Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 9, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/68/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203866

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.k.17C/68/2009-107-

IČS: 1209203866

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ČIASTOČNÝ

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., J. proti odporcovi: W.., O., K.
zastúpený advokátkou JUDr. Danielou Surkovšovou, Na Hrebienku 16, Bratislava o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia a pracovného pomeru, zaplatenie mzdy, stravného a náhrady mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru, rozhodol

t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo dňa
28.02.2009 je neplatné.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá.

Súd konanie v časti o zaplatenie 48,- € zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie mzdy za mesiac február 2009 zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

O náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.03.2009, doplneným podaním zo dňa
28.04.2009 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke

listom odporcu zo dňa 28.02.2009 je neplatné, pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá,
žiadala tiež, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej príspevok na stravovanie za mesiac február
2009 v sume 48,- €, mzdu ako i náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške
priemerného zárobku 327,78 € odo dňa 10.03.2009 až do času, kým jej odporca neumožní pokračovať
v práci alebo kým súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

17C/68/2009

Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 19.11.2008 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú ako obsluha v zmrzlinárni v prevádzke IL W.. Dňa 27.02.2009 sa dostavila prekladateľka
na prevádzku a oznámila, že 28.02.2009 sa pracuje posledný deň, lebo prevádzku musia zatvoriť.
Dňa 01.03.2009 prišiel pán M., ktorému odovzdali kľúče. Zároveň dňa 03.03.2009 bola predložená
navrhovateľke ako aj jej kolegyni N. na podpis dohoda o skončení pracovného pomeru. Túto ani jedna

z nich nepodpísala, nakoľko s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru nesúhlasili. Trvali na tom,
aby im zamestnávateľ, v prípade, ak ruší prevádzku, vyplatil odstupné. Medzitým navrhovateľka
zistila, že odporca ju odhlásil zo Sociálnej poisťovne. Následne vyzvala zamestnávateľa na vyplatenie
mzdy za mesiac február 2008, a keďže takéto ukončenie pracovného pomeru považovala za výpoveď,
žiadala od odporcu tiež zaplatenie mzdy za mesiace marec a apríl 2009 a vyplatenie odstupného v

zmysle Zákonníka práce a zároveň mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa 09.03.2009
obdržala navrhovateľka list - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.02.2009. Odporca v
ňom konštatoval že zistil, že v mesiaci február 2009 nevydávala pokladničné bloky za predaj zmrzliny,
takéto spávanie považoval za poškodzujúce odporcu a klasifikoval ho ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré zakladá dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka poukázala

na to, že odporca jej nikdy žiadnym spôsobom nevytkol nedostatky v práci alebo nevydávanie
pokladničnýchblokovapovažujetentojehokrokakodôsledoktoho,ženepodpísaladohoduorozviazaní
pracovného pomeru.

Odporca s návrhom nesúhlasil, mal za to, že listom zo dňa 28.02.2009 došlo k platnému skončeniu
pracovného pomeru okamžite v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky.

Podaním doručeným súdu dňa 29.04.2009, skôr ako začal súd konať vo veci samej, zobrala
navrhovateľka späť návrh v časti o zaplatenie mzdy za mesiac február 2009, ktorá suma bola zo strany
odporcu medzičasom uhradená. Z uvedeného dôvodu, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.
s. p. zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M., N., oboznámil sa s obsahom
pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 19.11.2008, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
28.02.2009, knihy pokladnice, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX ako i ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela pracovný pomer s odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2008,

podľa ktorej mala vykonávať obsluhu v J. W. miestom výkonu práce bolo obchodné cetrum M.
zmrzlináreň. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou vo výške 12.500,-
Sk brutto mesačne.Listom zo dňa 28.02.2009 oznámil odporca navrhovateľke, že v mesiaci február 2009 zistil, že
nevydávala pokladničné bloky za predaj zmrzliny. Vzhľadom k tejto skutočnosti a v spojení s jej
povinnosťami zamestnanca, ktoré navrhovateľke vyplývali z pracovného zaradenia a pracovnej náplne

ako i z pracovnej zmluvy, považoval odporca jej správanie za poškodzujúce jeho spoločnosť, z ktorého
dôvodu toto konanie klasifikuje ako závažné porušenej pracovnej disciplíny, ktoré zakladá dôvodu na
okamžité skončenie pracovného

17C/68/2009

pomeru podľa § 68 ods. 1 psím. b) Zákonníka práce. Odporca okamžité skončenie pracovného pomeru
podal na pošte J.09.

