Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/152/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109217982
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr.Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa M. T.,

M. N. X,. XXX. XX. T., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného A. K. JUDr. D. B., s.r.o., P. XX,. T., IČO XX.
XXX. XXX. proti odporcovi 1/ MUDr.V. D., bytom T., K.. J. XX,. zastúpeného JUDr. J. L., advokátom so
sídlom v T., N.. S.. A. XX. o vzájomnom návrhu odporcu 1/ o určenie, že navrhovateľ nie je vlastníkom
nehnuteľnosti titulom vydržania s prísl. takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že navrhovateľ n i e j e vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na S. K. T. zapísanej na
LV č. 9559 pre k.ú. T. ako pozemok - parcela registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
141/7 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 477 m2 titulom vydržania.

Odporcovi 1/ sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v tejto veci začalo na návrh navrhovateľa, ktorý sa proti odporcovi 1/ a pôvodným odporcom
2/ až 4/ domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to pozemku C-KN parc.
č. 141/7 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 477m2, zapísaného na LV č. 9559 pre k.ú. T.
titulom vydržania. V návrhu uviedol, že Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 12C/172/2007 určil,
že predmetná nehnuteľnosť patrí v podiele 2/4-iny do dedičstva po K. D., rod. K., v podiele 1/4 do
dedičstva po MUDr.V. D. staršom a v podiele 1/4-iny do vlastníctva odporkyne 4/ E. K., rod. D.,
t.j. právnym predchodcom odporcu 1/ a zároveň určil, že navrhovateľ má pohľadávku do dedičstva
2.380,-Sk, 1.190,- Sk a voči odporkyni 4/ vo výške 1.190,-Sk na základe vyslovenia neplatnosti dvoch

kúpnych zmlúv zo dňa 14.4.1983 a 26.10.1984, na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti. Jeho odvolanie proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu bolo odvolacím
súdom odmietnuté ako podané oneskorene. Z dôvodu, že odvolací súd sa nezaoberal otázkou vydržania
jeho vlastníckeho práva, podal tento nový žalobný návrh. Svoj návrh zdôvodnil tým, že pri nakladaní
s predmetnou nehnuteľnosťou bol po celú dobu od 26.10.1984 dobromyseľný v tom, že mu táto patrí.
Bol jej oprávneným držiteľom a nakladal s touto ako s vlastnou. Mal záujem o výstavbu školského
zariadenia na danom pozemku (dnešná parc. č. 141/7 k.ú. T.), k čomu bola zrealizovaná aj projektová

dokumentácia a stavebné povolenie pre bývalé M. T. v r. 1984. Neskôr v roku 2006 zadal vypracovať
projektovú dokumentáciu na vyhotovenie parkovacej plochy na danom území. Od realizácie projektu sa
však upustilo pre nedostatok finančných zdrojov.

Krátko po podaní návrhu navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu a pôvodní odporcovia
1/ až 4/ podali vzájomný návrh proti navrhovateľovi o určenie nesplnenia podmienok na vydržanie
vlastníckeho práva navrhovateľom. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.augusta 2009 č.k.12C/152/2009-24 bolo konanie o návrhu navrhovateľa zastavené a predmetom konania zostal len
vzájomný žalobný návrh pôvodných odporcov 1/ až 4/ proti navrhovateľovi.

Pôvodní odporcovia 1/ až 4/ vo vzájomnom návrhu uviedli, že zistili, že v krátkom časovom slede bola

zo strany navrhovateľa proti nim opakovane podaná rovnaká žaloba o určenie vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania. Tieto žaloby navrhovateľa považovali po skutkovej i právnej
stránke za celkom nereálne a nepodložené. Naliehavý právny záujem svojej vzájomnej žaloby podľa §
80 písm. c/ O.s.p. odôvodnili tým, že opakovane podávané žaloby zo strany navrhovateľa bez právneho
základu vytvárajú pre odporcov 1/ až 4/ stav značnej právnej neistoty vo vlastníctve predmetného

pozemku, pričom odporcovia 1/ až 4/ chcú po dlhých rokoch sústavných naťahovaní sa s navrhovateľom
o získanie pozemku aj vo svoj prospech využiť a chcú mať stav právnej istoty.

