Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Cb/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202389
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: CK INTER-NESK s.r.o., so
sídlom Nová ulica 15, Pezinok, PSČ: 902 03, IČO: 35 838 973, proti žalovanému: B., o zaplatenie
253,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Cb/25/2010-16
z 24.9.2010 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (návrh) a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Súd prvého stupňa účastníkov konania vo svojom rozhodnutí označoval navrhovateľ a

odporca. Vychádzajúc z ust. § 79 ods. 1 posledná veta a § 90 ods. 1 O.s.p. odvolací súd v tomto svojom
rozhodnutí označuje účastníkov konania termínmi žalobca (navrhovateľ) a žalovaný (odporca).

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 17.250,- Sk a príslušenstva. V priebehu konania, ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 2Cb/75/2005, zobral žalobca z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky žalobu späť do
sumy 9.600,- Sk. Uznesením zo dňa 3.10.2006 bolo konanie o zaplatenie sumy 9.600,- Sk zastavené
a vo zvyšnej časti súd vec vylúčil na samostatné konanie. Zdôraznila sa potreba doplniť dokazovanie
práve pre špecifikáciu úroku z omeškania s prihliadnutím na jednotlivé splátky dlhu žalovaným. Po

vylúčení veci súd pokračoval v konaní s tým, že už žalobca súdne zásielky nepreberal a nezúčastňoval
sa ani nariadených súdnych pojednávaní. Žalovaný na pojednávaní preukázal, že zaplatil aj zvyšok
uplatňovanej kúpnej ceny. Preukázal, že po čiastočnom späťvzatí žaloby poštovými poukážkami zaplatil
žalobcovi sumu 7.296,- Sk. Uviedol aj to, že zaplatil aj zvyšok ceny, ale že doklad k tomu teraz nevie
nájsť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v predchádzajúcom konaní zostala žalovanou istina vo výške
7.650,- Sk. Z tejto sumy žalovaný poštovými poukážkami preukázal úhradu šiestich splátok tak, že
rozdiel medzi žalovanou istinou a poštovými poukážkami preukázanými splátkami činí 354,- pôvodných

slovenských korún. Žalobca nijakým spôsobom nereagoval na zaplatenie ďalšej časti vlastne už celej
kúpnej ceny a nepreberal už ani súdne zásielky napriek tomu, že v zmysle obchodného registra jeho
sídla aj obchodné meno je totožné s tým, aké uviedol v čase, keď podával žalobu. Po citácii ust. § 409
ods. 1 Obch. zák. súd prvého stupňa žalobu zamietol, pretože už nebola dôvodná.Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že pôvodne bola podaná žaloba
dôvodne, ale žalobca si trovy konania nevyčíslil a neuplatnil, preto súd ani nepostupoval v zmysle ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Poukazuje na to, že odvolaním napáda rozsudok
v celom rozsahu. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie sa opiera o nesprávne právne
posúdenie veci. Rozsudok je tak voči žalobcovi nespravodlivý. Fotokópie poštových poukážok, ktorými
žalovaný pred súdom prvého stupňa dokladoval úhradu pohľadávok, nepovažuje žalobca za dostatočný
dôkaz. Ak aj by súd považoval fotokópie poukážok za relevantný dôkaz o čiastočnom splatení dlhu,

mal žalobu zamietnuť len čiastočne a čiastočne priznať žalovanému nárok. Súd prvého stupňa podľa
odvolateľa konal v rozpore so zákonom, ak nepriznal žalobcovi ani náhradu trov konania v sume
zaplateného súdneho poplatku. Tieto trovy netreba vyčísľovať ako pri právnom zastúpení. Súdny
poplatok bol zaplatený, čo je zo spisu zrejmé. Namieta aj to, že súd prvého stupňa založil svoj rozsudok
aj na tom, že žalobca nepreberal poštu, nezaujímal procesné stanoviská k dôkazom predloženým
žalovaným a že žalobca nechodil na pojednávania. Ak by bol súd zisťoval sídlo cez internetovú stránku

obchodného registra, bol by zistil, že žalobca zmenil sídlo. Súd zasielal predvolania na adresu, ktorá
už dávno nebola zapísaná ako sídlo spoločnosti. Súd prvého stupňa na jednej strane vyčíta žalobcovi
nepreberanie zásielok a na druhej strane nemal problém zistiť správnu adresu, keď bolo treba rozsudok
doručiť. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle týchto ním
uvedených faktov.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
nariadil pojednávanie. V súvislosti s nariadením pojednávania vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
možnej aplikácii ustanovení právnych predpisov i k listinným dôkazom o úhrade záväzku. Písomnú
výzvu z 10.5.2011 a predvolanie na nariadené odvolacie pojednávanie žalobca prevzal 17.5.2011. Aj

