Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110210856
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa S. s.r.o., so

sídlom Ž., K. XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporkyni B.. L. H., štátnej občianke S. R., bytom N. M. N.
V., K. XXXX/X,. v konaní zastúpená A. K. JUDr. K. P., so sídlom P. B., C. XX/XX. o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 224,20 eur , k rukám JUDr. K.
P., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.4.2010 domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovnéhopomeru,ktorémudalaodporkyňalistomzodňa7.2.2010jeneplatné.Odporkyňaodôvodnila

tento úkon tým, že opakovane jej bola uhrádzaná mzda po termíne splatnosti dohodnutom v pracovnej
zmluve ako aj náhrada na stravu vo forme stravovacích poukážok. Navrhovateľ však uvedené dôvody
neuznáva, pretože zodpovednosť za včasné predloženie podkladov ku mzdám zabezpečovala práve
odporkyňa, ktorá aj zabezpečovala v rámci výkonu administratívnych prác aj stravovacie poukážky.
Navrhovateľ preto odporkyňu oboznámil s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru pokladá za
neplatné a trvá na tom, že jej pracovný pomer naďalej trvá a preto ju aj vyzval k okamžitému nástupu
do práce.

Odporkyňa k návrhu navrhovateľa uviedla, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé,

že navrhovateľ nevyplatil odporkyni mzdu za mesiac december 2009 v plnej výške. Navrhovateľ vyplatil
za uvedený mesiac odporkyni len 121,61 eur a aj to oneskorene, keď táto suma bola na účet odporkyne
pripísaná až dňa 28.1.2010. Suma 200 eur, ktorú navrhovateľ vyplatil odporkyni ešte v decembri 2009
a o ktorej teraz uvádza že sa jednalo o zostatok mzdy za december 2009 bola odporkyni vyplatená ako
mimoriadna odmena, čo vyplýva aj z obsahu výplatnej pásky. Takmer počas celého roka 2009 nebola
odporkyni vyplácaná mzda v lehote jej splatnosti, čo dosvedčujú výpisu z bankového účtu odporkyne.
Rovnako tak aj výplatné pásky neboli dávané odporkyni načas. Navrhovateľ ich zaslal odporkyni až

dodatočne, po skončení pracovného pomeru. Čo sa týka navrhovateľom tvrdeného dôvodu, pre ktorý
nebola mzda vyplácaná odporkyni načas, tu odporkyňa uvádza, že termín predloženia podkladov ku
mzdám bol dojednaný medzi účastníkmi ústne, a to do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Odporkyňa
podklady dodávala navrhovateľovi vždy v uvedenom termíne, teda načas ale keďže uvedené doklady
musel ešte podpísať konateľ navrhovateľa pred ich odovzdaním externej účtovnej firme, a ten nebol
vždy 5. deň v mesiaci zastihnuteľný, stávalo sa, že mzdy neboli vyplácané načas. Čo sa týka stravných
poukážok, odporkyni neboli tieto vydané za mesiace 11, 12/2009 na 1/2010 a hoci navrhovateľ uvádzal,že tieto odporkyňa neprijala, toto ona ani urobiť nemohla, pretože navrhovateľ nezabezpečil ich nákup.
Zo všetkých týchto dôvodov považuje odporkyňa okamžité skončenia pracovného pomeru za platné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu nižšie uvedených listín

a zistil tento skutkový stav:

Pracovnou zmluvou zo dňa 6.2.2009 bolo preukázané, že v uvedený deň uzavreli navrhovateľ
ako zamestnávateľ a odporkyňa ako zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na druh
práce administratívno-ekonomický pracovník, s dňom nástupu do práce 6.2.2009 s tým, že platobné
podmienky boli medzi účastníkmi dojednané v platobnom výmere a výplatný termín bol v pracovnej
zmluve stanovený do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Podľa listu odporkyne zo dňa 7.2.2010 odporkyňa u navrhovateľa okamžite skončila pracovný pomer
podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jej opakovane bola uhrádzaná mzda po
termíne dohodnutom v pracovnej zmluve ako aj náhrada na stravu formou stravovacích poukážok.
Odporkyňa ďalej v uvedenom liste žiada navrhovateľa o doplatenie mzdy za mesiac december 2009
a vysvetlenie z akých dôvodov jej neboli vyplatené stravovacie poukážky za mesiace 11,12/2009 na

1/2010. Navrhovateľ listom zo dňa 15.2.2010 potvrdil, že dňa 9.2.2010 mu bolo doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru odporkyne. Dôvody, ktoré v ňom odporkyňa uvádza považuje za
neopodstatnené, z dôvodu, že to je práve odporkyňa, ktorá má zodpovednosť za včasné predkladanie
podkladov ku mzdám a ich doručenie externej účtovnej firme a rovnako má aj zodpovednosť za
zabezpečenie stravovacích poukážok a ich včasné vydanie pracovníkom firmy. Z tohto dôvodu považuje

navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne za neplatné, trvá na tom, že pracovný
pomer odporkyne naďalej trvá a vyzýva ju k okamžitému nástupu do práce. Uvedené skutočnosti boli
preukázané listami odporkyne zo dňa 7.2.2010 a navrhovateľa zo dňa 15.2.2010.

