Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 34Cb/176/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205225600
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing,
a.s., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 31 318 045, zast. advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o.,
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému: Ing. Marián Čepek, nar. 7.12.1971,
Čechovova 33, 040 12 Košice, zast. JUDr. František Kočka, advokát, Pribinova 8, 040 01 Košice, v
konaní o zaplatenie 15.818,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 19.10.2010, č.k. 34Cb/176/2006-220 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.818,16 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 328,62 eur od 16.5.2005 do zaplatenia, zo
sumy328,62eurod16.6.2005dozaplatenia,zosumy328,62eurod16.7.2005dozaplatenia,atovšetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.647,15 eur,
ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť advokátskej kancelárii MCGA legal, s.r.o., právnemu zástupcovi
žalobcu, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2005 žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 476.538,- Sk, t.j. 15.818,16 eur s príslušenstvom spolu s náhradou

trov konania titulom nezaplatenia leasingových splátok v zmysle Leasingovej zmluvy č. 510668 zo dňa
14.4.2004.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 14.4.2004
účastníci konania uzavreli Leasingovú zmluvu č. 510668, a to žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako
nájomca, v ktorej bolo dohodnuté, že nájomca si na základe plnomocenstva udeleného prenajímateľom
prevezme predmet leasingu Honda Civic 5D 1.4 S klima v obstarávacej cene 559.000,- Sk ako
dodávateľa predmetu leasingu (príloha č. 3 k leasingovej zmluve) a tento dokument doručí nájomca
prenajímateľovi spolu s originálom dodacieho listu najneskôr však do 7 dní od prevzatia predmetu

leasingu. Tieto dokumenty sa tak stanú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Ďalej nájomca
odovzdá prenajímateľovi originál technického preukazu motorového prípojného vozidla a doklad o
namontovaní zabezpečovacieho zariadenia do 14 dní po prevzatí predmetu leasingu. Pri nedodržaníakejkoľvek z týchto povinností je prenajímateľ oprávnený účtovať nájomcovi predmetu leasingu pokutu
vo výške 5.000,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania.

Súčasťou leasingovej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky leasingu, splátkový kalendár, protokol

o prevzatí predmetu leasingu, plnomocenstvo, podmienky poistenia predmetu leasingu.

V bode 5b/ bolo dohodnuté právo prenajímateľa mimoriadne ukončiť leasingovú zmluvu v prípade, ak
nájomca je v omeškaní s platením leasingovej splátky, resp. zmluvnej pokuty alebo ďalších záväzkov
podľa zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 dní.

V bode 5k/ sú uvedené povinnosti nájomcu pri mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy, to okrem
iného uhradiť dlžné leasingové splátky a zmluvnú pokutu.

Z protokolu o prevzatí predmetu leasingu (príloha č. 3 leasingovej zmluvy) č. 510668 zo dňa 15.4.2004
riadne podpísaný žalovaným ako nájomcom a dodávateľom firmou HMC a.s. je uvedené, že nájomca a
dodávateľ svojimi podpismi potvrdzujú, že dnešným dňom dodávateľ dodal a nájomca prevzal predmet
leasingu Leasingovej zmluvy č. 510668 v špecifikácii a cene uvedenej v protokole o prevzatí predmetu
leasingu.

Žalovaný uviedol, že podpis na protokole o prevzatí predmetu leasingu je jeho, avšak tento protokol
podpisoval bianco. V súlade s vyššie uvedeným dokladom riadne podpísaným žalovaným žalobca
uhradil spoločnosti HMC a.s. obstarávaciu cenu vozidla.

Žalobca súdu predložil dodatok č. 1 k Leasingovej zmluve č. 510668 zo dňa 29.4.2005 (v spise č.l. 52)
uzavretý medzi žalobcom a žalovaným riadne podpísaný prenajímateľom ako aj nájomcom. Predmetom

dodatku č. 1 k leasingovej zmluve je dohoda medzi nájomcom a prenajímateľom o pokračovaní
Leasingovej zmluvy č. 510668. Obidve zmluvné strany považujú list o mimoriadnom ukončení zo dňa
6.4.2005 za bezpredmetný a neúčinný od samého počiatku. Prílohou vyššie uvedeného dodatku č.
1 k leasingovej zmluve je aj splátkový kalendár, ktorého dôvod podpísania dodatku č. 1 a nového
splátkového kalendára uviedol svedok Valent na pojednávaní dňa 7.10.2010.

Žalovaný nespochybnil podpísanie dodatku č. 1 a v konaní neuviedol, že pri jeho podpise oznámil
žalobcovi, že mu vozidlo nebolo odovzdané.

