Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/82/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110221410

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIsamosudcomMgr.AdelouUnčovskouvprávnejvecinavrhovateľa:F..P.C.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, N., zast. JUDr. Radovan Repa, advokát s.r.o., Záhradnícka 60, Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava,

o zaplatenie 19 321,30 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi funkčný plat v sume 19 321,30 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy:

191,30 Eur od 01.08.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.09.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.10.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.10.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.11.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.12.2009 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.01.2010 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.02.2010 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.03.2010 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.04.2010 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.05.2010 do zaplatenia

1 913,- Eur od 01.06.2010 do zaplatenia

to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozsudku
vo výške 1 159,- Eur na účet Okresného súdu Bratislava I.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 04.05.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 19 321,30
Eur s príslušenstvom z titulu nevyplateného funkčného platu.

Počas konania navrhovateľ navrhol zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu,
že odporca Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky novelizáciou zákona č. 575/2001
Z.z. zanikol s účinnosťou od 01.07.2010 a jeho pôsobnosť prešla na Ministerstvo pôdohospodárstva,
životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Súd o návrhu rozhodol uznesením zo
dňa 24.08.2010, č.k. 22C 82/2010-45 tak, že navrhovanú zámenu účastníka konania na strane odporcu
pripustil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol ako štátny zamestnanec dňa 01.04.2009
vymenovaný do stálej štátnej služby do funkcie predstaveného - generálneho riaditeľa sekcie
enviromentálnej politiky a zahraničných vecí, a to rozhodnutím odporcu č. 4710/2009-1.7. zo dňa
31.03.2009 s priznaným funkčným platom 1 913,- Eur mesačne. V dňoch od 05.06.2009 do 13.07.2009
bol navrhovateľ práceneschopný, pričom potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti doručil odporcovi

prostredníctvom kolegu dňa 08.06.2009, v ktorom bola uvedená adresa, na ktorej sa bude počas
práceneschopnosti zdržiavať - N., teda iná adresa ako je adresa jeho trvalého pobytu - N.. Po
nástupe do práce dňa 14.07.2009 bolo navrhovateľovi oznámené, že mal byť k nejakému spätnému
dátumu odvolaný z funkcie. Na osobnom úrade odporcu požiadal v rovnaký deň o doručenie písomností
týkajúcich sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nikto mu však uvedené písomnosti nebol

schopný ani ochotný doručiť, pričom mu bolo iba oznámené, že odporca sa mu pokúsil doručiť
písomnosti do vlastných rúk, o čom však navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť. Následne bolo
navrhovateľovi znemožnené nastúpiť do práce a ďalej vykonávať prácu vo svojom pracovnom
zaradení. Dňa 17.06.2009 boli navrhovateľovi na osobnom úrade odporcu vydané tzv. výstupné
formuláre, a to zápočtový list, potvrdenie o štátnej službe a výstupný list, v ktorých bol informatívne

uvedený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej
službe. Navrhovateľ do výstupného listu uviedol, že odporca mu odmietol vydať rozhodnutie o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Listom zo dňa 20.07.2009 informoval navrhovateľ odporcu
o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, a
to nedoručenie rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľ bol odporcom

pozvaný celkom dvakrát na pracovné stretnutie ohľadom doriešenia vzniknutej situácie, k stretnutiam
však nedošlo, nakoľko v prvom prípade navrhovateľ nestihol prevziať písomné pozvanie odporcu a v
druhom prípade z dôvodu personálnych zmien na služobnom úrade odporcu. Navrhovateľ sa domáha
svojich práv z existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko v danom prípade nedošlo k
oznámeniu rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru doručením a lehota na odvolanie

ani len nezačala plynúť, pretože začiatok jej plynutia je viazaný na oznámenie rozhodnutia doručením.
Poukázal na to, že pokiaľ sa štátnozamestnanecký pomer končí na základe rozhodnutia, nemožno
predpokladať, že voči známemu účastníkovi konania, ktorému takéto rozhodnutie nebolo doručené,
by mohlo nadobudnúť právne účinky, medzi ktoré patrí najmä možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu
v príslušnej lehote a rovnako voči nemu nie sú relevantné také právne inštitúty ako je právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré nebolo účastníkovi doručené zákonným spôsobom,
nenadobúda ani právoplatnosť ani vykonateľnosť a teda nemá náležitosti tzv. perfektného rozhodnutia,
nič na tom nemení ani opatrenie takéhoto rozhodnutia doložkou právoplatnosti, nakoľko právoplatnosť
nastáva zo zákona po splnení zákonných náležitostí ( existencia, vydanie rozhodnutia, oznámenie
rozhodnutia doručením a márne uplynutie odvolacej lehoty alebo potvrdenie rozhodnutia odvolacím