Podľa nich ide v tejto veci o osobitný prípad z dôvodu, že navrhovateľ je osobitným subjektom, u
ktorého dochádza v určitých rokoch k zmene vedenia. Odporca 1/ by chcel mať záruku, že keď na
predmetnom pozemku začne stavať, vloží investície, nebude podaná opätovne nová žaloba. Jedine
takýmto súdnym rozhodnutím bude mať právnu istotu, že jeho vlastnícke právo nemôže byť narušené,

pretože iný právny titul pre navrhovateľa neexistuje na domáhanie sa vlastníckeho práva. Odporcovia
1/ až 4/ ďalej vo vzájomnom návrhu k samotnému titulu vydržania vlastníckeho práva navrhovateľom
uviedli, že navrhovateľ ako samostatný samosprávny územný celok S. R., ktorý vznikol ako právnická
osoba až na základe zák. č. 369/1990 Zb. spôsobom upraveným v tomto predpise až dňom 23.11.1990
(§ 32 zák. č. 369/1990 Zb. + uznesenie predsedníctva SNR o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy

obcí SR) nemohol od roku 1984 vydržovať vlastnícke právo k predmetnému pozemku, keďže ako právny
subjekt vznikol až dňom 23.11.1990. Navyše až podľa právnej úpravy § 2 zák. č. 138/1991 Zb., ktorý
nadobudol účinnosť dňom 1.5.1991, mohlo dôjsť v následnom období k delimitácii majetku bývalého
československého štátu spravovaného M. a M. na jednotlivé obce, na území ktorých sa príslušný
majetok nachádzal. Až po príslušnej delimitácii by mohol navrhovateľ hovoriť o držbe predmetného

pozemku. Zároveň by však nemohlo ísť o dobromyseľnú držbu s ohľadom na súdne konanie, na
ktoré poukázal sám navrhovateľ v žalobe, a to vec sp.zn. 7C/1354/93 Okresného súdu Trenčín, ale
aj na ďalšie, na ktoré nepoukázal, a to vec Okresného súdu Trenčín sp.zn. 7C/375/92 ako aj na
vzájomnú písomnú korešpondenciu prebiehajúcu medzi účastníkmi až do podania žaloby vo veci
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/172/2007. Okrem toho podľa právnej úpravy platnej do 1.1.1992

vydržanie vlastníckeho práva k akejkoľvek veci prichádzalo do úvahy len občanom podľa znenia
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 a pod pojem občan nie je možné zahrnúť
žiadnu právnickú osobu a teda ani navrhovateľa, ktorý sa stal právnickou osobou dňom 23.11.1990.
Navrhovateľ nepreukázal vznik právnej skutočnosti, od ktorej by odvodzoval svoju dobromyseľnosť v
držbe príslušného pozemku. Odporcovia 1/ až 4/ nežiadali náhradu trov konania.

Pred prvým pojednávaním odporcovia 2/ až 4/ zobrali svoj vzájomný návrh späť z dôvodu, že výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal len odporca 1/ a súd konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľ k vzájomnému návrhu odporcov uviedol, že svoj pôvodný návrh zobral späť, nakoľko
dospel k rovnakému právnemu názoru ako vo svojom vzájomnom návrhu prezentujú odporcovia, teda že
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním neboli naplnené. Týmto späťvzatím už fakticky

neexistuje spor o právo a podľa neho neexistuje naliehavý právny záujem na strane odporcov na
vzájomnom návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Navrhovateľ tvrdil, že u odporcov po späťvzatí pôvodnej
žaloby navrhovateľom neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a
odporcom, ktorý je ohrozením právneho postavenia. Právne postavenie odporcov nie je v žiadnom
smere ohrozené a ani prípadným výrokom súdu sa v žiadnom smere nezmení. Žiadal vzájomný návrh

odporcov zamietnuť. Náhradu trov konania nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisov tunajšieho súdu 12C/114/2009,
12C/172/2007, 7C/1354/93, 7C/375/92, listov vlastníctva, kolaudačným rozhodnutím, územným
rozhodnutím, výkresom projektovej dokumentácie z r. 2006, stanoviskom M. m.r.o. T. z r. 2009 a zistil
tento skutkový stav veci:Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dna 17.decembra 2007 č.k. 12C/172/2007-179 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dna 28.1.2009 č.k. 5Co/32/2008-302, ktorý nadobudol
právoplatnosť vo vzťahu k navrhovateľovi dna 16.1.2008, bolo určené, že predmetná parcela - pozemok

