Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2011

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205330
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2011:8811205330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: R. Ž.,

nar. X.XX.XXXX, bytom Y. X. V., R. A. . XXX, zast. E.. R. F., advokátom, C. Y. X. V., N. X. H. XXXX proti
žalovanému: H. Y. X. V., G.. M.. G. XX/X, Y. X. V., IČO: XXX 933 o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou na ochranu osobnosti domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
5.000 eur a trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ja matkou R. Ž.A., nar. XX.X.XXXX,
ktorá navštevovala Materskú školu S. Y. Y. nad Topľou. Dňa 26.6.2008 v dopoludňajších hodinách

počas pobytu dcéry v materskej škole došlo k úrazu maloletej a poškodeniu jej zdravia z dôvodu
zasiahnutia elektrickým prúdom. Následne bola maloletá liečená vo Vranovskej nemocnici a v dôsledku
jej zlého zdravotného stavu aj v Nemocnici Košice Šaca, na oddelení popálenín, kde aj podstúpila šesť
operačných zákrokov. Podľa prepúšťacej správy maloletá R. utrpela popáleninu zápästia a ruky tretieho
stupňa, pričom jej zdravotný stav nie je taký ako bol pred úrazom. Počas celého obdobia hospitalizácie
boa maloletá doprevádzaná jej matkou - žalobkyňou.

Ďalej uviedla, že pre Okresným súdom Vranov nad Topľou sa viedlo pod sp. zn. 7C 94/2009 konanie,
v ktorom maloletá zastúpená žalobkyňou žalovali žalovaného o náhradu škody spôsobenej na zdraví
maloletej. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č.k. 7C 94/2009-148 zo dňa 23.2.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 59/2010 zo dňa 9.2.2011.

Úrazom maloletej vznikla žalobkyni - matke maloletej citová ujma. Úraz maloletej mal na zdravotný
stav žalobkyne negatívne následky, začala mať psychické problémy, z dôvodu nevyhnutnej potreby

vyhľadania odbornej lekárskej pomoci začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu H.. Š. Y. Y. X. V.,
kde sa aj v súčasnosti podrobuje liečbe psychiky. Zdravotný stav sa dá popísať odbornými diagnózami,
no táto má poškodenú psychiku v tom ohľade, že trpí nespavosťou, často má traumatizujúce predstavy
o stave dcéry, trpí prehnaným strachom a domýšľavosťou o stave dcéry, pociťuje nadmerné obavy o jej
zdravie, často sa bezdôvodne ľaká a potrebuje ihneď zisťovať aktuálny stav dcéry, či nemala úraz a či
je zdravotne v poriadku. Pre obavy o zdravie dcéry ani nenecháva dcéru v škôlke v bežnom časovom
režime, ale do škôlky ani nejde, najčastejšie ju vyberá už na poludnie, či už osobne alebo cestou svojich

blízkych príbuzných. Nadmerné obavy a strach o život a zdravie dcéry sa prejavili v nechutenstve
žalobkyne a následnom úbytku jej hmotnosti. Náhly úraz dcéry žalobkyne zanechal aj vážne poškodenie
jej osobnosti. Od úrazu dcéry začala pociťovať neprimerane vážne obavy o život a zdravie jej dcéry a
týmto jej osobnosť bola významným spôsobom poškodená. Na základe úrazu došlo k neoprávnenémuzásahu do osobnosti žalobkyne, následky úrazu zasiahli do intímnej sféry žalobkyne takým spôsobom,
ktorý trvale narušil jej osobný aj rodinný život. Nakoľko ani prípadné ospravedlnenie osôb konajúcich
za žalovaného nepostačuje na odstránenie negatívnych dopadov úrazu a uvedený zásah predstavuje

v značnej miere zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti, preto požaduje aj náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur, ktorá je primeranou náhradou ujmy, ktorú utrpela a ktorú bude po
celý zvyšok svojho života pociťovať.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že sa domnieva, že

neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a zásahom do osobnej
sféry a citovej ujma žalobkyne ako právne relevantným následkom a že príčinnú súvislosť medzi konaní
škodcu s vzniknutou škodou nemožno vyvodiť zo skutočnosti , ktorá je už sama následkom, za ktorý
zodpovedá škodca z iného právneho dôvodu, teda nie je žiadna príčinná súvislosť medzi úrazom
maloletej a požadovanou nemajetkovou ujmou. Na okresnom súde sa už viedlo konanie o náhradu
škody na zdraví a v uvedenom konaní na strane žalobcov vystupovala žalobkyňa ako žalobkyňa v