orgánom). V návrhu ďalej zdôraznil, že nepozná obsah domnelých rozhodnutí odporcu, ani to, či
skutočne existujú a preto iba vychádza z domnienky, že že boli skutočne napísané a že odporca
považuje jeho štátnozamestnanecký pomer za ukončený dňom 27.06.2009. Čo sa týka spôsobu
doručenia rozhodnutia, navrhovateľ poukázal na znenie § 141, ktorý predpokladá tri spôsoby doručenia
rozhodnutia, a to prevzatím písomností zamestnancom, vrátením zásielky z pošty ako nedoručiteľnej

s tým, že jej doručenie zamestnanec svojim konaním alebo opomenutím zmaril a odmietnutím prijatia
písomnosti. V danom prípade však žiadny z týchto spôsobov nenastal.Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.05.2010. Vo vyjadrení uviedol,
že navrhovateľ v návrhu uvádza nesprávny žalobný titul, nakoľko sa domáha zaplatenia nevyplatenej
mzdy, napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu odporcu o zmene štátnozamestnaneckého

pomeru odvolaním predstaveného a rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ
ideodoručovaniepredmetnýchrozhodnutí,poukázalnaskutočnosť,žepostupovalvsúladesozákonom
č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, keď predmetné rozhodnutia doručoval
navrhovateľovi v kancelárii ministra a navrhovateľ ich odmietol prevziať.

Napriek bezdôvodnému odmietnutiu navrhovateľa prevziať rozhodnutia a aby sa predišlo akýmkoľvek
pochybnostiam, odporca predmetné rozhodnutia v ten istý deň (04.06.2009) zaslal na poslednú známu

adresu navrhovateľa, ktorá bola zároveň aj trvalým pobytom navrhovateľa. Zásielka sa vrátila odporcovi
ako nedoručená s tým, že jej odberná lehota skončila dňom 27.06.2009. Vzhľadom na odmietnutie
navrhovateľaprevziaťpísomnostíakoajjehonáslednékonaniepridoručovanípoštou,považujeodporca
rozhodnutia za doručené. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nasledujúci deň (05.06.2009) po dni,
v ktorom mu bolo oznámené, že bude odvolaný z funkcie predstaveného a že s ním bude ukončený

štátnozamestnanecký pomer, sa stal práceneschopný, pričom potvrdenie o práceneschopnosti bolo
odporcovi doručené až niekoľko dní po začiatku práceneschopnosti navrhovateľa a v potvrdení uviedol
adresu odlišnú od adresy trvalého pobytu, na ktorej sa mal počas práceneschopnosti zdržiavať.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vedel o predmetných rozhodnutiach odporcu ako aj o snahe ich
doručiť, považuje takéto konanie navrhovateľa za účelové v snahe zmariť doručenie rozhodnutí odporcu.

Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že navrhovateľ listom zo dňa 17.07.2009 označeným ako náhrada
mzdy za nevyčerpanú dovolenku, žiadal o poskytnutie náhrady mzdy za nevyčerpané dni dovolenky
z roku 2009 z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 27.06.2009, čím fakticky
uznal, že jeho štátnozamestnanecký pomer skončil ku dňu 27.06.2009 a žiadal zaplatiť náhradu mzdy,
ktorej zaplatenie viaže na právoplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom v následnom

podaní zo dňa 20.07.2009 už ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru neuznáva. Na záver uviedol,
že navrhovateľ podal návrh na súd takmer osem mesiacov od plánovaného stretnutia s odporcom,
ktorého uskutočnenie zmaril svojou neúčasťou, pričom poukázal na znenie § 144 ods. 2 zákona
o štátnej službe, podľa ktorého sa žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia

odvolacieho orgánu. V tejto súvislosti preto považuje návrh za účelový v snahe obísť zmeškanie
uvedenej lehoty. Na základe uvedeného žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rozhodnutie MŽP SR o
zmene štátnozamestnaneckého pomeru vymenovaním za predstaveného č. 4710/2009-1.7. zo dňa
31.03.2009, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.03.2009, potvrdenie o dočasnej

