Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Mária Tóthová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 25C/3/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105220704
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu I. K. st., štátneho občana
S. R., bytom T., N. XX. proti odporcovi I. K. M. štátnemu občanovi S. R., bytom T., M. B. XXXX/XX,.
zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom T. T., S. X o zaplatenie 500.000,- Sk takto
r o z h o d o l :
Konanie o zaplatenie 250.000,- Sk s a z a s t a v u j e.
Vo zvyšujúcej časti o zaplatenie 250.000,-Sk sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žiadal, aby mu žalovaný- jeho syn zaplatil 500.000,- Sk. Uviedol, že pohľadávka vznikla z
kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila jeho bývalá manželka, matka žalovaného dňa 26.3.1998 a predmetom
ktorej bol prevod domu s priľahlými pozemkami v kat. úz. Ž.. Za predaj tejto nehnuteľnosti získala jeho
bývalá manželka kúpnu cenu 2.000.000,- Sk. Spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach
bol v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a jeho bývalej manželky, a preto mu patrí podiel z kúpnej
ceny vo výške 500.000,- Sk. Z toho dôvodu podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa proti bývalej
manželke a žalovanému domáhal spoločného a nerozdielneho zaplatenia 500.000,- Sk. Vec sa viedla
pod spisovou značkou 10C 2141/99. V priebehu konania o tejto veci zobral späť žalobu v časti o
zaplatenie250.000,-Sk,akonaniebolovtejtočastizastavené.Vzostatkuboložalobevyhovenélenproti
jeho bývalej manželke, ktorej bolo uložené zaplatiť mu sumu 250.000,- Sk. Uviedol, že touto žalobou
sa znovu domáha zaplatenia 500.000,- Sk avšak len proti žalovanému, a to predovšetkým z morálnych
dôvodov, pretože vyplatené peniaze z kúpnej ceny boli vložené na účet žalovaného, no ten sa napriek
prísľubu o svoju matku nestará, ako aj z dôvodu , že bývalá manželka mu sumu 250.000,- Sk napriek
právoplatnému rozhodnutiu súdu vo vyššie uvedenej veci nezaplatila.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že o tejto veci v časti o zaplatenie 250.000,- Sk bolo už
právoplatne rozhodnuté, je teda daná prekážka právoplatne rozsúdenej veci a vo zvyšku namietol
premlčanie uplatnenej pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, nie
je v danej veci pasívne legitimovaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením spisu tunajšieho súdu vedeného pod
sp.zn. 10C 2141/99 a zistil tento skutkový stav :Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 10C 2141/99 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
16.03.2004 č.k. 10C 2141/99-79 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2005
č.k. 4Co/199/04-100, ktorý nadobudol právoplatnosť proti bývalej manželke žalobcu dňa 7.7.2004 a
proti žalovanému dňa 13.8.2005, súd uložil bývalej manželke žalobcu povinnosť zaplatiť žalobcovi
250.000,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 07.05.2002 do zaplatenia a žalobu proti žalovanému
zamietol. Žalobca sa podanou žalobou vedenou pod sp.zn. 10C 2141/99 domáhal, aby súd uložil
žalovanému a bývalej manželke povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 500.000,-Sk
s 18% úrokom z omeškania od 28.3.1998 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia
získaného na tom skutkovom základe, že kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.1998 predala bývalá manželka
tretím osobám spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach - dome a priľahlých pozemkoch v kat.
úz. Ž., a pri podpise kúpnej zmluvy prevzala kúpnu cenu 2.000.000,- Sk. Spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach vo výške 1 nadobudol žalobca s bývalou manželkou za trvania manželstva
do bezpodielového spoluvlastníctva. Po rozvode manželstva nedošlo k jeho vyporiadaniu, a preto 1
nehnuteľnosti patrila do podielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky a to každému vo
výške 1. Z uvedeného dôvodu súd konštatoval, že bývalá manželka bola povinná vydať žalobcovi 1 z
sumy kúpnej ceny ako hodnotu jeho podielu titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného bez
právneho dôvodu teda 500.000,- Sk. Žalobca sa však v tomto konaní domáhal zaplatenia len 250.000,-
Sk, nakoľko vzal späť žalobu o zaplatenie 250.000,- Sk a súd v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ ide
o žalovaného, proti ktorému sa taktiež v konaní vedenom pod sp.zn.10C 2141/99 domáhal zaplatenia
250.000,- Sk spoločne a nerozdielne s bývalou manželkou z dôvodu, že finančná čiastka pripadajúca
na jeho podiel v prevádzaných nehnuteľnostiach mu nebola vyplatená a peniaze získané predajom
nehnuteľnosti boli vložené na účet žalovaného, súd žalobu proti nemu zamietol z dôvodu nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný nebol podielovým spoluvlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti, a nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci.
