Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/374/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899142
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade Alica Grasso, rod. Veselovská, nar. 15.9.1969,
bytom Hlavná č. 47, Košice a v 2. rade Maurizio Grasso, nar. 9.1.1971, bytom Grüengasse č. 2, Zürich,
Švajčiarsko, obaja právne zastúpení JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Advokátska kancelária,
Košice, Watsonova č. 45, proti žalovanému Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, IČO 00 691 135, v konaní
o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Košice I, sp. zn. 18C 374/2003-291 zo dňa 25.9.2009 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňa v 1. rade sa žalobou, ktorú podala

súdu dňa 27.10.2003 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení uvedenom v petite žaloby
podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmetom
ktorej mal byť prevod vlastníctva k bytu č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. 100, Hlavná č. 47
v Košiciach, súčasťou ktorého je stavba súp. č. 200 (ďalej len byt), spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Hlavná 47 uvedený v čl. 3 zmluvy vo veľkosti

831/10000 a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch: parc. č. 814/1, zastavané plochy o výmere 637
m2, parc. č. 814/4, zastavané plochy o výmere 92 m2, parc. č. 814/5, zastavané plochy o výmere 62 m2,
parc. č. 814/6, zastavané plochy o výmere 63 m2 a parc. č. 814/7 zastavané plochy o výmere č. 423 m2
vo veľkosti 831/10000. Na základe návrhu žalobkyne v 1. rade súd svojim uznesením zo dňa 6.4.2005
č.k. 18C 374/03-93 súd pripustil, aby do konania na strane žalobkyne, ako ďalší účastník pristúpil manžel
žalobkyne Maurizio Grasso, ktorý ďalej v konaní vystupoval ako žalobca v 2. rade. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.4.2005.

Na základe návrhu žalobcov súd svojim uznesením zo dňa 6.2.2007 č.k. 18C 374/03-180 pripustil
zmenu petitu žaloby, pričom zmena sa týkala znenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu v časti ceny bytu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2007.

Na základe ďalšieho návrhu zo strany žalobcov súd uznesením zo dňa 2.1.2009 pripustil ďalšiu zmenu
petitu žaloby v tomto znení: Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť so
žalobcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode nehnuteľnosti - domu na Hlavnej ul. v Košiciach, orientačné

č. 47, súp. č. 200 na parcele č. 814/6 a pozemku parcela č. 814/6 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 63 m2, zapísaných na LV č. 10527 pre obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, kat. územie
Staré mesto na Správe katastra Košice, Katastrálny úrad Košice, ktorý dom bol pôvodne zapísaný ako
byt č. 1, na prízemí bytového domu Hlavná č. 47, súp. č. 100 na tom istom liste vlastníctva za cenuneprevyšujúcu cenu určenú podľa § 18 a nasl. zákona Národnej rady SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení platnom k 14.6.1998 tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa stanú
výlučnými vlastníkmi nehnuteľností. Žalobcovia zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade dňa 20.7.1995 uzavrela ako budúca
nájomkyňa s Mestskou časťou Košice - Staré mesto ako budúcim prenajímateľom zmluvu o budúcej
zmluve č. 71/95. Dňa 28.2.1996 žalobkyňa požiadala Miestny úrad Mestskej časti Košice -Staré mesto
o odkúpenie bytovej jednotky na Hlavnej ul. č. 47 (dvor) prízemný objekt, ktorý zrekonštruovala na
vlastnénáklady.Dňa30.7.1996žalobkyňauzavrelanájomnúzmluvusprenajímateľomMestskoučasťou

Košice - Staré mesto, predmetom ktorej bol nájom bytu na ul. Hlavná č. 47 - dvorová časť prízemie,
pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa
14.8.1996 bol medzi účastníkmi nájomnej zmluvy podpísaný Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu. Žalobkyňa v 1. rade dňa 17.7.1999 uzavrela manželstvo s Mauriziom Grassom, čím im vznikol
spoločný nájom k predmetnému bytu. Dňa 15.3.2000 žalobkyňa písomne požiadala Magistrát Mesta
Košice odd. Správy majetku o informáciu vo veci odkúpenia bytu, ktorý na túto žiadosť reagoval listom