Z obsahu písomného potvrdenia súd zistil, že dňa 01.03.2009 prevzal M.C. od navrhovateľky kľúče od
prevádzky T. a tiež základ pokladne 50,- €, ostatný inventár a prevádzkovú dokumentáciu.

Listom zo dňa 10.03.2009 vyzvala navrhovateľka odporcu o zaslanie výpovede, nakoľko sa nemôže
zaevidovať na úrade práce. Zároveň odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporcu
požiadala o zaslanie zápočtového listu, náhradu mzdy za mesiac február 2009 a za výpovednú dobu,

teda za mesiac marec a apríl 2009, tiež vyplatenie odstupného a to všetko do 10 dní od doručenia
tohto listu.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, odporca odhlásil navrhovateľku z poistenia ku dňu 28.02.2009.

Navrhovateľka sa vo svojej výpovedi ako účastníčka pridržiavala písomne podaného návrhu, dodala,
že u odporcu pracovala v prevádzke obchodného centra M. J. Z. na základe pracovnej zmluvy. Dňa

27.02.2009 prišla za ňou vo večerných hodinách prekladateľka O. s tým, že jej oznámila že sa
bude prevádzka zatvárať a od 01.03.2009 by mala byť predajňa už zatvorená. Dňa 28.02.2009 mala
navrhovateľka voľno, aj napriek oznámeniu sa však dňa 01.03.2009 dostavila na pracovisko s tým, že jej
kolegyňa oznámila, že sa dovolala M. a ten jej povedal, že príde vyzdvihnúť kľúče od predajne. V tento
deň skutočne prišiel M. a za prítomnosti navrhovateľky a jej kolegyne N. prevzal kľúče od prevádzky

o čom bolo vystavené písomné potvrdenie. Následne ich telefonicky kontaktovala O., aby sa obe
dostavili do U. kde sa stretli v kaviarni a kde im p. M. predložila dohodu o skončení pracovného pomeru.
Navrhovateľka s dohodou nesúhlasila, keďže bola prevádzka zrušená, žiadala vyplatenie odstupného.
M. jej povedala, že ak dohodu nepodpíše, nebude jej vyplatená ani mzda ani odstupné. Poštou jej bolo
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým však nesúhlasí z dôvodu, že pokladničné

bloky za predaj zmrzliny vydávala vždy, všetko blokovala a to aj v mesiaci február 2009. Stánok na
predaj zmrzliny bol monitorovaný kamerovým systémom, išlo o malý stánok s predajom zmrzliny do
kornútka, bez možnosti posedenia.

Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Ak odporca v okamžitom
skončení pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľka nevydávala pokladničné bloky, mal tým na

mysli, že navrhovateľka v mesiaci február 2009 neblokovala zmrzlinu do pokladne, nebolo to za celý
mesiac február a bol to asi každý piaty predaj zmrzliny. Túto skutočnosť zistil zamestnanec odporcu M.
cez kamerový systém. Sledovanie zamestnancov cez kamerový systém sa uskutočňoval on-line, údaje
neboli zaznamenávané na žiaden nosič. Zamestnanci sa sledovali námatkovo a takýmto spôsobom
bolo zistené, že navrhovateľka neúčtuje každý predaj zmrzliny cez pokladňu.

Svedok M. vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pracoval a aj v súčasnosti pracuje ako vodič a
obsluha Z. Z poverenia W.konával kontrolu zamestnancov cez kamerový systém, ktorý pracoval na tom
princípe, že cez internet po zadaní prístupových hesiel mohol sledovať prácu predavačiek v zmrzlinárni.
Na konci januára zistil, že navrhovateľka predáva zmrzlinu bez toho, aby túto nablokovala do

17C/68/2009pokladne a teda nemohol vyjsť ani pokladničný blok z pokladne. Navrhovateľku na tieto skutočnosti
upozornil a to jednak telefonicky ako aj osobne, keď priviezol zmrzlinu. Svedok takto zistil, že
navrhovateľa asi každý piaty až šiesty predaj nenablokovala do pokladne. Svedok sa nevedel vyjadriť

konkrétne v ktoré dni k takémuto konaniu navrhovateľky dochádzalo. Zistenia svedok oznámil konateľovi
spoločnosti. Okrem svedka následne tieto skutočnosti sledovali aj W. Salamon a jeho brat. Konateľ bol
po týchto zisteniach rozhorčený, uvažoval prevádzku zatvoriť, pretože nemohol zohnať zodpovedných
zamestnancov. K registračnej pokladni svedok vysvetlil, že v podstate išlo o počítač, do ktorého sa
zadávali údaje o predanej zmrzline. K počítaču bola pripojená tlačiareň, ktorá vydávala pokladničné