žalovanému bolo doručené predvolanie na nariadené odvolacie pojednávanie s tým, že zásielka mu bola
doručená 16.5.2011. Pojednávania nariadeného na deň 9.6.2011 sa žalobca ani žalovaný nezúčastnili.
Žalobca doručil súdu podanie dňa 8.6.2011, ktorým žiadal o odročenie pojednávania a o poskytnutie
dodatočnej lehoty na doplnenie vyjadrenia podľa výzvy súdu. Zdôraznil, že k dôležitým otázkam sa
nemôže vyjadriť včas z prevádzkových a personálnych dôvodov. Výzva súdu bola doručená v priebehu

mája, ktorého značnú časť bol právnik neprítomný v sídle spoločnosti.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (ktoré podľa § 211 ods. 2 O.s.p. sa použije aj v odvolacom konaní) súd
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V citovanom ustanovení sú upravené zákonné podmienky, kedy je možné pokračovať v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Procesná pasivita účastníka konania nemôže mať za následok zásah do práva
druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR. V sporovom konaní ide zásadne na ťarchu účastníka, ktorý sa neustanovil na pojednávanie,
že súd je oprávnený konať aj v jeho neprítomnosti. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o

odročenie pojednávania musí súd posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Musí mať na zreteli
aj to, akú dôležitosť má prekážka, pre ktorú žiada účastník odročiť pojednávanie, ale i to, či tvrdenú
prekážku včas účastník preukázal. Dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania
a žiada o jeho odročenie sa musí s prihliadnutím na povahu prekážky, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

Takýto dôvod musí byť preukázaný včas, aby súd mohol posúdiť, či pre neho bude pojednávanie
odročovať.

Žalobca mal doručené predvolanie na odvolacie pojednávanie už dňa 17.5.2011. Od doručenia
predvolania do realizácie samotného pojednávania (do 9.6.2011) je dostatočný časový priestor preto,aby sa účastník mohol na pojednávanie riadne pripraviť. Ani splnenie výzvy odvolacieho súdu
z 10.5.2011, doručenej žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie, nemôže byť spojené s
„náročnejšou“ prípravou účastníka na pojednávanie, vyžadujúcou si dlhší časový úsek prípravy. Od

žalobcu z hľadiska skutkového neboli žiadané žiadne prekvapujúce skutočnosti. Účastník uplatňujúci
si svoje práva na súde by pri predpokladanej normálnej starostlivosti o svoje pohľadávky nemal mať
problém súdu zodpovedať či a v akom rozsahu na jeho peňažné nároky, uplatňované v konaní, bolo
žalovaným plnené a v akom rozsahu by mal žalovaný ešte na jeho opodstatnené nároky plniť. V
neposlednom rade toto mal odvolateľ uviesť už v samotnom odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa. Ak žalobca žiadal odvolacie pojednávanie odročiť s poukazom na prekážky „prevádzkového
a personálneho charakteru“, trvajúce v značnej časti mesiaca máj, tak takéto skutočnosti nemôžu
byť ospravedlniteľným dôvodom zakladajúcim vyhovenie žiadosti žalobcu o odročenie odvolacieho
pojednávania. Nemožno ich ináč posúdiť ako to, že účastník nemal záujem ani v odvolacom konaní
využiť svoje právo sa na pojednávaní k veci vyjadriť. Dôvod, pre ktorý žiadal odvolacie pojednávanie
žalobca odročiť, nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a preto odvolací súd

prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný, ktorý mal doručené riadne predvolanie na nariadené pojednávanie sa pojednávania
nezúčastnil, ani svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie tohto pojednávania.

Za daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že mal splnené podmienky preto, aby v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní aj pri nečinnosti účastníkov konania.