zo dňa 21.3.2000. V marci 2001 spoločnosť Apros, a.s. na základe objednávky vlastníka- Mesta Košice,
vyhotovila projektovú dokumentáciu bytového domu Hlavná č.47, Košice, súp. č. 100 pre účely prevodu
bytov do vlastníctva nájomcov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že
byt v nájme žalobcov bol identifikovaný a zameraný ako byt č. 1 (typ A) v rámci jedného objektu Hlavná
č. 47, Košice. Vzhľadom na to, že žalovaný nepristúpil k odpredaju bytu, žalobkyňa dňa 4.9.2001 podala

na Okresný súd Košice I žalobu o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nariadenie
predbežného opatrenia. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 18C 958/01. Toto konanie však bolo zastavené
na základe späťvzatia žalobkyne zo dňa 24.10.2001 z toho dôvodu, že žalovaný vyjadril jednoznačné
stanovisko záujmu odpredaja bytu. Konanie bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 7.12.2001.

Následne však žalovaný zaujal iné stanovisko na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing.
Šmihulom, CSc., uviedol, že byt nie je možné odpredať žalobkyni, pretože sa tento nachádza v
samostatnej stavbe súp. č. 200. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcov namietal proti tejto
skutočnosti, tvrdil, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode
vlastníctva bytu v mesiaci august 2000, pričom žalobkyňa bola legitímnym nájomcom obecného bytu od

14.8.1996 a v čase vzniku nájomného pomeru budova na ul. Hlavnej č. 47 v Košiciach mala pridelené
len jedno súpisné č. 100, že žalobkyni vzniklo právo a žalovanému povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníctvabytupredpridelenímsúpisnéhoč.200,žalovanýreagovalnatietonámietkytakýmspôsobom,
že ponúkol žalobkyni možnosť odkúpiť predmetný byt najprv za 1.351.678,- Sk a neskôr za 900.000,-
Sk. Žalobkyňa tieto ceny neakceptovala a trvala na odpredaji bytu v zmysle ust. zákona č. 182/1993.

Žalovaný ani do podania žaloby nepristúpil k odpredaju bytu, napriek tomu, že pôvodní nájomcovia bytov
na Hlavnej č. 47 v Košiciach, Ladislav Durdan, Vojtech Mitro a Rudolf Lehotský odkúpili svoje byty od
Mesta Košice v roku 2002 podľa zákona č. 182/1993 Z.z.

Súd v rozsiahlom dokazovaní vyžiadal správu Stavoprojekting, a.s. Košice, ktorý listom zo dňa 7.3.2006
oznámil, že na záväznom dotazníku žalobkyne v 1. rade k prevodu bytu na Hlavnej ul. č. 47 v Košiciach

neboluvedenýdátum,pretosanedásaurčitosťouzistiť,kedyaakouformouboldoručený.Predložilsúdu
aj kópiu tohto záväzného dotazníka. Ostala teda sporná otázka, kedy žalobkyňa požiadala o odkúpenie
predmetného bytu, pretože žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvá žiadosť žalobkyne o odkúpenie
bytu zo dňa 28.2.1996 bola podaná ešte v čase, keď nemala uzavretú nájomnú zmluvu, teda nebola
nájomkyňou predmetného bytu.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval na požiadanie Mesta Košice Ing. Gerard
Šmihula, CSc. dňa 30.11.2001 č. 22/2001, predmetom ktorej bolo zistenie ceny stavieb a pozemkov
podľa LV č. 10527 pre parcely č. 814/1, 814/4, 814/5, 814/6, 814/7 kat. územia Košice - Stred, obec
Košice I, okres Košice I. Taktiež súd vyžiadal zo Správy katastra Košice informáciu ohľadne zmeny
zápisov v katastri nehnuteľnosti na LV č. 10527. Správa katastra Košice oznámila súdu listom zo dňa

17.3.2006, že parcely č. 814/4, 814/5, 814/6 a 814/7 boli vytvorené z parcely č. 814/1 a titulom nazápis do katastra nehnuteľnosti bola záznamová listina Z 50/97, prílohou ktorej bol geometrický plán na
rozdelenie hnuteľnosti.

VrámcivykonanéhodokazovaniažalovanýnavýzvusúdupredložilUzneseniaMestskéhozastupiteľstva

v Košiciach týkajúce sa určenia bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na Hlavnej č. 47 v Košiciach,
ako sociálnych bytov.

Súd zistil, že Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 737 zo dňa 18.12.1997 bolo doplnené a zmenené
Všeobecné záväzné nariadenie Mesta č. 34 o podiele bytov, ktoré si ponechá Mesto Košice vo svojom
vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov mimo iných, o
štvorizbové bytové jednotky na Hlavnej ul. č. 47. Účinnosť tohto uznesenia je uvedená priamo na tomto

uznesení dňa 24.3.1998.

