Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 19, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/267/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207786
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: INFORAMA a.s.,
Mlynské Nivy 54, Bratislava, zastúpený: JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Panská 17, Bratislava,
proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, skrátene „UNB", Pažitková ul. č. 4, 821 01 Bratislava,
o zaplatenie 102 476,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave, č.k. 8C/267/2008-59 zo dňa 23.2.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23.2.2009, č.k.
8C/267/2008-59 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z

omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 800,34 Eur od 17.2.2008 do 25.9.2008, zo sumy 807,81 Eur
od 10.3.2008 do 25.9.2008, zo sumy 1 243,34 Eur od 8.3.2008 do 25.9.2008, zo sumy 380,87 Eur od
14.3.2008do25.9.2008,zosumy11,62Eurod6.8.2007do2.12.2008,zosumy157,60Eurod21.2.2008
do 27.8.2008.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej
výške225,44Eur,dorúkprávnehozástupcunavrhovateľa,dotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 800,34 Eur (24.111,- Sk) od 16.2.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo
sumy 807,81 Eur (24.336,- Sk) od 9.3.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 1 243,34 Eur (37.457,-

Sk) od 7.3.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 380,87 Eur (11.474,- Sk) od 13.3.2008 do 25.9.2008,
8,5% úrok zo sumy 11,62 Eur (350,- Sk) od 5.8.2007 do 2.12.2008, 8,5% úrok zo sumy 157,60 Eur (4
748,- Sk) od 20.2.2008 do 27.8.2008, vo zvyšku v časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. V
časti zaplatenia istiny konanie zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 528,62 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 102
476,- Sk s 14,25 % úrokom z omeškania. Navrhovateľ v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 102 476,-

Sk vzal návrh späť z dôvodu, že odporca v období od augusta do decembra 2008 istinu uhradil.
Súd poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 34 ods. 3 zák. č.
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve. Uviedol, že zákonodarca odlíšil postavenie verejnej a nemocničnej
lekárne, subsumoval činnosť nemocničnej lekárne neoddeliteľne s poskytovaním ústavnej zdravotníckej
starostlivosti, pričom takýto poskytovateľ nie je podnikateľom ani organizáciou podľa ustanovenia §
261 Obchodného zákonníka a jeho činnosť je upravená občiansko-právnymi predpismi. Preto výškupríslušenstva priznal len v rozsahu v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu podaním zo dňa 1.6.2009. Nestotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na to,
že odporca je príspevkovou organizáciou založenou za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti
s možnosťou vykonávania podnikateľskej činnosti v niektorých oblastiach. Je štátnou príspevkovou
organizáciou, ktorá plní úlohy predovšetkým v súvislosti so starostlivosťou o zdravie ľudí, ako aj
ďalšie úlohy určené Ministerstvom zdravotníctva SR. Okrem iných činností ako príspevková organizácia

prevádzkuje aj lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni, t.j. vykonáva aj podnikateľskú činnosť.
Podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách (§ 28) môže príspevková organizácia vykonávať
aj podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená. Tvrdenie odporcu o tom,
že podnikateľskú činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku je v rozpore so samotnou podstatou
a definíciou podnikania. Skutočnosť, že odporca zisk nedosahuje nie je možné stotožniť s tým, že jeho
činnosť smeruje k dosiahnutiu zisku a je jej účelom. Podľa názoru navrhovateľa tento právny vzťah sa

na základe ustanovenia § 261 ods. 2 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne spravuje
Obchodným zákonníkom. Žiada zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že súd
návrhu navrhovateľa vyhovie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 22.6.2009.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a nesúhlasí s dôvodmi odvolania

navrhovateľa.

Navrhovateľ podaním zo dňa 1.7.2010 doplnil podané odvolanie. Poukázal na to, že zdravotná
starostlivosť je definovaná ako verejná potreba, konkrétne ako „služba vo všeobecnom
hospodárskom záujme" aj zákonom č. 489/2008 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako

štátnou príspevkovou organizáciou (t.j. v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka štátom) boli
uzatvárané kúpne zmluvy, ktorých účelom bolo naplňovanie základného účelu, za ktorým bol odporca
MZ SR zriadený - za účelom verejného zabezpečovania zdravotnej starostlivosti. Preto vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol posúdený ako obligatórny
obchodnoprávny vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka.

