Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899698
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899698.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. Š., bytom A. XXX, 2/ O. T., bytom I. XX, R.,
3/ G.. H. V., bytom L.. E. XX, A., 4/ Y. F., bytom A. XXX, všetci zastúpení JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
advokátom v Bratislave, Riečna 2, proti odporcom: 1/ A., E.. E. A..O.., A. XX, 2/ G. R., bytom A. XX,
obidvaja zastúpení Ing. JUDr. Vojtechom Keselým, CSc., advokátom v Bratislave, Račianska 39, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov a odporcov proti uzneseniu

Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. marca 2011 č.k. 4C 783/2008-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ až 4/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 1.204,73 eur k rukám ich právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že navrhovatelia

jednoznačne zavinili zastavenie konania, pričom napriek tomu, že boli právne zastúpení, neboli schopní
ustáliť ani na výzvy súdu okruh účastníkov konania. A odporcom v konaní vznikli trovy. Tvrdenia
navrhovateľov, že sú staršieho veku, nemajú prostriedky na vedenie súdneho sporu a najmä, že jeden
z nich trpí onkologickým ochorením, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa s odôvodnením,
oni iniciovali súdny spor a za uvádzaného osobného stavu. Pri určení výšky náhrady trov konania, ktoré
odporcom priznal podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., vychádzal z toho, že predmetom

sporu v danej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosť sama a preto nie je
možné stotožňovať cenu nehnuteľnosti s hodnotou predmetu sporu. Hodnotu určenia práva podľa neho
nie je možné vyčísliť a preto pri rozhodovaní o náhrade trov postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.
č. 655/2004 Z.z.“) a za základnú sadzbu tarifnej odmeny považoval 1/13 výpočtového
základu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia aj odporcovia.

Navrhovatelia žiadali uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu
trov konania dôvodiac tým, že návrh na začatie konania podali dôvodne, keďže inak sa nemohli domôcť
svojho práva. Uviedli, že návrh vzali späť v dôsledku závažnej onkologickej choroby a náročnej liečby

navrhovateľky, ktorá jej nedovoľuje pokračovať v konaní. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa,
že onkologické ochorenie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, nielen pre závažnosť tohto
ochorenia, ale aj preto, že má zásadné finančné dopady na pomery navrhovateľky, keďže povinnosť
nahradiť odporcom trovy konania by ju mohlo vážne ohroziť. Opätovne poukázali na to, že práve
konaním odporcov, ktorí opakovane prevádzali nehnuteľnosti na ďalšie osoby, sa musel rozširovať
okruh odporcov. Vzhľadom na tieto okolnosti mali za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v

zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcom,
keďže pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania, pričom nepriznanie náhrady trov konania odporcovi
by nepostihlo ich majetkovú sféru.

Odporcovia žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhovateľom uložiť povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania, a to odporcovi 1/ vo výške 11 179,11 Eur a odporcovi 2/ vo výške 10 960,52 Eur. Namietali, že
súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď pri určení náhrady trov konania
nevychádzal z ceny veci, ktorou bola hodnota nehnuteľnosti, ku ktorej sa malo určiť vlastnícke právo.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, je potrebné podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci a nerešpektovanie
právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.

Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí z 12. augusta 2010 č.k. 4Co 218/2010-190 konštatoval,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správneho záveru, že z
procesného hľadiska zastavenie konania v zásade zavinili navrhovatelia, ktorým z tohto dôvodu
podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť jeho trovy. Súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení vychádzal z rovnakého hodnotenia, že navrhovatelia jednoznačne

zavinili zastavenie konania, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, pretože neboli preukázané iné
skutočnosti, ktoré by ho spochybňovali. V konaní nebolo preukázané, že odporcovia prevádzali
predmetné nehnuteľnosti s úmyslom znemožniť navrhovateľom uplatniť ich práva, tak ako to tvrdili v
podanom odvolaní.

Súd prvého súdu sa v napadnutom uznesení zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p., ktoré umožňuje súdu prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Zo
slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k osobitostiam

konkrétneho prípadu a odstráneniu neprimeranej tvrdosti, nemožno ho však vykladať
tak, že kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, možno
úspešnému účastníkovi konania nepriznať náhradu trov konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na pomery oprávneného
účastníka, najmä majetkové. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Okolnosti významné pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. musia byť z obsahu spisu
zrejmé a musí ich preukázať účastník, ktorý sa takéhoto rozhodnutia domáha. V prejednávanej veci boli
na strane navrhovateľov štyria účastníci, ktorým bola povinnosť zaplatiť náhradu trov konania uložená
spoločne a nerozdielne, pričom odvolanie (aj predchádzajúce) je odôvodnené tým, že navrhovateľka
trpí závažným onkologickým ochorením, v súvislosti s ktorým má zvýšené finančné výdavky. Z podaných

odvolanívšakniejezrejmé,ktorejnavrhovateľkysatietookolnostitýkajúaniesúpodloženéanižiadnymi
dokladmi. Odvolací súd sa za tohto stavu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
samotný zlý zdravotný stav a vek navrhovateľov, nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešným odporcom, navyše ani v odvolacom konaní nepreukázali dostatočne pomery, ako dôvod
hodný osobitného zreteľ.

Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil s názorom odporcov v tom, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, keď pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že ide
o konanie, v ktorom nie je možné vyčísliť hodnotu uplatňovaného práva.

Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.Sadzobníkom pre určenie odmeny za právne služby v prípade, ak bol účastník súdneho konania
zastúpený advokátom, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby a základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (veci) je stanovená v § 10 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.

Podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za
tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,

určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, klientom je spotrebiteľ a ide o
zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo klientom je fyzická osoba a predmet konania sa
týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby z hodnoty veci alebo práva
za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. V každom konkrétnom
prípade je preto potrebné skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť

i výšku náhrady trov konania.

V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Treba súhlasiť s tvrdením odporcov, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia mal vychádzať z ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z., keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Odvolací
súd pri tomto svojom názore vychádzal z ustálenej súdnej praxe, ktorá vychádza z analógie hodnotenia
oceniteľnostipredmetukonaniaakozákladupreurčeniesúdnehopoplatku,podľaktorej prevyrubovanie
poplatkuvurčovacíchžalobách(§80písm.c/O.s.p.)jerozhodujúce,čiideokonanieonávrhunaurčenie
vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej veci), ak sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa

účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva (oprávneného záujmu) domáha, skutočnosti,
na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú
vec.Zaplatnostitohtonázorujecenanehnuteľnejvecirozhodujúcanaúčelyurčeniapoplatkuzakonanie
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď pri určení
základnej sadzby tarifnej odmeny považoval 1/13 výpočtového základu podľa ustanovenia § 1 ods. 1

písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. za základ pre určenie odmeny advokáta. Právny názor, že pri rozhodovaní
o výške náhrady trov konania je potrebné vychádzať v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. z ceny veci, resp. práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri
začatí jej poskytovania, čo v danom prípade predstavuje hodnotu nehnuteľností, ku ktorým sa malo určiť
vlastnícke právo, vyslovil odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a súd prvého stupňa

sa ním napriek povinnosti stanovenej v § 226 O.s.p. neriadil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia §
221 ods. 1 písm. O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. O.s.p., v ktorom bude
jeho úlohou vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.