Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25P/310/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229812
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7108229812.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú U. G., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú. C., G. D. Z.
M. Y., G. T.. X, Y., C. Y. V., Ž. XX, Y., na návrh matky F. G., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej D. Y. T. O. I.
Č.. X, za účasti otca V.. N. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho D. Y. T. O. H. T. Č.. X, v konaní o zvýšenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. T. XXX/XXXX zo dňa 25.9.2001 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca na maloletú U. G., nar. X.X.XXXX od 1.9.2008 do 31.8.2009 zo sumy 2.000,- Sk na sumu
100,- € mesačne a od 1.9.2009 do budúcna na sumu 116,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný

platiť do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

DlžnévýživnézostranyotcavočimaloletejU.G.zaobdobieod1.9.2008do31.3.2011vovýške1.301,80
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej U. doručila tunajšiemu súdu dňa 4.9.2008 svoj návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletú U. na sumu 4.000,- Sk mesačne. Návrh odôvodňovala tým, že

od roku 2001 kedy naposledy bolo určené výživné zo strany otca na maloletú U. vo výške 2.000,- Sk
postupne zanikli vzťahy medzi rodičmi, otec nejaví žiaden záujem o dcéru a okrem súdom určeného
výživného na úhradu jej potrieb ináč neprispieva, pričom dcéra v čase podania návrhu bola žiačkou
3.ročníka ZŠ a jej potreby od roku 2001 podstatne vzrástli. Na výzvu súdu matka dňa 25.3.2009 svoj
návrh doplnila a upresnila, že zvýšenie výživného žiada od vyhlásenia rozsudku.
Keďže súdom bolo zistené, že naposledy vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. konal Okresný súd
Košice I, dňa 13.10.2008 tunajší súd vyslovil svoju nepríslušnosť vo veci a vec postúpil Okresnému

súdu Košice I, ktorý následne v súlade s ust. § 177 ods. 2 O.s.p. uznesením sp. zn. XXP XXX/XXXX
zo dňa 11.11.2008, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2008, preniesol svoju miestnu
príslušnosť na tunajší súd a spis tunajšiemu súdu postúpil 18.12.2008.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a vo svojom písomnom podaní doručenom súde 2.3.2009 uviedol,
že maloletej okrem súdom určeného výživného 2.000,- Sk dáva dary k sviatkom, pričom má ďalšie 2
vyživovacie povinnosti voči dcére I. Y., nar. XX.XX.XXXX a G. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorým prispieva na

výživu dohodnutou sumou 5.000,- Sk, pričom obe tieto dcéry študujú a pochádzajú z jeho manželstva,
avšak s manželkou otec nežije v spoločnej domácnosti dlhodobo, poukazoval na to, že jeho príjem mu
neumožňuje prispievať na výživu U. vyššou sumou než bola naposledy súdom určená, keďže spoluvýživné ktoré platí na všetky 3 dcéry predstavuje 7.000,- Sk mesačne a v roku 2006 bol zamietnutý jeho
návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku na jeho osobu.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil výživné zo strany otca na maloletú zvýšiť na základe
veku a potrieb maloletej s prihliadnutím na finančné možnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej U. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. T. XXX/XXXX - 16 zo dňa 25.9.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2001
a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej U. do starostlivosti matky a
o zaviazaní otca prispievať na jej výživu výživným vo výške po 2.000,- Sk mesačne. Pri stanovení tejto
výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že maloletá pochádza z družobného pomeru rodičov, ktorí

neviedli spoločnú domácnosť a spoločne nehospodárili, matka bola na materskej dovolenke a jediným
jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk, iný príjem nemala, spolu s dieťaťom bývala
v rodinnom dome kde platila za nájom 2.500,- Sk, otec matke s výživou dieťaťa pomáhal, maloletá U.
bola v celodennej starostlivosti matky, mala bežné potreby a otec dieťaťa bol súkromným podnikateľom
a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol cca 10.000,- Sk, na výživu maloletej U. prispieval sumou

2.000,- Sk mesačne, pričom mal ďalšie 2 vyživovacie povinnosti na ktoré platil 6.000,- Sk mesačne.