2. rade a maloletá dcéra ako žalobkyňa v 1. rade. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade
sumu 10.000,85 eur žalobkyni v 2. rade sumu 1.360,85 eur. Žalovaný zodpovedal za svoje konanie
z iného právneho dôvodu a to podľa § 420 ods. 2 a § 422 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Z toho
vyplýva, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a zásahom do
osobne sféry a citovou ujmou žalobkyne ako právne relevantným následkom. Žalobkyňa sa na základe

identického skutku domáha náhrady nemajetkovej ujmy nielen z titulu náhrady škody ale aj z titulu
ochrany osobnostných práv. Poukázal na rozhodnutie NS SR v konaní 1Cdo 89/97 s tým, že samotná
závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je
jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky musí
súd prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením žalovaného, výsluchom
žalobkyne, prednesmi právnych zástupcov, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C
94/2009 a spisom Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou ČVS:ORP-319/JP-VT-2008, správou
H.. Š. a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že tak ako je žaloba postavená a vzhľadom na
výsluch žalobkyne, tak podľa jeho názoru malo byť uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré je vyjadrené bodovým ohodnotením pi vážnych psychických poruchách a z toho dôvodu vznáša
námietku premlčania, pretože stav žalobkyne sa zhoršil dňa 26.6.2008 a v zmysle § 106 OZ uplynula

dvojročná premlčacia lehota, preto je nárok žalobkyne premlčaný a žiada ho zamietnuť. Ďalej uviedol,
že po preštudovaní judikatúry dospel k záveru, že takéto odškodnenie, ako žiada žalobkyňa, sa
neposkytuje. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o smrť príbuzného a následne došlo k pretrhnutiu
citových a ďalších väzieb medzi členmi rodiny. V danom prípade došlo k posilneniu väzieb medzi matkou
a dcérou. Odškodňuje sa nenávratne stratený citový vzťah medzi deťmi a príbuznými, napr. v dôsledku

smrti. Poukázal aj na správu MUDr. Šarišského, že žalobkyňa po vysadení liekov je schopná viesť
plnohodnotnýživot.Vdanomprípadeniesúpreukázateľnénásledky,ktorébyviedlikuplatneniunáhrady
škodyztituluporušeniaosobnostnýchprávžalobkyne,možnobybolovhodnéinéodškodnenie,finančná
náhrada v danom prípade neprichádza do úvahy. Opätovne uviedol, že prípady takého charakteru
sa neodškodňujú, v českej judikatúre sa výška 150.000,-Kč poskytuje vtedy, keď dochádza ku smrti

a odškodňuje sa táto citová ujma. Žalobkyňa je schopná viesť plnohodnotný život, lekára psychiatra
navštívila len raz a to jeden a pol roka po úraze. Keby došlo k nejakej citovej ujme, tak by sa prejavila
ihneď po úraze a nie s odstupom takej doby.

Právny zástupca žalobkyne pokiaľ sa týka právneho základu žaloby uviedol, že táto nie je postavená

na náhrade škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho bodového ohodnotenia, jedná sa
o občiansko-právny nárok súvisiaci s ochranou osobnosti, ktorý sa premlčuje v trojročnej premlčacej
lehote a preto námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. K rozhodnutiu R 61/2008
uvádzanému právnym zástupcom žalovaného uviedol, že nesúvisí s týmto prípadom, pretože toto
rozhodnutie sa týka náhrady škody a nárok žalobkyne je uplatňovaný z iného právneho titulu. Nárok

žalobkyne je dôvodný, pretože jej bola uznaná závažná ujma na jej osobných právach, aj psychiater
potvrdil, že u nej zistil depresívnu poruchu. Suma, ktorú žiada, je primeraná vzhľadom na rozsah
narušenia osobnostných práv žalobkyne. Iná náhrada neprichádza do úvahy, žalovaný už viackrát
uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo a žalobkyňa nemôže byť vďačná žalovaná za posilnenie väzieb medziňou a dcérou vzhľadom na úraz. Žalobkyňa nenamieta, že stav v ktorom sa nachádza je vyliečiteľný,
náhrada, ktorú si uplatňuje, nie je formou náhrady, ktorá sa pravidelne opakuje, ale je to jednorázové
odškodnenie za osobnostnú ujmu, ktorú zažila v dôsledku zlyhania žalovaného. Dcéra žalobkyne mohla

zomrieť a aj keď sa žalobkyňa vylieči, tak je spravodlivé priznať jej náhradu. Žalobkyňa sa pokúšala zo
svojho zlého duševného stavu dostať sama a keď to nedokázala, tak navštívila lekára.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 94/2009 súd zistil, že rozsudkom č.k. 7C 94/2009-148 zo dňa
23.2.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 59/2010 zo dňa 9.2.2011

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mal. R. Ž. sumu 12.000,85 eur a žalobkyni sumu 1.360,85 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 29.5.2009 do zaplatenia a trovy konania. Podľa odôvodnenia rozsudku
tunajšieho súdu v predmetnej bolo nepochybne preukázané, že dňa 26.6.2008 došlo k poškodeniu
zdravia mal. R. Ž. v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom počas jej pobytu v priestoroch Materskej
školy S., ktorej zriaďovateľom je žalovaný. Pracovníci uvedeného zariadenia sami za vzniknutú škodu
nezodpovedajú, ale za škodu zodpovedá samotné zariadenie.