Žalovaný podpisom Protokolu o prevzatí vozidla potvrdil, že predmetné vozidlo prevzal. Uvedený doklad
súd považoval za dôkaz o prevzatí vozidla žalovaným vo vzťahu k žalobcovi. Na základe tohto dokladu
žalobca uhradil spoločnosti HMC a.s. obstarávaciu cenu.

Ako vyplynulo z dokazovania žalovaný po podpise uvedeného protokolu dňa 15.4.2004, ani pri
uzatvorení dodatku č. 1 k leasingovej zmluve dňa 29.4.2005, t.j. po vyše roku po podpísaní zmluvy
neoznámil žalobcovi, že predmetné vozidlo neužíva, že mu ho dodávateľ spoločnosť HMC a.s.
neodovzdala.

Žalovanýopätovnevovzťahukžalobcovipotvrdil,žepredmetnévozidloprevzal,čosúdmalpreukázané,

pri podpise dodatku č. 1 predmetom, ktorého bola dohoda o zmene splátkového kalendára viac ako rok
po podpise zmluvy.

Podľa ust. § 269 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy, na základe ktorej účastníci uzavreli zmluvu o prenájme s následnou
kúpou veci a v ktorej dostatočne určili predmet svojich záväzkov.V leasingovej zmluve č. 510668 zo dňa 14.4.2004 sa zmluvné strany podľa ust. § 262 Obchodného
zákonníka platne dohodli, že ich záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Táto dohoda je
písomne zakotvená v článku VII Leasingovej zmluvy č. 510668 zo dňa 14.4.2004.

V článku II zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť splátky nájomného vrátane poistného v termínoch a výške
určenej v zmluve, preto nie je dôvodná námietka žalovaného, aby sa právny vzťah medzi účastníkmi
konania posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.

Celkový dlh žalovaného vyplývajúci z Leasingovej zmluvy č. 510668 zo dňa 14.4.2004 pozostáva zo 47
nezaplatených splátok po 9.900,- Sk, čo predstavuje čiastku 465.300,- Sk; zo zmluvnej pokuty vo výške
11.238,- Sk. Zmluvná pokuta bola medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvnej dohody, ktorá

predstavuje sumu 11.238,- Sk; ktorej výšku žalovaný nespochybnil a pozostáva zo splátok č. 15, 16 a 17.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, citovaným zákonným ustanoveniam a
vykonanému dokazovaniu súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 15.818,16 eur.

V dôsledku porušenia zmluvného záväzku žalovaným vznikol žalobcovi nárok v zmysle § 365 a § 369
Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatnená pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

V zmysle vyššie uvedeného, preto v prípade omeškania žalovaného vznikol žalobcovi zákonný nárok
na úroky z omeškania.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.5.2008 požiadal súd o úpravu petitu v časti
príslušenstva a to tak, že vzhľadom k tomu, že zmluvný vzťah podlieha režimu Obchodného zákonníka,

žiada, aby pripustil zmenu v časti príslušenstva tak, že úrok z omeškania vo výške 9% mení na výšku
13% p.a..

Súd vyššie uvedenú zmenu návrhu v časti príslušenstva pripustil na pojednávaní konanom dňa
30.3.2009.

Súd pri posudzovaní výšky úroku z omeškania mal z prehľadu základných úrokových sadzieb Národnej

banky Slovenska preukázané, že v rozhodnom období bola základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska, vo výške 3%, preto súd žalobe aj v časti žalovaného príslušenstva vyhovel a rozhodol tak,
ako je vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný podpísal leasingovú zmluvu číslo 510668 zo 14. apríla 204 aj
protokol o prevzatí predmetu leasingu z 15. apríla 2004, avšak motorové vozidlo Honda Civic VIN
SHHEU772044205533 v skutočnosti nikdy neprevzal.Protokol o prevzatí motorového vozidla žalobca navyše podpisoval „čistý“ a teda údaje o motorovom
vozidle vrátane jeho výrobného čísla naň museli byť následne dopísané inou osobou.

Žalovaný predmet leasingu nikdy neužíval a k predmetnému motorovému vozidlu ani nenadobudol

vlastnícke právo po uplynutí doby leasingu.

Žalobca o skutočnosti, že motorové vozidlo tvoriace predmet leasingovej zmluvy číslo 510668 nebolo
žalovanému odovzdané, vedel o čom svedčia nasledovné skutočnosti:

Leasingové splátky (číslo 1 až 14) neuhrádzal žalovaný, ale iná osoba, o čom musel mať žalobca
vedomosť, keďže tieto boli uhrádzané v hotovosti do pokladne v jeho prevádzkarni.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, na zaplatenie ktorých bol žalovaný zaviazaný,

poukazuje na ust. čl. 3 písm. a/ poslednej vety VZPL, podľa ktorého v prípade, že skutočný termín
dodania predmetu leasingu je iný ako dátum predpokladaného prevzatia leasingu, sa termíny splatnosti
všetkých leasingových splátok posunú o rozdiel medzi týmito termínmi. V dôsledku neprevzatia
predmetu leasingu včas sa nemohol dostať žalovaný do omeškania s povinnosťou platiť leasingové
splátky a teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvných pokút z tohto dôvodu žalobcovi

nevzniklo.