Odvolací súd preskúmal na nariadenom pojednávaní rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie
súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd
prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na nariadenom pojednávaní odvolací

súd zopakoval dokazovanie oboznámením kúpnej zmluvy č. 011454 zo 4.10.2004, oboznámením
obsahu spisu Okresného súdu Kežmarok 2Cb/75/05 i oboznámením obsahu poštových poukážok
z 18.7.2005, z 20.9.2005, 18.10.2005, 14.11.2005, 17.2.2006, 19.6.2006, 21.8.2006, 21.11.2006,
18.12.2006, 17.2.2007 a troch kusov poukážok z 5.5.2007. Oboznámil sa aj s odpoveďou žalobcu na
výzvuodvolaciehosúduz10.5.2011.Malnazretelito,žepredprejednanímveciodvolacímsúdomvyzval

žalobcu, aby sa v súlade s ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyjadril aj k možnej aplikácii

a) ust. § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 6 ods. 3, 4, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
o ochrane spotrebiteľa najmä v súvislosti s tým, či žalovaný spĺňa zákonné kritéria preto, aby mu bola
poskytovaná ochrana jeho práv ako spotrebiteľovi,

b) ust. § 10 (informačné povinnosti), § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov

najmä v súvislosti s obranou žalovaného o odstúpení od zmluvy

c) ust. § 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, § 54 ods. 1, 2, § 544 Obč. zák. v súvislosti s výškou dohodnutej
a v konaní uplatňovanej zmluvnej pokuty.

Po realizácii uvedených úkonov odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Kežmarok dňa 18.5.2005 sa proti žalovanému domáha
zaplatenia zostatku kúpnej ceny za predaný tovar vo výške 16.890,- Sk a manipulačného poplatku vo
výške 360,- Sk. Spolu tak žiada na istine 17.250,- Sk. Okrem toho žalobca žiada priznať aj zmluvnú
pokutu vo výške 5% zo sumy 17.250,- Sk za každý začatý týždeň omeškania počnúc dňom 17.10.2004
až do zaplatenia. Žiada priznať aj náhradu trov konania. Uvedené nároky odvádza od plnenia, ktoré mal

žalovanému poskytnúť podľa kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo 4.10.2004. Z jej obsahu (podľa č. l. 3 spisu
2Cb/75/05 Okresného súdu Kežmarok) vyplýva, že žalovaný ako kupujúci kúpil tovar označený v zmluve
s cenou 16.990,- Sk a s dohodnutým manipulačným poplatkom 360,- Sk. Pri prevzatí tovaru prevzalpredávajúci zálohu 100,- Sk a zvyšok sa zaviazal žalovaný zaplatiť v zmluve dohodnutých splátkach.
V texte zmluvy s malými písmenami je zaznamenané aj to, že kupujúci sa zaväzuje dodržať výšku i
termíny platieb a súhlasí s tým, že predávajúci je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5% z

dlžnej sumy za každý začatý týždeň omeškania. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročná
celá suma kúpnej ceny rozložená na viaceré splátky a to po uplynutí druhého dňa po zročnosti splátky.
Nasledujúci text zmluvy uvádza možnosti reklamácie i to, že kupujúci môže bezdôvodne odstúpiť od
kúpnej zmluvy. Podmienkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je splnenie v zmluve uvedených
skutočností pod bodmi 1 - 5. Bez splnenia čo i len jednej z týchto piatich podmienok je odstúpenie od

kúpnej zmluvy podľa textu zmluvy neplatné a nemá právne účinky. Text zmluvy ďalej upravuje aj to,
že v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák. sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje
Obchodným zákonníkom.

Podľa návrhu žalobcu súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz zo dňa 18.5.2005 č. k. 4Ro/173/2005-9.
Protiplatobnémurozkazupodalvčasodporžalovaný.Namietal,žežalobcuvzákonomstanovenejlehote
informoval o odstúpení od kúpnej zmluvy. Na výrobok mal skúšobnú dobu 30 dní a predajca, ktorý s

ním jednal si mal prísť osobne pre peniaze alebo po tovar do 10 dní. Pretože sa tak nestalo, z dôvodu
neodporúčanílekáraposlaltovarpoštou,lenžežalobcaužnebolochotnýtentotovarprevziať.Poukazuje
na to, že 2-krát písomne vyzval žalobcu, aby si pre tovar prišli, no oni na to nereagovali.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že dôvody uvádzané žalovaným v odpore považuje
za bezvýznamné. Žalovaný totiž neodstúpil riadne od kúpnej zmluvy v lehote, ktorú určuje zákon o

podomovom predaji, teda do 7 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy. Zároveň žalobca uviedol,
že žalovaný plnil na kúpnu cenu sumu 9.600,- Sk splátkami zo dňa 18.7.2005, 20.9.2005, 18.10.2005,
14.11.2005, 17.2.2006, 18.4.2006, 19.6.2006 a 21.8.2006. Preto žalobu o zaplatenie 9.600,- Sk zobral
žalobca späť. Uznesením zo dňa 3.10.2006 č. k. 2Cb/75/2005-18 Okresný súd Kežmarok konanie do
sumy 9.600,- Sk zastavil a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie. Uvedené uznesenie

bolo riadne doručené obom účastníkom konania (teda aj žalobcovi dňa 10.10.2006) a nadobudlo
právoplatnosť 26.10.2006.