Matka maloletej bola v mesiacoch jún až september pracovníčkou firmy „. G. so sídlom na U. Č.. X D. Y. z
potvrdeniaktoréhozamestnávateľaopríjmochfyzickejosobyzozávislejčinnostiopreddavkochnadaňo
danivybranejzrážkouztýchtopríjmovaodaňovombonusenavyživovanédetizaobdobiekalendárneho

roka 2008 súd zistil, že v uvedenom období matka dosiahla čiastkový základ dane 26.912,- Sk a
uhradila daň 1.091,- Sk. Súd chcel zistiť dôvod ukončenia tohto pracovného pomeru matky s uvedeným
zamestnávateľom,avšakbolozistenésúdom,žetátofirmaužvsúčasnostijeneznámou,matkavosvojej
výpovedi uviedla, že tento pracovný pomer bol skončený z dôvodu, že firma bola v septembri roku 2008
zrušená. Firma I. Z. G.. G. M..B.. C. súdu oznámila, že matka bola v tejto firme zamestnaná na základe

dohody o vykonaní práce od 4.9.2008 do 7.9.2008, avšak neodpracovala ani jednu hodinu a teda jej
zárobok bol nulový. Od 25.9.2008 bola matka zamestnaná vo firme C. O. N. G..M..B.. D. Y., kde bola
zamestnaná do 2.10.2008, pričom v čase od 20.2. do 28.9.2008 bola matka práceneschopnou a v tom
čase jej zamestnávateľ vyplatil náhradu mzdy 738,- Sk, po ukončení PN matka nenastúpila do práce a
zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer, pričom u tohto zamestnávateľa matka dosiahla príjem

3.852,- Sk v čistom. Ako súdu tento zamestnávateľ dodatočne oznámil na ďalšiu výzvu, v prípade, že
by matka bola riadne vykonávala svoje pracovné povinnosti mohla od 1.1.2009 dosiahnuť priemerný
mesačný čistý príjem približne 280,- € mesačne.
Zo správy Ú. C. G. D. Z. M. Y., C. Y. V. zo dňa 10.8.2009 súd zistil, že matke boli priznané dávky hmotnej
núdze od 1.11.2008 do trvania podmienok a ten istý úrad práce 20.8.2009 súdu oznámil, že v evidencii

uchádzačov o zamestnanie je matka evidovaná od 3.10.2008. Popri poberaní dávok hmotnej núdze
matka na základe opakovane uzatváraných dohôd o výkone práce vykonáva práce pre firmu D. F. S.
V.. V. I. Y., u ktorého zamestnávateľa na základe uvedených dohôd dosahuje mesačne príjem 50,- € a
to od marca 2010 doposiaľ.
Spolu s dcérou býva v 1-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a úhrada za ktorý je cca 140,-

€ mesačne. Okrem tohto bytu matka iný majetok nevlastní a okrem maloletej U. matka inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

Na začiatku tohto konania maloletá U. navštevovala 3.ročník ZŠ, v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka ZŠ.
Maloletá sa dlhodobo venuje basketbalu, za čo jej matka hradí mesačne poplatok 10,- € tak, ako to bolo

aj v minulosti. S úhradou potrieb maloletej matke pomáha brat maloletej, t.j. syn matky, ktorý maloletej
zakúpilnapr.korčule,bicykel,hradíjejpoplatkyuzubára,ktoréhomaloletáodzačiatkuspornéhoobdobia
navštívila 3-krát, pritom išlo o ošetrenie zuba s poplatkom 10,- €, na ktoré ošetrenie chodila opakovane.
Za obedy v školskej jedálni jej matka vzhľadom na to, že je s maloletou v hmotnej núdzi hradila a hradí 7,-
centov za obed. Školskú družinu maloletá nenavštevovala a nenavštevuje. Začiatkom školského roka

matka uhrádzala a uhrádza pre maloletú poplatok ZRPŠ vo výške 11,50 €. Zdravotný stav maloletej je
dobrý, s týmto matka zvýšené výdavky nemá.Otec sa s maloletou nijako nekontaktuje, ako sa ustálilo z výpovedí rodičov, okrem súdom určeného
výživného otec maloletej zasiela k narodeninám, Vianociam a na Mikuláša niekedy i k MDD finančné
dary a okrem súdom určeného výživného a týchto osobných darov maloletej prispel v spornom období