Súd sa oboznámil s výpisom z LV č. 11343 Správy katastra Košice, okres Košice I, obec Košice - Staré
mesto, kat. územie Stredné mesto, parc. č. 814/1 o výmere 637 m2 zastavené plochy a nádvoria a na
ňom postavený dom meštiansky súp. č. 100 na parc. 814/1, podľa ktorého sa v tomto dome nachádzajú
tri byty č. 1,2,3 na 1. poschodí bytového domu, iný nebytový priestor č. 5 v suteréne, zariadenie obchodu

č. 3 na prízemí, iný nebytový priestor č.1 na prízemí, iný nebytový priestor č. 2 na prízemí, iný nebytový
priestor č. 4 na prízemí a zariadenie stravovacie č. 6 na 1. poschodí predmetného bytového domu,
spoločné časti a zariadenia tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré v súhrne
tvoria celok 10 000/10 000.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že medzi účastníkmi konania

je predovšetkým sporné, kedy žalobkyňa v 1. rade ako nájomkyňa požiadala o odpredaj bytu
nachádzajúceho sa na Hlavnej č. 47 v Košiciach, kedy jej vzniklo právo na odpredaj tohto bytu voči
žalovanému a začala plynúť dvojročná lehota, v ktorej bol žalovaný ako obec povinný so žalobkyňou
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v súlade s ust. § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 151/1995 Z.z. Podľa citovaného zákonného

ustanovenia obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch
rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom
požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v
ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa §31.

Súd zistil, že žalobkyňa požiadala o odpredaj tohto bytu dňa 28.2.1996, kedy nájomkyňou tohto bytu

ešte nebola. Zmluva o nájme bytu bola uzavretá dňa 30.7.1996, a preto podľa zváženia súdu v tento deň
žalobkyňa v 1. rade splnila zákonnú podmienku pre odpredaj bytu ako nájomkyňa bytu a jej skôr podaná
žiadosť sa tým zhojila. Dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu preto začala
plynúť od tohto dátumu. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 685 ods. 1 OZ, podľa ktorého nájom
bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,

atobuďnadobuneurčitú,alebobezurčeniadobyužívania.Dvojročnálehotapodľacit.ust.§29azákona
mala na základe uvedeného uplynúť od 30.7.1996 do 30.7.1998. Plynutie tejto lehoty bolo prerušené
tým, že v období od účinnosti Uznesenia Mestského zastupiteľstva, ktorým boli byty v dome na Hlavnej
č. 47 zaradené medzi sociálne byty v súlade s ust. § 31 cit. zákona, na ktoré sa nevzťahovala povinnosť
odpredaja, t.j. od 24.3.1998 až do účinnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva, podľa ktorého boli tieto

byty vyňaté zo zoznamu sociálnych bytov t.j. do 30.3.2000 lehota neplynula. Na základe uvedeného
dvojročná lehota opätovne začala plynúť od 1.4.2000 a uplynula najskôr po pripočítaní 4 mesiacov plus
6-tich dní od 1.4.2000, z čoho vyplýva, že najskôr mohla uplynúť 7.8.2000.

V súlade s cit. zák. ustanovením je zrejmé, že byt, ktorý sa nachádza v dome súp. č. 200 na parcele
č. 814/6 vykazuje znaky rodinného domu tak, ako to tvrdí žalovaný, pretože v tejto stavbe sa nachádza

iba jediný byt s príslušenstvom, ktorý je v spoločnom nájme žalobcov. Takáto stavba - dom s jediným
v ňom sa nachádzajúcim bytom, nevykazuje znaky bytového domu uvedené v § 2 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z.z. Táto skutočnosť je potvrdená aj znením petitu žaloby, ktorú formulovali žalobcovia v 1. a
2. rade ako posledný v poradí a na základe ktorého sa domáhajú prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti
- domu na Hlavnej ul. v Košiciach, orientačné č. 47, súp. č. 200 na parcele č. 814/6 a pozemku parc.č. 814/6 pod touto nehnuteľnosťou o výmere 63 m2 zapísaných na LV č. 10527 kat. územie Košice -
Staré mesto. Žalobcovia sa nedomáhajú a petit ich žaloby neobsahuje žiadne určenie spoločných častí
a zariadení domu, ktoré by prechádzali na žalobcov spolu s vlastníctvom bytu. Pritom práve existencia

