odzadu držal cez ruky, obžalovaný mal nôž stále v ruke, čepeľ noža smerovala smerom k nemu,
nôž si prehodil v rukách, jemu sa podarilo obžalovaného po ruke udrieť a tak mu nôž z ruky vypadol. Je
pravdou, že obžalovaný im nadával. Dohodli sa s kolegom, že obžalovaného z bytu vytlačia, pretože tu

bol malý priestor, bol na zemi nôž. Kolega obžalovaného ťahal von, on obžalovaného s kolegom tlačil.
On sám povedal, aby sa otočili, lebo na schodoch spadnú. Skutočne, ako sa dostali na schody a na
schodoch, ktorými vychádzali von, sa šmykli a spadli na zem, stratili rovnováhu. Mal ruku pod kolegom
a obžalovaným a udrel si ruku o múrik, na ruke mu vzniklo zranenie, ktoré mu i krvácalo. Tento pád
však nebol v dôsledku útoku obžalovaného, bolo to neúmyselné, po pošmyknutí. Bola privolaná štátna

polícia, ktorá hovorila, že je to útok s nožom, no obžalovaný nemal útok s nožom. Sám obžalovaný už
tam im hovoril, že on sa chcel sám pichnúť, hovoril im to viackrát. Obžalovaný sa síce metal, aktívne sa
zákroku bránil, no neurobil počas celého zákroku nejaký výpad, zahnanie sa rukou, nohou na útok voči
nemu. Vzniklo mu teda pri páde zranenie, natrhnutie šľachy, odrenina, ktorá mu v dôsledku infekcie z
nemocnice hnisala, bol PN 4 mesiace. Oni obžalovanému nenadávali, obžalovaného nehodili na žiaden

múrik. Svedok poprel, že by s obžalovaným spadli vo vnútri bytu, spadli len vonku. Obžalovaný mal
požitý alkohol. Ako poškodený nárok na náhradu škody v súvislosti so vzniknutým zranením poškodený
neuplatňoval.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdil a zhodne vypovedal i svedok S. U., druhý člen

hliadky Mestskej polície Handlová.

Svedkyňa O. L. vypovedala, že obžalovaný jej klopal resp. dá sa povedať, že búchal na okno, dožadoval
sa, aby ho pustila dnu. Ich spoločný syn sa bál, plakal, tak mala obavu i pre skúsenosti s obžalovaným
v minulosti, už mali spolu konflikty, pustiť ho dnu. Pretože mala strach o syna, volala mestskú políciu.

S obžalovaným sa vo vnútri rozprávali, žiadal ju, že sa chce vrátiť, mali až hádku, obžalovaný zrazu
vytiahol z kuchynskej linky nôž. Ona dostala strach, že ide na ňu s týmto nožom zaútočiť a tak vybehla
po schodoch do podkrovia, kde plakal jej syn. Až neskôr si uvedomila v súvislosti s tým, že ak by
chcel obžalovaný nôž použiť na ňu, tak by za ňou utekal, čo však v ten moment neurobil, že ten nôž
obžalovaný nemusel vybrať na ňu, ale na seba. Je pravdou, že i v minulosti, keď mali hádky, keď chcela

od obžalovaného odísť, tak sa obžalovaný vyhrážal, že sa zabije, že keď sa vráti z práce, už nebude žiť.
Ona bola na schodoch, keď mal obžalovaný vybrať druhýkrát nôž, ona však nevidela, čo s ním robil, ušla
opäť hore. S obžalovaným v minulosti žila 10 rokov. Keď mal obžalovaný vypité, tak bol veselý, no bolo
i, že mali hádky, možno však pri nich bola hysterickejšia ona, viac kričala ona. Pri tom, ako obžalovaný
vytiahol nôž i niečo hovoril, no nevie, čo. Nôž, ktorý bol svedkyni predložený na hlavnom pojednávaní a

je v spise, je jej nôž, považuje ho za bezcennú vec, nechce, aby jej ho súd vrátil.

Znalec MUDr. V. S. vypovedal, že poškodený utrpel zranenie - poranenie chrbta pravej ruky a čiastočné
natrhnutie šľachy vystierača 3. prsta pravej ruky, zranenie mohlo vzniknúť pádom na zem, ale pripustil,
že mohlo vzniknúť i pri náraze ruky o nejakú prekážku. Zranenie si objektívne vyžiadalo narušenie

obvyklého spôsobu života po dobu 35 dní, u poškodeného síce bola PN v trvaní 120 dní, no súvisela
s infekciou rany.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi v spise na č.l. 132-134, potvrdzujúce zákrok hliadky mestskej
polície i opodstatnenosť zákroku.

Vzhľadom na tieto vyššie uvedené dôkazy - výpoveď samotného obžalovaného, ale i samotné výpovede
svedkov G., U., L., mal súd preukázané, že konanie obžalovaného zo dňa 11.12.2010 - skutok pod
bodom 3 obžaloby prokurátora, nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejnéhočiniteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a), c) Trestného zákona. Konaním
obžalovaného nedošlo k použitiu násilia v úmysle pôsobiť na právomoc verejného činiteľa a v dôsledku
takéhoto násilia k vzniku zranenia u verejného činiteľa - príslušníka mestskej polície a pri násilí v úmysle

pôsobiť na právomoc verejného činiteľa nebola použitá zbraň. Je pravdou, že obžalovaný mal v rukách
nôž, no z jeho výpovede vyplýva, že túto mal v úmysle namieriť na seba, je pravda, že táto, držiac ju v
ruke, smerovala na priestor, kde stál poškodený G., no obžalovaný, hoci mal možnosť s rukou, v ktorej
mal nôž, neurobil akýkoľvek útok, výpad smerom na poškodeného. Takýto útok, zahnanie, kop, nebol
ním použitý i následne. K vzniku zranenia nedošlo v dôsledku útoku obžalovaného na poškodeného, ale

k neho vzniku došlo pri páde, po pošmyknutí poškodeného a spoločnom páde s obžalovaným a druhým
členom hliadky polície na zem, pri bránení sa zákroku obžalovaným. Výpoveď obžalovaného, že nôž
chcelpoužiťvočisebe,jeničímnievyvrátená,prejejpravdivosťnaopaknasvedčujeivýpoveďsvedkaG.,
ktorý sám pripustil, že hneď na mieste im obžalovaný niekoľkokrát povedal, že nožom chcel pichnúť sám
seba, že plakal, ako i výpoveď svedkyne L., ktorá vypovedala, že i v minulosti sa obžalovaný vyhrážal, že
si niečo urobí, nôž vybral i keď boli sami, pred príchodom polície, no hoci mal možnosť, neútočil s ním na

ňu, pretože nebežal za ňou, takže je možné, že už v prvopočiatku pre konflikt demonštratívne ho vybral
na seba. Zranenie u poškodeného vzniklo pri služobnom zákroku, pri tomto zákroku došlo k aktívnemu
bráneniu sa tomuto zákroku zo strany obžalovaného (metanie, trmanie), no nie k použitiu násilia, aký
má na mysli skutková podstata prečinu podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Je pravdou,
že obžalovaný neuposlúchol opakované výzvy príslušníka mestskej polície, neuposlúchol teda výzvy

verejnéhočiniteľa.Pretosúdkonanieobžalovanéhovovzťahukuskutkupodbodom3obžalobyvzmysle
§ 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil Obvodnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.

Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote do 3 dní odo dňa oznámenia
uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
Sťažnosť má odkladný účinok