bloky.Nakoncikaždéhodňasarobilauzávierkazcelkovejtržby,aledalsazistiťajpresnýpočetpredanej
zmrzliny. Svedok potvrdil, že dňa 01.03.2009 prevzal od navrhovateľky kľúče od predajne z dôvodu
zrušenia prevádzky, pretože o to bol požiadaný W., od ktorého dostal iba príkaz aby kľúče prevzal bez
bližšieho zdôvodnenia. V tom čase ani svedok nevedel, že prevádzka sa bude rušiť. O zisteniach nebol
spísaný žiaden záznam.

Konateľ odporcu W. pred súdom uviedol, že v priebehu mesiaca január 2009 pracovník M. pri kontrole

prevádzok cez kamerový systém zistil, že v prevádzke J. dochádza k nevydávaniu bločkov. Tieto
pochybenia si následne konateľ overil osobne cez kamerový systém. Navrhovateľku však písomne
neupozornil, nerobil si písomné záznamy, v ktoré dni a koľko krát navrhovateľka nevydala pokladničný
doklad. Na porušovanie pracovných povinností bola upozornená M. L. ktorého na to poveril W..
Napriektomu,ževiackrátbolaústneupozornená,najejstrane knápravenedošlo.Odporcanechcelmať

problémy s daňovými úradmi, z ktorého dôvodu chcel skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou dohodu,
keďže však s dohodou nesúhlasila bol pracovný pomer skončený okamžite. Prevádzka bola následne
zrušená koncom februára 2009, z dôvodu zrušenia zmluvy s prenajímateľom. Okrem navrhovateľky na
prevádzke v Žiline pracovala N. brigádnik v priebehu novembra a decembra 2008. Vo februári 2009
pracovali už iba dve spomínané pracovníčky.

Svedkyňa N. vo svojej výpovedi uviedla, že u odporcu pracovala od septembra 2008 v OD M.ko obsluha,
neskôr nastúpila aj navrhovateľka. Pamätala si, že navrhovateľka jej rozprávala ako jej telefonovala p.
M. s tým, že dňa 01.03.2009 si príde prevziať kľúče od prevádzky, ktorá má byť zrušená. Svedkyni to
zamestnávateľ neoznámil, preto sa snažila s niekým skontaktovať, aby si overila pravdivosť získaných
informácií. Podarilo sa jej skontaktovať s M. L., ktorý jej potvrdil, že nasledujúci deň, t.j. 01.03.2009 si

príde prevziať kľúče od predajne. Dňa 01.03.2009 mu spolu s navrhovateľkou odovzdali kľúče, telefón
a kasu. Lacko im oznámil, že záležitosti ohľadne skončenia pracovného pomeru majú riešiť s pani
Minárikovou. S ňou sa dňa 03.03.2009 stretli a ona im oznámila, že prevádzka sa ruší. Predložila
obom dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré ani jedna z nich nepodpísala. Keď prejavili svoju
nespokojnosť bolo im povedané, že ak s dohodou súhlasiť nebudú, môžu to súdne riešiť. Opätovné

stretnutie prebehlo za prítomnosti p. M. p. A.šak bol im predložený rovnaký návrh dohody, s ktorou
nesúhlasili, z dôvodu, že požadovali odstupné. Pri ďalšom stretnutí bola prítomná iba p. M. predložila
im dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorej už bol zapracovaný ich nárok na odstupné. Keďže
však obe boli už voči odporcovi nedôverčivé, žiadali časový priestor, aby obsah dohody prerokovali s
právnikom, s čím p. M. nesúhlasila. Následne bolo svedkyni doručené okamžité skončenie pracovného

pomeru. Svedkyňa nebola nikdy zamestnávateľom ani inou osobou

17C/68/2009

upozornená na to, že by nevydávala pokladničné bloky ani na iné porušenie pracovnej disciplíny.
Nebola nikdy ani svedkom toho, ako by bola navrhovateľka upozorňovaná na takéto porušovania.
Ani O. pri predkladaní dohody o skončení pracovného pomeru nespomenula žiadne porušovanie

pracovnej disciplíny, ukončenie pracovného pomeru zdôvodňovala rušením prevádzky. O tom, že zo
strany svedkyne malo dochádzať k porušovaniu pracovnej disciplíny sa prvýkrát dozvedela až z obsahu
okamžitého skončenia pracovného pomeru.V zmysle § 129 ods. 1, § 131 ods. 1 O. s. p. sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov V., ktorí
vypovedali pred Okresným súdom Bratislava T.onaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX, v právnej
veci navrhovateľky N. proti odporcovT.torého predmet konania je totožný s predmetom konania XXC

XX/XXXX.