spoločných častí a zariadení domu je pojmovým znakom bytového domu. Akonáhle nie je možné spolu
s bytom previesť spoločné časti a zariadenia domu, nie sú splnené zákonné podmienky a pojmové
znaky bytového domu. Za takýchto okolností súd dospel k tomu záveru, že stavebno-technické určenie
domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov, skutočne zodpovedá pojmovým znakom rodinného domu.
V žiadnom prípade nezodpovedá pojmovým znakom bytového domu tak, ako to upravuje § 2 ods. 2

zákona č. 182/1993, a práve preto neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcov.
Súd ďalej uvádza, že pokiaľ predmetom prevodu by neboli spoločné časti domu, v takom prípade by
sa žalobcovia nemali ako dostať do svojho bytu, ktorý sa nachádza v dvornej časti bytového domu na
Hlavnej č. 47, pretože sa do tejto dvornej časti vedia dostať iba prechodom cez prízemnú časť tohto
bytového domu. Pokiaľ nemajú byť spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu, v takom prípade
nemajú zabezpečené žiadne právo prístupu cez tento bytový dom na Hlavnej č. 47 v Košiciach. Tieto

skutočnosti boli dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 154 ods.1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Práve s ohľadom na existujúci vyššie popísaný skutkový stav nehnuteľnosti
na Hlavnej ul. č. 47 v Košiciach v čase rozhodovania súdu, nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť a
prihliadnuť na ich námietky. Zároveň vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nepovažoval

za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným ohľadne chýbajúceho kolaudačného
rozhodnutia bytu žalobcov, ktoré by bolo za tohto skutkového stavu nadbytočné.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcov bola skutočnosť, že podľa zváženia súdu žalobcovia
podali žalobu o prevod vlastníctva bytu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Táto je upravená v § 101
OZ, podľa ktorej, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo môže vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Podľa zváženia
súdu žalobcovia mohli podať žalobu po uplynutí 2-ročnej lehoty určenej v § 29a zákona č. 182/1993
Z.z., ktorá v zmysle vyššie uvedených odôvodnení rozsudku uplynula dňa 7.8.2000. Súd vzal do úvahy,
že žalobkyňa v 1. rade podala skoršiu žalobu v konaní sp. značky 18C 958/01, v ktorom však riadne

nepokračovala, pretože svoju žalobu vzala späť a Okresný súd Košice I svojim uznesením zo dňa
7.12.2001 č.k. 18C 958/01-26 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.1.2002. Podľa
zváženia súdu v tomto období, kým sa viedlo skoršie konanie, premlčacia doba nespočívala z toho
dôvodu, že podmienkou spočívania premlčacej doby je začatie súdneho konania a riadne pokračovanie
v tomto súdnom konaní. V danom prípade však žalobkyňa vzala späť svoju žalobu na základe vlastného

rozhodnutia bez toho, aby procesne späťvzatie žaloby a zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto
podľa zváženia súdu 3-ročná premlčacia doba v období tohto skoršieho konania nespočívala, plynula
od 7.8.2000 a uplynula 7.8.2003. Z toho dôvodu žaloba žalobkyne v 1. rade, pokiaľ bola podaná dňa
27.10.2003 bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Zároveň podľa názoru súdu žalobcovia
v 1 a 2. rade boli ako manželia a spoloční nájomcovia bytu obaja aktívne vecne legitimovaní na poadnie

žaloby o prevod vlastníctva bytu, avšak žalobca v 2. rade sa stal účastníkom konania až právoplatnosťou
uznesenia súdu o pripustení jeho vstupu do konania, čo bolo dňa 28.4.2005, kedy mu premlčacia doba
taktiež uplynula. Keďže žalovaný sa v tomto konaní premlčania nároku žalobcov dovolal, súd na túto
námietku premlčania prihliadol v súlade s §100 ods.1 O.z. a žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu včas a v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe
vyhovel. V rozsiahlom odvolaní namietli predovšetkým, že prvostupňový súd jednoznačne vzal za
preukázané, že dňa 30.7.1996 sa žalobkyňa v 1. rade stala na základe platnej nájomnej zmluvy
nájomníčkou bytu v bytovom dome so súp. č. 100 na Hlavnej č. 47 v Košiciach. Z dokazovania

vykonaného pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo podľa názoru odvolateľa, že ku dňuuzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bol byt, na ktorý sa táto zmluva vzťahuje v katastri nehnuteľností
vedený ako jeden v bytovom dome č. 100 na Hlavnej č. 47 v Košiciach. V budove pôvodne označenej
súp. č. 100 sa nachádzali 4 byty, t.j. okrem troch bytov vedených v súčasnosti na LV č. 11343 aj ten,

ktorý je dnes na základe novoprideleného súp. č. 200 samostatnou stavbou. Vyslovil teda názor, že je
nepochybné, že v čase vzniku nájomného vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v zmysle
zákonných ustanovení Stavebného zákona jednalo sa o bytový dom so 4 bytmi.

