Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228720
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: D. A., nar.XX.X.XXXX,

bytom v P., D. XX proti odporcovi: E. S., s.r.o. so sídlom v P., E. č.X, IČO: XX XXX XXX, v konaní o
zaplatenie 3.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 19.12.2009 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti ( o zaplatenie úrokov z omeškania ) návrh z a m i e t a.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi, vo výške 180 EUR, ktorú je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa4.11.2009domáhal,abysúdzaviazalodporcunazaplateniesumy3.000
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 21.8.2009 až do zaplatenia. Zároveň sa

domáhal aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že ako záujemca o sprostredkovanie uzatvoril s
odporcom ako sprostredkovateľom dňa 21.8.2009 zmluvu o sprostredkovaní, v zmysle ktorej sa odporca
zaviazal sprostredkovať pre navrhovateľa kúpu nehnuteľnosti v lehote do 15.9.2009. Navrhovateľ
zároveň odovzdal odporcovi zálohu na budúcu kúpnu cenu vo výške 3.000 EUR. K sprostredkovaniu
kúpy nehnuteľnosti v uvedenej lehote, ani neskôr nedošlo, preto kúpu nehnuteľnosti realizoval
navrhovateľ s predávajúcimi osobne. Vzhľadom k tomu, že odporca svoj záväzok zo zmluvy nesplnil
a napriek viacerým výzvam navrhovateľovi zaplatenú zálohu nevrátil, navrhovateľ sa domáhal vrátenia

predmetnej zálohy touto žalobou.

Odporca uviedol, že navrhovateľ postupoval v rozpore so zmluvou o sprostredkovaní, v ktorej sa
účastníci konania dohodli, že prevod sa bude realizovať výlučne prostredníctvom odporcu, pretože
kúpnu zmluvu uzavrel sám, bez asistencie odporcu. Podmienky pre vrátenie preddavku v zmysle obsahu
sprostredkovateľskej zmluvy preto neboli splnené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.Z písomnej Dohody o zložení a prevzatí preddavku na kúpnu cenu, uzatvorenej medzi navrhovateľom
ako záujemcom a odporcom ako sprostredkovateľom dňa 21.8.2009 súd zistil, že odporca sa zaviazal
sprostredkovať navrhovateľovi kúpu nehnuteľnosti - domu, nachádzajúceho sa v R. č.X, súp.č.177,

postaveného na parc.č.35 o výmere 475 m2, ako aj parc.č.36 o výmere 1118 m2 zastavané plochy a
nádvoria v katastrálnom území R., obec R., okres P. - Z., zapísaného na LV č.120. Odporca zároveň
potvrdil prevzatie preddavku od navrhovateľa ako budúceho kupujúceho na kúpnu cenu vo výške 3.000
EUR v deň podpisu tejto zmluvy. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 24.551 EUR mal navrhovateľ zaplatiť pri
podpise kúpnej zmluvy. Prevod nehnuteľnosti mal byť uskutočnený výlučne prostredníctvom odporcu

ako sprostredkovateľa, s tým, že zložený preddavok má byť zarátaný do celkovej kúpnej ceny za
nehnuteľnosť ( 27.551 EUR ). Odporca sa zaviazal sprostredkovať nájom nehnuteľnosti do 15.9.2009.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že k sprostredkovaniu kúpy nehnuteľnosti, o ktorú mal záujem, v
dojednanej lehote, do 15.9.2009 nedošlo. Termín sa preto posunul na 21.9.2009, kedy bolo dohodnuté
aj s budúcimi predávajúcimi stretnutie v sídle odporcu za účelom uzavretia zmluvy, ktoré bolo zmarené z
dôvodu nepripravenosti odporcu. Predávajúci následne odstúpili od zmluvy o sprostredkovaní uzavretej

s odporcom. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ kúpu nehnuteľnosti realizoval osobne, bez asistencie
odporcu ako sprostredkovateľa a s predávajúcim dňa 3.11.2009 uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.8.2009 súd zistil, že odporca prijal od navrhovateľa sumu
3.000 EUR na účel označený v tomto doklade ako záloha na rodinný dom Štós.

Z výpisu z LV č.120 zo dňa 29.4.2010 súd zistil, že ako výluční vlastníci nehnuteľnosti - domu súp.č.177,
stojaceho na parcele č.35 o výmere 475 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcely č.36 o výmere 1.118
m2 - záhrady, sú vedení navrhovateľ spolu s manželkou P. A., titulom kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.2009.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 9.10.2009 ako aj zo dňa 15.10.2009 súd zistil, že
navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie poskytnutého preddavku vo výške 3.000 EUR.

Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sprostredkovateľ zaväzuje
sprostredkovať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričineným sprostredkovateľa.

Podľa ust.§ 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V danom prípade súd mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 28.9.2009
sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že odporca ako sprostredkovateľ sa zaviazal obstarať pre
navrhovateľa ako záujemcu uzavretie kúpnej zmluvy. Navrhovateľ mal záujem o kúpu v zmluve presne
špecifikovanej nehnuteľnosti - rodinného domu a súvisiacich parciel. Zmluva o sprostredkovaní bola

uzatvorená na určitý čas, do 15.9.2009. Odporca sa zaviazal, že svoj záväzok splní v uvedenej lehote.
V konaní nebolo preukázané, že by odporca svoj záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní v tejto lehote
splnil. Obsahom zmluvy ako aj príjmovým pokladničným dokladom bolo nepochybne preukázané, ženavrhovateľ ako záujemca zaplatil v deň uzavretia zmluvy o sprostredkovaní odporcovi sumu 3.000 EUR
titulom zálohy na budúcu kúpnu cenu.

Súd mal za to, že záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím

sprostredkovateľskejzmluvyzanikoluplynutímčasu,naktorýbolazmluvadojednaná,t.j. dňa15.9.2009.
Za takéhoto skutkového stavu bolo potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenie §
457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z
bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve, ktorá

bola zrušená. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané a to jednak obsahom zmluvy, ako aj
príjmovým pokladničným dokladom, že navrhovateľ odporcovi zaplatil sumu 3.000 EUR, predmetné
plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech, ktorý odporca získal plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Je pritom irelevantné, že vrátenie preddavku bolo v zmysle zmluvy
viazané na iné právne skutočnosti ( odstúpenie od zmluvy zo strany záujemcu v prípade neschválenia
hypotekárneho úveru, v dôsledku vyššej moci, zavinené konanie budúceho predávajúceho ), pretože

vrátenie preddavku v tomto prípade sa viaže na kogentné ustanovenie zákona ( § 457 Občianskeho
zákonníka - zánik zmluvy v dôsledku uplynutia času, na ktorý bola dojednaná ).

Zmluva o sprostredkovaní je synalagmatickým záväzkom, teda dvojstranne zaväzujúcim záväzkom. V
prípade jej zrušenia resp. zániku sú si obaja účastníci zmluvy povinní navzájom vrátiť to, čo si plnili. V
danom prípade však nebolo preukázané, že by bol odporca navrhovateľovi plnil. Naopak, k výsledku,

zamýšľanému zmluvou o sprostredkovaní, t.j. k sprostredkovaniu príležitosti uzavrieť zmluvu o kúpe
nehnuteľnosti, pričinením odporcu nedošlo, pričom nebolo preukázané, že sa tak stalo v dôsledku
správania navrhovateľa. Odporcovi teda odmena za sprostredkovanie, tak ako to vyplýva z ust. § 774
Občianskeho zákonníka, nepatrí. Preto súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu, aby plnenie, ktoré prijal
na základe sprostredkovateľskej zmluvy, vrátil navrhovateľovi.

V danom prípade sa navrhovateľ popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods.3 O.s.p..

Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Zb. zákonov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. V zmluve o sprostredkovaní uzavretej účastníkmi konania
čas vrátenia preddavku pre prípad nesplnenia záväzku zo strany odporcu ako sprostredkovateľa,

dohodnutý nebol. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je ustanovený čas splnenia, bolo potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka a teda z toho, že odporca je povinný vrátiť preddavok prvý deň po tom, čo ho navrhovateľ
o vrátenie požiadal. Pretože navrhovateľ nepreukázal, že by sa jeho výzvy na vrátenie dlhu dostali do
dispozície odporcu, súd za kvalifikovanú žiadosť o splnenie dlhu považoval až žalobu. Dňom splatnosti

pohľadávky navrhovateľa je teda deň, nasledujúci po doručení žaloby odporcovi, t.j. 18.12.2009. Prvým
dňom omeškania je teda nasledujúci deň - 19.12.2009. Súd preto podľa ust. § 517 Občianskehozákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. navrhovateľovi priznal úroky z
omeškania od uvedeného dňa, až do zaplatenia a to vo výške základnej úrokovej sadzby stanovenej
ECB, zvýšenej o osem percentuálnych bodov, platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu.

V prevyšujúcej časti ( úroky z omeškania uplatnené nad sadzbu priznanú rozsudkom, ako aj za obdobie
od 21.8.2009 do 18.12.2009, kedy odporca ešte nebol v omeškaní ), súd návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 180
EUR (položka 1a/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, t.j. 6%
z ceny predmetu konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.