Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 23, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/78/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205217637
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň

JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Legiodomy, družstvo,
Bratislava, Ľubľanská 1, IČO: 31 365 051, proti žalovaným 1/ AUTO V.K.M. s. r. o., Bratislava, Púpavová
34, IČO: 31 405 045, 2/ CHAMPION, s. r. o., Bratislava, Astrová 2, IČO: 35 726 105, obaja zast.
advokátom JUDr. Vladimír Šebo, Bratislava, Panenská 7, o 4.702,91 EUR (141.680,- Sk) s prísl. a o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 26 Cb/78/2006 - 219
zo 4. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 26 Cb/78/2006

- 219 zo dňa 4. júna 2010 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 4.094,39 EUR s 6 % p. a. úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 7. júla 2005 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v celkovej sume 1.138,29 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne, vo zvyšku súd konanie zastavil a súčasne uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v sume 50,53 EUR na účet súdu
prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo

zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob/63/2007 - 111 zo dňa 21. novembra
2007, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že účastníkmi uzatvorená zmluva č. 3/03 z 1. apríla 2003
v znení jej dodatku č. 1 z 21. decembra 2004, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru
o výmere 130,87 m2, nachádzajúceho sa v bytovom dome na Ursínyho č. 1 v Bratislave, z ktorej si
žalobca uplatnil právo na vyplatenie dlžného nájomného za obdobie od 1. januára 2005 do 30. apríla
2005, je neplatná pre nedostatok súhlasu obce s jej uzavretím v zmysle § 3 ods. 3 zák. 116/90 Zb., a
preto je potrebné posúdiť uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč.

zák.. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní získali užívaním nebytového priestoru
bez právneho dôvodu vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 7/2009 zo dňa 27. júla
2009 vypracovaného Ing. arch. Vladimírom Kubišom a toto určil sumou 30.836,90 Sk/mesačne, t. j. za
sporné obdobie 1. január 2005 do 30. apríla 2005 celkom sumu 123.347,60 Sk, t. j. 4.094,39 EUR, ktorú
znalec považoval za korektnú, hoci na hornej hranici cenovej hladiny, avšak zodpovedajúcu otvárajúcim
sa nožniciam medzi cenami obvyklými na trhu a cenou nájomného podľa platobného výmeru v roku
2005. Za nedôvodnú označil námietku premlčania, vznesenú žalovanými, keď skonštatoval, že zmena

právnej kvalifikácie nemá povahu zmeny žaloby podľa § 95 O. s. p. a nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby. Uviedol, že žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 1. január 2005až 30. apríl 2005 uplatnil žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 7. júna 2005, teda včas. Vo
vzťahu k námietke započítania vznesenej žalovaným 1/, ktorú predstavujú náklady, a to 113.933,40 Sk a
52.861,50 SK, ním vynaložené na nebytové priestory, súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný 1/ ich

riadne nešpecifikoval, nepreukázal ich vynaloženie a neboli tak spôsobilé na započítanie v zmysle § 580
Obč. zák. a § 581 ods. 2 Obč. zák. z dôvodu premlčania, nakoľko išlo o nároky vyplývajúce zo zmluvy č.
3/97 zo dňa 22. mája 1997 a žalovaný ich uplatnil až v odpore, doručenom súdu prvého stupňa 9. januára
2006. Zastavenie konania odôvodnil § 96 O. s. p. a dispozičným úkonom žalobcu, ktorý zobral žalobu v
časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 608,52 EUR späť. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na

§ 142 ods. 3 O. s. p. a vznik trov na súdnom poplatku v sume 235 EUR, znalečnom v sume 150 EUR
a právnom zastúpení v celkovej sume 753,29 EUR.

Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, navrhujúc ho zmeniť a žalobu
zamietnuť, vytýkajúc súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali
na to, že sa žalobca žalobou zo dňa 1. júla 2005 domáhal zaplatenia sumy 141.680,-Sk s príslušenstvom
predstavujúcejnedoplatoknájomnéhozaobdobieod1.januára2005do30.apríla2005,tedapremlčacia

lehota začala plynúť 1. májom 2005 a skončila dňa 1. mája 2007, žalobca však nárok kvalifikoval ako
bezdôvodné obohatenie až dňa 28. marca 2008, teda až po uplynutí premlčacej lehoty. Poukázal ďalej
na to, že postupom podľa § 95 ods. 1 O. s. p. nedošlo k zmene žaloby, súd prvého stupňa sa týmto
zákonným ustanovením neriadil, v konaní pokračoval bez prijatia uznesenia a pripustení zmeny návrhu,
a to aj napriek tomu, že žalobca kvalifikoval svoj nárok s poukazom na ustanovenie § 451 Obč. zák.

ako vydanie bezdôvodného obohatenia. So zreteľom na uvedené konštatoval, že podľa ich názoru je
návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalovaný 2/ namietal, že nie je pasívne
legitimovaný, nakoľko žalobou uplatnený nárok má základ v zmluve o nájme nebytových priestorov č.
3/97, ktorej nebol zmluvnou stranou.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

že sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami,
ktoréuvádzajúžalovanívosvojomodvolaní.Zasprávnyoznačilzáversúduprvéhostupňa,žeposúdenie
právnej kvalifikácie uplatneného nároku patrí výlučne súdu a žalobca svoj nárok nie je povinný právne
kvalifikovať, pritom poukázal na rozsudok NS SR 5 Cdo 58/99. V súvislosti s námietkou neexistencie
pasívnej legitimácie žalovaného 2/ uviedol, že rozhodujúce je, že aj žalovaný 2/ nebytové priestory v

žalovanom období užíval a za ich užívanie nezaplatil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom
výroku o náhrade trov konania a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených
v jeho odôvodnení, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Ani odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/ o neexistencii jeho pasívnej legitimácie,
pretože medzi účastníkmi nebolo sporné, že by žalovaný 2/ predmetné nebytové priestory v období od
1. januára 2005 do 30. apríla 2005 nebol užíval a žalovaný 2/ túto skutočnosť doposiaľ nenamietal.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. právo

na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.