Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/404/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208205745
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208205745.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. Q. X. a.s., F. XX, W., zastúpená JUDr.
LadislavomKružlíkom,advokátom,Ďatelinová2,Bratislava,protiodporcovi:1.P.C.W.-H.,P.ul.XX,W.,
2. M. P. X. H. W., F. A.. X, W., o zaplatenie 252.986,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 2. rade
proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. mája 2010, č.k. 11C/59/2008-236,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š
u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nárok navrhovateľa je vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade dôvodný, návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol s tým, že o výške nároku
navrhovateľa ako i o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku. Vo vzťahu

k nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania titulom
bezdôvodného obohatenia neuhradením faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil za odvádzanie odpadových
vôd z povrchového odtoku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na základe § 23 ods. 9 zákona
č. 442/2002 Z.z., v konaní zisťoval pasívnu legitimáciu odporcov, keďže odporca v 1. rade namietal, že
na odvádzanie vôd z povrchového odtoku je povinný vlastník nehnuteľnosti, ktorým je odporca v
2. rade s tým, že jemu boli tieto nehnuteľnosti zverené iba do správy bez súčasného zverenia sporného

záväzku a odporca v 2. rade namietal, že komunikácie III. a IV. triedy boli P. C. W. - H. zverené v roku
1992 zverovacím protokolom, pričom v prílohe č. 2, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, boli uvedené
aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, najmä udržovať a užívať majetok, z čoho vyplýva, že
úhradu za odvod povrchových vôd je povinný uhrádzať správca komunikácie. Po právnej stránke vec
posúdil podľa ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
ust. § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. (o pozemných komunikáciách), § 22 zákona č. 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení, ust. § 30 zák. č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislavy, podľa článku 36, ods.
1 písm. b, článku 36, ods. 5, ods. 6, článku 39, článku 41 ods. 1, ods. 2 štatútu M. P. X. a vzhľadom na
výsledky dokazovania dospel k záveru, že v konaní je pasívne legitimovaným odporca v 2. rade,
vychádzajúc z toho, že povinnosť zabezpečiť odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku má v zásade vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, pričom ide o nárok navrhovateľa
súvisiaci s odvádzaním odpadových vôd z nehnuteľností, ktoré tvoria verejné priestranstvá a miestne

komunikácie a v zmysle § 3d zákona č. 135/1961 Zb. vlastníkom miestnej komunikácie je obec. Keďže
predmetnémiestnekomunikácie,zktorýchnavrhovateľodvádzalodpadovévody,súvlastníctveodporcu
v 2. rade a jednotlivé mestské časti t. j. aj odporca v 1. rade vykonávajú k uvedenej časti majetku mesta
ich správu, ustálil pasívnu legitimáciu odporcu v 2. rade ako vlastníka nehnuteľnosti. Neakceptoval preto
obranu odporcu v 2. rade, že odovzdaním časti majetku do správy P. C. W. - H. prešla na odporcu v 1.
rade aj povinnosť uhrádzať za vlastníka náklady spojené s odvádzaním odpadových vôd z povrchového

odtoku, nakoľko táto povinnosť odporcu v 1. rade nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a takútopovinnosť odporca v 2. rade nepreniesol na odporcu v 1. rade ani zmluvne v rámci odovzdávacích
protokolov.

Proti tomuto rozsudku, a to čo do jeho výroku, ktorým bolo určené, že nárok navrhovateľa je vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade dôvodný, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 2. rade
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh voči nemu zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zotrval na svojej námietke
nedostatku jeho pasívnej legitimácii v konaní. Poukázal na článok 6 ods. 1 písm. a), e), ods. 2, písm. a),

e), článok 3 ods. 1, ods. 5, ods. 6, článok 38 ods. 1 štatútu, na protokol o zverení miestnych komunikácií
III. a IV. triedy, ust. § 1 ods. 3, ods. 4, a § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách,
§ 8 ods. 4 vyhl. č. 35/1984 Zb. a v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ správne vystavil faktúry
odporcovi v 1. rade za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku za rok 2007, keď ostatné
mestské časti riadne uhrádzajú tieto poplatky z miestnych komunikácií III. a IV. triedy a hlavné mesto z
miestnych komunikácií I. a II. triedy, pričom podľa výpovede svedkyne odporca v 1. rade poplatky za

odvádzanie odpadových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy už navrhovateľovi počnúc rokom
2009 uhrádza.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že ponecháva na zvážení
odvolacieho súdu, či sa stotožní s právnym posúdením veci tak, ako ho uvádza odporca v 2. rade vo

svojom odvolaní a medzitýmny rozsudkom zmení a zaviaže ako povinného odporcu v 1. rade alebo ho
ako vecne správny potvrdí.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňanazákladeodvolaniaodporcu v2.radevrozsahu
ním napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.