finančnými čiastkami na začiatku a na konci školského roka, pričom na konci školského roka jeho
príspevky okolo 20,- € boli darmi k ukončeniu školského roka, na začiatku školského roka v prípade
poskytnutia finančných prostriedkov v spornom období otec uviedol, že išlo o príspevky na nákup
školských pomôcok. S otcom predložených poštových poukážok súd zistil, že v spornom období otec
skutočne ku koncu školského roka, Vianociam, Mikulášovi a k narodeninám maloletej prispel rôznymi

finančnýmičiastkami,pričomišloodarykuvedenýmudalostiamanazačiatkuškolskéhoroka2008/2009
2.9.2008 okrem výživného zaslal maloletej na školské pomôcky sumu 500,- Sk, (čo je 16,6 €), 5.9.2009
t.j. na začiatku školského roka 2009/2010 zaslal čiastku 80,- €, v ktorej čiastke je suma 66,4 € ako súdom
určené výživné a zostávajúca čiastka 13,6 € je príspevok otca na nákup školských pomôcok, 4.9.2010
zaslal taktiež sumu 80,- € čo je súdom určené výživné 66,4 € a zostávajúca čiastka 13,6 € ako príspevok
na školské pomôcky maloletej. Ďalšími formami na úhradu potrieb maloletej v spornom období otec

neprispel, s maloletou neudržiava žiaden kontakt.

Otec vo výpovedi na pojednávaní dňa 6.4.2011 navrhol zvýšiť výživné na 100,- € mesačne.

Otec je jediným spoločníkom, konateľom a zároveň zamestnancom firmy V. G. G..M..B.. G. G. T. O. H.

T. Č.. X D. Y.. Ako vyplýva z daňových priznaní táto firma v roku 2008 dosiahla výnosy 644.368,- Sk,
náklady 455.051,- Sk a uhradila daň 36.660,- Sk, takže priemerný mesačný čistý príjem bol 13.495,-
Sk. V roku 2009 výnosy firmy boli 22.249,75 €, náklady 16.073,74 €, uhradila daň 1.277,21 €, takže
priemerný mesačný čistý príjem firmy bol 408,23 €. Z daňového priznania tejto firmy za rok 2010 vyplýva,
že jej výnosy boli 18.651,18 €, náklady 14.966,27 € a daň bola uhradená vo výške 750,43 €, priemerný

mesačný čistý príjem bol 244,54 €. K uvedenému súd poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní
konanom dňa 23.2.2011, kedy súdu bolo známe len daňové priznanie za rok 2008 uvedenej firmy V.,
ktoré daňové priznanie na pojednávaní bolo oboznámené a bolo konštatované, že priemerný mesačný
čistý príjem tejto firmy za rok 2008 bol 13.495,- Sk, otec uviedol, že v rokoch 2009 - 2010 sa takýto
jeho príjem zvýšil v čistom asi o 30,- €.

Otec založil do spisu opis svojich mzdových listov od zamestnávateľa, t.j. jeho vlastnej firmy IT., podľa
ktorých priemerný mesačný čistý príjem otca v roku 2008 mal byť 8.136,40 Sk, v roku 2009 275,58 € a v
roku 2010 247,53 €. Zároveň otec predložil vo fotokópií hlavnú knihu analytickej evidencie za obdobie
1.1.2008 - 31.12.2008 a 1.1.2009 - 31.12.2009, z ktorých súd zistil, že do nákladov firmy V. G. G..M..B..
boli zahrnuté všetky výdavky súvisiace s motorovým vozidlom vrátane motorových olejov, nemrznúcich

zmesí, diaľničnej známky, nákupy pohonných hmôt, poistenie vozidla, do nákladov taktiež boli zahrnuté
telefónne náklady a to napr. v roku 2008 za celý rok v sume 17.176,60 Sk, v roku 2009 546,58 €, náklady
na internet v roku 2008 spolu 5.704,- Sk, v roku 2009 spolu 181,75 €, hrubé mzdy v roku 2008 spolu
za celý rok 111.360,- Sk a za rok 2009 spolu 3.762,32 €.