Vylúčená vec sa viedla na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2Cb/25/2010.

Treba uviesť, že predvolania na pojednávania nariadené súdom prvého stupňa už v tejto novej veci
boli doručované na adresu Prechodná 1, Trnava, alebo Kapitulská 19, Trnava s tým, že sa zásielky

obsahujúce predvolanie na pojednávanie pre žalobcu vracali späť ako nedoručené.

Pojednávanie na deň 24.9.2010 súd prvého stupňa tak realizoval v neprítomnosti žalobcu. Pre ten
účel mal v spise len vrátenú zásielku adresovanú žalobcovi na adresu Kapitulská 19, Trnava s tým,
že sa zásielka obsahujúca predvolanie vrátila súdu s oznámením, že adresát je neznámy. Na tomto
pojednávanísúdvypočulžalovaného,ktorýpredložilsúduďalšiepoštovéústrižkyoplateníplatiebkúpnej

ceny. Žalovaný sa vyjadril aj v tom zmysle, že žiada žalobu zamietnuť, pretože celý obchod so žalobcom
bol podvod. Tovar, ktorý mali zakúpiť, nefungoval. Vracal ho žalobcovi. Ten ho však nepreberal a vracal
mu ho späť. Keďže sa tovar vracal, zaplatili kúpnu cenu, o čom predložil originály poštových poukážok,
ktoré následne vo fotokópii boli založené do spisu. Zodpovedajúco tomuto vyjadreniu žalovaného a
predloženým listinným dôkazom súd prvého stupňa urobil záver o zániku záväzku na zaplatení kúpnej

ceny splnením.

Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že fotokópie poštových poukážok nemôžu byť dostatočným
dôkazom. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa však vyplýva, že žalovaný
predložil súdu aj prvopisy či originály týchto poštových poukážok. Žalobca v odvolaní nekonkretizuje
ako by mal byť záväzok čiastočne splnený. Sám teda nekonkretizuje svoju výhradu voči záveru súdu

prvého stupňa o zaplatení dlhu na kúpnej cene. Ani na výzvu odvolacieho súdu neodpovedal žalobca
tak, aby konkretizoval záver o tom, v akom „čiastočnom rozsahu“ bol jeho nárok žalovaným splnený. Za
takéhoto stavu pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd toho názoru, že odvolaciemu
návrhu na „čiastočné“ vyhovenie žalobe nie je možné pokiaľ sa týka kúpnej ceny vyhovieť. Z dôkazovvykonaných už súdom prvého stupňa, zopakovaných odvolacím súdom o splnení záväzku na kúpnej
cene, možno tento záver súdu prvého stupňa uznať za dôvodný a správny. Niet dôvodu pochybovať ani
o tvrdení žalovaného, že zaplatil aj zostatok ceny pokiaľ sa týka časti manipulačného poplatku.

Žalobca bez akejkoľvek vážnej prekážky nevyužil procesnú možnosť vyjadriť sa na pojednávaní pred
odvolacím súdom k skutočnostiam týkajúcim sa plnenia záväzku žalovaným.

Pre vec je relevantným aj to, že z obsahu kúpnej zmluvy zo 4.10.2004 i z obsahu reakcie žalobcu
na odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu vyplýva, že zmluva, ktorú uzatvorili žalobca
so žalovaným bola uzavretá v rámci tzv. podomového predaja upraveného zák. č. 108/2000 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Ani žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu takýto

charakter zmluvy nenamietal. Na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k možnosti posúdenia
postavenia žalovaného v tejto zmluve ako spotrebiteľa, nezaujal stanovisko. Tovar, ktorý žalovaný
prijímalakofyzickáosobabezakýchkoľvekpochybnostíneslúžilnavýkonjehozamestnaniaapovolania,
či podnikania.

Podľa § 4 zák. č. 108/2000 Z.z. na právne vzťahy medzi predávajúcim a spotrebiteľom pri podomovom

predaji alebo pri zásielkovom predaji sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitné predpisy, 5) ak tento
zákon neustanovuje inak.

V odkaze k tomuto zákonu pod bodom päť je uvedený okrem iného zák. č. 634/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, t.j. zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý platil v čase, kedy táto zmluva bola
uzatváraná.

