Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/26/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404113787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Lešňanským, so sídlom Michalovce 071 01, Ul. Andreja Kmeťa č. 16, proti žalovaným: 1/ T., občan
Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátom JUDr. Marošom Zimom, so sídlom Kežmarok,
Hradné námestie č. 29, 2/ J., o zaplatenie 8.208,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C 26/05-252 zo dňa 7.9.2010, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi

istinu 8.208,59 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade.

Odmieta odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanému
v 1. rade.

Zaväzuje žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra
Lešňanského náhradu trov odvolacieho konania v sume 244,55 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohoto rozsudku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu
trov konania a vec vracia súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh voči žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade uložil povinnosť uhradiť v prospech žalobcu istinu vo výške 8.208,59 eur (247.292,-- Sk) s
úrokomzomeškaniavovýške9%ročneod24.8.2004dozaplateniado3dníodprávoplatnostirozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovaný v 2. rade dňa 5.4.2002 zavinil motorovým
vozidlom žalovaného v 1. rade evidenčným číslom Q. v Slovenskej Vsi dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla zn. Mazda, s evidenčným číslom vozidla X., pričom poškodený bol
V.. V čase uvedenej dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo zn. Avia ev. číslo Q. uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ohľadom na túto skutočnosť

žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/01 Z. z. poskytla z poistného garančného fondu
prostredníctvomAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.poškodenémuV.poistnéplnenievovýške240.292,--Sk. Žalobca listami zo dňa 6.8.2004 uplatnil právo na náhradu škody voči žalovaným. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z toho, že v priebehu konania bolo nesporne preukázané, že žalovaný v 2. rade
sa stal prevádzkovateľom a držiteľom motorového vozidla v období pred 4.12.2002 a preto ho zaviazal k

náhrade istiny a voči žalovanému v 1. rade žalobu zamietol. Nie je daná zodpovednosť žalovaného v 1.
rade za nezaplatenie poistného, naopak je to žalovaný v 2. rade, ktorý nesplnil svoju zákonnú povinnosť.
V zmysle § 3 ods. 1 ZPZ má povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. Súd

zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania v aktuálnej výške 9 %, ktorá je v súlade s § 3 Vládneho
nariadenia 87/95 Zb. ako dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej SBS (zrejme NBS).

Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť uhradiť v prospech žalobcu
trovy konania v sume 4.457,94 eur na účet JUDr. Vladimíra Lešňanského, advokáta, do 3 dní.

Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov súdneho poplatku vo výške 410,28 eur, trov právneho
zastúpenia vo výške 2.196,87 eur. Žalobcovi boli ďalej priznané náklady na prekladateľské služby z

jazyka maďarského do jazyka slovenského vo výške 49,37 eur. Okrem toho boli žalobcovi priznané
cestovné náklady za cesty z Michaloviec do Kežmarku a späť vlastným motorovým vozidlom právneho
zástupcu v celkovej výške 751,12 eur. Súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu za stratu času pri
cestách na súdne pojednávania v sume 950,90 eur.

Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť uhradiť v prospech

žalovaného v 1. rade trovy konania v sume 2.075,51 eur na účet JUDr. Maroša Zimu, advokáta.

Priznaná náhrada pozostáva z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vymenované v
odôvodnení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Navrhol rozsudok zmeniť
a žalobu voči nemu zamietnuť a na náhradu škody zaviazať žalovaného v 1. rade. Ako dôvod uviedol,

že súd sa neriadil odôvodnením uvedeným v rozhodnutí Krajského

súdu v Prešove a vec znova nesprávne posúdil. Pri dokazovaní jeho zodpovednosti nebol predložený
dôkaz o tom, že mu žalovaný v 1. rade udelil plnomocenstvo na prepis vozidla pred nehodou a takto
s nim uzatvoril kúpnu zmluvu. Žalovaný v 1. rade predložil len plnomocenstvo zo dňa 4.12.2002, keď
predmetné vozidlo od žalovaného v 1. rade naozaj kúpil a následne aj prepísal. V čase nehody bol

vlastníkom, ako aj držiteľom predmetného vozidla žalovaný v 1. rade. Všetky jeho výpovede k danej veci
považuje za účelové. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že vozidlo kúpil v januári 2002 na spoločné podnikanie
s ním. Toto vozidlo nebolo kúpené na spoločné podnikanie.. Žalovaný v 1. rade bol povinný po kúpe
vozidla uzatvoriť na vozidlo povinné zmluvné poistenie. Toto poistenie sa uzatvára na dobu jedného
kalendárneho roka, pričom je možné splácať poistenie v štvrťročných splátkach. Keďže žalovaný v 1.