Otec súdu predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XK/X/XXXX-XX zo dňa 6.6.2006,
z ktorého vyplýva, že návrh navrhovateľa - dlžníka V.. N. Y. - „. Y. na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka: V.. N. Y., „. Y., H.. T. X Y. bol zamietnutý pre nedostatok majetku keďže pasíva
dlžníka predstavovali 678.996,20 Sk a aktíva predstavovala finančná hotovosť vo výške 931,- Sk. Bolo
zistené, že dlžník nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, pri skúmaní bonity

obchodného podielu vo výške 55 % dlžníka v spoločnosti V. G. G..M..B.. Y. z predbežných správca zistil,
že uvedená spoločnosť bola založená v roku 2003 a nevlastní žiaden majetok a jej celkový obrat v roku
2003 predstavoval sumu 20.000,- Sk. Na základe uvedeného dlžníkov obchodný podiel bol nepredajný.
Na námietku matky, že otec má príjmy aj z firmy S. G..M..B.., súd zistil, že jediným spoločníkom a
konateľom firmy S. G..M..B.. Y. vždy bol a je I. R.. Vo výpise z obchodného registra v uvedenej firme

otec dieťaťa nie je nijako uvedený. Otec k tomuto upresnil, že s touto firmou má prostredníctvom svojej
firmy V. G. obchodné vzťahy. Otec ďalej poukazoval na to, že okrem maloletej U. má naďalej ďalšie 2
vyživovacie povinnosti voči dcéram z existujúceho i keď nefunkčného manželstva tak, ako to bolo v čase
ostatnej úpravy výživného a to voči dcéram I. a G., pričom dcéra I., ako otec dokladoval potvrdením
vystaveným Y. M., riaditeľom medzinárodných študentských programov P. X., navštevuje štúdium na

P. X. od 6.1.2009, bola zapísaná aj na školský rok 2009/2010, pokračuje v preddiplomovom štúdiu
biológie a ukončenie jej štúdia je predpokladané v roku 2011. Na výživu týchto 2 dcér otec na základe
vzájomnej dohody s matkou týchto detí prispieva mesačne po 2.500,- Sk na tú ktorú z dcér (čo je po
83,- € mesačne).Otec býva v 3-izbovom rodičovskom byte spolu so svojou matkou, na náklady na spoločnú domácnosť
prispieva mesačne sumou okolo 83,- € mesačne.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať

aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na
maloletú U., keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej kvalifikovanej
zmene pomerov, ktorá zmena nastala predovšetkým na strane maloletej, ktorá v čase ostatnej úpravy
výživného bola dieťaťom útleho veku, v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka ZŠ, teda medzičasom sa u
nej pomery zmenili tým, že začala navštevovať predškolské zariadenie, následne 1.ročník ZŠ a od
1.9.2009 druhý stupeň ZŠ, ktoré zmeny pomerov sami o sebe sú dôvodom pre rozhodnutie súdu o

zvýšení výživného, navyše na strane dieťaťa súd zohľadnil i nárast životných nákladov v spoločnosti,
ako aj nárast týchto nákladov v súvislosti s uplynutím doby 10 rokov od ostatnej úpravy výživného, ktorá
skutočnosť taktiež sama o sebe je kvalifikovaným dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného.
Potrebami maloletej už nie sú len potreby súvisiace s bývaním, stravovaním a ošatením, ale i tie, ktoré
súvisia s jej vzdelávaním, ako aj kultúrnym a športovým vyžitím a na úhrade týchto potrieb sú povinní

primerane sa podieľať obaja rodičia, keďže maloletá má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov,
ktorých vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými plneniami s výnimkou ďalších
vyživovacích povinností na strane otca, ktoré otec má voči svojim dvom starším dcéram pochádzajúcim
z jeho manželstva, na výživu ktorých, ako uviedol, otec prispieva na základe dohody s matkou týchto
detí po 2.500,- Sk mesačne. Podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie

súdu o zvýšení výživného je jej skutočnosť nárastu priemerného mesačného čistého príjmu na strane
otca dieťaťa, ktorého príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, kedy otec dosahoval
priemerný mesačný čistý príjem 7.372,75 Sk sa zvýšil v priemere (o 5.000,- Sk) čo súd ustálil na základe
vykonaných listinných dôkazov popísaných vyššie, ako i na základe výpovede samotného otca, ktorý
vo svojej výpovedi sám uviedol, že jeho príjem v roku 2009 a 2010 v priemere mesačne v čistom

