Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 22, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/264/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204125879
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľov: 1. B. O., bytom O., O. XX, 2. mal. Q. O., nar.

X.X.XXXX, 3. mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja maloletí bytom O., O. XX, obaja zastúpení zákonným
zástupcom navrhovateľom v 1/ rade, 4. I. O., bytom O., O. XX, 5. mal. E. O., nar. X.X.XXXX, 6.mal. J. O.,
nar. XX.X.XXXX, obaja maloletí bytom O., O. XX, obaja zastúpení zákonným zástupcom navrhovateľom
v 4 rade, 7. M. V., bytom P. č. X, 8. H. V., bytom P. č. X, 9. X. V., bytom P. č. X, proti odporcom: 1/ I. O.,
bytom Z. O. č. XXX, 2./ I. bytom Z. 3./ Z. Q.B., bytom O., 4./ B., bytom Z.k, JU., 5./ Q. P., bytom Z. X.,
6./ B. B., bytom O., Z., zastúpenej JUDr. Antonom Husárom, bytom Bratislava, Hodálova 3, o určenie,
že dôvody vydedenia nie sú dané, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom v 1./ až 6./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa XX. XX. XXXX navrhovatelia v 1./ až 9./ rade žiadali proti žalovaným odporcom v 1./
až 6./ rade určiť, že dôvody pre vydedenie uvádzané v listine o vydedení nie sú dané. Ako dôvody
vydedenia otec a starý otec navrhovateľov v listine uvádzal, že jeho deti ( navrhovatelia 1., 4., 7. ) sa k
nemu hrubo a vulgárne správali a neposkytli mu potrebnú pomoc v chorobe a preto všetkých zákonných
dedičov vydedil a v závete svoj majetok odkázal odporcom.

Otec a starý otec navrhovateľov S. zomrel XX. X. XXXX a uvedenú listinu o vydedení a závet podpísal
XX. X. XXXX. Navrhovatelia dôvody uvádzané v listine o vydedení považovali za nedôvodné vzhľadom
na ich správanie k otcovi resp. starému otcovi. Poukazovali na to, že sa k poručiteľovi správali veľmi

slušne a zodpovedne a snažili sa mu pomôcť aj v čase jeho staroby aj choroby ( navštevovali liečiteľov ).
Problém spočívajúci v zmene správania S. videli v jeho zoznámení s odporkyňou v 6./ rade ( inzerát ),
po ktorom s nimi krátkodobo prerušil kontakt, presťahoval sa k nej s tým, že bol pod jej vplyvom, napriek
tomu ho navštevovali ( aj v nemocnici ) a tiež sa postarali o jeho pohreb.

Odporcovia v 1./ až 6./ rade sa k návrhu vyjadrili písomne. Odporkyne 1./, 2./ podaniami z 05. 6. 2006
a 10. 12. 2007, odporkyňa 3./ 05. 6. 2006, odporcovia 4./, 5./ 05. 6. 2006 a 17. 8. 2007, odporkyňa 6./
01. 6. 2006 a 19. 5. 2008. Všetci žalovaní žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odporkyne v 3./ a

6./ rade boli vypočuté aj na pojednávaní ako účastníčky konania, ostatní odporcovia mali byť vypočutí
formou dožiadania prostredníctvom Okresného súdu G. Dožiadanie nebolo vybavené, odporkyne v 1./,
2./, 5./, rade sa len písomne k veci vyjadrili ( odkazom na predošlé vyjadrenia ), dôvodom neúčasti na
výsluchu na súde boli zdravotné problémy a vysoký vek odporkyne v 1./ rade a starostlivosť o ňu zostrany odporkyne v 2./ rade. Odporcovi v 4./ rade sa dožiadanému súdu opakovane nepodarilo doručiť
predvolanie na výsluch.

Súd nevypočutých odporcov už z uvedených dôvodov nepredvolával na pojednávania do Bratislavy,

len ich upovedomoval o konaní pojednávaní a napokon v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., po vyhlásení
dokazovania za skončené, rozhodol v ich neprítomnosti.