Z obsahu výpisov z bankového účtu odporkyne vyplýva, že mzda od navrhovateľa nebola odporkyni
pripísaná na jej bankový účet v dojednanom termíne splatnosti /do 15. dňa nasledujúceho mesiaca/ ani

raz počas celej doby trvania pracovného pomeru. Navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka zopakoval
svoje tvrdenia z listu adresovanom odporkyni zo dňa

15.2.2010 i z návrhu na začatie konania, že za včasné predkladanie všetkých dokladov potrebných
k výplate miezd zamestnancov navrhovateľa bola zodpovedná odporkyňa. Táto mala povinnosť
predkladať tieto podklady vždy do 5. dňa nasledujúceho mesiaca, čo navrhovateľ preukázal i interným

oznamom č. 2/2009. Hoci navrhovateľ nevedel uviesť, kedy a akým spôsobom bola o tomto internom
ozname oboznámená odporkyňa, táto sama potvrdila, že povinnosť predkladať konateľovi navrhovateľa
uvedené podklady mala v termíne do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Medzi účastníkmi bolo sporné,
či odporkyňa uvedenú povinnosť plnila. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa si túto povinnosť neplnila.
Nevedel uviesť koľkokrát sa to stalo ale podľa neho jej aj z tohto dôvodu asi dvakrát alebo trikrát krátil

odmeny. Odporkyňa na druhej strane vypovedala, že svoju povinnosť si plnila riadne a včas. Podľa
nej sa stávalo i to, že hoci ona včas svoju povinnosť splnila a po kontrole konateľom navrhovateľa boli
podklady včas odovzdané účtovnej firme a táto ich i včas spracovala, konateľ navrhovateľa, ktorý mal
jediný dispozičné právo v banke nezadal včas príkaz na úhradu miezd.

Pokiaľ ide o mzdu odporkyne za mesiac 12/2009, z listu navrhovateľa zo dňa 22.3.2010 odporkyni a

z písomnej odpovede I. P. T. odporkyni na jej žiadosť o prešetrenie pracovnoprávnych predpisov zo
dňa 15.6.2010 vyplynulo, že mzda odporkyne za uvedený mesiac bola 320,61 eur. Z tejto mzdy zaplatil
navrhovateľ odporkyni na jej účet 120,61 eur a to dňa 28.1.2010, ako to bolo preukázané z výpisu z
bankového účtu odporkyne. Zvyšok mzdy v sume 200,- eur navrhovateľ odporkyni nezaplatil. Odporkyňa
uviedla, že v decembri 2009 jej navrhovateľ zaplatil sumu 200,- eur ako mimoriadnu odmenu. Toto

potvrdzuje aj uvedená písomná odpoveď I. P. T., podľa ktorej účel platby 200,- eur ako mimoriadna
odmena bol uvedený aj na výdavkovom pokladničnom doklade navrhovateľa č. V 131. Navrhovateľ vo
svojej výpovedi potvrdil, že uvedenú sumu 200,- eur zaplatil odporkyni v decembri 2009 ako mimoriadnu
odmenu. Potom však odporkyňa neprišla asi tri dni do práce a on preto udelenie odmeny prehodnotil auvedenú sumu jej zrazil zo mzdy, resp. započítal na jej mzdový nárok. Preto jej potom následne v januári
2010 vyplatil už len zvyšok mzdy 120,61 eur.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti,

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15C/78/2010

V zmysle § 131 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,
nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka
na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov
na daň z príjmov zo závislej činnosti. Po vykonaní zrážok týchto zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo
mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného
rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3 Zákonníka
práce.Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok vyššie uvedených, môže zamestnávateľ
vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Bolo preukázané, že odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa v pracovnom pomere a tento okamžite
skončila z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce listom zo dňa 7.2.2010, ktorý bol
navrhovateľovi doručený dňa 9.2.2010. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 6.4.2010,
teda v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce, domáha určenia neplatnosti tohto okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

Súd preskúmal okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne a okolnosti, ktoré mu predchádzali a
má za to, že toto okamžité skončenie spĺňa všetky podmienky stanovené v citovaných ustanoveniach §
69 a § 70 Zákonníka práce. V prvom rade odporkyňa okamžite skončila pracovný pomer u navrhovateľa
z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda z dôvodu, ktorý Zákonník práce pripúšťa.