1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čo do jeho záveru
o pasívnej legitimácii odporcu v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepodal odvolanie voči výroku, ktorým bol jeho návrh voči odporcovi v
1. rade zamietnutý, nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto (zamietajúcej) časti právoplatnosť,
nakoľko na strane odporcov sa jedná o samostatné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.), v ktorom každý
z odporcov koná a vystupuje v konaní sám za seba a rozhodnutie sa tak nemusí vzťahovať rovnako
na oboch odporcov, keď súčasne nejde o závislé výroky a ani o prípad, že by spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi vyplýval z právneho predpisu (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov
nebol odvolaním odporcu v 2. rade dotknutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh voči
odporcovi v 1. rade zamietnutý, a keďže na základe odvolania odporcu v 2. rade nastali v zmysle ust. §
206 ods. 1 O.s.p. suspenzívne a devolutívne účinky len vo vzťahu k výroku, ktorým bolo určené, že nárok
navrhovateľa je vo vzťahu k odporcovi v 2. rade dôvodný, nemohol odvolací súd podrobiť prieskumu

v odvolacom konaní navrhovateľom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči
odporcovi v 1. rade, vo vzťahu ku ktorému bol jeho návrh právoplatne zamietnutý.

V preskúmavanej veci je tak predmetom odvolacieho konania navrhovateľom uplatňovaný nárok na
zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania voči odporcovi v 2. rade titulom

vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zabezpečovaním odvádzania vôd z povrchového
odtoku miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev do verejnej kanalizácie
navrhovateľom na jeho náklady za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie

k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd

žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je

vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže
v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav
nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože
za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.

Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa je nepochybne zrejmé, že miestne komunikácie III. a IV. triedy
boli odporcom v 2. rade, ako ich vlastníkom, zverené do správy odporcu v 1. rade, a to protokolom o
zverení zo dňa XX.X.XXXX, s tým, že podľa bodu 4.protokolu, práva a záväzky súvisiace so zvereným
majetkom sú uvedené v prílohe č. 2 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu. Podľa tejto prílohy č.
2 protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam, na mestskú časť prešli

dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, zakotvené hlavne v zákone o
pozemných komunikáciách (cestný zákon - úplne znenie č. 55/1984 Zb.), vyhlášky č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, ďalej práva a povinnosti uvedené v Q.
X. W., ako aj vo všeobecných právnych predpisoch, pričom odporca v 1. rade sa zaviazal, okrem iného,
zverený majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja jeho obyvateľov, udržiavať a

užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím; tieto povinnosti
odporcu v 1. rade vo vzťahu k zverenému majetku vyplývajú tiež z ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí a z článku 38 ods. 1 štatútu.

Zverenie časti majetku M. do správy mestským častiam má svoj zákonný podklad v ust. § 6 ods. 5

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v spojení s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom
meste SR Bratislavy a v úprave štatútu M. , na ktorý odkazuje ust. § 9 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb..

Podľa čl. 6 ods. 2 písm. e) štatútu na odporcu v 1. rade prešiel aj výkon správy a údržby miestnych
komunikácií III. a IV. triedy a podľa čl. 6 ods. 2 písm. g), bod 3 štatútu aj pôsobnosť v oblasti čistenia

miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Pokiaľ ide o správu a údržbu miestnych komunikácií I. a II. triedy,
túto podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) štatútu, vykonáva odporca v 2. rade.

Rozdelenie pôsobnosti vo veciach odvádzania povrchových vôd medzi orgány samosprávy odporcov
v 1. a 2. rade zo schváleného štatútu nevyplýva. Štatút v tomto smere rieši len zabezpečovanie

odvádzania odpadových vôd odporcom v 2. rade v čl. 6 ods. 1 písm. v) štatútu v súlade s ust. § 36 ods.
9 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

V konaní tak zostalo sporným, na strane ktorého z odporcov došlo k bezdôvodnému obohatenia tým,
že nedošlo k zmenšeniu jeho majetku vynaložením nákladov na zabezpečenie odtoku povrchových vôd

z miestnych komunikácií III. a IV. triedy, keď povinnosť zabezpečovať odvádzanie vôd z povrchového
odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľností, ktoré slúžia na výkon samosprávy obce alebo verejné
účely, alebo z verejných priestranstiev, ukladá na vlastné náklady ustanovenie § 23 ods. 9 zákon č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastníkovi nehnuteľnosti. Za určujúce
pre správne rozhodnutie vo veci, považoval aj odvolací súd vyriešenie otázky pasívnej legitimácie

odporcov, teda posúdenie, ktorému z odporcov vznikla povinnosť vynaložiť náklady na zabezpečenie
odvádzania povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy.V danej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že odporca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností,
na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie III. a IV. triedy a rovnako možno prisvedčiť správnosti
jeho záveru v tom, že žiadny právny predpis výslovne neukladá správcovi povinnosť uhrádzať náklady