Súdzpripojenéhospisutunajšiehosúdu,sp.zn.15C/288/1995zistil,žepôvodnenavrhovateľB.(neskôr
bol okruh aktívne legitimovaných účastníkov upravený aj o I. a M. ) žaloval odporcov - B. S. ( t. č. B. ), I.
O., B. O. ( po jeho smrti dedičov B. a Q. ) a Z. Q. o neplatnosť závetu zo dňa 19. 8. 1994 po poručiteľovi
S. O. z dôvodu, že tento vlastnoručne závet nepodpísal.

V priebehu konania navrhovatelia zobrali čiastočne návrh späť proti odporcom v 2./, 4./, 5./, 6./ a 7./
rade späť a žiadali proti nim konanie zastaviť ( odporca 3./ zomrel ). Po splnení zákonných procesných
náležitostí ( súhlas žalovaných ) súd uznesením zo dňa 01. 10. 2001, č. k. 15C/288/1995-192 konanie
zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. 10. 2001.

Z pripojeného spisu je zrejmé, že súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov, znaleckým posudkom

znalkyne Mgr. Z. a listinnými dôkazmi,

skúmajúc vec aj po hmotnoprávnej a procesnoprávnej stránke, pričom po vyhodnotení dokazovania
návrh zamietol a to z týchto dôvodov:

Účastníci konania, predovšetkým navrhovatelia, neoznačili ani nepredložili súdu dostatok dôkazov na
preukázanie svojho tvrdenia a nepravosti podpisu S.O. v závete z XX. X. XXXX, hoci boli súdom

opakovane vyzývaní na splnenie si tejto dôkaznej povinnosti ( § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. ).

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje ( § 90
O. s. p. ).

Podľa § 91 ods. 1 O. s. p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných.

Účastníkmi konania sú teda osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať.

Vecná legitimácia účastníka konania je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je

subjektom práva, či povinnosti, ktoré je predmetom konania.

Predmetomtohtokonaniajeurčenieneplatnostizávetuprejehorozporsozákonom(§39OZ)zdôvodu,
že závet nie je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa. Návrh na začatie konania na súd musia v tomto
prípadepodaťvšetcizákonnídedičiaprotivšetkýmzávetnýmdedičomatítomusiabyťúčastníkmicelého
konania. Závet nemôže byť s výnimkou relatívnej neplatnosti podľa § 479 OZ, určený rozhodnutím súdu

za absolútne neplatný len proti jednému zo závetných dedičov a proti ostatným závetným dedičom, proti
ktorým návrh podaný nebol ( alebo bol za konania zobratý späť ), by ostal závet platný. V danom prípadeide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane odporcov, kde sa rozhodnutie musí týkať
všetkých spoločníkov ( odporcov ) s rovnakým výsledkom. Ide o nútené spoločenstvo, ktoré vyplýva z
hmotného práva.

Návrh na určenie absolútnej neplatnosti závetu nie je možné prejednávať len s niektorými závetnými
dedičmi. Súd podľa § 5 O. s. p. nemá povinnosť poučovať navrhovateľa ( navrhovateľov ) o tom, ktorá
osoba je alebo nie je, resp. má alebo nemá byť v spore pasívne vecne legitimovaná a teda označená
ako odporca. Bolo by to poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť.

Vyššie uvedené je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby súd skúmal existenciu subjektívneho
práva navrhovateľov uplatneného podaným návrhom.

Aj v prípade riadne návrhu, súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, bez
akýchkoľvek pochybností, že závet je neplatný z dôvodu, ktorý uviedli navrhovatelia. Pri vyhodnotení
každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, keď dôkaz znalcom je
dôkazom ako každý iný dôkaz, navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno preukázať svoje
tvrdenie. Znalecký dôkaz nepotvrdil ani nevyvrátil pravosť podpisu poručiteľa Karola Barana na závete.

Súd tak vychádzal zo zhodnej výpovede svedkov, pred ktorými bol závet napísaný, pričom nezistil
okolnosti, ktoré by mali vplyv na ich vierohodnosť. Títo svedkovia opakovane vo svojich výpovediach
pred súdom a aj v písomných vyhláseniach bez zmien alebo nejasností potvrdili skutočnosť, že závet
poručiteľa S. O. zo dňa XX. X. XXXX bol zriadený v súlade s § 476b Obč. zákonníka.