Podľa§23azák.č.634/1992Zb.vznenído24.11.2004(vznenívčase,kedybolauzatváranápredmetná
kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným) typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods. 2 označeného zákona v čase účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1) podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby

2) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že žalovaný v predmetnom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ. Zmluva, ktorú uzatváral 4.10.2004 so žalobcom je tzv. typovou zmluvou. V zmysle vyššie

uvedeného ustanovenia § 23a zák. č. 634/1992 Zb. išlo o určitý typ zmluvy pre žalobcu štandardný a
opakovane uzatváraný s veľkým počtom zákazníkov (spotrebiteľmi) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ
zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah týchto zmlúv a stanovil aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy
bol pripravený na predtlačenom tlačive. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom obsah tejto
zmluvy zmeniť. Nemal možnosť vyjednávať. Jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie

návrhu.

Základným princípom, resp. základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnostitakejto podmienky. Už ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení do 29.6.2005 upravovalo, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. § 53 ods. 4 Obč.

zák. vyslovene aj za stavu ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy upravovalo, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Uvedené skutočnosti má odvolací súd na zreteli práve v súvislosti v zmluve zo dňa 4.10.2004
formulovaným záväzkom kupujúceho zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 5% z dlžnej
sumy za každý aj začatý týždeň omeškania, či zmluvnej pokuty vo výške 1% z hodnoty veci, ktorú

má predložiť predávajúcemu a to za každý deň omeškania počnúc dňom vzniku povinnosti predložiť
vec až do dňa riadneho predloženia veci predávajúcemu. Z obsahu tejto písomne uzavretej zmluvy
nevyplývajú zmluvné pokuty, ktoré by mal zaplatiť predávajúci kupujúcemu v prípade nesplnenia jeho
povinnosti. Absentuje teda určitá parita týchto záväzkov zmluvných strán. Naviac je odvolací súd toho
názoru, že takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa absolútne vymyká zásadám dobrých mravov.
Taktostanovenásankciaprekupujúcehozanesplneniezáväzkujejednoznačneneprimeranou.Zosumy

17.250,- Sk to týždenne predstavuje 862,50 Sk a ročne dokonca sumu 31.481,- Sk, čo je prakticky
takmer dvojnásobok kúpnej ceny. Novela Občianskeho zákonníka realizovaná zák. č. 568/2007 Z.z.
účinná od 1.1.2008 dokonca vyslovene v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k/ za neprijateľnú podmienku
určuje aj to, že zmluvné dojednania požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Z týchto dôvodov odvolací

súd je toho názoru, že zmluvná pokuta, ktorá je predmetom tohto konania, je neprimerane vysokou a
pri aplikácii právneho stavu v čase uzavretia tejto zmluvy je možno takéto ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy hodnotiť ako neprijateľné a teda absolútne neplatné. Nie je možné pri absolútnej neplatnosti tejto
časti zmluvy, podľa vlastnej voľnej úvahy súdu určiť, aká časť nároku žalobcu na zmluvnú pokutu by bola
neodporujúca dobrým mravom, či bola primeranou. Pri absolútnej neplatnosti dohody v časti zmluvnej

pokuty nie je možné žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty ani čiastočne vyhovieť. Ak sa žalobca domáha
čiastočného vyhovenia žalobe, potom takémuto odvolaciemu návrhu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd však považuje za relevantné pre rozhodnutie o podanom odvolaní v časti zmluvnej pokuty
aj to, že odvolacie dôvody sa tomuto nároku vôbec nevenujú. Nezaujímajú stanovisko k tomu, že ako
by mal súd o rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty naložiť. Pri absencii

takýchtoodvolacíchdôvodovnemoholodvolacísúdsabližšietýmtonárokomzaoberať.Dalvšakpriestor
žalobcovi, aby zaujal stanovisko k týmto relevantným skutočnostiam podľa výzvy zo dňa 10.5.2011.
Žalobca vo svojom písomnom stanovisku vyjadril svoje názory k dodržiavaniu práv. Vyjadril svoje názory
aj cez literatúru, konkrétne cez literárne dielo W. Shakespeareho, v jeho diele Kupec benátsky. Ani takáto
argumentácia zdôrazňujúca či poukazujúca na princíp právnej istoty, či argumentácia žalobcu o tom, že

zmluvná pokuta má okrem prevenčnej a sankčnej povahy aj povahu kompenzačnú, nemohli privodiť iný
záver, než ten, že žalobu aj v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty je potrebné zamietnuť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, aj keď z iných dôvodov, než to súd prvého stupňa uviedol vo svojom
rozhodnutí, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný. Žalovaný úspešný v odvolacom konaní si nárok na náhradu

trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 s použitím ust. § 142 ods. 1
i § 151 ods. 1 O.s.p. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.