Uvedený dôvod odporkyňa vo svojom písomnom úkone aj skutkovo vymedzila, keď z jeho obsahu je
zjavné, že okamžite končí pracovný pomer pretože jej opakovane bola uhrádzaná mzda po termíne
dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za mesiac december 2009 jej nebola zaplatená v
celom rozsahu a preto žiada o jej doplatenie /tu súd uvádza, že uvedenie ďalšieho dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporkyňou - opakovane neuhrádzaná náhrada na stravu formou

stravovacích poukážok, je bezvýznamný, pretože takýto dôvod Zákonník práce pre okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca nepripúšťa/. Takto skutkovo vymedzený dôvod zodpovedá
dikcii ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom je vymedzený tak, že ho nemožno
zameniť z iným dôvodom. Ďalej je z vykonaného dokazovania zjavné, že mzda za mesiac december
2009 bola splatná dňa 15. januára 2010 a z tejto mzdy jej navrhovateľ zaplatil časť 120,61 eur dňa

28.1.2010. Keď potom odporkyňa okamžite skončila pracovný pomer u navrhovateľa listom zo dňa
7.2.2010, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 9.2.2010, stalo sa tak v lehote jedného mesiaca odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela. Už z uvedeného rovnako
vyplýva aj to, že dôvod, pre ktorý odporkyňa skončila okamžite pracovný pomer u navrhovateľa aj
skutočne existoval. Mzdu za mesiac december 2009 navrhovateľ nevyplatil odporkyni celú. Jeho obrana,

že na túto mzdu započítal odmenu, ktorú odporkyne predtým, v decembri 2009, poskytol, resp. že jej
túto odmenu strhol zo mzdy, je irelevantná. V prvom rade k započítaniu môže prísť len pokiaľ sú tu
dve vzájomné pohľadávky. Tu však proti pohľadávke odporkyne na zaplatenie mzdy nestála žiadna
pohľadávka navrhovateľa. Navrhovateľ odporkyni síce zaplatil v decembri 2009 odmenu 200,- eur ale
nijako súdu nepreukázal, že by mu následne z nejakého dôvodu vzniklo právo na vrátenie tejto odmeny,

teda pohľadávka proti odporkyni, ktorú by si mohol následne započítať. Aj pokiaľ ide o tvrdenú zrážku
zo mzdy odporkyne, tvrdenie navrhovateľa nemá právny základ. Citované ustanovenia § 131 Zákonníka
práce stanovuje aké zrážky možno vykonať zo mzdy zamestnanca a navrhovateľom tvrdenú zrážku už
vyplatenej odmeny nemožno zaradiť pod žiadnu z nich.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru odporkyňou zamietol, keď uvedený úkon odporkyne bol vykonaný v súlade s
citovanými ustanoveniami Zákonníka práce a je preto platný.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý stanovuje, že účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd uložil v konaní neúspešnému

navrhovateľovi zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 224,20 eur, ktorá suma predstavuje
trovy právneho zastúpenia odporkyne v tomto konaní. Konkrétne ide o tarifnú odmenu 55,49 eur za
prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 25.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za
účasť na pojednávaní dňa 16.9.2010 + 7,21 eur režijný paušál, náhradu za stratu času pri ceste z miesta
sídla advokáta, P. B., do miesta pojednávania, T., a späť dňa 16.9.2010 v sume 48,08 eur /cesta tam

a späť v trvaní 4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur za každú aj začatú polhodinu, teda 4 x 12,02 eur/,cestovné za uvedenú cestu v sume 29,63 eur a 21,09 eur ako 19 % DPH zo súm priznaných tarifných
odmien /110,98 eur/. Výška tarifnej odmeny bola určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3

uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu. Náhrada za stratu času bola určená podľa
§ 17 uvedenej vyhlášky ako jedna šesťdesiatina výpočtového základu. Náhrada cestovného 29,63 eur
bola určená podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ako súčet základnej
náhrady 0,183 eura za 1 km cesty a náhrady za spotrebované pohonné hmoty nasledovne: pri ceste

15C/78/2010

102 km P. B. - T. a späť je základná náhrada 18,666 eur /0,183 eur x 102 km/ a náhrada za spotrebované

pohonné hmoty je 10,965 eur /pri spotrebe 8,6 l na 100 km, je pri ceste 102 km spotreba 8,772 l (8,6/100
x 102), a pri cene benzínu 1,250 eur/1 l; t.j. (8,772 l x 1,250 eur = 10,965 eur)/, čo je spolu 29,63
eur /18,666 eur + 10,965 eur/. Daň z pridanej hodnoty patrí právnemu zástupcovi odporcu v zmysle
§ 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Súd odporkyni nepriznal uplatnenú tarifnú odmenu + režijný paušál za
úkon ďalšia porada s klientom dňa 8.9.2010, nakoľko podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné takéto trovy

konania vynaložiť. Od prevzatia zastúpenia a prvej porady s klientom dňa 25.8.2009 nenastali v konaní
žiadne také okolnosti /napríklad nové a doposiaľ neuplatnené tvrdenia a dôkazy/, ktoré by si vyžadovali
od právneho zástupcu ďalšiu poradu s klientom. Okrem toho právny zástupca odporkyne vykonanie tejto
ďalšej porady nijako súdu nedokladoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

15C/78/2010-30

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinná osoba nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa oprávnená osoba
domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.