Súd je v súlade s § 153 ods. 2 O. s. p. viazaný návrhom a v tomto prípade nemohol návrh prekročiť.

Súd preto nerozhodoval o neplatnosti listiny o vydedení, ktorá so závetom sú obsiahnuté v jednej listine,
pretože navrhovatelia sa návrhom výslovne nedomáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení. Listina
o vydedení však musí mať formu potrebnú pre závet (§ 469a ods. 3 OZ), preto vykonané dokazovanie
k podpisu poručiteľa na závete a závery súdu sú zhodné aj pre listinu o vydedení, ktorá je so závetom
obsiahnutá v jednej listine.

Súd v tomto konaní dokazovaním zistil, že dňa XX. X. XXXX zomrel otec, resp. starý otec navrhovateľov
S., nar. XX. X. XXXX. Dedičské konanie je uvedené na tunajšom súde pod sp. zn. D/1099/1994.
Zákonnými dedičmi sú deti poručiteľa, teda navrhovatelia v 1., 4. a 7. rade. O dedičskom konaní
predložila terajšia odporkyňa v 6./ rade B.a B. závet poručiteľa zo dňa XX. X. XXXX, ktorým vydedil
svoje deti a ich právnych nástupcov a ustanovil závetných dedičov, ktorým určil veci a práva, ktoré im

majú pripadnúť z dedičstva. Závetní dedičia sú totožní s terajšími odporcami. Pre úplnosť je potrebné
uviesť, že závetný dedič B.. zomrel a preto na jeho miesto nastúpili jeho dedičia B. O. odporca 4. ) a
Q. ( odporkyňa 5. ).

Uznesením tunajšieho súdu č. k. D/1099/1994, Dnot/279/1994 zo dňa 20. 9. 1995 boli zákonní dedičia
( deti poručiteľa S. ) odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali žalobu

o neplatnosť závetu zo dňa 19. 8. 1994.

Návrh bol podaný a bol evidovaný na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/288/1995.

Ako je uvedené vyššie, súd návrh zamietol rozsudkom č. k. 15C/288/1995-277 zo dňa 24. 1. 2003. Na
základe podaného odvolania vo veci konal aj odvolací Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k.
3Co/131/2003-299 napadnutý rozsudok súduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdil,pričomsaplnestotožnilsnázormiokresnéhosúduuvedenými
v odôvodnení rozsudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť 14. 10. 2004.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že po podaní návrhu na súd, tento musí skúmať tzv. procesné

podmienky ( podmienky konania ), ako napríklad právomoc súdu, vecnú príslušnosť, spôsobilosť
byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť, zastúpenie, res iudicata alebo litispenciu. Okrem
uvedeného, súd musí skúmať z procesného hľadiska, čo je predmetom sporu, čoho sa vlastne žalujúca
strana domáha. Tento právny nárok je väčšinou vyjadrený v petite návrhu, ale je prípustné aj to, že súd
žalovaný nárok vydedukuje podľa obsahu návrhu na začatie konania.

V predmetnej veci navrhovatelia v návrhu podanom na súd 12. 11. 2004 žiadali určiť, že dôvody

vydedenia navrhovateľov uvedené v listine o vydedení ich otcom resp., starým otcom S. O., neexistujú.

V návrhu na začatie konania sa spomína aj názor navrhovateľov, že listina o vydedení zo dňa XX. X.
XXXX je neplatná. Určenie jej neplatnosti v petite návrhu žalované nebolo.

Za všetkých navrhovateľov návrh na pojednávaní predniesol navrhovateľ v 1./ rade B. ostatní sa k jeho
prednesu pripojili. Navrhovateľ 1./ na pojednávaní dňa 19. 5. 2008 uviedol, že žiadajú určiť, že dôvody

pre vydedenie nie sú dané, resp., že listiny o vydedení sú neplatné.