.

Svedkyňa V. pred súdom vypovedala, že je živnostníčkou a pre odporcu pracovala na základe zmluvy
ako tlmočníka. Svedkyňa nebola v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu s odporcom a teda nebola jeho
zamestnancom počas trvania jej pracovného pomeru nadriadenou osobou. Svedkyňa nepodpisovala

žiadne právne úkony za odporcu, iba pripravovala listiny s úkonmi odporcu, ktoré podpisoval jeho
štatutárny zástupca. Svedkyňa vypovedala, že v prevádzke odporcu existovali problémy, spočívajúce
v nevydávaní pokladničných blokov, problémy s množstvom prijatej a predanej zmrzliny a problémy,
týkajúce sa hygieny a čistoty na pracovisku. Sťažnosti boli podávané aj zo susediacich prevádzok. Tieto
problémy svedkyňa preberala aj s O. s pani Z.ni jedna z nich nesúhlasila so skončením pracovného
pomeru dohodou. Svedkyňa poprela, že by niektorej so zamestnankýň povedala, že ak nepodpíšu

dohodu, nebude im vyplatená mzda. Keďže teda k dohode nedošlo, odporca pristúpil k skončeniu
pracovného pomeru okamžitým zrušením.

Svedok E.red súdom uviedol, že v zmrzlinárni odporcu T.na L.n L. mu nikdy nedal podpísať odovzdané
a prevzaté množstvo zmrzliny. Keď sa dovezená zmrzlina všetka nepredala a už sa nemohla predávať,
zvyšok nepredanej zmrzliny odviezol pán L. Množstvo odvezenej, nepredanej zmrzliny sa taktiež

nezaznamenával. Svedok vypovedal, že v zmrzlinami pracoval buď sám, alebo boli dvaja, niekedy traja,
čo záviselo od obdobia, v ktorom sa zmrzlina predávala, aj od dňa v týždni, spravidla cez víkendy
pracovali dvaja. Dochádzku do práce vykonávali zápismi do zošita a na karty, ktoré volali smenovky.
Pri predaji zmrzliny sa táto naložila buď do kornútkov alebo do pohárov a podľa počtu kopčekov
predanej zmrzliny sa zadal počet do počítača, ktorý mal zariadenie na vytlačenie jedného pokladničného

boku. Tento pokladničný blok sa odovzdával zákazníkovi ako doklad o kúpe zmrzliny. Dennú tržbu ten
zamestnanec, ktorý končil v ten deň prácu, dával do obálky, na obálku napísal sumu peňazí, ktorá bola
v obálke a príslušný dátum. Obálku s tržbou zamestnanec zalepil a odniesol do krabice v sklade, v
garáži J. K dispozícii nebol žiaden trezor ani uzamykateľná skrinka. Príslušný zamestnanec následne
odoslal W. a A. správu, v ktorej uviedol sumu dennej tržby. Dennú tržbu si zo skladu zobral pán L., keď

priviezol zmrzlinu. Mesačná účtovná uzávierka sa robila tak, že ten zamestnanec, ktorý pracoval na
konci mesiaca vytlačil z počítača - pokladne mesačnú uzávierku a túto vložil do účtovnej knihy, ktorá sa
nachádzala v skrinke pod počítačom. Účtovná kniha obsahovala denné a mesačné uzávierky. Svedkovi

17C/68/2009

nikdy nikto nepovedal, že by vznikol schodok pri vyúčtovaní dennej alebo mesačnej uzávierky. Počítač

- pokladňa neidentifikovala osobu, ktorá predala zmrzlinu. Pri predaji zmrzliny svedok postupoval tak,
že predaj zadal do počítača, pokladničný doklad, ktorý z počítača vyšiel potom položil na miesto na
platenie, kde mu zákazník zaplatil a pokiaľ si zákazník tento pokladničný doklad nezobral, tak ho svedok
zahodil. Svedok nevidel žiadneho zamestnanca, ktorý vykonával obsluhu v zmrzlinárni, že by predaj
zmrzliny nezadal do počítača - pokladne a že by si túto tržbu za predaj ponechal. Svedok mal vedomosť

o tom, že v zmrzlinárni odporcu bol nainštalovaný kamerový systém, a že pán L. a pán A.n pozerali
on-line z tohto kamerového systému. Svedok ďalej vypovedal, že počas trvania zamestnania dostal od
odporcu stravné poukážky, bolo to každý mesiac pri výplate, a to vždy za mesiac dozadu, to znamená,
že najskôr mesiac odpracoval a až potom pri výplate dostal stravné lístky. V predposledný februárový
deň roku 2009 mu volala pani Z. a povedala mu, že mu práca u odporcu končí, že robí posledný deň,