CKN parc. č. 141/7 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 477m2 patria v podiele 2/4-ina do dedičstva
po K. D., rod. K., v podiele 1/4-ina do dedičstva po MUDr. V. D. st. a v podiele 1/4-ina do vlastníctva E.
K., rod. D. na základe vyslovenia názoru prvostupňovým súdom, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.1984,
ktorou predmetnú nehnuteľnosť odkúpil Č. Š. - M. N. V. v T. je neplatná. V tomto konaní prvostupňový
i odvolací súd zistili a zároveň uviedli vo svojich rozhodnutiach, že vlastnícke právo kupujúceho - Č.

Š. - M. v T. na základe tejto kúpnej zmluvy nebolo zapísané na S. K. T. až do roku 2000-2001 a na
liste vlastníctva boli stále uvedení pôvodní vlastníci - predávajúci. V spise bol pripojený LV č. 1995 zo
dňa 18.4.1994 s uvedením pôvodných vlastníkov - predávajúcich K. D., rod. K., MUDr.V. D. st. a E.
K., rod. D.. Podľa záznamového spisu S. K. T. Z 2011/00 navrhovateľ požiadal správu katastra o zápis
vlastníckeho práva k predmetnej parcele iba na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
7C/1354/93 a nového geometrického plánu č. 17905095-084-01, úradne overeného dna 22.7.2001.

Citované rozhodnutie vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi a vo vzťahu k susednej parcele nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.3.2009.

Dňa 11. júna 2009 navrhovateľ podal návrh na určenie jeho vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti titulom vydržania a tento sa viedol na tunajšom súde po sp.zn. 12C/114/2009. Tento návrh
je totožný s návrhom navrhovateľa vedenom v prejednávanej veci tunajšieho súdu sp.zn. 12C/152/2009.

Dňa 26.júna 2009 navrhovateľ zobral späť v celom rozsahu návrh konania sp.zn. 12C/114/2009 bez
uvedenia dôvodu a súd toto konanie zastavil uznesením zo dňa 3.júla 2009 č.k. 12C/114/2009-21.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júla 2009.

Dňa 12. augusta 2009 podal navrhovateľ opätovne druhý raz totožný návrh na určenie jeho vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania ako v konaní sp.zn. 12C/114/2009. Tento návrh

bol vedený pod sp.zn. 12C/152/2009, teda v tomto prejednávanom spore. Dňa 14. augusta 2009
navrhovateľ zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu. Následne na to odporcovia podali vzájomný
návrh dňa 21.8.2009 (po nahliadnutí do spisu dňa 20.8.2009). Uznesením zo dňa 28.augusta 2009
č.k. 12C/152/2009-24 bolo konanie o návrhu navrhovateľa proti odporcom zastavené a predmetom
sporu zostal len vzájomný návrh pôvodných odporcov 1/ až 4/ zo dňa 21.8.2009. Na základe späťvzatia

vzájomného návrhu pôvodnými odporcami 2/ až 4/ pre prevod vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti len u odporcu 1/, bolo konanie v časti o vzájomnom návrhu odporcov 2/ až 4/ zastavené
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. apríla 2010 č.k. 12C/152/2009-42 a predmetom sporu zostal len
vzájomný návrh odporcu 1/ proti navrhovateľovi.

Súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu odporcu 1/ na jeho vzájomnom

návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa samotného znenia citovaného ustanovenia môže ísť o kladný alebo záporný určovací rozsudok
za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu. O naliehavý právny záujem ide podľa ustálenej

judikatúry vtedy, ak dôjde na strane vlastníka nehnuteľnosti vyhovením jeho žalobnému návrhu k
priaznivému ovplyvneniu jeho právneho postavenia (NS SR 1Cdo 69/2003, NS SR 3 MCdo 7/2006, NS
SR 2MCdo 20/2007), ďalej ak sa rozhodnutím vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám (ZSP 40/96 z. 4), ak sa návrhom vyrieši celý obsah
sporného právneho vzťahu účastníkov (ZSP 3/98 z. 1 - NS SR 3Cdo 137/96), ďalej tam, kde by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, aj v prípade, že ide len o púhu výhražku neoprávneným
zásahom, tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcom právne postavenie stalo neistým ( R 17/1972).
Neistota v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je
toto popieranie práva nedôvodné (NS ČR 22Cdo 2162/99-SR 5/2001).Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky práva majetkové s výnimkou
vlastníckeho.