odhaduje takmer na „13.500,- Sk", t.j. pričom súd poznamenáva, že ako vyplynulo z predložených
listinných dôkazov je nesporné, že otec si do nákladov svojej firmy premieta i náklady súvisiace s
používaním motorového vozidla, telefónne poplatky, poplatky za internet, pričom sídlo jeho firmy IT.
G. G..M..B.. je v byte otca na ulici H. T. Č.. X a teda je nesporné, že sa do týchto nákladov firmy
premietajú náklady domácnosti otca napr. spomínané poplatky za internet, telefónne poplatky, náklady

na používanie motorového vozidla a podobne, z čoho teda v konečnom dôsledku je potrebné vyvodiť,
že reálny čistý zisk otca je vyšší než vyplynulo z daňových priznaní i z výpovede otca samotného.

Na strane matky súd vychádzal zo zistení, že táto síce je dlhodobo evidovanou na úrade práce a poberá
dávky hmotnej núdze, tento príjem si doplňa prácami vykonávanými na základe dohôd o vykonaní práce

po 50,- € mesačne od marca 2010, avšak tu súd musel zohľadniť i okolnosť, že matka bola riadne
zamestnaná, pracovný pomer ukončila bez vážnych dôvodov, pričom u tohto zamestnávateľa - C. O.
N. G..M..B.., ako vyplýva zo správy tejto firmy, mohla zotrvať i naďalej a v prípade trvania pracovného
pomeru mohla dosahovať príjem v priemere mesačne v čistom 280,- €. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú U. na 100,- € mesačne, od 1.9.2008 do 31.8.2009, ktorú

sumu výživného v konečnom dôsledku navrhoval vo svojich výpovediach i otec maloletej, a od 1.9.2009
- kedy sa maloletá, ako už bolo uvedené vyššie stala žiačkou 2. stupňa ZŠ a príjem otca sa zvýšil
o cca 33,- € do budúcna na 116,- € mesačne, keďže dospel k záveru, že takto upravené výživné je
primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej U. bez ohrozenia potrieb
svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.9.2008 do 31.3.2011 k
vzniku dlžného výživného vo výške 1.301,80 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným
2.000,- Sk t.j. 66,4 € a novo stanoveným výživným 100,- € za mesiace september 2008 - august 2009
vrátane t.j. 12 mesiacov x 33,6 €, plus rozdiel medzi súdom určeným výživným 116,- € a pôvodne súdom

určeným výživným 66,4 € za obdobie od septembra 2009 do marca 2011 vrátane t.j. 19 x 49,60 €,
čo je spolu 1.345,6 €, mínus to čím otec prispel na úhradu potrieb maloletej v spornom období nad
rámec súdom určeného výživného t.j. v septembri 2008 suma 500,- Sk t.j. v prepočte 16,6 € a mínus
príspevky otca na školské potreby maloletej v septembri 2009 suma 13,6 € a v septembri 2010 taktiežsuma 13,6 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd poukazuje na to, že sumy ktoré otec zasiela maloletej ako
dary k narodeninám, Mikulášovi, Vianociam a vysvedčeniam ku koncu toho-ktorého školského roka z

dlžného výživného nebolo možné odpočítať, pretože dary nesplňajú charakter výživného.

Matka pri upresnení svojho návrhu, vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.3.2009 žiadala výživné zo
strany otca zvýšiť odo dňa vyhlásenia rozsudku s odôvodnením, že poberá dávku v hmotnej núdzi.
Súd rozhodol o zvýšení výživného vzhľadom na zistené zmeny pomerov od mesiaca v ktorom matka

podala návrh, teda od 1.9.2008 a to v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi
účastníkmi, keďže súd dospel k záveru, že, ako už bolo konštatované, podstatné kvalifikované zmeny
pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného nastali už podstatne skôr než ku dňu kedy súd vyhlasoval
rozsudok, a teda súd rozhodol o zvýšení tohto výživného spätne odo dňa podania návrhu matkou, keďže

v danom prípade ide o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu a teda ide o prípad, kedy súd môže
priznať viac než účastník požaduje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).