práceneschopnosti vystavené dňa 05.06.2009, zápočtový list zo dňa 17.07.2009, potvrdenie o štátnej
službe zo dňa 17.07.2009, výstupný list zamestnanca, list navrhovateľa zo dňa 20.07.2009, list
odporcu zo dňa 21.08.2009 a 31.08.2009, rozhodnutie MŽP SR o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru odvolaním predstaveného č. 6343/2009-1.7. zo dňa 02.06.2009, rozhodnutie MŽP SR o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 6345/2009-1.7. zo dňa 02.06.2009, informácia pre

vedúceho služobného úradu zo dňa 13.07.2009, list navrhovateľa zo dňa 17.07.2009, osobným spisom
navrhovateľa ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol rozhodnutím odporcu č. 4710/2009-1.7. zo dňa 31.03.2009 vymenovaný do funkcie
predstaveného generálneho riaditeľa enviromentálnej politiky a zahraničných vecí a bol mu priznaný
funkčný plat vo výške 1 913,- Eur mesačne.

Z osobného spisu navrhovateľa súd zistil, že rozhodnutím odporcu č. 6343/2009-1.7. zo dňa
02.06.2009 bol navrhovateľ odvolaný z funkcie predstaveného bez uvedenia dôvodu dňom 04.06.2009
a rozhodnutím č. 6345/2009-1.7. zo dňa 02.06.2009 bol skončený jeho štátnozamestnanecký pomer.
V informácii pre vedúceho služobného úradu zo dňa 13.07.2009 je uvedené, že navrhovateľ bol
dňom 05.06.2009 odvolaný z funkcie generálneho riaditeľa, že odovzdanie odvolania a zároveň

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vybavovala dňa 04.06.2009 kancelária ministra. Spispriniesli na osobný úrad s tým, že navrhovateľ odmietol dokumenty prevziať a nakoľko už nebolo
možné navrhovateľa zastihnúť, príslušné dokumenty mu osobný úrad zaslal poštou na domácu adresu
ešte dňa 04.06.2009 do vlastných rúk. Dňom 05.06.2009 zaslal navrhovateľ práceneschopnosť, ktorú

skončil dňa 13.07.2009 a na osobný úrad sa nedostavil. Zásielku neprevzal, vrátila sa odporcovi dňa
06.07.2009 ako nedoručená s tým, že odberná lehota skončila dňa 27.06.2009, pričom v zmysle
uvedeného sa štátnozamestnanecký pomer skončil navrhovateľovi dňa 27.06.2009. Z osobného spisu
súd ďalej zistil, že zásielka s predmetnými rozhodnutiami odporcu bola zasielaná na adresu Gaštanová
4, Žilina. Odporca následne dňa 17.07.2009 vystavil zápočtový list, potvrdenie o štátnej službe a

výstupný list, v ktorom navrhovateľ uviedol, že odporca mu odmietol vydať rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Súd ďalej zistil, že navrhovateľ bol podľa potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti v dňoch od 05.06.2009 do 13.07.2009 práceneschopný, pričom v potvrdení je
uvedená adresa, na ktorej sa bude počas práceneschopnosti zdržiavať - Mládežnícka 18, Žilina. Z
obsahu osobného spisu vyplýva, že navrhovateľ požiadal listom zo dňa 17.07.2009 o náhradu mzdy
za nevyčerpané dni dovolenky z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 27.06.2009

a listom zo dňa 20.07.2009 oznámil odporcovi skutočnosti, pre ktoré považuje štátnozamestnanecký
pomer za neskončený a ktorý naďalej trvá, pričom žiadal uhradenie všetkých doteraz splatných
funkčných platov.

Podľa § 31 ods. 2 a 3 zákona č. 312/2001 Z.z. (účinného do 31.10.2009) vedúci úradu v služobnom
úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, môže odvolať predstaveného

aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný
orgán štátnej správy, odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo predstaveného v politickej funkcii
predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať
predstaveného aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vedúci úradu, ktorý
je štatutárnym orgánom, môže odvolať na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v

jeho riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vykonávanie
funkcie predstaveného sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia o odvolaní
do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako 60 dní.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b) cit. zákona v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný
úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného

vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto
toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto
miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému
náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol
odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Podľa § 40 ods. 4 cit. zákona štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom
uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 44 cit. zákona ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby

patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 141 ods. 1 cit. zákona písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len
"písomnosť") musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 141 ods. 2 cit. zákona služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom

úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštou.Podľa § 141 ods. 3 cit. zákona písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu
štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 141 ods. 4 cit. zákona povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny

zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako
nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril.
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

