Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/173/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108214270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa L.

O. T., a. s., so sídlom T., L. XXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. Mgr. E. K., advokátom so sídlom B.,
K. X proti odporcovi Ing. M. H., bytom V. S. XXX,. zast. JUDr. A. K., advokátom so sídlom T.. P. XXXX.
o zaplatenie 5.381,46 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.073,08 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom titulom bezdôvodného obohatenia domáha od odporcu ako svojho
bývalého zamestnanca zaplatenia čiastky 5.381,46 € s príslušenstvom.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že k žiadnemu

bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu na úkor navrhovateľa ako jeho bývalého zamestnávateľa
nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania ako i oboznámením sa s obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca u navrhovateľa pracoval v období od 01.10.1970 do
31.12.2006. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že odporcovi bola priznaná záloha na ročnú odmenu
za rok 2006 vo výške 200.151,-Sk brutto a táto mu bola vyplatená v júlovej výplate 2006. Žalovaná
čiastka tak predstavuje uvedenú odmenu po odpočítaní 19 % DPH.

Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Čosatýkaprávnehoposúdeniaveci,súdjetohonázoru,žepredmetnýsporjepotrebnésubsumovaťpod
cit. ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce. Na uvedenom nič nemení a zmeniť ani nemôže, či právny dôvod
pre vyplatenie súm zamestnancovi, ktorých vrátenia sa zamestnávateľ od neho domáha, od počiatkuexistoval alebo nie, alebo tento dôvod dodatočne odpadol. Súd na rozdiel od navrhovateľa zastáva
ten právny názor, že pokiaľ sa zamestnávateľ od svojho zamestnanca domáha vrátenia akejkoľvek
sumy zamestnancovi vyplatenej zo strany zamestnávateľa, vždy je potrebné aplikovať ods. 6 cit.

zákonného ustanovenia a z tohto dôvodu v prvom rade zisťovať dobromyseľnosť zamestnanca pri
prijímaní vyplácaných súm, pričom povinnosť preukázať to, že zamestnanec nekonal dobromyseľne
zaťažuje v konaní zamestnávateľa ako navrhovateľa a účastníka konania v jednej osobe tvrdiaceho túto
skutočnosť, ktorá je v jeho prospech.

Vychádzajúc v prejednávanej veci zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, súd čo do

skutkového základu ustálil, že navrhovateľ ako zamestnávateľ na základe vyhodnotenia priebežných
ukazovateľov pre priznanie odmeny pre odporcu a v predstave, že odporca splní kritériá pre priznanie
ročnej odmeny za rok 2006, priznal a následne vyplatil odporcovi ako svojmu zamestnancovi v
mesiaci júl 2006 zálohu na ročnú odmenu vo výške 200.151,-Sk brutto. Čo do právneho posúdenia
opodstatnenosti žalobného návrhu sa súd (ako bolo už vyššie naznačené) zaoberal najskôr otázkou,
či uvedenú sumu, ktorú odporcovi vyplatil navrhovateľ, prijal odporca v dobrej viere. Pre zodpovedanie

tejto, z pohľadu súdu kľúčovej otázky, bolo potrebné sa zaoberať dvoma zo strany navrhovateľa
tvrdenými skutočnosťami, a to v tom smere, či nejakým spôsobom mohli tieto skutočnosti narušiť
dobromyseľnosť odporcu pri preberaní vyplácanej zálohy na odmenu. Prvou je skutočnosť, že odporca
sa v minulosti podrobil výzve zamestnávateľa na vrátenie v obdobných prípadoch vyplatených záloh na
ročných odmenách a druhou skutočnosťou je to, že v zmluve o individuálnych pracovných a platových

podmienkach uzatvorenej medzi účastníkmi bolo výslovne dojednané, že v prípade priebežného
plnenia ukazovateľov rozhodných pre priznanie ročnej odmeny môže byť odporcovi ako zamestnancovi
poskytnutá návratná záloha na ročnú odmenu do výšky 50 % očakávanej odmeny. Čo sa týka prvej
zo spomínaných skutočností, len z faktu, že odporca v minulosti vrátil jemu vyplatenú zálohu na
ročnú odmenu, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že tak urobil bez tlaku, ktorý zvyčajne zamestnanec