Citované zákonné ustanovenie ukladá súdu, aby v každom štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadal
nato,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžekonaťvoveci,jednásaotaképodmienky,bezexistencie
ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Teória procesného práva medzi podmienky konania
zaraďuje neexistenciu prekážky veci právoplatne rozsúdenej a jej nedostatok resp. existenciu považuje
za neodstrániteľnú podmienku konania, čo vždy vedie k zastaveniu konania.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. ak bolo právoplatne o veci rozhodnuté, nemôže byť prejednávaná znovu.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Predmetom tohto konania je v časti o zaplatenie 250.000,- Sk rovnaká vec ako vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn 10C/2141/99. Totožnosť vecí je
daná tým, že sa obe týkajú tých istých osôb (žalobcu a žalovaného) a toho istého predmetu konania,
ktorý vychádza z tých istých skutkových tvrdení (zaplatenie 250.000,- Sk titulom vydania bezdôvodného
obohatenia na tom skutkovom základe, že peniaze získané z vyplatenej kúpnej ceny za podiel na
nehnuteľnosti boli vložené na účet žalovaného). Tým je založená prekážka právoplatne rozsúdenej veci,
ktorú nemožno odstrániť, súd nemôže v tej istej veci znovu konať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pokiaľ ide o zvyšujúcu časť, o zaplatenie 250.000,- Sk súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu
premlčania namietaného žalovaným.
Žalovaným namietané premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom
na uplatnenie práva. To znamená, že ak oprávnená osoba (v tomto prípade žalobca) neuplatní svoje
právo v zákonom stanovenej dobe, jej nárok, teda možnosť súdnej vynútiteľnosti práva, zaniká. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku žalovaného. V takom prípade podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia proti
žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Spomenutá 2-ročná premlčacia doba začala v zmysle § 101 Obč. zák. plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz.
Týmto dňom by mohol byť deň 23.6.1998, kedy pri podpise kúpnej zmluvy bola vyplatená kúpna cena
bývalej manželke žalobcu za spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na 2-ročnú premlčaciu dobu mohol
žalobca svoj nárok uplatniť na súde do 23.6.2000. Žalobu podal osobne na súde dňa 03.08.2005. Z toho
nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby a námietka žalovaného
bola dôvodná. Súd však musí dodať, že aj keby bola žaloba podaná do 23.6.2000, súd by žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Vychádzajúc z rozsudku tunajšieho súdu a odvolacieho súdu vo veci vedenej
pod sp zn. 10C 2141/98 aj v časti o zaplatenie ďalších 250.000,- Sk platí, že žalovaný nie je nositeľom
hmotnoprávnych povinností vo vzťahu k žalobcovi, medzi ním a žalobcom neexistuje žiaden právny
vzťah založený priamo zákonom alebo právnym úkonom napr. dohodou , žalovaný preto nemá právny
dôvod vydať peniaze žalobcovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci záviselo výlučne od právneho posúdenia veci
(prekážka právoplatne rozsúdenej veci, námietka premlčania) bez potreby dopĺňania skutkového stavu
zisteného predovšetkým zo spisu sp.zn. 10C 2141/99, súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkov, ktoré smerovali iba k preukázaniu morálneho charakteru žalovaného.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Úspešnému žalovanému by patrila podľa §142 ods.1 O.s.p. plná náhrada trov konania. Súd však
žalovanému výnimočné náhradu trov konania celkom nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného
zreteľa považoval blízke príbuzenské vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a osobné a majetkovépomery žalobcu, ktorý poberá starobný dôchodok vo výške 10.318,- Sk, býva v byte so svojou
dcérou a nevlastní majetok výraznejšej hodnoty okrem garáže a pozemku pod ňou, ktorá má však v
spoluvlastníctve s bývalou manželkou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.