Podľa názoru žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a aj so zásadami poctivého obchodného styku
požadovať zaplatenie leasingových splátok, ktorých výška vychádza z leasingovej ceny 640.064,59
Sk bez DPH, zahŕňajúcich odmenu za umožnenie užívať motorové vozidlo za situácie, keď predmet
leasingu nájomca neužíval a nenadobudol k nemu ani vlastnícke právo, pričom obstarávacia cena

predmetu leasingu, predstavujúca náklady, ktoré žalobca na predmet leasingu reálne vynaložil, bola
469.747,90 Sk bez DPH.

Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uvádza, že všetky nároky žalobcu vyplývajúce z
predmetnej leasingovej zmluvy mali byť vysporiadané medzi žalobcom a Miroslavom Venglovičom.

Pokiaľ mal Okresný súd Košice II pochybnosti o vyššie uvedených dôkazoch a nemal z nich za

preukázané, že došlo k splneniu dlhu vyplývajúceho z predmetného leasingového vzťahu, žalovaný
navrhol, aby vykonal dôkaz výsluchom svedka Ing. Richarda Sabovčíka, ktorý mal Miroslavovi
Venglovičovi podľa jeho výpovede poskytnúť peňažné prostriedky na vysporiadanie leasingových zmlúv
uzatvorených so žalobcom a svedkov Miroslava Dolanského a Ľubice Semanovej, ktoré mali podľa
výpovede svedka Vengloviča do prevádzkarne žalobcu nosiť peňažné prostriedky, ktoré mali byť použité

na vyporiadanie záväzkov z predmetnej leasingovej zmluvy. Keďže svedok Miroslav Venglovič uviedol,
že o rozúčtovaní peňažných prostriedkov, ktoré uhrádzal rozhodol pán Valent žalovaný navrhol, aby
súd žiadal od žalobcu prehľad všetkých leasingových zmlúv uvedených v Dohode z 25. apríla 2005 a
leasingových zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťami TLV s.r.o. a VEVA s.r.o. s uvedením
výšky a spôsobu úhrady leasingových splátok z týchto zmlúv a účtovných dokladov preukazujúcich ich

vykonanie.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť:

Medzi účastníkmi konania nie je, ani nebolo sporné, že leasingovú zmluvu č. 510668 zo dňa 14.4.2004
podpísal leasingový nájomca - žalovaný. V spise je založený protokol o prevzatí predmetu leasingu k
leasingovej zmluve č. 510668 zo dňa 15.4.2004 podpísaný leasingovým nájomcom, ako aj splátkový
kalendár k uvedenej leasingovej zmluve zo dňa 14.4.2004.

Zásadnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu bolo to, či tvrdenie žalovaného o
tom, že predmetné vozidlo nikdy mu nebolo odovzdané, je pravdivé. Žalovaný predložil súdu potvrdenie

o neprevzatí vozidla zo dňa 20. februára 2006 podpísané Venglovičom Miroslavom - predsedom
predstavenstva spoločnosti HMC a.s..

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovaný podpisom
Protokolu o prevzatí vozidla potvrdil, že predmetné vozidlo prevzal. Uvedený doklad súd považoval za
dôkaz o prevzatí vozidla žalovaným vo vzťahu k žalobcovi. Na základe tohto dokladu žalobca uhradil

spoločnosti HMC a.s. obstarávaciu cenu.

Ako vyplynulo z dokazovania žalovaný po podpise uvedeného protokolu dňa 15.4.2004, ani pri
uzatvorení dodatku č. 1 k leasingovej zmluve dňa 29.4.2005, t.j. po vyše roku po podpísaní zmluvy
neoznámil žalobcovi, že predmetné vozidlo neužíva, že mu ho dodávateľ spoločnosť HMC a.s.
neodovzdala. Žalovaný opätovne vo vzťahu k žalobcovi potvrdil, že predmetné vozidlo prevzal, čo

súd mal preukázané pri podpise dodatku č. 1, predmetom ktorého bola dohoda o zmene splátkového
kalendára viac ako rok po podpise zmluvy.

Žalovaný ako dlžník sa dostal do omeškania so splnením svojho zmluvného záväzku, a preto je správny
aj výrok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania je správny aj výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov

konania.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací sú účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v
odvolacom konaní úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.