spojené s odvádzaním povrchových vôd, keď podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, je povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd na svoje
náklady vlastník nehnuteľnosti. Uvedené ustanovenie zákona však nie je možné vykladať izolovane, bez
spojitosti so zákonom č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy (§ 2, § 30), zákonom č. 138/1991
Zb. o majetku obcí (§ 6 ods. 2, ods. 5, § 7 , § 8 ) a naň nadväzujúcim štatútom odporcu v 2. rade,

v nadväznosti na ktoré je potrebné zistiť, či spolu so zverením majetku do správy neprešla na správcu
aj povinnosť vlastníka nehnuteľnosti na úhradu týchto nákladov za rok 2007, a to aj za stavu, že takáto
povinnosť nebola v roku 1992 výslovne uvedená v rámci odovzdávacích protokolov.
Hoci odporcovi v 2. rade svedčí vlastníctvo nehnuteľností, práva vlastníka, a to predmet vlastníctva
držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, fakticky nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel na odporcu v
1. rade zverením mu tohto majetku do správy. Odporcovi v 2. rade, ako vlastníkovi zvereného majetku,

zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas), bez možnosti realizácie jeho obsahu v podobe práv a
povinností s ním spojených; odporca v 2. rade vykonáva len úkony súvisiace s riadnym hospodárením
s majetkom, ktorý nebol zverený do správy mestským častiam (čl. 6 ods. 1 písm. a) štatútu) a pokiaľ
ide o zverený majetok, je výkon jeho vlastníckeho práva obmedzený na udeľovanie súhlasu k prevodom
zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie správcovi.

Z protokolu o zverení možno dovodiť záver, že spolu so zvereným majetkom prešli na odporcu
v 1. rade aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, ktoré vyplývajú pre vlastníka pozemných
komunikácií zo zákona o pozemných komunikáciách, ako aj všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka
zvereného majetku aj zo všeobecných právnych predpisov. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu

na základe protokolu o zverení majetku a prílohy č. 2 prešli na správcu (odporcu v 1. rade) aj také
povinnosti súvisiace s vlastníctvom zvereného majetku (odporcu v 2. rade), ktoré vznikli vlastníkovi na
základe právnych predpisov po prevzatí majetku do správy. Preto sa správca majetku nemôže zbaviť
zodpovednosti za plnenie si povinnosti spojenej s vlastníctvom k zverenej nehnuteľnosti tým, že mu
plnenie tejto povinnosti nebolo zverené protokolom, ktorým došlo k zvereniu majetku do jeho správy.

Vzhľadom na uvedené, nepovažoval odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, za relevantnú
skutočnosť, že povinnosť uhrádzať poplatky za odvod povrchových vôd, ktoré sa začali platiť až v roku
2007, nebola uvedená vo zverovacích protokoloch v roku 1992 .

Odvolací súd ďalej dovodil, že pokiaľ na správcu majetku prešla aj generálna povinnosť majetok
udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.), resp. povinnosť vlastníka pozemných
komunikácií miestne komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (ust.
§ 3d ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách), táto nepochybne zahŕňa aj povinnosť
zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo zvereného majetku, resp. miestnych komunikácií; napokon

možno konštatovať, že spolu s miestnymi komunikáciami prešli do správy správcu aj dažďové uličné
vpusty na odtok povrchových vôd do verejnej kanalizácie, ako súčasť miestnych komunikácií, (§ 1 ods.3
zákona č. 135/1961 Zb.). V tejto súvislosti svedkyňa G.. Y. H. vo svojej výpovedi uviedla, že v prípade,
ak by sa uzatvorili všetky vpuste a voda by stála na komunikáciách, stojacu vody by odstraňoval odporca
v 1. rade, čoho vyplýva povinnosť odporcu v 1. rade zabezpečovať riadne odvádzanie povrchových vôd

z miestnych komunikácií III. a IV. triedy cez dažďové vpusty.

Napokon nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, ktorá vyplynula z výsledkov vykonaného dokazovania,
a to, že platby zo stočné za rok 2009 uhradil navrhovateľovi odporca v 1.

Vzhľadom na odvolacie námietky odporcu v 2. rade bude pre úplnosť potrebné v konaní doplniť
dokazovanie na zistenie, či odporcovi v 2. rade zostali vo vzťahu k miestnym komunikáciám III. a IV.
triedy nejaké práva a povinnosti, ktoré aj reálne vykonáva a na akom právnom základe a kto uhrádza
poplatky za odvádzanie povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy v ostatným mestských
častiach.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa po doplnení dokazovania posúdi pasívnu legitimáciu odporcu
v 2. rade v nadväznosti na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.