že sa prevádzka ruší. Svedok vypovedal, že bol prítomný pri tom, keď pani M. predložila p. M. a Z.
dohodu o skončení pracovného pomeru. Prvý krát to bolo asi dva dni po zavretí prevádzky, ktorá bola
zavretá 28.02.2009 v kaviarni J. a druhý raz to bolo asi dva týždne po zavretí prevádzky, Z. Pani M. im
povedala, že buď podpíšu predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru alebo ak nie, nedostanú
vôbec februárovú mzdu. Pri druhom stretnutí Z. a pán Salamon začali rozoberať veci typu, že podpíšte

dohodu, lebo vás obviníme, že ste nevydávali pokladničné bloky. Pani M.Podľa § 42 ods. 1 vety prvej Zák. práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 47 ods. 1, 2 Zák. práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ povinný

prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať
podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi
predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou a zamestnanec je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy a v určenom pracovnom čase a
dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 59 písm. a), c) Zák. práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou alebo okamžitým

skončením.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zák. práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod

17C/68/2009

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému
účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 152 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať
zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo
na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu
pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy
má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná
zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného

jedla.

Podľa § 152 ods. 3 až 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v
sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného
pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ
poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov

prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musípredstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín
podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume
uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú

podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa
odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo
zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených
zamestnávateľom.

Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky je v časti o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodný.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.
Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa konkrétnych okolností

prípadu. Predpokladom skúmania, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne, je splnenie
hmotnoprávnych predpokladov takéhoto

17C/68/2009

skončenia pracovného pomeru. V zmysle § 70 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s

iným dôvodom, inak je neplatné. V danom prípade zamestnávateľ skutkovo vymedzil dôvod skončenia
pracovného pomeru nasledovne: ".. som zistil, že v mesiaci február 2009 ste nevydávali pokladničné
bloky za predaj zmrzliny." Uvedenú špecifikáciu dôvodu skončenia pracovného pomeru súd považoval
za veľmi všeobecnú. Nie je z jej obsahu zrejmé, kedy mala navrhovateľa porušovať pracovnú disciplínu,
z formulácie "v priebehu mesiaca február 2009" nie je zrejmé, či k porušovaniu malo dochádzať celý

mesiac alebo iba niektoré dni a ktoré. Rovnako z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebolo možné jednoznačne zistiť, v čom malo závažné porušovanie pracovnej disciplíny spočívať,
keďže "nevydávanie pokladničných blokov za predaj zmrzliny" je možné chápať rôzne, aj tak, že bloky
navrhovateľka nevydávala zákazníkom. Až v priebehu konania pred súdom odporca konkretizoval
dôvod, ktorý ho viedol k skončeniu pracovného pomeru okamžite tak, že navrhovateľka neblokovala

predaj zmrzliny do pokladne, čo však nevyplýva z písomného prejavu odporcu. Keďže dodatočnú
zmenu ani špecifikáciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nepripúšťa,
súd mohol konštatovať iba neplatnosť tohto právneho úkonu pre nedodržanie formálno-právnych
náležitosti podľa § 70 Zákonníka práce a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá
(§ 79 ods. 1 Zákonníka práce).

V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala zaplatenia príspevku na stravovanie podľa § 152 Zákonníka
práce, súd návrh zamietol z dôvodu, že z obsahu listinných dokladov mal za preukázané, že odporca
vyplácalnavrhovateľkemzdumesačnepozadu,zobsahumzdovýchlistovjezrejmé,žeodporcaposkytol
navrhovateľke príspevok na stravu vždy na ten-ktorý mesiac, teda vopred. Tak tomu bolo aj v mesiaci
február 2009, kedy bol navrhovateľke poskytnutý príspevok na stravu 20,- €. Navrhovateľka v konaní

nepreukázala, že by jej odporca stravné poukážky za mesiac február 2009 neodovzdal.

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá
zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomerenú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych

poplatkov zo zákona a súd jej návrhu vyhovel, je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru 99,50 €.O náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku (§ 152 ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 samá popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

17C/68/2009

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).

V Bratislave dňa 09.09.2010

JUDr. Michaela P a c h e r o v á PhD.

sudkyňa