V danom prípade navrhovateľ sa domáhal zaplatenia funkčného platu z titulutrvania
štátnozamestnaneckého pomeru. Súd sa v prejednávanej veci nezaoberal obsahom samotných
rozhodnutí odporcu o odvolaní navrhovateľa z funkcie predstaveného a skončení jeho

štátnozamestnaneckého pomeru, nepreskúmaval zákonnosť týchto rozhodnutí, jednak z dôvodu,
že to nebolo obsahom žaloby a tiež z dôvodu, že táto kompetencia prislúcha iba správnemu
súdnictvu, prípadne v rámci odvolacieho konania správnemu orgánu. Súd sa zaoberal otázkou
trvania štátnozamestnaneckého pomeru, od ktorej závisela otázka nároku navrhovateľa na zaplatenie
funkčného platu. V tomto ohľade nie je dôvodná námietka odporcu, že ide o nesprávne žalovaný

titul, nakoľko doposiaľ nebola vyslovená neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
a teda nie je dôvod na žalovanie zaplatenia funkčného platu. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie
funkčného platu z dôvodu nedoručenia predmetných rozhodnutí a teda zdôvodu, že účinky skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru voči nemu vôbec nenastali. Preto aj námietka odporcu ohľadne
nedodržania lehoty na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia je v danej veci irelevantná. Súd

však považuje za potrebné vtejto súvislosti skonštatovať, že tvrdenie odporcu počas pojednávania
ohľadne použitia ustan. § 77 Zákonníka práce pri postupe, týkajúcom sa neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe neobsahuje
ustanovenielehotynapodaniežaloby,nemáoporuvzákone.Ustanovenie§149zákonač.312/2001Z.z.
o štátnej službe taxatívne vymedzuje použitie Zákonníka práce, pričom použitie ustan. § 77 Zákonníka

práce neobsahuje, teda je v danom prípade vylúčené.

Súdtedaposudzovalnároknavrhovateľavzávislostiodtrvaniaalebonetrvania štátnozamestnaneckého
pomeruavtomtosmereskúmalspôsobdoručeniarozhodnutíodporcuoodvolanínavrhovateľazfunkcie
predstaveného a skončení jeho štátnozamestananeckého pomeru. Odporca počas konania tvrdil, že
navrhovateľ odmietol na pracovisku v kancelárii ministra prevziať príslušné rozhodnutia a svoje tvrdenie

opieral o listinu - informáciu pre vedúceho služobného úradu. Z uvedenej listiny vyplýva, že osobný úrad,
resp. jeho zamestnanec poskytol informáciu vedúcemu služobného úradu o tom, že spis mu priniesli
na osobný úrad s tým, že navrhovateľ odmietol prevziať rozhodnutia, pričom odovzdanie rozhodnutí
vybavovala dňa 04.06.2009 kancelária ministra. V osobnom spise sa však nenachádza žiadny záznam
ohľadne odmietnutia prevzatia písomností navrhovateľom urobený osobou alebo osobami, ktoré boli

pri tomto úkone prítomné. Súd preto nepovažoval uvedený listinný dôkaz za preukazujúci odmietnutie
písomností navrhovateľom aj s ohľadom na ďalší postup odporcu, keď následne predmetné rozhodnutia
doručoval navrhovateľovi poštou. Odporca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny iný
dôkaz ani nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, súd preto v tomto smere vyhodnotil situáciu tak,
že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o odmietnutí prevzatia písomností

navrhovateľom. V tomto smere preto súd nepovažoval za podstatné vyhodnocovanie tvrdení a dôkazov
účastníkov ohľadom skutočnosti, či sa v čase údajného odmietnutia prevzatia rozhodnutí nachádzal
na pracovisku alebo nie, nakoľko táto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukazuje, či k odmietnutiu
prevzatia písomností skutočne došlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k uvedenému záveru súdu
prispeli aj zmätočný postup odporcu pri doručovaní rozhodnutí a tiež jeho tvrdenia, na základe ktorých

považuje svoje rozhodnutia za doručené jednak z dôvodu odmietnutia prevzatia rozhodnutí a jednak z
dôvodu vrátenia zásielky poštou, pričom doručenie viaže na deň skončenia odbernej lehoty na pošte.
Zákon predpokladá viaceré spôsoby doručenia písomností, pričom ide o samostatné spôsoby, ktoré
nemožno kumulovať. Ak odporca považoval odmietnutie prevzatia rozhodnutí za ich doručenie, nebol
dôvod na ich opätovné doručovanie poštou a v konaní nemôže dôvodiť doručenie oboma spôsobmi. V