Ďalej namietal v odvolaní, že pri rozhodovaní je súd povinný zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré v
priebehu súdneho konania vyšli najavo, je povinný zaoberať sa a vyporiadať sa so všetkými námietkami

účastníkov konania a preto prvostupňovým súdom prezentované použitie § 154 ods. 1 O.s.p. ako
jedného z dôvodov kolízneho rozhodnutia v predmetnej veci považuje odvolateľ v rozpore so zásadami
a princípmi Občianskeho súdneho konania.

Taktiežsavyjadrilkdôvodomzamietnutiažalobyzdôvodupremlčaniastýmtosanestotožnilapoukazuje
nato,želistprimátoramestaKošicepoprávnejstránkeakpovažovalizapísomnéuznaniedlhuzákonnej
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s takým dôsledkom, že žalovaný uznal, že táto

povinnosť v čase uznania trvala a rovnako k týmto jeho právnym konaním došlo v zmysle § 110 ods.
druhá veta k predlženiu premlčacej lehoty zo všeobecných troch rokov na 10 rokov a preto sa nestotožnil
s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu

rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal síce rozsiahle dokazovanie, ale jeho dôvody sú rozporuplné. Predovšetkým
zo strany odvolacieho súdu je potrebné zdôrazniť, že ak súd uzavrel, že predmetom prevodu by neboli
spoločné časti domu, v takom prípade by sa žalobcovia nemali ako dostať do svojho bytu, ktorý sa
nachádza v dvornej časti bytového domu na Hlavnej č. 47, pretože do dvornej časti sa vedia dostať

iba prechodom cez prízemnú časť tohto bytového domu. Pokiaľ nemajú byť spoluvlastníkmi spoločných
častí a zariadení domu, v takom prípade nemajú zabezpečené žiadne právo prístupu cez tento bytový
dom a tieto skutočnosti potom boli dôvodom na zamietnutie žaloby.

Tu však ide predovšetkým o procesné zistenie existencie práva, pretože z dôvodov rozsudku
nepochybne vyplýva, že prvostupňový súd konštatoval, že tu nejde o existencie práva v prípade

žalobcov, ak však ide o neexistencie práva, tak takéto právo nemôže byť ani premlčané.

Z toho dôvodu po zrušení veci bude potrebné jednoznačne zistiť existenciu práva zo strany žalobcov,
odôvodniť skutočnosť tieto zakladajúce alebo tie ktoré sú proti. Vykonať ešte prípadné dôkazy na túto, že
žalobcovia sa nedomáhajú žalobou určenia spoločných častí a zariadenia domu, ktoré by predchádzali
na žalobcov spolu s vlastníkom bytu. Pritom práve existencia spoločných častí a zariadení domu je

pojmovým znakom bytového domu.

Z dokazovania vykonaného pred súdom taktiež doteraz jednoznačne vyplynulo, že ku dňu uzavretia
predmetnej nájomnej zmluvy bol byt, na ktorý sa zmluva vzťahuje v katastri nehnuteľnosti vedený ako
jeden z bytov v bytovom dome č. 100 na Hlavnej 47 v Košiciach.

Súd sa teda bude musieť jednoznačne zaoberať riešením otázky, že v budove sa nachádzali 4 byty v

zmysle ustanovení stavebného zákona. Pri posudzovaní druhu stavby treba zohľadňovať omnoho viac
skutočností.

Spravodlivé rozhodnutie musí byť výsledkom dostatočne zisteného skutkového stavu s aplikáciou
príslušných právnych predpisov, ktorých výsledok bude preskúmateľný.

Ak súd jednoznačne uzavrie, že neexistuje existencia práva, neexistujúce právo nemôže byť premlčané

a potom už netreba posudzovať túto okolnosť v týchto súvislostiach. Ak však bude zistené, že existujeexistencia práva, čo z doterajšieho dokazovania jednoznačne nevyplýva, tak až potom bude možné
posúdiť nárok z hľadiska premlčania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.