Vzhľadom na existenciu znenia petitu návrhu a nejasnosť predmetného návrhu v tom, čo je predmetom
sporu, súd pred rozhodnutím vo veci samej vyzval navrhovateľa v 1./ rade, aby sa jednoznačne vyjadril,
čoho sa teda domáhajú. Navrhovateľ 1./ uviedol jednoznačne, že žiadajú určiť, že dôvody pre vydedenie
navrhovateľov uvedené v listine o vydedení neexistujú. Teda uviedol to, čo je aj uvedené v návrhu na

začatie konania, v časti tzv. petitu návrhu.

Navrhovatelia v priebehu konania, v rámci dokazovania navrhli, na podporu svojich tvrdení o ich dobrých
vzťahoch s poručiteľom a o ich starostlivosti o neho a jeho podpore, svedkov. Súd na pojednávaní
vypočul svedkov X., Y.a, Q. a IK..

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu, samotného

žalovaného nároku dospel k tomu, že je vo veci potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené v enunciáte
rozsudku a to z dôvodu, ktoré budú uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia neskôr. Keďže sa
súd takto rozhodol, vykonané dokazovanie, teda výsluchy svedkov, boli pre súd a pre jeho rozhodnutie,
svojim obsahom, právne irelevantné a nemali teda pre súd po vyhodnotení všetkých zistení a okolností
prípadu prakticky význam, preto ich súd nebude v odôvodnení rozsudku vyhodnocovať.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodol najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 461 ods. 2 OZ ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo
zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476b OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Predmetom sporu, ako je vyššie uvedené, je určenie, že dôvody vydedenia navrhovateľov poručiteľom
S. O. uvedené v listine o vydedení zo dňa 1X. X. XXXX nie sú dané, resp. neexistujú.

Zvykonanéhodokazovaniasúdmalpreukázané,žeporučiteľokremlistinyovydedenízanechalajzávet,
ktorý obsahoval rozdelenie celého majetku S. v prospech závetných dedičov.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15C/288/1995, v
ktorom sa navrhovatelia ( 1., 4., 7. podľa tejto veci )

domáhali určenia neplatnosti závetu, načo boli zaviazaní uznesením tunajšieho súdu č. k. D/1099/1994,
Dnot/279/1994 zo dňa 20. 9. 1995. Návrh podali v lehote jedného mesiaca v zmysle rozhodnutia súdu.

Súd zo spisu zistil, že tunajší súd návrh zamietol a jeho rozhodnutie odvolací súd ako vecne správne

potvrdil.

Súd v tomto konaní zistil, že navrhovatelia iný návrh ( okrem vyššie uvedeného ) na určenie neplatnosti
závetu nepodali a teda žiadne iné konanie v tejto veci neprebiehalo a neprebieha.

Na základe uvedeného, podľa názoru súdu, závet zo dňa XX. X. XXXX poručiteľa S. O.a, je potrebné
považovať za platný.

Ako vyplýva z § 461 ods. 2 OZ zákon uprednostňuje dedenie zo závetu a iba v prípade, že nededí dedič
zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.

Podľa cit. ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. návrhom možno uplatniť určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.

Tento bude daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie
navrhovateľa by bez takého určenia bolo neisté.

Uvedené skutočnosti týkajúce sa preukazovania naliehavého právneho záujmu je možné vzťahovať aj
na predmetné konanie, keďže ide o návrh v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Keďže nebolo právoplatnesúdom rozhodnuté, že závet Karola Barana je neplatný a neprebieha žiadne ďalšie súdne konanie vo
veci o určenie neplatnosti závetu, ktorého predmetom je celý majetok poručiteľa, prípadné rozhodnutie
súdu o tom, že nie sú dané dôvody vydedenia, by nemalo žiaden vplyv na právne postavenie

navrhovateľov.

Zákon uprednostňuje dedenie zo závetu a teda aj keby súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu,
vzhľadom na existenciu platného závetu ( o neplatnosti závetu nebolo relevantne rozhodnuté a ani
navrhovatelia nepreukázali, že by sa dovolali relatívnej neplatnosti závetu ) by dedili dedičia zo závetu
a nie navrhovatelia, ktorí sú v postavení dedičov zo zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešným odporcom nepriznal
náhradu trov konania, pretože v konaní si žiadnu náhradu neuplatnili a ani im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 7 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy
na súdny výkon rozhodnutia.