voči svojmu zamestnávateľovi pociťuje, teda dobrovoľne a v presvedčení, že mu vyplatená suma
nepatrí. Preto na základe uvedenej skutočnosti, teda správania sa odporcu v minulosti obdobných
prípadoch nemožno vychádzať pri posudzovaní, či žalovanú čiastku odporca prijal dobromyseľne
alebo nie. Ohľadne druhej skutočnosti, t.j. výslovného dojednania, že ide o návratnú zálohu na ročnú
odmenu súd zaujal stanovisko, že takéto dojednanie je pre rozpor so zákonom absolútne neplatným

dojednaním. Zákonník práce ako striktne kogentná zákonná úprava chrániaca predovšetkým práva
zamestnancov totiž takúto dohodu uzavrieť neumožňuje. Zálohu, resp. preddavok na vyplácané sumy
(ktorých zúčtovanie nastane až neskôr) možno podľa Zákonníka práce dojednať len v prípade pravidelne
sa opakujúcich vyplácaných súm v priebehu roka, a to navyše a práve len a len medzi dvoma výplatnými
termínmi. Splnenie uvedených podmienok je u ročnej odmeny vylúčené (tá má totiž len jeden

výplatný termín a teda nejde o pravidelne sa opakujúce vyplácanie súm ako je to pri mesačnej
mzde), z ktorého dôvodu dojednanie zálohy, resp. preddavku na ročnej odmene je neprípustné. Z
uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že odmena musí byť vždy vyúčtovaná v okamihu jej vyplatenia,
nikdy nie neskôr. V dôsledku toho potom nemôže teda nastať situácia, žeby po prijatí odmeny táto
nebola krytá ďalšou prácou zo strany zamestnanca. Odmenu totiž zamestnanec dostáva vždy len

za už vykonanú prácu, nie za prácu, ktorú pravdepodobne, hoc i v odôvodnenom očakávaní ešte
len v budúcnosti vykoná. Pokiaľ si účastníci pracovnoprávneho vzťahu dojednajú charakter odmeny
odlišne, ide o neplatné dojednanie, ktoré samozrejme nemôže byť v zmysle ust. § 17 ods. 3 Zákonníka
práce na ujmu zamestnancovi, a to ani v tom smere, žeby takéto neplatné dojednanie bolo spôsobilé
narušiť dobromyseľnosť zamestnanca pri prijímaní vyplácaných súm. Rovnako ako prvá ani táto druhá

skutočnosť nemohla teda za žiadnych okolností v prejednávanej veci narušiť dobromyseľnosť odporcu
pri prijatí žalovanej čiastky. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na vrátenie vyplatenej ročnej odmeny
vznikne zamestnávateľovi len v tom prípade, ak k jej vyplateniu došlo omylom mzdovej učtárne, t.j.
odmena bola vyplatená zamestnancovi, ktorému nebola priznaná, alebo vo väčšom rozsahu ako mu
bola priznaná a zároveň zamestnanec si bol vedomý tohto omylu. O uvedený prípad však v danej veci

nejde. Odporcovi bolo totiž vyplatené len to, čo mu aj bolo priznané. Preto súd rozhodol ako je uvedené
vo výroku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Rešpektujúc zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania sa súd bližšie nezaoberal rozpormi
medzi účastníkmi týkajúcich sa otázky, či odporca splnil alebo nie podmienky, a to či už úplne alebo
len čiastočne pre priznanie ročnej odmeny, príp. či mu to bolo umožnené alebo naopak prístupomzamestnávateľa sťažené alebo dokonca znemožnené. Uvedené skutočnosti súd totiž nepovažoval
za právne relevantné skutočnosti v tomto spore a z tohto dôvodu taktiež zamietol návrhy strán na
ich zisťovanie a preukazovanie v rámci doplnenia dokazovania. Preukázanie alebo vyvrátenie týchto

skutočností by vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu nemalo žiaden vplyv na výsledok sporu.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 1.073,08 €, ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za odpor vo výške 322,84 €
a trovami právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 180,93 € (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie odporu, účasť na pojednávaní v dňoch 22.01.2008 a 10.03.2009) a 2 x 6,31 € a 2 x 6,95 €

režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.