Na začiatku odvolacieho pojednávania dňa 19.10.2010 navrhovateľ opravil odvolací petit. Zmenu petitu
odôvodnil jednak chybou v písaní a jednak tým, že ako prvý deň omeškania nesprávne uviedol deň
splatnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako

verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmipriichpodnikateľskejčinnosti.Natentoúčelsazaštát považujúajštátneorganizácie,ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

V posudzovanej veci je nepochybne zrejmé, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na základe

ktorej dodal navrhovateľ odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky do nemocničnej lekárne a dostalsa do omeškania s úhradou ceny za dodávku. V konaní bolo sporné posúdenie charakteru záväzkového
vzťahu, keď navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, a preto
mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka; a odporca tvrdil, že

ide o občianskoprávny vzťah, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 OZ vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v prvý deň omeškania.

Obchodno-právnym vzťahom podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť aj záväzkový vzťah
medzi štátom, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré

nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb.
Základom sporu tak bolo otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týkala uspokojovania verejných potrieb.
Obchodný zákonník bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je
tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétneho prípadu. „Verejnou potrebou" treba rozumieť
nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej
územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne

uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej
či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom
území môžu hromadne využívať.

Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd právny názor, že
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby.

Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že treba vychádzať z
článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje v rámci práva na ochranu zdravia každému
občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, čomu korešponduje
záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na novelu č. 489/2008 Z.z. zákona č. 576/2004 Z.z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinnú od
21.12.2008, ktorou sa v ustanovení § 4 ods. 1 definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej
zdravotnej starostlivosti ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu
zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby.

Súd prvého stupňa uznal nárok navrhovateľa ako dôvodný len v kontexte právnej úpravy v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 %.
Navrhovateľ podal proti zamietajúcej časti úrokov odvolanie. Predmetom konania teda zostal zvyšok
uplatneného úroku v celkovej výške 14,25 %, teda úrok vo výške 5,75 % ročne. Jedinou odvolacou
námietkou navrhovateľa bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v tom zmysle,

že navrhovateľ trval na svojom právnom názore, ktorý prezentoval aj na súde prvého stupňa, že na
daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obsahom kúpnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania bolo dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých dodávkou
odporca ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, realizoval lekárenskú
starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby v

rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia. Záväzkovo-právny vzťah účastníkov konania
z kúpnej zmluvy treba preto posudzovať podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto
priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a odvolaniu navrhovateľa

vyhovel v celom rozsahu a priznal navrhovateľovi aj zvyšok uplatneného úroku z omeškania tak, ako
si ho uplatnil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov prvostupňovéhoaj odvolacieho konania. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný aj v časti nepriznaného nároku
prvostupňovým súdom, preto mu odvolací súd priznal aj trovy konania za neúspešnú časť v spore na
súde prvého stupňa za úkony právnej pomoci podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. z tarifného základu

270,81Eur(uplatňovanéúrokyzomeškaniapovyčíslení),nasledovne: 3úkonypo23,24Eur(vyjadrenie
k odporu zo dňa 16.10.2008, účasť na pojednávaní dňa 4.2.2009 a dňa 18.2.2009), 1 x po 5,81 Eur
(1/4 odmeny za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 1 x
paušálna náhrada po 6,31 Eur, 3 x paušálna náhrada po 6,95 Eur, a DPH vo výške 14,35 Eur. Spolu v
čiastke 117,04 Eur. Za odvolacie konanie procesne úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania za

úkony právnej pomoci podľa vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. z tarifného základu 270,81 Eur, nasledovne: 3
úkony po 23,24 Eur (podanie odvolania zo dňa 1.6.2009 doručené súdu 8.6.2009, doplňujúce vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 1.7.2010, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 19.10.2010), 1 x paušálna náhrada
po 6,95 Eur, 2 x paušálna náhrada po 7,21 Eur, a DPH vo výške 17,31 Eur. Spolu v čiastke 108,40 Eur.

Za trovy právnej pomoci súd priznal navrhovateľovi celkovú čiastku 225,44 Eur. Daň z pridanej hodnoty
vo výške 19 % priznal navrhovateľovi za úkony vykonané do 31.5.2009 len z odmeny za jednotlivé úkony

právneho zastúpenia, teda nie za jednotlivé paušálne náhrady, v zmysle znenia § 18 ods. 3 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 1.6.2009. Za úkony vykonané po tomto dátume priznal DPH aj
k jednotlivým paušálnym náhradám podľa citovanej vyhlášky

Navrhovateľ si podaním zo dňa 19.10.2010 vyčíslil výšku trov celkom v sume 251,34 Eur. Súd priznal
navrhovateľovi za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009 len 1/4 odmeny, pretože pojednávanie bolo

odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.