Súd bol názoru, že odporcovia majú naliehavý právny záujem na vzájomnom návrhu na určenie, že

navrhovateľ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania z dôvodu, že bez tejto žaloby
by bolo ich právne postavenie neisté. Táto neistota spočíva v tom, že navrhovateľ môže vzhľadom na
§ 100 ods. 2 a § 134 ods. 1 (nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním) Občianskeho zákonníka
kedykoľvek podať ďalšiu i totožnú žalobu na určenie jeho vlastníckeho práva titulom vydržania bez
ohľadu na dôvodnosť takejto žaloby a jednak aj z dôvodu, že navrhovateľ je osobitným právnym

subjektom, u ktorého dochádza v určitých časových obdobiach k zmene vedenia a tým pádom môže
dôjsť i k zmene názorov postojov, plánov, predstavám. Navrhovateľ by sa mohol odporcom aj bez
podania žaloby kedykoľvek slovne vyhrážať podaním takejto žaloby za účelom dosiahnutia určitého
zámeru. Takáto právna neistota by vzbudzovala u odporcov pocit neistoty pri užívaní a investovaní
do predmetného pozemku (teda stavby na pozemku), čo by obmedzovalo ich slobodné nakladanie
s pozemkom. Zároveň sa touto žalobou posilní právne postavenie odporcov resp. priaznivo ovplyvní

ich právne postavenie tým, že sa nebudú musieť obávať v budúcnosti, minimálne počas desaťročnej
vydržacej doby od právoplatnosti rozhodnutia sp.zn. 12C/172/2007 - 23.3.2009, ďalších súdnych sporov
vedených zo strany navrhovateľa a zároveň sa tomuto kroku navrhovateľa predíde. Súčasne sa touto
žalobou vyrieši celý obsah sporného právneho vzťahu účastníkov - vlastnícke právo k predmetnému
pozemku, pretože už neexistuje ďalší právny titul.

Po kladnom vyriešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu odporcov na vzájomnom
žalobnom návrhu súd ďalej skúmal samotný vzájomný návrh, teda či navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 135 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ( v znení zákona č. 131/1982
Zb. účinného od 1.4.1983) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a) ods. 1) nehnuteľnú vec po dobu desať rokov.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku S. R.
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti

osobitného podpisu (zák. č. 369/1990Zb. - 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú.

Podľa§14ods.4zák.č.138/1991Zb.omajetkuobcíobce,mestá,mestskéčastiaorganizáciezaložené
alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona ( t.j. 1.5.1991 + 12
mesiacov) návrh na zápis do evidencie nehnuteľností.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o prechode vlastníctva vecí, postúpené majetkových práv a
záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonávajú
príslušné strediská geodézie (terajšie správy katastra) na základe zoznamov potvrdených orgánom
miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom.

Z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že navrhovateľ sa nesprával vo
vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti ako jej vlastník a nepostupoval podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. O zápis predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva požiadal iným spôsobom ako bol zákonom
upravený postup v § 14 zák. č. 138/1991 Zb. a to až v roku 2000 s pripojením nového geometrickéhoplánu úradne overeného dňa 22.7.2001. Z tohto vyplýva, že navrhovateľ by najskôr od roku 2000
mohol hovoriť o začiatku svojej vydržacej 10-ročnej lehoty za podmienky splnenia ďalších zákonných
požiadaviek § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená 10-ročná lehota však do podania žaloby

odporcami dňa 29.10.2007 na určenie ich vlastníckeho práva v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 12C
172/2007, neuplynula.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
vydržaním, preto súd vzájomnému návrhu odporcu v plnom rozsahu vyhovel. V priebehu konania aj
samotný navrhovateľ uznal dôvody uvedené vo vzájomnom návrhu odporcov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému

navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).