tomto ohľade svedčí o rozpornosti konania aj substanovisko riaditeľa sekcie legislatívy a starostlivosti o
životné prostredie odporcu zo dňa 31.07.2009, ktorým odporúča služobnému úradu predmetnú zásielku
navrhovateľovi opätovne doručiť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovenia § 141 ods. 4 zákona o
štátnej službe.Čo sa týka doručovania písomností poštou, súd mal v konaní preukázané, že odporca doručoval
rozhodnutia na adresu trvalého pobytu navrhovateľa, z ktorej sa vrátili ako neprevzaté v odbernej
lehote. Navrhovateľ bol v období od 05.06.2009 do 13.07.2009 práceneschopný, o čom predložil

odporcovi dňa 08.06.2009 potvrdenie. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Podľa
vyššie uvedeného ustanovenia § 141 ods. 4 zákona o štátnej službe povinnosť služobného úradu
doručiť písomnosť je splnená, len čo ju štátny zamestnanec prevezme alebo ju pošta vrátila ako
nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojim konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril.
Ide o kumulatívne splnenie podmienok, ktoré podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené.

Práceneschopnosť zamestnanca nemožno v žiadnom prípade považovať za konanie alebo opomenutie,
ktorým by zmaril doručovanie písomností, navyše v prípade, keď o svojej práceneschopnosti informoval
služobný úrad s tým, že v potvrdení uviedol adresu, na ktorej sa bude v čase práceneschopnosti
zdržiavať. V tejto súvislosti tvrdenie odporcu, že navrhovateľ vedel o skutočnosti, že bude odvolaný
z funkcie predstaveného, a ktoré by mohlo byť podľa názoru odporcu takýmto konaním, nijakým
spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nachádzal na adrese, ktorú uviedol v potvrdení

o práceneschopnosti, odporca nenamietal a súd ju z toho dôvodu nepovažoval za spornú.

Spôsob doručenia rozhodnutí súd z uvedených dôvodov považoval za nekvalifikovaný, účinky doručenia
rozhodnutí nenastali, preto rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie predstaveného a o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru nemohli nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Z uvedeného
súd vyvodil záver, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa naďalej trvá a teda navrhovateľovi

patrí právo na vyplatenie funkčného platu. V tejto súvislosti preto na záver súd opätovne konštatuje,
že v danom prípade neprichádzal do úvahy postup, pri ktorom by navrhovateľ mal žiadať vyslovenie
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a z tohto dôvodu zaplatenie funkčného platu,
nakoľko nedoručením rozhodnutí v súlade so zákonom nenastali účinky začatia plynutia lehoty na
podanie odvolania v správnom konaní a rovnako ani lehota na podanie žaloby na preskúmanie

rozhodnutia na súde, a teda ani nemohlo následne dôjsť k vysloveniu neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru príslušným orgánom. Argument odporcu, že navrhovateľ požiadaním o
vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku fakticky uznal skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko takýmto úkonom navrhovateľa nemožno konvalidovať
nedoručenie samotných rozhodnutí.

So zreteľom na uvedené právne závery s poukazom na vyššie uvedené a po vyhodnotení vykonaného
dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu veci.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na zaplatenie funkčného
platu v celkovej výške 19 321,30 Eur, ktorý pozostával z pomernej časti funkčného platu za mesiac
jún 2009 vo výške 191,30 Eur od 28.06.2009 do 30.04.2009 a z desiatich funkčných platov vo výške 1
913,- Eur mesačne za júl 2009 až apríl 2010, pričom vychádzal z priznaného funkčného dekrétového
platu navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s plnením, súd priznal

navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% pre každý funkčný plat samostatne odo dňa splatnosti
(splatnosť do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca) v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Zb.

Zákonom č. 372/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešla pôsobnosť Ministerstva

pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR na Ministerstvo životného prostredia
SR vo vymedzenej kompetencii, pričom v rámci tejto kompetencie prešli na neho aj práva a povinnosti zo
štátnozamestnaneckých vzťahov. Vzhľadom k tomu, že súd pri posúdení prechodu kompetencií nemal
pochybnosť o tom, že práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, ktorý bol vo
funkcii generálneho riaditeľa sekcie environmentálnej politiky a zahraničných vecí, prešli na Ministerstvoživotného prostredia SR, v záhlaví rozhodnutia označil za odporcu Ministerstvo životného prostredia a
nerozhodol o zámene účastníkov, nakoľko právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, nastala priamo zo zákona.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa položky 1 písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď
ustálil, že nejde o prípad oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. d)
cit. zákona.

Súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.