rade kúpil vozidlo v januári 2002, mal v januári aj povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. V
prípade, že by chcel splácať poistku štvrťročne, bola by uhradená prvá splátka, toto poistenie by bolo
uzatvorené aj v čase nehody, t. j. 5.4.2002. Keďže však žalovaný v 1. rade poistku neuzatvoril, spôsobil
tak škodu a je zodpovedný za škodu, ktorú žalobca vyplatil za „osobu bez poistenia zodpovednosti“,
t. j. osobu, ktorá mala v rozhodnom čase povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Žalovaný v 1. rade

tvrdil, že koncom januára 2002 dostal víza na prácu v Taliansku a že niekedy vo februári mu vystavil
plnomocenstvo. Toto plnomocenstvo žalovaný nikdy nepredložil, nepamätá sa, či bolo podpísané pred
notárom alebo matrikou a nepamätá sa ani na to, či bolo vlastne overené. Na prepis vozidla na
dopravnom inšpektoráte je potrebné predložiť overené plnomocenstvo. Preto, ak toto plnomocenstvo
bolo overované, musí existoval nejaký doklad od notára, resp. na matrike o overovaní podpisu na

plnej moci. Žalovaný v 1. rade nikdy plnomocenstvo nevydal a nikdy pred svedkami o kúpe vozidla
nerozprávali. Preto považuje jeho vyhlásenia, ako aj vyhlásenia svedkov, za účelové. Počas konania
nedošlo ku konfrontácii medzi ním a svedkami, ktorých výpovede boli klamlivé.Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v čiastke
261,15 eur pozostávajúcich z odmeny za 1 úkon právnej služby. Obranu žalovaného označil za účelovú
s cieľom vyhnúť sa povinnosti, ktorá mu vyplynula zo zákona. Jeho uplatnenie § 12 ods. 2, 3 zákona

číslo 381/2001 Z. z. v tomto konaní je mylné, pretože uvedené ustanovenia sa týkajú úplne inej situácie
a v tejto veci ich nemožno aplikovať. Jedná sa len o účelovú obranu, pričom žalovaný v 2. rade mal
dostatočný časový priestor na produkovanie dôkazov o svojich tvrdeniach. Zostalo to iba v štádiu tvrdení
bez dôkazov a najmä bez opory v zákone.

Podaným odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa bol dotknutý aj vo výroku o zamietnutí žaloby voči

žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade totiž žiadal v podanom odvolaní, aby bol zaviazaný k náhrade
plneniažalovanýv1.rade,avšakžalovanýv2.radeniejeosobouoprávnenoupodaťodvolanieprotitejto
časti rozsudku. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže
podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu vyhovené,
poprípade ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je
pritom výrok rozhodnutia súdu, pretože existenciu prípadnej ujmy možno posudzovať len z procesného

hľadiska. Obaja žalovaní účastníci sú v postavení samostatných spoločníkov v zmysle § 91

ods. 1 O.s.p.. Preto odvolanie podané len jedným z nich má právne účinky len pre jeho osobu. Z tohoto
dôvodu odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie podané žalovaným v 2.
rade proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade.

Odvolaním žalovaného v 2. rade boli napadnuté nielen výroky o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť

žalobcovi istinu s príslušenstvom, ako aj trovy konania, ale aj výrok, ktorým bola uložená žalovanému v
2. rade povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade. Aj v tejto časti sa jedná o závislý výrok v
zmysle § 206 ods. 2 O.s.p., keď rozhodnutie o trovách konania je závislé od rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle
zásad § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p., preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín vyhlásenia rozsudku
v tejto veci uverejnený v zákonom stanovenej dobe na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť totiž len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku vo veci samej, v
konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Predmetom tohto konania je zaplatenie náhrady vyplateného plnenia z poistného garančného fondu
za škodu spôsobenú nepoisteným motorovým vozidlom. Jedná sa o nárok vyplývajúci z § 24 ods. 7

v náväznosti na § 24 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - ďalej len ZPZ.

Podľa týchto ustanovení žalobca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za takto vzniklú škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil.

Jedná sa o nárok uplatňovaný voči tomu, kto mal povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v čase vzniku škody.

V zmysle § 3 ods. 1 ZPZ má povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. V

ostatných prípadoch je to ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak
na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieťpoistnú zmluvu má nájomca. Osoba, na ktorú sa vzťahuje takáto povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, je
povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia má povinnosť uzavrieť zmluvu v prvom rade ten, kto je zapísaný v

osvedčení evidencie vozidla ako jeho držiteľ, resp. nový držiteľ. Držiteľa právne

predpisy upravujúce premávku na pozemných komunikáciách (zákon číslo 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách a vyhlášky číslo 90/1997 Z. z., ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách), definujú ako fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 písm. f) zákona číslo 315/1996 Z. z.).

Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla stavia na roveň pojmu držiteľa motorového vozidla pojem prevádzkovateľa motorového vozidla.
Tým je podľa § 2 písm. j) ZPZ fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť
disponovať s motorovým vozidlom. Prevádzkovateľom motorového vozidla sa nestáva ten, kto má
motorovévozidlolenvdočasnomužívaní-detencii.Naprotitomuprevádzkovateľommotorovéhovozidla
je ten, kto ho používa buď na základe uzavretej kúpnej zmluvy s doterajším vlastníkom (aj keď nedôjde

k prepisu držby na polícii), na základe výpožičky (napr. zverenie vozidla na dlhodobé používanie), alebo
na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci (finančný leasing).

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktorým je odvolací súd viazaný (§
213 ods. 1 O.s.p.), žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu týkajúcu sa
tohto motorového vozidla ešte predo dňom vzniku dopravnej nehody dňa 5.4.2002. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že niekedy vo februári 2002 žalovaný v 1. rade odovzdal žalovanému v 2. rade
kľúče od vozidla, technický preukaz, ako aj osvedčenie, na základe čoho umožnil žalovanému v 2. rade
užívaťtotovozidlopresvojupotrebu,atobezčasovéhoobmedzenia.PodľasvedkaJ.dohodlisúčastníci
ešte pred cestou žalovaného v 1. rade do Talianska na tom, že žalovaný v 1. rade odpredá žalovanému
v 2. rade svoje vozidlo. Dohodli sa aj na kúpnej cene vozidla, aj keď už svedok nevedel uviesť, o akú

cenu sa jednalo. Podobne svedkyňa R. potvrdila, že v priebehu roka 2002, keď bol žalovaný v 1. rade v
Taliansku, jej žalovaný v 2. rade doniesol 2 krát zalepené obálky obsahujúce finančné prostriedky.

Samotný žalovaný v 2. rade nikdy netvrdil, že by predmetné vozidlo užíval len dočasne, že by ho vrátil
žalovanému v 1. rade predtým, než bol žalovaný v 2. rade zapísaný ako držiteľ a prevádzkovateľ vozidla
v jeho technickom preukaze na základe splnomocnenia zo dňa 4.12.2002.

Vychádzajúc teda zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa je možné mať za preukázané,
že v čase dopravnej nehody bol držiteľom a prevádzkovateľom vozidla už žalovaný v 2. rade, a to na
základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy. Keďže žalovaného v 2. rade je treba považovať za skutočného
držiteľa a prevádzkovateľa vozidla, rozhodol prvostupňový súd správne, keď zaviazal tohto žalovaného
zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu aj s príslušenstvom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu 8.208,59 eur aj s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne od 24.8.2004 do zaplatenia.

Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, ktoré sa nijako nezmieňujú a
nespochybňujú výšku náhrady trov uloženej zaplatiť žalovanému v 2.

rade žalobcovi, bol potvrdený aj tento výrok napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade mal úspech v odvolacom konaní žalobca. Preto mu
v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaloženýchtrov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby, a to za napísanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného v 2. rade zo dňa 22.11.2010.

Tarifnúhodnotuvecitvorísuma8.208,59eur(§10ods.2vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny z
tejto tarifnej hodnoty je suma 237,34 eur. K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho
prepravného a telekomunikačných poplatkov, ktorej výška bola v roku 2011 7,21 eur (§ 16 ods. 3
Vyhlášky). Celkovú sumu 244,55 eur náhrady trov odvolacieho konania je žalovaný v 2. rade povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 144 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalovanému v 1. rade

trovy konania. Občiansky súdny poriadok neumožňuje uloženie povinnosti k náhrade trov jednému
žalovanému zo strany druhého žalovaného účastníka. V závislosti od úspechu v konaní je možné
priznať náhradu trov len vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným účastníkom (§ 142, § 143, § 146 O.s.p.). Výnimku v tomto smere tvorí
len ustanovenie § 147 ods. 1 O.s.p. umožňujúce uložiť účastníkovi uhradiť trovy konania ostatným

účastníkom, a teda aj účastníkom stojacim na jeho procesnej strane, ak sa jedná o trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak tieto trovy spôsobil svojím zavinením, alebo ak ide o trovy, ktoré vznikli náhodou,
ktorá sa jemu prihodila. Pretože v preskúmavanej veci nebolo o náhrade trov priznaných žalovanému
v 1. rade rozhodované podľa tohoto zákonného ustanovenia, odvolací súd tento výrok napadnutého
rozsudku zrušil.

V takom prípade ale doposiaľ nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania úspešného žalovaného v 1.
radevovzťahukžalobcovi.Pretovtejtočastiodvolacísúdvraciavecsúduprvéhostupňanarozhodnutie
o náhrade trov vo vzťahu medzi týmito účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.