Vo veci poškodenia zdravia maloletej sa viedlo trestné konanie vykonávané Okresným riaditeľstvom
PZ vo Vranove nad Topľou pod číslom ČVS:ORP-319/JP-VT-2008. Uznesením zo dňa 30.1.2009 bolo
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ tým, že v presne nezistenom čase porušil dôležitú povinnosť

vyplývajúcu z jeho postavenia, v dôsledku čoho dňa 26.6.2008 v dopoludňajších hodinách v objekte
Materskej školy na R.G.. S. Y. Y. X. V. došlo k úrazu maloletej R. Ž. zásahom elektrického prúdu z
rozvodnej skrine RIS, pri ktorom utrpela zranenia a to popáleniny na ľavom zápästí a pravej ruke III. a
IV. stupňa s dobou liečenia 48 dní, podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené, lebo sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

H.. J. Š., psychiater, v správe podanej na základe súhlasu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola v ich
ambulancii vyšetrená jedenkrát dňa 7.1.2010 s diagnózou depresívna porucha, panická porucha. Mala
nasadené lieky proti úzkosti, depresii a panike. Viackrát na kontrole nebola, odvtedy nemá o nej žiadne
vedomosti. Liečba, ktorú žalobkyňa užívala, nie je nevyhnutná, po preliečení sa lieky vysadia a pacientka

môže viesť úplne normálny život.

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( § 101 Občianskeho zákonníka ).

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa musel s touto námietkou vysporiadať. Súd má
za to, že ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej
sumy, potom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby a premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V danej veci
k úrazu maloletej dcéry žalobkyne došlo dňa 26.6.2008 a nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia
doba. Žalobkyňa podala žalobu dňa 24.6.2011, teda v rámci trojročnej premlčacej doby, preto námietka
premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná a súd na ňu neprihliadal.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhradypodľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.

Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú existencia ujmy, porušenie právnej
povinnosti, resp. protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Je nepochybné a medzi stranami nesporné, že skutočne došlo k poškodeniu zdravia maloletej dcéry
žalobkyne,ktorejztohtotitulubolaužvkonanívedenompodsp.zn.7C94/2009priznanánáhradaškody,

pričom z uvedeného spisu ako aj zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou je preukázané,
že k tomuto poškodeniu došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného. Toto konštatovanie
a jeho nespornosť je len jedným z predpokladov pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Žalobkyňa žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur s poukazom na to, že následky
úrazu jej maloletej dcéry v zariadení žalovaného zasiahli do intímnej sféry žalobkyne takým spôsobom,

že trvale narušili jej osobný aj rodinný život.

Ochrana osobnosti zahŕňa aj ochranu súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný
pokoj, nedotknuteľnosť jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej
osoby ako celku, ktorej rešpektovanie občianske právo zabezpečuje, je právo na súkromie. Súčasťou

práva na súkromie je právo na rodinný život, podstatou ktorého je oprávnenie fyzickej osoby utvárať,
udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného
a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva
na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie,

resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu
čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú
ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma.

Súd má však za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu ďalšieho z predpokladov vzniku nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy a to existenciu ujmy. Súd hneď v úvode poznamenáva, že nijako nechce
zľahčovať ani podceňovať starosti, psychické a fyzické vypätie, ktorému bola žalobkyňa v dôsledku
poškodenia zdravia jej maloletej dcéry vystavená, no nijako nepreukázala, že jej bola v dôsledku toho
spôsobená taká ujma, náhradu ktorej by jej mohol súd za splnenia ostatných podmienok priznať. Je
len prirodzené, že ako matka maloletej, ktorá utrpela vážny úraz, prežívala celú situáciu s dopadom na

jej psychické a fyzické zdravie, no nejednalo sa o ujmu trvalého charakteru, ktorú skutočnosť potvrdil
aj psychiater, ktorého pomoc vyhľadala, keď konštatoval, že liečba, ktorú žalobkyňa užívala nie je
nevyhnutná a po preliečení sa lieky vysadia a pacientka môže viesť úplne normálny život. Nepresvedčivo
vyznieva aj tvrdenie žalobkyne, že sa zo začiatku snažila vyrovnať s celou situáciou sama a preto
odbornú lekársku pomoc vyhľadala až s časovým odstupom takmer jeden a pol roka a teda nie v čase

krátko po úraze, keď bolo len prirodzené, že obavy a strach o dcéru prežívala intenzívnejšie, ako v čase
keď už bol stav jej dcéry stabilizovaný a mimo ohrozenia života a žalobkyňa sa ani v súčasnej dobe
nepodrobuje žiadnej liečbe, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, no náhradu trov konania si neuplatňoval a žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nevznikol, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.